Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Pc-5-2018.pdf
PDF · 142.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci navrhovateľky: U. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. Q. č. XXX, zastúpená: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajslova 11, Trnava proti povinnému: T. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. W. XX, zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., IČO: 47233419, M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, o zvýšenie výživného na dospelé dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 01.03.2018 výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 40 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, ktoré výživné je povinný povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2018 do 30.09.2018 vo výške 210 eur súd povoľuje povinnému uhradiť v mesačných splátkach po 6 eur splatných ako bežné výživné počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/70/2013-62 zo dňa 10.06.2014 v časti výšky výživného na plnoletú Patríciu a platobného miesta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.02.2018, doručeným súdu dňa 01.03.2018, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zvýši výživné na navrhovateľku zo sumy 40 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.03.2018, čím zmení rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 15P/70/2013-62 zo dňa 10.06.2014. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že povinný je jej otcom, manželstvo jej rodičov bolo rozvedené právoplatne dňa 25.10.2010 Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi č.k.6C/148/2010 - 20. Na základe tohto rozhodnutia bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 140 eur mesačne. Následne požiadal Okresný súd v Spišskej Novej Vsi o zníženie výživného č.k.7P/25/2012 - 30, nakoľko mu súd vyhovel a výživné bolo znížene zo 140 eur na 50 eur. Nasledujúci rok otec znova podal žiadosť o zníženie Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, kde výživne bolo znížene z 50 eur na 40 eur mesačne č.k.15P/70/2013 - 62. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou základnej školy. Teraz študuje na Y. I. B. v W. a chystá sa pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Otec okrem povinného výživného jej nijakým spôsobom neprispieva a ani sa o ňu nezaujíma. Celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje jej matka. Otec je živnostníkom a jeho príjem jej nie je známy. Matka navrhovateľky pracuje ako opatrovateľka v D.. Navrhovateľka má ešte
dvoch maloletých súrodencov. Od posledného určenia výživného sa na jej strane preukázateľne situácia podstatne zmenila, preto žiada o zvýšenie výživného.
2. Povinný k návrhu navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 003.05.2018 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Súčasné výživné pre dcéru U. predstavuje sumu, ktorú zvláda len veľmi obtiažne, pričom mu pomáhajú príbuzní. Žiadané výživné vo výške 200 EUR mesačne je za hranicou akýchkoľvek možností otca. Povinný sa dostal do pozície závislosti od alkoholu a akékoľvek zvýšenie výživného nad súčasný rámec je z pohľadu otca nemožné. Povinný v súčasnosti pracuje len príležitostne, brigádnicky. Živnostníkom nie je, živnosť má zrušenú. Podnikateľskú činnosť ukončil 14.04.2018. Požiadal o zaradenie do evidencie nezamestnaných. Alkoholizmus je definovaný ako choroba. Povinný prejavil záujem sa liečiť. Nateraz iba ambulantne. Povinný nevlastní žiaden majetok a býva u svojej sestry spolu s jej rodinou, ktorá dohliada na režim povinného. Prispieva jej príležitostne na chod domácnosti, približne 100 EUR mesačne. Povinný podnikal, bol živnostníkom pre pomocné stavebné práce, avšak pre svoju závislosť od alkoholu z toho nemal žiaden profit. Účtovníčku neplatil, a preto nebolo podané ani včas daňové priznanie za rok 2017, resp. sám povinný takéto daňové priznanie nevie súdu predložiť. Povinný navrhuje súdu, aby si vyžiadal daňové priznanie povinného z príslušného Daňového úradu za rok 2016 a 2017. Na tunajšom súde je po postúpení veci vedené konanie sp. zn. 38P/16/2018, ktorým sa zvýšenia výživného domáhajú aj maloletí súrodenci navrhovateľky a to mal. J. a mal. T. (spisová značka súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorý preniesol príslušnosť súdu na Okresný súd Trnava, je sp. zn. 12P/68/2018).
3. Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.09.2018, doručenom súdu dňa 26.09.2018, uviedla, že od roku 2013 (rozhodnutie OS Spišská Nová Ves č.k. 15/70/2013 - 62) povinný na jej výživu prispieva sumou 40 eur. Jej pomery sa však nepomerne od roku 2013 zmenili, bola prijatá na vysokú školu - A. kde bude študovať odbor laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Samotnou touto skutočnosťou sa jej výdavky nepomerne zvýšia od strednej školy Y. Aj z hľadiska toho, že je plnoletá sú výdavky na jej existenciu oveľa vyššie, kupuje si dámske oblečenie a samozrejme nové oblečenie na jej veľkosť, keď predtým aj podedila po príbuzenstve. Zároveň stúpnu náklady navrhovateľky na študijné materiály a pomôcky, ktoré v prevažnej väčšine doteraz obdržala na gymnáziu, pričom v súčasnosti si všetko bude musieť zabezpečiť na svoje náklady (najmä študijnú literatúru). Zdravotný stav navrhovateľky je vyhovujúci. Povinný vo svojom vyjadrení uvádza, že sa ambulantne lieči z alkoholovej závislosti, neuvádza však, že je práceneschopný. Z uvedeného vyplýva, že mu nič nebráni pracovať. Jeho liečba je ambulantná a podstatne zmenila jeho pomery v tom, že o to viac má otec príležitosť pracovať, keďže závislosť od alkoholu zvláda prostredníctvom liekov. Navyše v súčasnosti sú možnosti pracovať oveľa priaznivejšie ako v roku 2013 a jeho príležitosť pracovať je teda o to vyššia a to tak pre priaznivejšie ekonomické pomery spoločnosti, ako aj pre skutočnosť, že jeho ochorenie je v procese liečby, ktorá neovplyvňuje jeho pracovnú schopnosť. Povinný uvádza vo svojom vyjadrení, že nemá žiadny majetok a býva u svojej sestry, takže jeho náklady na jeho existenciu sú tým veľmi nízke, a preto zo svojho príjmu môže prispievať na jej výživu vyššou sumou. Súčasné výživné vo výške 40 eur mesačne, na ktoré je otec zaviazaný znamená, že jej prispieva denne sumu 1,30 eur, čo nie je ani jedno teplé jedlo denne. Základné náklady navrhovateľky na mesiac sú však nasledovné: Základná strava -170 eur (cca 5,6 eur denne), cestovné - 35 eur, hygienické potreby- 15 eur, paušál mobilný telefón, internet - 20 eur, spoločenské aktivity, cvičenie - 25 eur, základné oblečenie priemerne v mesiaci - 60 eur, spolu 325 eur. Vo vyššie uvedených nákladoch nie sú zahrnuté náklady na bývanie, technické vybavenie - počítač, budúce náklady na študijné materiály a iné študijné pomôcky, výlety s kamarátmi, koníčky, navrhovateľka rada športuje a bicykluje. Navrhovateľka má ešte dvoch súrodencov (12 a 17 rokov) a celú starostlivosť o ich výživu a výchovu zabezpečuje matka. Náklady na bývanie nie sú malé, nevlastnia žiadny byt a bývajú v podnájme. Navrhovateľka je presvedčená, že v prípade výživného na deti by mala spoločnosť uprednostňovať záujmy dieťaťa pred záujmami rodiča a pri určení výšky výživného vychádzať z toho, aké sú skutočné možnosti povinného získať prostriedky na výživu svojich detí a nie jeho osobné možnosti, ktoré sú ovplyvnené nezodpovednosťou povinného. S ohľadom na uvedené má za to, že je došlo k zmene pomerov za ktorých bolo určené výživné a preto je zvýšenie výživného na ňu odôvodnené.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, povinného, oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov a to rozhodnutím A. zo dňa 15.06.2018, prehľadom príjmu matky navrhovateľky za rok 2017 a 2018, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 07.03.2018, 05.08.2018, Odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 14.03.2018, 16.05.2018, 10.09.2018, výpisom zo živnostenského registra zo dňa 09.04.2018, dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, odpoveďou Daňového úradu Spišská Nová Ves zo dňa 06.06.2018,
oznámením zamestnávateľa povinného BIGI s.r.o., pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2018, lekárskym nálezom L.. V. B., psychiatra, zo dňa 27.04.2018, lekárskou správou L.. L. L., psychiatra, zo dňa 03.10.2018, štruktúrou miezd 2017 z webovej stránky www.statistics.sk <http://www.statistics.sk>, ponukami práce zo dňa 03.10.2018 z www.profesia.sk/praca/arios-human-resources/ O2993796 <http://www.profesia.sk/praca/arios-human-resources/O2993796>,www.profesia.sk/praca/ envi-recycling/O23037342 <http://www.profesia.sk/praca/envi-recycling/O23037342>, www.profesia.sk/ praca/draftcom/O3506783 <http://www.profesia.sk/praca/draftcom/O3506783>,www.profesia.sk/praca/ prorsum/O3502485 <http://www.profesia.sk/praca/prorsum/O3502485>, https://sk.jooble.org/ decs,www.psa-slovakia.sk/buxus/lib/print_page/print_page.php <http://www.psa-slovakia.sk/buxus/lib/ print_page/print_page.php>,), s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/70/2013 ako i obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a písomného vyjadrenia. Skutočnosti, ktoré uvádza povinný o tom, že nemá príjem a nie je schopný si ho zabezpečiť, treba náležite v konaní preskúmať, predovšetkým jeho reálnu schopnosť pracovať, jeho dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti a možnosti dosahovať príjem. Aj matka navrhovateľky ešte v čase, keď bola navrhovateľka neplnoletá, bola nútená opustiť pôvodné bydlisko práve z dôvodu, aby dokázala živiť vyživované deti. Rovnakú vyživovaciu povinnosť aj v tej dobe aj v súčasnosti má povinný, a preto samotný argument, že v súčasnosti povinný nie je zamestnaný, údajne nemá žiadny príjem, nie je dostatočný. Vyživovacia povinnosť predchádza všetky ostatné povinnosti povinného na plnenie. Už len samotná skutočnosť, že povinný je zastúpený právnym zástupcom, ktorý má sídlo v Spišskej Novej Vsi, preukazuje to, že povinný je schopný uhrádzať výdavky spojené s jeho zastupovaním. Aj takýmto výdavkom predchádza povinnosť platiť výživné. Právny zástupca navrhuje súdu, aby výživné v konaní bolo určené spôsobom, kedy súd zistí potenciálne možné výživné, ktoré by dosahoval povinný v prípade, keby vykonával primerané zamestnanie v rámci svojich možností a schopností. Aj samotná okolnosť, že povinný bol v auguste vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavil na ÚPSVAR, poukazuje na to, že sa povinný skôr vyhýba práci alebo oficiálnemu zamestnaniu, ako by nebol schopný pracovať. Na podanom návrhu na zvýšenie výživného na 200 eur trvá, za obdobie od 1.3.2018 do 30.9.2018 povinný nemá nedoplatok na výživnom. Právny zástupca povinného uviedol, že prakticky dôvodom presťahovania matky navrhovateľky skutočnosť nebolo, aby išla za zamestnaním, ale údajne iná okolnosť. Uviedol, že do práce do D. mohla rovnako dochádzať zo P. M. F. ako dochádza teraz z T. Q.. Ak právny zástupca povinného nevníma rozdiel, či matka, ktorej boli zverené tri mal. deti, dochádza do zamestnania vzdialenosť 500 km alebo 100 km, tak nemôže vnímať ani skutočnosť, že aj povinný bude dochádzať do zamestnania väčšiu vzdialenosť do práce, nejakých 40 km. Vyživovacia povinnosť je natoľko dôležitou, že je na čase, aby si povinný uvedomil, že je povinný vyživovať svoje deti, aj podľa svojich možností a schopností si zabezpečiť adekvátny príjem, aby mohol zabezpečiť adekvátnu, bežnú, základnú životnú úroveň pre svoje deti. Čo sa týka argumentu právneho zástupcu povinného, že povinný potrebuje dohľad svojej sestry, aby bol schopný udržať svoju abstinenciu, to považuje za úplne nepreukázané v tomto konaní. Boli tu predložené minimálne dve lekárske správy, avšak o takejto skutočnosti niet dôkazu. Samotná skutočnosť, že povinný abstinuje takmer 4 mesiace a zároveň je zamestnaný, znamená, že je schopný dosahovať aj vyšší príjem, napr. aj v zamestnaní ako už bolo oboznámené, či už na inom kraji Slovenska alebo aj inde v zahraničí, kde by jeho potenciálne príjmy dosahovali 500 eur v čistom alebo aj viac. K návrhu povinného na výsluch jeho sestry právny zástupca uviedol, že sa jedná o blízku osobu povinného a ak by sa aj vyjadrila v znení ako uvádza právny zástupca povinného, nebolo by to nestranné a tento dôkaz by nebol relevantný.
6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrhom sa domáha zvýšenia výživného zo sumy 40 eur mesačne na sumu 200 eur, na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov. Navrhovateľka študuje na gymnáziu v poslednom ročníku, podáva si prihlášku na VŠ. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a dvomi mladšími súrodencami. Príjem nemá žiadny, matka poberá prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Bývajú v podnájme, nájom platí matka 390 eur mesačne s energiami. Výdavky na stravu má 100 eur mesačne, cestovné z T. Q. do školy do W. 18,80 eur mesačne, hygienické potreby 30 eur mesačne, oblečenie, obuv 20 eur mesačne, paušál na mobil 30 eur mesačne, zdravotná starostlivosť u zubára 20 eur mesačne, ZRPŠ 30 eur na rok, výdavok na stužkovú bol 300 eur, na oblečenie na stužkovú 150 eur, okuliare 125 eur, zubná korunka 190 eur, prihláška na VŠ do ČR 24 eur, v BA 20 eur, v A. 40 eur, lekárske potvrdenie o spôsobilosti na štúdium 2x5 eur, knihy na prípravu na VŠ 50 eur. Prihlášku si dala na vojenské lekárstvo do W. B., kde od nej vyžadovali lekársku prehliadku, za kardiologické vyšetrenie zaplatila 7 eur, vyšetrenie krvi 18 eur, RTG 5 eur. Matka aj otec majú okrem nej vyživovaciu povinnosť k
ďalším dvom súrodencom. Otec pracoval na živnosť, toho času pracuje pravdepodobne na čierno ako strechár, jeho čistý príjem nepozná. Konanie o zvýšenie výživného na jej dvoch mal. súrodencov neboli skončené.
7. Právny zástupca povinného na pojednávaní uviedol, že zo samotného návrhu nevyplýva žiadna zmena pomerov. Navrhovateľka síce prešla na vyšší stupeň školy, čo však samo o sebe nie je zmenou pomerov. Neskúma sa písomné podanie, kde sa argumentuje výdavkami. Právny zástupca povinného ho zastupoval aj v čase zníženia výživného. Výdavky, ktorými sa argumentuje, nie sú tak zásadného charakteru a zmenené, čo sa deklarovalo pri určovaní zníženej výšky výživného. Ak došlo k zmene pomerov, tak to došlo na strane matky, ktorá zmenila zamestnanie. Na jej strane došlo k zvýšeniu príjmu, naposledy pracovala ako pokladníčka v obchodnej sieti C., v tom čase zarábala asi len minimálnu mzdu. Nie je pravdou, že matka bola nútená sa presťahovať kvôli zvýšeniu príjmu. Je jedno, odkiaľ by dochádzala do D.. Právny zástupca predpokladá, že sa mohla presťahovať aj z osobných dôvodov. K tvrdeniu, že ak si klient môže dovoliť advokáta, tak má aj na zvýšenie výživného uviedol, že nie je platený zo strany klienta, on by si to nemohol dovoliť, deje sa tak na žiadosť jeho príbuzných, ak by jeho sestra neinklinovala k tejto veci, jej manžel pracuje v cudzine, nebolo by zaplatené výživné ani advokát. Otec platí výživné vyššie ako je stanovené, t.j. spolu 100 eur na všetky deti. Ak si aj povinný niečo zarobí, nemôže disponovať s finančnými prostriedkami, musí si uhradiť stravu, náklady na bývanie a výživné. Povinný priznáva zmenu pomerov na jeho strane, je zamestnaný od 1.10.2018 s tým, že dohodnutá mzda je 480 eur v hrubom, jedná sa o prácu v stavebníctve, výplatu ešte neobdržal. Ak zotrvá v pracovnom pomere za uvedenú mzdu, dôvod na zvýšenie výživné by nebol počnúc dňom podania návrhu, ale až od 1.10.2018, kedy sa povinný zaradil do pracovného pomeru. Po tom, čo klient neúspešne podnikal, bol SZČO, ťahá za sebou aj záväzky, konkrétne exekúciu zo VŠZP, kde uzatvoril splátkový kalendár. Naďalej sa borí so syndrómom závislosti od alkoholu a snaží sa zaradiť do pracovného života. Povinný sa snaží zmeniť svoj prístup k príjmom a výdavkom. Vzhľadom na uvedené okolnosti možno konštatovať, že došlo k zmene pomerov na strane povinného, zaradil sa do pracovného pomeru, výplatu však ešte neobdržal. V akom režime výživné zvýšiť ponecháva na úvahe súdu. Požadovanú výšku výživného zo strany navrhovateľky nemôže akceptovať. Prípadný nedoplatok povinného na výživnom žiada povoliť uhradiť v splátkach. Právny zástupca povinného ďalej uviedol, že nie je stotožnený s doktrínou tohto štátu, že sa musí vyľudniť východ z dôvodu, že tu je viac pracovných príležitostí. Vláde nebránilo nič tomu, aby automobilku umiestnila inde. Povinný sa snaží postaviť na nohy a to vďaka svojej sestre, je pod jej dohľadom. Aj počas tohto konania zažili situáciu, že ak by nedodržiaval režim, skĺzol by opäť späť. Je dôležité v akom kolektíve povinný pracuje. Nemyslí si, že tvrdenie o tom, že matka bola nútená presťahovať sa kvôli zamestnaniu, nie je argumentom vzhľadom na to, kde je zamestnaná. Dnes už povinný má pracovnú zmluvu, za týchto podmienok sa zamestnal, to je jediná zmena pomerov proti tomu čo tu bolo v minulosti a čo tu reálne odznelo. Alkoholizmus je choroba, nie je vhodné, aby takáto osoba bola hodená na pracovný trh do cudzieho prostredia. Ak je sporná skutočnosť, že klient je pod dozorom svojich príbuzných, navrhuje vypočuť sestru povinného T. Y. dožiadaným súdom.
8. Povinný pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Súčasné výživné je momentálne vysoké a zvláda ho splácať za pomoci príbuzných, a to matky a sestry. Povinný nie je zamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie odo dňa 14.4.2018, nepodniká, zatiaľ nepoberá žiadne dávky. Bolo mu povedané, že nemá nárok na žiadne dávky, lebo si neplatil odvody v čase podnikania. Povinný vyštudoval Stredné odborné učilište B. elektrotechnické, robil strojára rok po škole, potom bol prepustený. Nastúpil na JRD v P. W. vr. 1994 ako vodič. Po likvidácii družstva nastúpil do MPC, a.s., P. M. F., ako vedúci sila, potom pracoval v spoločnosti IGLASS, s.r.o. 4 roky ako vodič a následne nastúpil do Embraca, s.r.o., kde pracoval ako robotník pri pase. Odtiaľ ho prepustili a potom pracoval v rôznych v stavebných firmách ako pomocný pracovník, naposledy u podnikateľa R.. Z tohto zamestnania musel odísť, pretože jeho alkoholizmus s partiou v tomto zamestnaní bol neúnosný a začal sa liečiť. Povinný býva spoločne so svojou sestrou a jej rodinou (manžel a 2 deti -1 dospelé,1 maloleté) spolu s ich mamu, o ktorú sa spoločne starajú. Mama má starobný dôchodok cca 400 Eur, jeho sestra je živnostníčka, jej príjem nepozná, ale predpokladá, že si platí povinné odvody a jej manžel pracuje v zahraničí. Jeho presný príjem nepozná, ale predpokladá, že jeho príjem je vyšší ako 1 000 Eur mesačne. Povinný príležitostne prispieva z brigád svojej sestre 50 Eur, pričom jeho príjem z rôznych pomocných brigádnických prác je 100- 150 Eur mesačne. Povinný nič nevlastní. Nemá iné vyživovacie povinnosti ako tie, čo sú súdu známe, t.j. spoločné deti s matkou detí, teda okrem U. ešte J. a T.. Momentálne sa lieči na alkohol zatiaľ ambulantne, ale je predpoklad, že pôjde do ústavnej liečby. Po dohode s psychiatričkou
si musí veľmi zodpovedne vyberať partie s kým by vykonával stavebnícku činnosť z dôvodu, aby u neho nenastala recidíva alkoholizmu. Nato s kým ide brigádovať, dozerá jeho sestra aj teraz s ním prišla na tento výsluch a čaká pred súdom.
9. Povinný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol v auguste vyradený, nedostavil sa tam z dôvodu, že mal uzatvoriť pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom. Telefonicky tam volal a povedali mu, že keď sa 21.8. nedostavil, automaticky ho vyradili z evidencie. T.č. sa lieči, berie pravidelne lieky. Úplne abstinuje asi 3-4 mesiace. Fajčí 5-6 cigariet denne, zdravotne si to nemôže dovoliť viac. T.č. býva v rodinnom dome s matkou a sestrou, vlastníkom domu je sestra, on tam nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Vyživovaciu povinnosť má len k týmto trom deťom. Závislosť povinného na alkohole trvala relatívne dlho, nezvládal to, musel podstúpiť liečbu, aby sa dokázal zaradiť do normálneho života.
10. Z rozhodnutia A. E. v A. zo dňa 15.06.2018 vyplýva, že navrhovateľku prijíma na dennú formu štúdia v študijnom odbore Laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v akademickom roku 2018/2019.
11. Podľa prehľadu príjmu matky navrhovateľky za rok 2017 na č.l. 12 bol čistý priemerný mesačný príjme matky navrhovateľky za rok 2017 vo výške 720 eur.
12. Podľa prehľadu príjmu matky navrhovateľky za rok 2018 na č.l. 44 bol čistý priemerný mesačný príjme matky navrhovateľky za január až august 2018 vo výške 731,88 eur.
13. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.03.2018 vyplýva, že povinný za obdobie od 01.01.2014 doposiaľ nepoberal dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiadne druh dôchodku. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.08.2018 vyplýva, že povinný za obdobie od 01.01.2018 doposiaľ nepoberal dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky ani žiadne druh dôchodku.
14. Z Odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že od 01.01.2014 povinný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol vedený od 11.04.2013 do 17.08.2015, dňa 18.08.2015 bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (nespolupráca), nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok.
15. Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 16.05.2018 vyplýva, že od 14.04.2018 zaraďuje povinného do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
16. Z Odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 10.09.2018 vyplýva, že povinný bol od 14.04.2018 do 20.08.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dňa 21.08.2018 bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.
17. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 09.04.2018 vyplýva, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 20.08.2014.
18. Z dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky vyplýva, že súdny exekútor L.. I.. D. B. uzatvára s povinným dohodu o postupnom splácaní pohľadávky vo výške 247,85 eur na 12 mesiacov vo výše 27,15 eur
19. Z odpovede Daňového úradu Spišská Nová Ves zo dňa 06.06.2018 vyplýva, že povinný nepodal za roky 2016 a 2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.
20. Z oznámenia zamestnávateľa povinného BIGI s.r.o. vyplýva, že povinný bol zamestnaný od 7.10.2016 do 3.11.2016, kedy bol s ním rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe z iniciatívy zamestnávateľa podľa § 72 ZP. Za mesiac október 2016 bol povinnému vyplatený čistý príjem 386,17 eur, za mesiac november vo výške 65,08 eur.
21. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2018 vyplýva, že bramar mont s.r.o. ako zamestnávateľ a povinný ako zamestnanec sa dohodli na uzavretí pracovnej zmluvy s dňom nástupu do práce 1.10.2018 na dohodnutý druh práce stavebný robotník, s dohodnutou mzdou 480 eur brutto.
22. Z lekárskeho nálezu L.. V. B., psychiatra, zo dňa 27.04.2018 vyplýva, že povinný je v jej liečbe od 27.04.2018, aktuálne je v abstinencii, proklamuje záujem o protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.
23. Z lekárskej správy L.. L. L., psychiatra, zo dňa 03.10.2018 vyplýva, že povinný má cca 10 rokov problém s alkoholom, cca 3 mesiace vedený u psychiatra, Dg: F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, syndróm závislosti.
24. Z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/70/2013 vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 15P/70/2013-62 zo dňa 10.06.2014 rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7P/25/2012-30 zo dňa 28.05.2012 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že znižuje výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 50 eur na sumu 40 eur mesačne, na mal. J. zo sumy 45 eur na sumu 30 eur mesačne. Návrh otca na zníženie výživného na mal. T. zamieta. Súd vychádzal zo skutočností, že mal. U. končila 9 ročník ZŠ v L. a bude mať zvýšené náklady na ďalší stupeň vzdelávania. Maloletá navštevovala záujmové krúžky. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom žiadnych dávok, príležitostné na brigádach zarobil 60 eur za zákazku, býval u svojej sestry, ktorej na bývanie neprispieval, mal vyživovaciu povinnosť k maloletej U., J. a T.. Výživné na deti uhrádzal vo výške 80 eur, ktorú sumu mu poskytoval švagor. Matka navrhovateľky bola zamestnaná ako predavačka a jej čistý priemerný mesačný príjem bol 375,90 eur, poberala prídavky na deti vo výške 69,30 eur, vyživovaciu povinnosť mala k maloletej U., J. a T.. Matka bývala s deťmi v byte, za ktorý platila 250 eur mesačne
25. Súd návrh povinného na doplnenie dokazovania výsluchom sestry povinného T. Y. na preukázanie tvrdenia, že povinný musí byť pod dozorom svojich príbuzných, zamietol z dôvodu, že z doposiaľ vykonaného dokazovania mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, uvedený dôkaz by bol v danom štádiu konania nadbytočný a nehospodárny, pričom uvedené odporúčanie podľa názoru súdu môže vystaviť len ošetrujúci lekár.
26. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
27. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný.
35. Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku (v tom čase maloleté dieťa) rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/70/2013-62 zo dňa 10.06.2014, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť povinného voči v tom čase maloletej U. na sumu 40 eur mesačne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá U. končila 9. ročník ZŠ v L. a nastupovala na ďalší stupeň vzdelávania, s čím mala zvýšené výdavky. Maloletá navštevovala záujmové krúžky. V čase podania tohto návrhu, t.j. ku dňu 01.03.2018 maloletá navštevovala Gymnázium I. B. v W., výdavky mala na stravu vo výške 100 eur mesačne, cestovné z T. Q. do školy do W. 18,80 eur mesačne, hygienické potreby 30 eur mesačne, oblečenie, obuv 20 eur mesačne, paušál na mobil 30 eur mesačne, zdravotná starostlivosť u zubára 20 eur mesačne, ZRPŠ 30 eur na rok, výdavok na stužkovú bol 300 eur, na oblečenie na stužkovú 150 eur, okuliare 125 eur, zubná korunka 190 eur, prihláška na VŠ do ČR 24 eur, do Q. 20 eur, do A. 40 eur, lekárske potvrdenie o spôsobilosti na štúdium 2x5 eur, knihy na prípravu na vysokú školu 50 eur, za kardiologické vyšetrenie zaplatila 7 eur, za vyšetrenie krvi 18 eur, RTG 5 eur. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s matkou a dvomi mladšími súrodencami, bývajú v podnájme, nájom platí matka vo výške 390 eur mesačne s energiami. Navrhovateľka nemá žiadny príjem, matka poberá prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Od 01.09.2018 začala navrhovateľka študovať na N. odbor Laboratórne a vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Výdavky navrhovateľky sú na stravu vo výške 170 eur (cca 5,60 eur denne), cestovné 35 eur, hygienické potreby 15 eur, paušál mobilný telefón, internet 20 eur, spoločenské aktivity, cvičenie 25 eur, oblečenie obuv 60 eur, spolu 325 eur. Navrhovateľka má ďalej náklady na bývanie, technické vybavenie - počítač, budúce náklady na študijné materiály a iné študijné pomôcky, výlety s kamarátmi, koníčky, šport, bicyklovanie. Odôvodnené výdavky navrhovateľky (spolu v výdavkom na bývanie 390 eur: 4 osoby) tak sú vo výške 422,50 eur mesačne.
36. Po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia ako aj v súčasnosti dospel súd k záveru, na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, za ktorú súd považoval štúdium na strednej škole - na Y. I. a od 01.09.2018 na vysokej škole - na A., ktorá skutočnosť (prechod na vyšší stupeň školského systému) už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko s návštevou strednej školy a následne vysokej školy sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami na základnej škole. Navrhovateľka v čase ostatného rozhodnutia mala XX rokov, toho času má XX rokov a je dospelou ženou, výdavky ktorej sú vyššie ako výdavky dieťaťa, od posledného rozhodnutia do začatia tohto konania zároveň uplynula doba štyroch rokov, uplynutie ktorej podľa názoru súdu má za následok nárast životných nákladov, ktoré skutočnosti samé o sebe možno považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľky.
37. Matka navrhovateľky v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná ako predavačka a jej čistý priemerný mesačný príjem bol 375,90 eur, poberala prídavky na deti vo výške 69,30 eur. Vyživovaciu povinnosť mala k trom maloletým deťom a to U., J. a T.. Matka bývala s deťmi v byte, za ktorý platila nájomné vo výške 250 eur mesačne. Matka navrhovateľky v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v D. a jej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2017 bol 720 eur mesačne, v roku 2018 bol 731,88 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti s tromi deťmi, bývajú v podnájme, za ktorý matka platí nájomné vo výške 390 eur mesačne s energiami. Vyživovaciu povinnosť má matka k plnoletej navrhovateľke, medzičasom plnoletej J. a maloletému T.. Z uvedeného vyplýva, že na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, keď na jednej strane sa matke dvojnásobne zvýšil príjem, na strane druhej sa matke zvýšili náklady na bývanie a výdavky na tri deti, ktoré v prevažnej miere uhrádza sama.
38. Povinný v čase ostatného rozhodnutia bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, nebol poberateľom žiadnych štátnych dávok, príležitostné na brigádach zarobil 60 eur za zákazku, býval u svojej sestry, ktorej na bývanie neprispieval. Povinný mal vyživovaciu povinnosť k maloletej U., J. a T.. Výživné na deti uhrádzal vo výške 80 eur, ktorú sumu mu poskytoval švagor.
39. V čase podania tohto návrhu povinný nebol zamestnaný, nepoberal žiadne štátne dávky a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Do tejto evidencie bol zaradený dňa 14.04.2018, pričom dňa 21.08.2018 bol vyradený z evidencie z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Príjem povinného bol z pomocných brigádnických prác vo výške 100-150 eur mesačne. Od 01.10.2018 je povinný zamestnaný ako stavebný robotník u zamestnávateľa bramar mont s.r.o. s dohodnutou mzdou 480 eur brutto. Povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Povinný býva u sestry, ktorej na bývanie prispieva sumou 50 eur mesačne. Povinný má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a medzičasom plnoletej J. a maloletému T., za ktorých matka podala návrh na zvýšenie výživného, ktoré konanie nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia skončené. Povinný sa lieči u L.. L. L., psychiatričky na syndróm závislosti od alkoholu.
40. Po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia ako aj v súčasnosti dospel súd k záveru, na strane povinného nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Z výsluchu povinného mal súd preukázané, že povinný vyštudoval stredné odborné učilište elektrotechnické, v minulosti pracoval ako vodič, strojník, mechanik, pomocný robotník na stavbách a robotník pri páse a takáto pracovná prax mu umožňuje bezproblémové uplatnenie na trhu práce. Pokiaľ povinný tvrdí, že na východnom Slovensku nie je dostatočná ponuka práce a je ťažké sa zamestnať, je potrebné zvážiť presťahovanie sa za prácou do iného mesta prípade kraja, čo je bežné pri hľadaní si práce, najmä keď povinný na východnom Slovensku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nežijú tam ani jeho deti, ktoré naopak žijú na západnom Slovensku, kde ponuka práce je dostatočná, čo mal súd preukázané z oboznámených aktuálnych ponúk práce z internetu, podľa ktorých montážnym pracovníkom so základným vzdelaním a bez praxe ponúkajú zamestnávatelia nástupný plat od 700 eur netto s ubytovaním zadarmo, stravnými lístkami a ďalšími benefitmi a príplatkami. Pokiaľ otec nemožnosť riadne sa zamestnať ospravedlňoval svojou liečbou zo závislosti na alkohole, na toto súd prihliadať nemôže, keďže aj toto si otec zavinil sám svojou nezodpovednosťou, čo nemôže prenášať na svoje vyživovacie povinnosti. Podľa štruktúry miezd zostavenej Štatistickým úradom SR mali pomocní pracovníci na stavbách budov v roku 2017 čistú priemernú mesačnú mzdu 523 eur mesačne, montážni robotníci inde neuvedení mali čistú priemernú mesačnú mzdu 655 eur mesačne, vodiči nákladných automobilov a kamiónov vo výške 642 eur mesačne. Podľa vyjadrenia povinného toho času alkoholické nápoje nepožíva a lieči sa, preto podľa názoru súdu vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti je schopný dosahovať príjem 650 eur mesačne netto, z ktorej sumy súd pri zvyšovaní výživného vychádzal, nakoľko pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič môže reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.
41. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne vyhovieť, keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je síce plnoletá, avšak pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou a stále sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka je teda naďalej odkázaná na výživné od svojich rodičov, teda aj od otca, keďže nie je schopná sama sa živiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z aktuálnej ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave ohľadom určenia výživného, podľa ktorej výživné tvorí 20
% až 25 % z príjmu povinného rodiča a to podľa počtu vyživovacích povinností, ich veku a odôvodnených potrieb. Súd vychádzal z príjmu povinného vo výške 650 eur mesačne, z ktorej sumy bolo možné určiť výživné v rozmedzí od 130 eur do 162 eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti povinného. V tomto rozpätí súd zvýšil výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 40 eur na sumu 70 eur od podania návrhu, keď súd vzal do úvahy, že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou na vysokej škole, jej odôvodnené výdavky sú priemerne vo výške 422 eur mesačne a povinný má vyživovaciu povinnosť ešte aj k medzičasom plnoletej J. vo výške 30 eur a maloletému T. vo výške 30 eur, ktoré deti sú od navrhovateľky mladšie, avšak konanie o zvýšenie výživného na obe mladšie deti nebolo doposiaľ skončené. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že súdom zvýšené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom povinného a táto suma spolu s výživným zo strany matky (ktorá sa na výžive navrhovateľky podieľa aj nefinančne zabezpečovaním bývania, praním, žehlením, varením) a prídavkami na dieťa - navrhovateľku, pokryje ostatné potreby navrhovateľky, na ktorých sa bude musieť podieľať aj sama navrhovateľka a brigádnicky si privyrábať tak, ako mnoho študentov študujúcich na vysokých školách. Súd návrh navrhovateľky preto vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.
42. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Zvýšením výživného od podania návrhu vznikol povinnému nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2018 do 30.09.2018 vo výške 210 eur, keď povinný mal zaplatiť výživné vo výške 490 eur (7 mesiacov x 70 eur), ale uhradil len sumu 280 eur (7 mesiacov x 40 eur), ktorá výška v konaní sporná nebola. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku povolil povinnému zaplatiť v splátkach vo výške 6 eur mesačne splatných ako bežné výživné počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery povinného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
44. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/70/2013-62 zo dňa 10.06.2014 v časti výšky výživného na plnoletú Patríciu a platobného miesta, keď od nadobudnutia plnoletosti je povinný povinný poukazovať výživné do rúk navrhovateľky.
45. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.