Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/18/2017

Potvrdené rozhodnutím 10Co/34/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. C. Z., rod. D., narodená X. F. XXXX, trvalý pobyt: M., zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, 3/ V-REAL SK s.r.o., Klincová 12, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 350 102, zastúpenej: Vestenická & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. októbra 2018 č. k. 17C/18/2017-355, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalované 1/, 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobkyne: A.. C. Z.X., rod. D., nar. 8. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M., A. XXXX/X, zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom 94 01 Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovaným: v 1./ rade Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom 832 37 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v 2./ rade Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, v 3./ rade V-REAL SK s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Klincová 12, IČO: 50 350 102, zast.: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovaným v 1./, 2./ a 3./ rade voči žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13. 3. 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil opakovanú dobrovoľnú dražbu konanú dňa 10. 3. 2017 za neplatnú (predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísanej Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod X na A. Q. v M. spoločne so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 189/10000 viažucim sa k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu s.č. XXXX a k pozemkom - parcelám registra „T.", a to parcela č. XXX/XX, vo výmere 187m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XXX, vo výmere 186 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XXX, vo výmere 186m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria - ďalej len „nehnuteľnosti“ v príslušnom gramatickom tvare).

2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 10. 2011 na istinu vo výške 40 000,- eur; Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. 11. 2013 na istinu vo výške 11 300,- e a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo dňa 4. 11. 2013. Vzhľadom na skutočnosť omeškania sa zo strany žalobkyne so splácaním dlhu riadne a včas vyplývajúceho z vyššie uvádzaných úverových záväzkov, došlo k naplneniu bodu 8.1. písm. a/, teda k omeškaniu sa dlžníka za viac ako 3 mesiace, z dôvodu ktorého žalovaný 1/ podľa bodu 8.1 písm. a/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť a listami zo dňa 7. 9. 2016 vyzval žalobkyňu, aby oba úvery splatila v lehote 15 dní. Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., z 1. 1. 2015, resp. všeobecné obchodné podmienky, na ktoré Zmluva o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 4. 11. 2013 odkazuje, neboli nikdy súčasťou tejto zmluvy a žalobca sa s nimi mal možnosť oboznámiť len prostredníctvom internetu, bez možnosti ich obsah ovplyvniť, a teda ich nemožno považovať individuálne dojednané v zmysle § 53 OZ. Jednotlivé spôsoby riešenia zo strany žalovaného 1/ pri porušení zmluvných dojednaní podľa bodu 8 týchto podmienok sú s ohľadom na výšku pohľadávky a vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti bez snahy riešenia vzniknutej situácie iným primeraným spôsobom, ktorý by predchádzal vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (návrhom na zníženie splátok alebo odklad splátok) spĺňa predpoklady uvádzaného paragrafu 53 ods. 12 OZ. Samotnej dražbe predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 4. 11. 2013, ktorej odkaz na neplatné Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., z 1. 1. 2015 v časti bodu 8 ich obsahu by boli dôvodom, pre ktorý možno dražbu, ktorá na samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverov nadväzovala, vyhlásiť za neplatnú. Odhliadnuc však od týchto skutočností súvisiacich s neplatnosťou v nadväznosti na obsah § 151j OZ, bol žalovaný 1/ v zmysle tohto ustanovenia oprávnený uskutočniť úkony smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, o ktorú požiadal žalovaného 2/. Žalovaný 2/ má zákonom stanovené povinnosti, ktorých splnenie je pre platné uskutočnenie dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) bezpodmienečné. Žalobkyňa namietala tento neprávny postup pri výkone opakovanej dražby:

A/ § 10 ods. 1 ZoDD: „Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené."

Žalovaný 2/ doručil žalobkyni týmto spôsobom Znalecký posudok dňa 7. 12. 2016, Oznámenie o opakovanej dražbe dna 7. 2. 2017, Notársku zápisnicu zo dňa 19. 1. 2017 o vykonaní dražby a to dňa 24. 2. 2017. Okrem uvedených písomností nedoručil žalobcovi žiadnu inú zásielku, vrátane výzvy na sprístupnenie bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, oznámenie o dobrovoľnej dražbe určenej na deň 19. 1. 2017 podľa § 17 ods. 5 písm. a/ ZoDD. Z týchto dôvodov možno vyhlásiť opakovanú dražbu za neplatnú, keďže jej predchádzalo nesplnenie si povinností dražiteľa - žalovaného 2/ v zmysle ZoDD.

B/ § 11 ods. 2 ZoDD: „Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby."

Kým v prípade oznámenia o opakovanej držbe zaslanej a doručenej dňa 7. 2. 2017 žalobkyni predmetné oznámenie obsahovalo aj podpisy oprávnených osôb žalovaného 1/, v prípade totožného oznámenia zaslaného obci za účelom zverejnenia na elektronickej tabuli podpisy oprávnených osôb žalovaného 1/ absentovali a je zrejmé, že nimi bolo manipulované, keďže oznámenie zaslané mestu obsahuje iba podpis zástupcu žalovaného 2/ - Ing. Miroslava Martvoňa (a je teda neplatné) na úrovni podpisov zástupcov žalovaného 1/ v oznámení zaslanom žalobkyni. Z uvedených skutočností vzniká podozrenie o manipulácii, resp. pozmeňovaní listín, ktoré súvisia s dražbou ako i s opakovanou dražbou vykonávanou žalovaným 2/ a zostáva nezodpovedaná otázka o riadnom a platnom podpísaní samotnej zmluvy o vykonaní dražby v zmysle § 16 ZoDD, ako i dohodnutie možností pre znižovanie najnižšieho podania v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD, ktoré malo byť v zmysle § 16 ods. 7 ZoDD s licitátorom v tejto zmluve dohodnuté. Súčasne podľa § 11 ods. 2 nemá žalobkyňa vedomosť o splnení si podmienky zverejnenia oznámení o dražbe a opakovanej dražbe. Obe skutočnosti v prípade nepreukázania opaku sú dôvodmi na určenie neplatnosti opakovanej dražby.

C/ § 11 ods. 2 ZoDD: „Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia."

§ 17 ods. 7 ZoDD:

„Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná."

Žalovaný 2/ neumiestnil v lehote učenej zákonom pred konaním dražby na predmet dražby -byt označenie podľa prílohy zákona ako ani oznámenie o dražbe a opakovanej dražbe na vchod 6 domu 1434, v ktorom sa predmet dražby nachádza. Uvedené je ďalším dôvodom pre určenie neplatnosti dražby.

D/ § 11 ods. 2 ZoDD:

„Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy."

Žalobkyni nikdy nebola doručená výzva na sprístupnenie bytu a žalovaný 2/ si nesplnil povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, pričom znalec neuvádza pravdu na strane 3 posudku dole, kde v „údajoch o obhliadke a zameraní predmetu posúdenia" uvádza, že „miestna obhliadka bola vykonaná dňa 22. 11. 2016, nehnuteľnosť nebola sprístupnená." Súčasne žalobkyňa poukazuje na to, že aktuálna hodnota predmetu dražby je nezanedbateľne vyššia ako je hodnota určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX U.. O. Y.. Žalovaný 2/ žalobkyňu nikdy nevyzval na sprístupnenie bytu a znalkyni nikdy nebol odopretý prístup k nehnuteľnosti. Žalobkyňu nik písomne ani telefonicky nekontaktoval za uvedeným účelom a znalecký posudok bol vyhotovený zo znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre zriadenia záložného práva, okolnosti ktoré sú dôvodom na určenie neplatnosti dražby.

E/ § 22 ods. 1 ZoDD:

„Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby."

§ 24 ods. 7 ZoDD:

„Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5."

§ 24 ods. 8 ZoDD:

„Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne."

Žalovaný 2/ v zastúpení Ing. Miroslavom Martvoňom si nesplnil povinnosť zaslať zápisnicu o vykonanej dražbe v lehote 5 dní. Menovaný mal síce snahu vytvoriť dojem o dodržaní lehoty uvedením datovania „sprievodného listu" k notárskej zápisnici na deň 20. 1. 2017, teda deň po uskutočnení dražby (19. 1. 2017), avšak z odoslanej obálky - pečiatky pošty je zrejmé, že notársku zápisnicu odoslal až dňa 23. 2. 2017, teda po vyše mesiaci a nie 5 dňoch. Samotná zápisnica zjavne nebola v zmysle jej obsahu ako je to uvedené na strane 5 prečítaná a schválená licitátorom - X. D., nar. XX. X. XXXX, keďže ním nie je podpísaná a je neplatná. Uvedené skutočnosti sú ďalšími z dôvodov vyhlásenia neplatnosti opakovanej dražby.

3. Žalovaní sa písomne vyjadrili k žalobe písomnými podaniami doručeným súdu. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 9. 5. 2017 (č. l. 181 spisu) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Z uvedeného ustanovenia vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia - tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe) označiť dôkazy, ktorými

tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Uvedená povinnosť dôkazná (ktorá je obsahom ustanovenia § 132 ods. 1 je doplnená právnou normou upravujúcou časový moment splnenia tejto povinnosti, kedy v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 je žalobca povinný k žalobe v čase jej podania pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (t. j. povinnosť pôvodne sa vzťahujúca na listiny bola ešte rozšírená na ďalšie dôkazné prostriedky). Uvedené (všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania stanovuje i ďalšie procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu), tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je teda žalobou na určenie existencie/neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom sa jedná o neplatnosť návrhovú, t. j. je potrebné sa jej, v stanovenej lehote, dovolať a to podaním návrhu na súde (žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD). Uvedené vyplýva z právnych noriem uvedených v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD, ktoré stanovujú ako to, že neplatnosti sa treba dovolať

- a to požiadaním na súd (môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby) - tak i to, že v prípade, ak sa ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, uvedeného na súde v stanovenej, PREKLUZÍVNEJ lehote nedovolá, toto právo zanikne (právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov). Zákon (ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD) stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne opodstatnená. Uvedenými podmienkami sú: I. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona (t. j. zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách), II. preukázanie toho, že tým (ad I.) bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky kumulatívne). Civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania. Žalovaný 1/ je toho názoru, že žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú (o. i. i vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii) a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobca nemôže byť so svojim žalobným návrhom úspešný. Žalovaný 1/ poukázal na to, že právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej.

Prvou „námietkou“ žalobcu je námietka, že aktuálna hodnota predmetu dražby je nezanedbateľne vyššia ako je hodnota určená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX U.. O. Y., ako dôkaz je označený Znalecký posudok U.. O. Y. č. XXX/XXXX, pričom žalobca uvádza, že predloží znalecký posudok preukazujúci skutočnú aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. V doplnení žaloby z 3. 4. 2017 (doručenom súdu 10. 4. 2017) žalobca uvádza rôzne skutočnosti týkajúce sa údajnej nesprávnosti znaleckého posudku, ktorý mal znižovať hodnotu nehnuteľnosti, keďže tento posudok č. XXX/XXXX U.. O. Y. určuje VŠH vo výške 53 500,- eur, pričom na druhej strane posudok č. XX/XXXX U.. W. Z.O. určuje VŠH vo výške 58 400,- eur. Uvedenou námietkou žalobca namieta výšku znaleckého posudku použitého pre účely dražby. Uvedená námietka je i teoreticky nespôsobilá (bez ohľadu na jej vecnú nesprávnosť) byť relevantným dôvodom, ktorého dôsledkom môže byť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD. Ak žalobca tvrdí, že všeobecná hodnota nebola stanovená správne, jedná sa o (ním tvrdené) údajné porušenie povinnosti podľa iného predpisu, ako podľa zákona o dobrovoľných

dražbách t. j. nejedná sa o porušenie povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách (napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 12/2013 z 28. 1. 2014). Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. môže však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (Uznesenie NS SR, sp.zn. 3Cdo 233/2010 z 3. 10. 2013). V prípade, ak nie je splnená podmienka prvá, je bez reálneho právneho významu skúmať splnenie podmienky druhej, keďže ak sa netvrdí a nepreukazuje, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, nie je možné (pojmovo) skúmať dôsledky (takéhoto) neexistujúceho porušenia. Z ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obsahom povinnosti, uloženej dražobníkovi vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby nehnuteľnosti, je príkaz zabezpečiť (zaistiť) ohodnotenie predmetu dražby stanoveným spôsobom, t. j. zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, nie príkaz ohodnotenie vykonať. Dražobník svoju povinnosť splnil, a to zákonným spôsobom, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby objednaním znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby - znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý predmet dražby ohodnotil znaleckým posudkom. Dražobník nie je odborne spôsobilým subjektom, ktorý je oprávnený znalecky ohodnotiť predmet dražby, takýmto odborne spôsobilým subjektom je len príslušný znalec zapísaný do zoznamu znalcov vedenom MS SR. Ak sa žalobca domnieva, že cena obvyklá nebola stanovená správne a teda namieta správnosť záverov znaleckej činnosti (teda postup v rozpore so zákonom o znalcoch, resp. s vyhláškou. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nie v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách), je to skutočnosť, ktorá môže byť relevantná výlučne v inom type konania (inom ako je konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že nielen stanovenie hodnoty predmetu dražby znalcom, ale i výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určí práve trh) nie sú ani teoreticky relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu platnosti / neplatnosti dobrovoľnej dražby / scudzovacieho právneho úkonu, ktorým sa záložné právo realizuje (t. j. okrem iného konanie v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD). Uvedený právny záver je rovnako konštantne judikovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 3. 10. 2013).

Druhou námietkou je tvrdenie, že notárska zápisnica týkajúca sa neúspešnej dražby vykonanej dňa 19. 1. 2017 nebola žalobcovi v uvedenej lehote zaslaná. 49. Uvedené tvrdenie / námietka je v celom rozsahu nespôsobilé, netýka sa tohto konania a dražby, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha a preto nie je splnená ani jedna z podmienok uvedená v ustanovení § 21 ZDD.

Tretím tvrdením je námietka nedodržania ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD. Ani táto námietka nie je námietkou relevantnou vo vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti dražby a to z dôvodu, že uvedené nie je spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu (t. j. nie je splnená druhá kumulatívna podmienka). Podľa uvedeného ustanovenia v prípade, ak je predmetom dražby dom, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, t. j. zverejnením tak dochádza k notifikácii (o konaní dražby) vo vzťahu k neurčitému počtu tretích subjektov, subjektov odlišných od tých, ktorým sa konanie dražby oznamuje osobitne, adresným zaslaním dražobnej vyhlášky. Uvedené subjekty sú enumerované v ustanovení § 17 ods. 5 ZoDD a podľa ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD je medzi takýmito subjektmi i žalobca (V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa). Žalobca tak o dražbe informovaný bol a to dražobnou vyhláškou zaslanou priamo jemu. I (opätovne v teoretickom prípade, keďže to rozhodne nie je skutkový stav v tomto konaní) prípadným nezverejnením dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli by tak prípadne mohlo dôjsť výlučne k ujme na právach (iného) tretieho subjektu, odlišného od dlžníka, ktorý by tvrdil, že sa dražby zúčastniť chcel, avšak nemohol práve pre „nevedomosť“ o dražbe vyplývajúcej z nezverejnenia na úradnej tabuli. Uvedené by však musel - a to s ohľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k celému územiu SR dochádza k povinnému zverejneniu dražobnej vyhlášky v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb - preukázať. V uvedenom prípade však žalovaný 1/ označil ako listinný dôkaz Potvrdenie MsÚ Galanta, podľa ktorého predmetné oznámenie o dražbe bolo zverejnené ako na úradnej tabuli mesta, tak na web stránke mesta od 17. 2. 2017 do 13. 3. 2017, z uvedeného dôkazu nepochybne vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu. Žalobca uvádza, že oznámenia o opakovanej dražbe zaslané a doručené dňa 7. 2. 2017 obsahovalo aj podpisy oprávnených osôb žalovaného 1/, a v prípade oznámenia zasielaného Mestu nie,

z čoho si vyvodzuje, že je zrejmé, že nimi bolo manipulované, keďže oznámenie zaslané mestu obsahuje iba podpis zástupcu žalovaného 2/ - Ing. Miroslava Martvoňa. Uvedené tvrdenia sú v celom rozsahu nesprávne a nedôvodné, zákon neukladá žiadnu povinnosť vo vzťahu k podpisovaniu Oznámení o dražbe, okrem povinnosti vo vzťahu k rovnopisu oznámenia o dražbe uloženého u dražobníka, ktorý musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený (§ 17 ods. 8 veta prvá ZoDD), t. j. rovnopisy Oznámení nemusia byť podpísané vôbec. Tieto tvrdenia (o nejakom pozmeňovaní) sú tak nielen nerelevantnými špekuláciami, ale tiež nie je zrejmé, čo vo vzťahu k ujme na svojich právach si žalobca z uvedeného vyvodzuje.

Štvrtou námietkou je námietka nedodržania ustanovenia § 12 ods. 2 ZoDD (Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy), keď sa uvádza, že žalobkyni nikdy nebola doručená výzva na sprístupnenie bytu a žalovaný si nesplnil povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia, pričom znalec údajne neuvádza pravdu na strane 3 posudku dole, kde v „údajoch o obhliadke a zameraní predmetu posúdenia" uvádza, že „miestna obhliadka bola vykonaná dňa 22. 11. 2016. Nehnuteľnosť nebola sprístupnená.“ - uvedené tvrdenia žalovaný 1/ poprel, tieto nie sú pravdivé, uvedená výzva bola odoslaná 28. 10. 2016, s určením termínu na 22. 11. 2016, uvedenú zásielku si však žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote

Piatou námietkou je námietka údajného nedodržania § 11 ods. 5 ZoDD (Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia), pričom žalobca uvádza, že žalovaný 2/ údajne neumiestnil v lehote učenej zákonom pred konaní dražby na predmet dražby - byt označenie podľa prílohy zákona ako ani oznámenie o dražbe a opakovanej dražbe na vchod 6 domu 1434, v ktorom sa predmet dražby nachádza - uvedené tvrdenia sú nesprávne, žalovaný 1/ ich poprel, nijako sa nimi nešpecifikuje, ako mali byť uvedeným naplnené obe kumulatívne podmienky, opätovne sa jedná o informovanosť vo vzťahu k tretím osobám, avšak uvedené nie je pravdivé ani skutkovo .

K ďalším tvrdeniam žalobcu o údajnej neplatnosti opakovanej dražby (§ 10 ods. 1 ZoDD) žalovaný 1/ uviedol, že uvedené tvrdenia sú čiastočne neurčité, nekonkrétne a nekonkretizované, a preto k nim ani nie je možné zaujať meritórne stanovisko, žalobca nielenže uvedené nekonkretizuje tvrdeniami, ale ani dôkazmi (a ku konkrétnym tvrdeniam sa žalovaný vyjadril). Je úplne nemysliteľné, aby dlžník - z vlastnej viny nepreberajúci zásielky - ťažil zo svojho protiprávneho konania. Je potrebné poukázať na to, že neplatnosť dražby je neplatnosťou, relatívnou, návrhovou, je potrebné sa jej dovolať podaním žaloby na súde (neprihliada sa na ňu ex officio) v stanovenej lehote a aj tu platí ustanovenie všeobecného predpisu, o relatívnej neplatnosti, kedy sa relatívnej neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a . Všetky ostatné tvrdenia žalobcu popiera žalovaný un bloc, jedná sa predovšetkým o tvrdenia, alebo úvahy, ktoré sa vôbec netýkajú ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. a nemôžu byť ani teoreticky dôvodné, záložné právo vzniklo na základe platnej záložnej zmluvy (o povolení vkladu rozhodol na to určený orgán verejnej správy, ktorú zmluvu z hľadiska jej platnosti preskúmal). Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4. 2. 2016 (č. l. 271 spisu) uviedol, že vykonal ako dražobník podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD"), dňa 10. 3. 2017 na Svätourbanskej č. 107/37 v Nitre opakovanú dobrovoľnú dražbu (2. kolo) nehnuteľností označených ako súbor vecí vedený Okresným úradom Galanta, okres M., obec M., katastrálne územie M., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako:

- byt č. XX,X. p., vchod č.: X, v bytovom dome súpisné č. XXXX postavenom na parcelách č. 346/82, 346/142, 346/143,

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcelám registra "T." evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 parc. č. XXX/XXX, druh zastavané plochy

a nádvoria o výmere 186 m2 , parc. č. XXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2 o veľkosti 189/10000 - in, (ďalej len "predmet dražby").

Vlastníkom predmetu dražby bol žalobca. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/, ktorý nadobudol predmet dražby do výlučného vlastníctva. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/ a dôvodom vykonania dražby bola realizácia záložného práva navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na základe vkladu V 3219/11 a V 4221/13 v prospech žalovaného 1/ (ďalej len „predmetná dražba“). Žalovaný 2/ považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Žalovaný 2/ má za to, že podmienky ustanovené zákonom pre určenie predmetnej dražby za neplatnú neboli naplnené a predmetná dražba je platná.

Žalovaný 2/ poukazuje na skutočnosť, že podľa § 21 ods. 2 ZoDD musí žalobca uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada určiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú v prekluzívnej lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu a súd nemôže prihliadať na dôvody označené žalobcom po uplynutí danej prekluzívnej lehoty (správne má byť doby). Na iné dôvody, v rozsahu v akom neboli uvedené v žalobe zo dňa 13. 3. 2017 a jej doplnení zo dňa 10. 4. 2017, nemôže konajúci súd prihliadať, nakoľko prekluzívna doba pre žiadosť o určenie dražby za neplatnú uplynula dňa 10. 6. 2017 (dražba sa konala 10. 3. 2017). Žalovaný analogicky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Obo 21/2000: „Za správny považoval odvolací súd aj názor súdu prvého stupňa, že žalobca sa nemohol úspešne dovolávať ďalšieho dôvodu neplatnosti, keďže ho uplatnil až po uplynutí lehoty ustanovenej v § 131 Obchodného zákonníka. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa oprávnené osoby môžu domáhať toho, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Na uplatnenie tohto práva je ustanovená trojmesačná lehota. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká a žalobca na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia už nemôže mať úspech. Na základe žaloby podanej po uplynutí uvedenej lehoty už súd v konaní podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka vysloviť neplatnosť uznesenia vysloviť nemôže. Uznesenie valného zhromaždenia môže trpieť viacerými vadami. ktoré môžu byť dôvodom pre vyslovenie jeho neplatnosti. Závisí od vôle každej osoby oprávnenej podľa § 131, ktoré dôvody neplatnosti bude uplatňovať, prípadne či vôbec bude neplatnosť uznesenia uplatňovať (či vôbec Dodá žalobu). Rámec súdneho konania je tak daný obsahom žaloby. Súd preto pri rozhodovaní o neplatnosti uznesenia skúma len tie dôvody neplatnosti, ktorých sa oprávnená osoba v žalobe dovoláva. Z toho potom vyplýva, že z dôvodu, ktorý žalobca uplatnil až po podaní žaloby, môže byť vyslovené uznesenie valného zhromaždenia za neplatné, len ak bol dôvod neplatnosti uplatnený ešte v rámci lehoty ustanovenej v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.“

Vyššie uvedený záver v plnej miere platí aj pre uplatňovanie neplatnosti dobrovoľnej dražby a je aj v súlade s dispozičnou zásadou ovládajúcou konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na civilnom súde, podľa ktorej nemôže súd prekročiť návrhy účastníkov alebo nahrádzať ich procesnú aktivitu v rámci ktorej majú povinnosť tvrdiť' skutočnosti odôvodňujúce ich právo a to najmä za situácie, ak zákon ukladá pre označenie dôvodov žaloby prekluzívnu dobu. Žalovaný 2/ má za to, že v prekluzívnej dobe 3 mesiacov odo dňa udelenia príklepu podľa § 21 odsek 2 ZoDD musí žalobca uviesť všetky dôvody, pre ktoré žiada určiť' dobrovoľnú dražbu za neplatnú a súd nemôže prihliadať na dôvody označené žalobcom po uplynutí danej prekluzívnej doby a to platí pre všetky, aj v budúcnosti, uplatnené dôvody žalobcom, ktoré neboli obsiahnuté v žalobe o určenie neplatnosti dražby podanej v prekluzívnej dobe podľa zákona.

S poukazom na § 21 odsek 2 ZoDD žalovaný 2/ sa vyjadril iba k dôvodom neplatnosti predmetnej dražby uplatnené v žalobe súvisiace so samotným postupom žalovaného 2/ podľa ZoDD.

Podľa § 12 odsek 2 ZoDD žalovaný 2/ zaslal dňa 28. 10. 2016 zásielkou do vlastných rúk s opakovaným doručením na adresu žalobkyne, ktorú uviedla aj v žalobe. Termín obhliadky predmetu dražby znalcom bol vo výzve stanovený na 22. 11. 2016, teda o 25 dní odo dňa zaslania výzvy. Ako dôkaz predložil poštový podací hárok zo dňa 28. 10. 2016 a výzvu zo dňa 28. 10. 2016. Zasielanie oznámenia o dražbe konanej dňa 19. 1. 2017 nemôže byť predmetom tohto konania, keďže uvedená dražba bola neúspešná a nie je možné žiadať, aby súd určil neplatnosť neúspešnej dražby.

Tvrdenie žalobcu, že nemá o nejakej skutočnosti vedomosť (str. 5 žaloby) nepredstavuje tvrdenie skutočností v súlade s § 150 odsek 1 Civilného sporového poriadku a žalovaný v 2. Rade nie je povinný vyvracať domnienky žalobcu a dôkazné bremeno dokázania tvrdení žalobcu zaťažuje v tomto prípade žalobcu a nie žalovaného. Navyše podľa § 132 odsekov 1 a 3 CSP: „(1) V žalobe sa okrem

všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť“. Žalobca nepožiadal žalovaného 2/ o umožnenie nazretia do dražobného spisu, a preto akýkoľvek dôkazný prostriedok nachádzajúci sa v tomto spise bol k žalobe nepripojený z viny žalobcu a žalovaný 2/ nie je povinný plniť dôkaznú povinnosť za žalobcu. Napriek vyššie uvedenému žalovaný 2/ pripojil k svojmu vyjadreniu dôkazy preukazujúce opak tvrdení žalobkyne, t. j. dôkazy preukazujúce zverejnenie oznámenia o dražbe žalovaným v súlade so ZoDD, a to: Oznámenie mestského úradu mesta Galanta zo dňa 10. 4. 2017, Výtlačok regionálneho periodika - Galantsko - Šaliansko č. 6/2017z 10. 2. 2017; Potvrdenie o zverejnení listiny v NCRdr z 6. 2. 2017, zn. N 189/2017; Obchodný vestník č. 26/2017 zo dňa 7. 2. 2017; fotodokumentácia predmetu dražby zo dňa 17. 2. 2017; Potvrdenie spoločnosti BYTSPRAV spol. s r.o. z 16. 2. 2017.

Žalovaný v i. a v 2. Rade riadne uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby v súlade s § 16 ZoDD, v ktorej je dohodnuté aj najnižšie podanie a znižovanie najnižšieho podania. Ako dôkaz predložil Zmluvu o realizácii opakovanej dražby z 26. 1. 2017 a Rámcovú dohodu o dobrovoľných dražbách z 24. 5. 2012.

Notárska zápisnica zn. E. XXX/XXXX vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova č. 13, Bratislava, bola žalobkyni zaslaná dňa 14. 3. 2017 a doručená dňa 20. 3. 2017. Ako dôkaz predložil žalovaný 2/ poštovú doručenku zo dňa 20. 3. 2017. Tvrdenia ohľadne zasielania notárskej zápisnice o neúspešnej dražbe vykonanej dňa 19. 1. 2017 nemajú žiadnu právnu súvislosť s prejednávanou vecou a nemôžu predstavovať dôvod, pre ktorý by bolo možné určiť neplatnosť dražby vykonanej 10. 3. 2017. Tvrdenie o nepodpísaní notárskej zápisnice licitátorom je v očividnom rozpore s realitou, keď na strane 6 notárskej zápisnice notárka jasne deklaruje, že aj licitátor si zápisnicu prečítal a pred notárkou vlastnoručne podpísal. Prvopis notárskej zápisnice, podpísaný osobami zúčastnenými na právnom úkone, je uložený u notára a dotknutým subjektom sa zasielajú odpisy zápisnice vyhotovené notárom, ktoré podpisuje iba notár.

Žalovaný 2/ má ďalej za to, že ZoDD ustanovuje povinnosť vykonať ohodnotenie predmetu dražby vypracovaním znaleckého posudku, ktorý bol v prejednávanom prípade vypracovaný v súlade s so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a ako taký spĺňa podmienku ustanovenú § 12 odsek 1 ZoDD pre spôsob ohodnotenia predmetu dražby. Žalobca neuvádza také konkrétne nedostatky znaleckého posudku č. 191/2016 zo dňa 1. 12. 2016 vypracovanom U.. O. Y., znalcom zapísanom v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktoré by znamenali nepoužiteľnosť predmetného znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby alebo porušenie vyššie uvedených právnych predpisov o znaleckej činnosti alebo o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Samotná existencia iného znaleckého posudku určujúceho všeobecnú hodnotu predmetu dražby v inej výške nepredstavuje dôkaz o tom, že znalecký posudok použitý na určenie hodnoty predmetu dražby dražobníkom nebol vypracovaný v súlade so zákonom a že tak došlo k porušeniu ZoDD. Podľa § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa za všeobecnú hodnotu majetku považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, ked' kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Aj z ustanovení samotného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho postupy pri ohodnocovaní nehnuteľností a ostatného majetku je teda zrejmé, že všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalci, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba vykonaná v súlade so zákonom dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu na najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. ZoDD neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. V prípade, ak je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách a informácie o dražbe sú zverejnené

zákonom vyžadovaným spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby, bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania.

Je teda zrejmé, že nakoľko konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných ZoDD (Obchodný vestník, Notársky centrálny register dražieb, regionálne periodikum i úradná tabuľa mesta Galanta), ako aj v ďalších médiách (webová stránka žalobcu, ďalšie realitné stránky), bol skutočný kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby v čase jeho ponuky prejavený iba účastníkom dražby a cena vygenerovaná na predmetnej dražbe najlepšie odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1263/2008: „..Není tedy správný názor dovolatelky o tom, že by bylo povinností dražebníka \"zjistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\"; dražebník je ve skutečnosti toliko povinen \"zajistit odhad ceny předmětu dražby v místě a čase obvyklé\", a to, má-li být zjištěna cena nemovitosti, posudkem znalce. Soud prvního stupně v tomto směru výstižně poukázal na to, že dražebník není \"osobou odborně zpúsobilou a zákonem aprobovanou k tomu, aby sám provedl odhad ceny nemovitosti nebo aby přehodnocoval správnost odhadu znalce \"; jde-li o nemovitost, podnik jeho organizační složku nebo o věc prohlášenou za kulturní památku, je povolán zjistit cenu předmětu dražby znalec a zleho posudku navrhovatel dražby a dražebník při veřejné dražbě vychází. Zajistí-li řádně odhad nemovitosti posudkem znalce a není-li posudek v den konání dražby starší šesti měsíců, splnil tím dražebník všechny své povinnosti, které mu v souvislosti s odhadem ceny předmětu veřejné dražby (zástavy) ukládá ustanovení § 13 odst.1 zákona o veřejných dražbách....“; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 201/2011: „Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie správnosti len dodáva. ... Dražobník (žalovaný 2/) zaistil ohodnotenie predmetu dražby (§ 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a to znalcom A.. R. Y. (č. 1. XX-XX spisu). Žalobcovia mali možnosť oboznámiť sa s cenou určenou znalcom, títo cenu nenamietali žiadnym spôsobom, nenamietali prípadne ani to, že nemali dostatočný časový priestor oboznámiť sa s cenou predmetu dražby...." , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co 49/2012: „Na vrub žalobcov ide aj polemika o tom, prečo nemohla znalkyňa vykonať ohliadku zálohu. Títo neurobili nič pre to, aby sa zistila prípadne iná vyvolávacia cena. Treba ale zdôrazniť, že cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka....“; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010: „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnost' dražby.).

Žalobkyňa nevyužila ani svoje právo a nepožiadala dražobníka o zabezpečenie vypracovania kontrolného znaleckého posudku v lehote podľa § 12 odsek 5 ZoDD. Podľa názoru žalovaného 2/ sa právo žalobcu namietať výšku hodnoty predmetu dražby použitej pre dražbu alebo žiadať nové ohodnotenie predmetu dražby prekludovalo, teda zaniklo.

Na základe uvedeného žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný 3/ vo svojom písomnom podaní zo dňa 26. 5. 2017 (č. l. 204 spisu) uviedol, že považuje žalobu podanú na súd v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom celý proces výkonu záložného práva žalovaným 1/ prebehol podľa jeho vedomostí a informácií získaných od ostatných žalovaných, v súlade s na danú situáciu sa vťahujúcimi právnymi predpismi, pričom aj samotný priebeh dobrovoľnej dražby netrpel takými vadami, ktoré sú uvádzané v žalobe. Zároveň žalovaný 3/ všetky v žalobe uvedené tvrdenia o porušení zákona č. 527/2002 Z.z. (zákon o DD) a nedostatkoch zmluvnej dokumentácie žalovaného v 1/ rade (banky), nepovažuje za pravdivé, ale len účelové a vykonštruované, dané snahou žalobcu privodiť si lepšie (právne) postavenie. Z obsahu podanej žaloby doručenej žalovanému 3/ by malo vyplývať, že sú namietané nasledovné porušenia (ZoDD): a) vada ocenenia predmetu dražby (dražených nehnuteľností), b) vada v doručovaní písomností (listín) určených pôvodnému vlastníkovi predmetu dražby, c) vada v označení predmetu držby dražobnou vyhláškou, d) vada uverejnenia konania dražby v tlači /zverejnenia dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli obce, e) vady konania predchádzajúceho opakovanej dražbe.

Pokiaľ ide o vady uvedené vyššie pod písm. b) až písm. e), žalovaný 3/ má zato, že najpovolanejšou osobou k tomu, aby sa vyjadrila k naznačeným porušeniam ZoDD sú žalovaní 1/ a 2/). Žalovaní 3/ v tomto smere poukázal na to, že on sám sa o dražbe sa dozvedel prostredníctvom zverejnenia konania dražby

v tlači a tiež na úradnej tabuli obce, susedia a iné osoby v blízkosti draženej nehnuteľnosti bývajúce mali poznatok, že je plánovaná dražba. Všeobecne k vadám konania o dražbe a porušeniam ZoDD uviedol, že z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva jednoznačne záver, že len porušenie ZoDD môže viesť k záveru, že samotná dražba môže byť súdom judikovaná ako neplatná, nie každé porušenie ZoDD môže viesť k záveru, že dražbu by bolo možné súdom určiť za neplatnú, nakoľko je potrebné, aby bola v tom smere splnená aj podmienka, že dané a zistené porušenie ZoDD zároveň viedlo k tomu, že tým bol navrhovateľ (žalobca) dotknutých na svojich právach, t. z. žalobca v určenej lehote musí podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, musí v konaní preukázať porušenie ZoDD ako aj existenciu zásahu do jej/ jeho práv (s presným špecifikovaním dotknutých práv) a zároveň príčinnú súvislosť medzi porušením ZoDD a zásahov do jej práv.

Žalovaný 3/ má vedomosť o tom, že žalovaný 2/ si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo ZoDD, nakoľko bola hodnota predmetu dražby určená znalcom. Z dostupných listín je zrejmé, že U.. O. Y. vypracovala znalecký posudok, ktorým vykonala ohodnotenie predmetu dražby. Podľa zákona č. 382/2004 Z.z. je znalec osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Daná osoba znalca (U.. O. Y.) je ako znalec zapísaný v zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, evid.č. XXXXXX, v odvetví 370901 - Odhad hodnoty nehnuteľností (zdroj: justice.gov.sk). Predmetný posudok tak vypracoval znalec, k tejto činnosti oprávnený. Zároveň zo ZoDD vyplýva len povinnosť pre dražobníka, zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, pričom v prípade, že ide o nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Z daného zákonného ustanovenia tak vyplýva pre dražobníka iba povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, pričom otázka hodnoty a jej určenia je úlohou (a teda aj zodpovednosť) osoby znalca. Preto si žalovaný 2/ splnil svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na uvedené potom spochybňovanie vypracovaného znaleckého posudku kvalifikovaným znalcom zapísaným v určenom zozname (vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR) nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. V tomto smere žalobca 3/ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, ktorý v zjednocujúcom stanovisku uviedol, že účastníci konania nie sú oprávnení v žiadnom prípade skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca a znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný 3/ navrhol, aby súd žalobu zamietol.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetné konanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd sa v pnej miere stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného 1/ podrobne uvedeného v bode 3 prvý odsek tohto odôvodnenia ohľadne uplatňovania ustanovenia § 132 s poukazom na povinnosť tvrdenia a unesenie dôkazného bremena žalobcom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva ako povinnosť tvrdenia, a to tvrdenia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré sú rozhodujúcimi podľa presvedčenia žalobcu - pričom uvedenie týchto skutočností je splnením povinnosti tvrdenia - tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť (už v žalobe) označiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Uvedená povinnosť dôkazná (ktorá je obsahom ustanovenia § 132 ods. 1 je doplnená právnou normou upravujúcou časový moment splnenia tejto povinnosti, kedy v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 je žalobca povinný k žalobe v čase jej podania pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (t. j. povinnosť pôvodne sa vzťahujúca na listiny bola ešte rozšírená na ďalšie dôkazné prostriedky). Uvedené (všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania stanovuje i ďalšie

procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti dražby je určenie špecifickej právnej skutočnosti (t. j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu), tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania. Preto súd, rovnako ako aj žalovaný 1/, je toho názoru, že žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú (o. i. i vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii) a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobca nemôže byť so svojim žalobným návrhom úspešný. Právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t. j. jedná sa o podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej.

8. Je nepochybné, že žalobkyňa bola vlastníkom draženej nehnuteľnosti, ktoré vydražil v dražbe žalovaný 3/. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/.

9. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žaloby. Dražba bola vykonaná a prebehla plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne pochybenia. Súd sa v plnej miere stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1/ až 3/ a v plnej miere im dal za pravdu. Kým žalobkyňa svoje tvrdenie ničím nepreukázala, čím nepostupovala pri podaní žaloby podľa § 150 a neuniesla dôkazné bremeno, tak žalovaní všetky svoje tvrdenia podopreli relevantnými dôkazmi tak, ako to vyplýva z bodov 3. až 5. tohto odôvodnenia. Žalobkyňa okrem podanej žaloby viac pred súdom netvrdila a už vôbec nepreukázala uvádzané pochybenia (bod 2. tohto odôvodnenia). Nepreukázala a ani netvrdila pochybenia, ktoré by dražbu činili neplatnou.

10. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ZoDD), účinného ku dňu 10. 3. 2017, (1) Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. (2) Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná. (4) Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

Podľa § 17 ods. 1 až 9 ZoDD, (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu,

e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. (2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. (4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)]. (6) Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza. (7) Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná. (8) Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.

(9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

11. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, aj tu súd musel dať za pravdu žalovaným s poukazom na nasledovné ustanovenia ZoDD.

12. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá a ods. 4 cit. zák., (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Navyše, ohľadne ocenenia nehnuteľností sa súd plne stotožňuje aj s judikatúrou, na ktorú poukázali vo svojich vyjadreniach žalovaní. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie je verejným činiteľom. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD v zásade iba tu koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom.

14. V danom prípade žalobkyňa ani nevzniesla včas námietku voči vypracovanému znaleckému posudku podľa § 12 ods. 5 ZoDD. Žalovaný 2/ však postupoval plne v súlade so ZoDD, pričom súd konštatuje, že cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep je udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj/najmä od kúpyschopnosti vydražiteľa.

15. Na podporu uvedeného súd odkazuje (mimo judikatúry uvedenej žalovaným 2/, s ktorou sa súd v plnej miere stotožňuje) na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1083/2005 zo dňa l7. 8. 2005, v zmysle ktorého „Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe...“. Najvyšší súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn. 7Ca 274/2005 judikoval, že ,,Pri posudzovaní ceny predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej dražbou.“ Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 49/2012, podľa ktorého cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka.

16. Žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorá jej mala v procese opakovanej dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením zákona a ujmou.

17. Na záver súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ vydražil nehnuteľnosti za cenu plne v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD, takže ani v tomto smere nedošlo k pochybeniu zo strany žalovaného 2/.

18. Nakoľko po posúdení dražby súd dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, súd žalobu zamietol v plnom rozsahu s poukazom na vyjadrenia žalovaných podrobne popísaných v bodoch 3. až 5. tohto odôvodnenia, s ktorými sa v plnej miere stotožnil. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, čím svoju žalobu vystavila jednoznačnému neúspechu. Jej tvrdenia sa ukázali nielen ako neúplné, najmä však ako nepravdivé, preto súd zhodnotil podanie žaloby len ako pokus žalobkyne o obštrukčné správanie v snahe znemožniť žalovanému 3/ ako vydražiteľovi užívať jeho vlastníctvo. Dôkazom o jej obštrukčnom konaní je aj nepreberanie zásielok počas dražby, za čo však žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť a nemôže im to byť ani na ujmu.

19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

20. Na záver súd dáva do pozornosti nasledovné: S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

21. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

22. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže v danom prípade boli žalovaní plne úspešní, majú nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré im vznikli a to voči neúspešnej strane - žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.