Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cbi/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu C.O.R., s.r.o., so sídlom Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, proti žalovanému Mgr. Radke Longauerovej, so sídlom kancelárie Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu A.. Y. L.Y., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. XX. H. XXX/XX, XXX XX B., o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19. 12. 2014, domáhal určenia, že žalobcom prihlásená pohľadávka v celkovej výške 39.293,56 Eur, pozostávajúca z istiny vo výške 38.000,- Eur titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a z úroku z omeškania vo výške 1.293,56 Eur, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu A.. Y. L.Y., J.., X.. XX.XX.XXXX, L. B., XX. H. XXX/XX, XXX XX pod por. č. 4, ktorá bola v celej prihlásenej výške žalovanou popretá z dôvodu neexistencie záväzku úpadcu voči žalobcovi, existuje čo do právneho dôvodu a čo do výšky 39.293,56 Eur, a teda sa považuje za zistenú a voči veriteľom úpadcu je účinná. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ úpadcu si vyššie uvedenú pohľadávku prihlásil riadne a včas v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. 2K/2/2013. Právnym dôvodom prihlásenej pohľadávky bola Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014, na základe ktorej žalobca ako veriteľ nadobudol od spoločnosti PECTUS, s. r. o. ako pôvodného veriteľa peňažnú pohľadávku voči úpadcovi vo výške 38.000,- Eur s príslušenstvom titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na Z. Č.. XXX pre okres Nitra, obec Mojmírovce a kat. úz. Mojmírovce. Žaloba uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.09.2012 nadobudol úpadca ako kupujúci od spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. ako predávajúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na vyššie uvedenom liste vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 76.000,- Eur. Úpadca z vlastných peňažných prostriedkov uhradil predávajúcemu len časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur. Túto skutočnosť menovaný potvrdil aj v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 61Cbi/7/2013. Keďže v uvedenom súdnom konaní nebolo preukázané, že by medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou PECTUS, s. r. o. ako pôvodným veriteľom došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, avšak súčasne nebolo spochybnené, že predávajúcemu bola skutočne vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny, t. j. suma 76.000,- Eur, je nepochybné, že na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 38.000,- Eur ako časti kúpnej ceny, ktorá bola zo strany tretej osoby - spoločnosti PECTUS, s. r. o. za úpadcu ako kupujúceho vyplatená predávajúcemu. Žalobca k prihláške pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.09.2012 a príjmový pokladničný doklad

spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. zo dňa 24.09.2012. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná oznámením zo dňa 19.11.2014 poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku, pričom poukázala na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/7/2013-78 nevyplýva, že by úpadcovi mali byť v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 24.09.2012 odovzdané zo strany tretej osoby akékoľvek finančné prostriedky za účelom úhrady dojednanej výšky kúpnej ceny. Žalobca takto formulovaný dôvod popretia prihlásenej pohľadávky považoval za nedôvodný. Žalobca si síce podanou prihláškou uplatnil do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu svoju pohľadávku v celkovej výške 39.293,56 Eur pozostávajúcu z istiny vo výške 38.000,- Eur a z úroku z omeškania vo výške 1.293,56 Eur titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, nie však z dôvodu že by istina vo výške 38.000,- Eur bola úpadcovi odovzdaná v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 24.09.2012 ale z dôvodu, že za úpadcu tretia osoba (pôvodný veriteľ - spoločnosť PECTUS, s. r. o.) v uvedenej výške plnila to, čo bol úpadca povinný plniť sám, t. j. vyplatila časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. ako predávajúcemu. Uplatnený nárok žalobcu teda vychádza z ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko predávajúcemu bola skutočne vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny, t. j. suma 76.000,- Eur a úpadca uviedol, že on z vlastných finančných prostriedkov vyplatil predávajúcemu len časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur. Zostatok finančných prostriedkov vo výške 38.000,- Eur bol uhradený práve z finančných prostriedkov pôvodného veriteľa úpadcu spoločnosťou PECTUS s.r.o. a pohľadávka z bezdôvodného obohatenia bola následne postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014 na žalobcu.

2/ Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.03.2015 uviedla, že žalobca si uplatnil v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/2/2013 u správcu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty svoju pohľadávku v celkovej výške 39.293,56 Eur, pričom prihláška bola doručená správcovi dňa 23.09.2014 a jej zapísanie do zoznamu prihlášok v konkurznom konaní bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2014 zo dňa 29.09.2014. Túto pohľadávku dňa 15.10.2014 poprela správkyňa, čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie úpadcom nepovažovala za preukázané, a to aj s poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 61Cbi/7/2013-148 zo dňa 07.07.2014, právoplatný dňa 02.10.2014, ktorým bola zamietnutá žaloba navrhovateľa týkajúca sa prihlášky pohľadávky vo výške 38.000,- Eur zapísanej v konečnom zozname pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu A.. Y. L., J.., pod por. č. 2 a táto bola v celej prihlásenej výške žalovaným popretá z dôvodu neexistencie záväzku úpadcu voči žalobcovi, čo do právneho dôvodu a výšky, keď uvedená pohľadávka žalobcu titulom Zmluvy o pôžičke nebola v konaní sp. zn. 61Cbi/7/2013 preukázaná. V uvedenom konaní nebolo preukázané odovzdanie akýchkoľvek finančných prostriedkov úpadcovi. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty ďalej namietala, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo správcom odoslané dňa 15.10.2015 na adresu, ktorú veriteľ uviedol v prihláške pohľadávky, t. j. C.O.R., s.r.o., Kapitulská 12, Banská Bystrica a tak si správkyňa splnila požiadavku v zmysle § 32 ods. 8 zákona č. 7/2015 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Vo svojom vyjadrení žalovaná zároveň dôvodila, že oznámenie o popretí pohľadávky doručované veriteľovi sa správkyni vrátilo dňa 04.11.2014 s poznámkou pošty, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, a teda v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase doručovania oznámenia o popretí pohľadávky (ďalej len „OSP“), sa uvedené oznámenie považuje za doručené dňom 04.11.2014, teda pokiaľ sa chcel veriteľ podanou žalobou domáhať určenia popretej pohľadávky, lehota na podanie tejto žaloby mu márne uplynula dňom 04.12.2014 tak, ako je to uvedené v ustanovení § 32 ods. 9 ZKR. Keďže žalobca určovaciu žalobu tunajšiemu súdu doručil dňa 19.12.2014, je nepochybné, že právo na podanie určovacej žaloby zaniklo. Na pojednávaní vo veci žalovaná doplnila, že žalobca bol druhýkrát informovaný o popretí jeho prihlásenej pohľadávky, prostredníctvom A.. G. Č., ktorá osobne navštívila kanceláriu správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorej bolo oznámenie opätovne odovzdané a až následne bola zo strany žalobcu podaná incidenčná žaloba. Žalovaná tiež zotrvala na dôvode popretia prihlásenej pohľadávky, keď vznik bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu nepovažovala za dostatočne preukázaný.

3/ Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.05.2015 uviedol, že o údajnom doručovaní oznámenia správkyne o popretí pohľadávky listovou zásielkou zo dňa 15.10.2014 sa prvýkrát dozvedel až v tomto konaní z obsahu vyššie uvedeného písomného oznámenia žalovanej. Dovtedy spoločnosť žalobcu o takejto skutočnosti nemala akúkoľvek vedomosť, keď spoločnosť žalobcu v tomto smere zdôrazňovala, že už dlhé časové obdobie sú žalobcovi ako právnickej osobe všetky zásielky doručované prostredníctvom samoobslužného uzamykateľného priečinku, umiestneného vo verejných priestoroch pošty (tzv. P.O. Box). V danom prípade preto nemohla nastať zákonná fikcia doručenia v zmysle § 47

ods. 2 OSP, podľa ktorého platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Spoločnosť žalobcu, nebola zo strany orgánu, ktorý predmetnú zásielku doručoval, vôbec upovedomená o tom, že by táto zásielka mala byť spoločnosti žalobcu opätovne doručovaná v určitý deň a hodinu, z toho dôvodu preto v danom prípade nemohla za žiadnych okolností nastať fikcia doručenia predmetnej zásielky jej uložením, keď je nepochybné, že lehota na prevzatie zásielky od jej uloženia nemohla v danom prípade začať objektívne ani plynúť, nakoľko táto by začala teoreticky plynúť až v prípade, ak by aj opakovaný pokus o doručenie zásielky zostal bezúspešný. Žalobca v tomto kontexte poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. R 15/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.09.2010, sp. zn. 4 Cdo3 38/2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27.10.2010.

4/ Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s prihláškou pohľadávky por. č. 2 v konkurznom konaní sp. zn. 2K/2/2013 zo dňa 18.09.2014, výpisom z Obchodného vestníka č. 185/2014 zo dňa 29.09.2014, ktorým bolo zverejnené oznámenie správcu o zapísaní pohľadávky žalobcu prihlásenej po základnej prihlasovacej lehote do zoznamu nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 4, oznámením správcu o popretí pohľadávky v konkurznom konaní zo dňa 15.10.2014, fotokópiou obálky vrátenej poštovej zásielky, ktorou bolo žalobcovi doručované oznámenie o popretí pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. 2K/2/2013, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti PECTUS, s.r.o., ako aj oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Cbi/7/2013, a to najmä časťou zápisnice o výsluchoch svedkov A.. Y. L., J.., A.. G. Č., E.B. H., kópiou prihlášky č. 1 s príslušnými dokladmi, ktoré k nej boli priložené, a to príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 24.09.2012, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.09.2012.

5/ V priebehu konania súd z výpisu z obchodného registra žalobcu zistil, že u obchodnej spoločnosti žalobcu došlo k zmene osoby konateľa spoločnosti, kde jediným členom štatutárneho orgánu žalobcu sa stala A.. G. Č.. Zároveň v priebehu konania došlo aj k ukončeniu zmluvy o poskytnutí právnych služieb s pôvodným právnym zástupcom žalobcu a k zániku splnomocnenia advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcu v tomto súdnom konaní. Súd preto vzhľadom na charakter sporu, vyvolaný konkurzom, v súlade s § 90 zákona č. 116/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval žalobcu, aby si v súdom určenej lehote zvolil advokáta, resp. preukázal súdu kvalifikované právnické vzdelanie u osoby oprávnenej konať v mene žalobcu s poučením, že v opačnom prípade súd na ďalšie úkony žalobcu nebude prihliadať. Žalobca na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

6/ Súd prvej inštancie, v intenciách odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/2/2016-84 zo dňa 28. 01. 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/31/2014-64 zo dňa 18.11.2015 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, predvolal na pojednávanie konateľku žalobcu A.. G. Č.S., osobu ktorej výsluch pôvodne v postavení svedka bol navrhnutý zo strany žalobcu. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené postupom podľa § 105 ods. 1 do zriadenej elektronickej schránky dňa 16.08.2018 a predvolanej konateľke žalobcu postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 dňa 24.08.2018. Vzhľadom na to, že za stranu žalobcu sa na pojednávanie vo veci, nariadeného na deň 04.10.2018, žiadna osoba nedostavila, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, súd vo veci pojednával a rozhodol bez prítomnosti strany žalobcu.

7/ Z listinných dôkazov predložených v priebehu konania, výsluchu žalovanej a z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/7/2013 súd zistil, že žalobca spolu s podanou žalobou predložil súdu prihlášku pohľadávky do konkurzu pod por. č. 2, vedeného pod sp. zn. 2K/2/2013, v celkovej sume 39.293,56 Eur, vyhotovenú dňa 18.09.2014 pôvodným konateľom spoločnosti žalobcu, v ktorej je okrem výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu uvedený aj právny dôvod jej vzniku tak, že žalobca ako konkurzný veriteľ, ktorý získal pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014 od spoločnosti PECTUS, s. r. o. vo výške 38.000,- Eur si túto uplatňuje voči úpadcovi titulom nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v súvislosti s kúpou nehnuteľností zapísaných na LV č. 527, pre okres Nitra, obec Mojmírovce, kat. úz. Mojmírovce. Na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 24.09.2012, úpadca ako kupujúci kúpil od spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. ako predávajúceho nehnuteľnosti zapísané na vyššie uvedenom liste vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 76.000,- Eur, pričom z vlastných peňažných prostriedkov uhradil dlžník - úpadca predávajúcemu len časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur. Túto skutočnosť podľa tvrdenia konkurzného veriteľa - žalobcu potvrdil v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 61Cbi/7/2013 sám úpadca. V uvedenom súdnom konaní nebolo, podľa názoru konajúceho súdu, zo strany žalobcu preukázané, že by medzi úpadcom ako dlžníkom a spoločnosťou PECTUS, s. r. o. ako pôvodným veriteľom došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, avšak súčasne nebolo spochybnené, že spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. ako predávajúcemu bola skutočne vyplatená celá výška dohodnutej kúpnej ceny, t. j. suma 76.000,- Eur. Podľa názoru žalobcu ako nového veriteľa, je tak nepochybné, že na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rovnajúcej sa časti kúpnej ceny, t.j. vo výške 38.000,- Eur, ktorá suma bola zo strany tretej osoby za dlžníka ako kupujúceho vyplatená spoločnosti DISCONT - PLUS s.r.o. Aj keď z prihlášky pohľadávky č. 2 založenej na č. l. 3 spisu vyplýva, že jej súčasťou boli prílohy, a to Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014, príjmový pokladničný doklad zo dňa 21.09.2012, príjmový pokladničný doklad spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. zo dňa 24.09.2012 a návrh žalobcu na priloženie spisu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbi/7/2013, okrem tejto prihlášky žalobca k žalobe žiaden iný listinný dôkaz nedoložil.

8/ Z oznámenia o popretí pohľadávky v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/2/2013 zo dňa 15.10.2014 a fotokópie obálky vrátenej poštovej zásielky, predloženej žalovanou súd zistil, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu poprela prihlásenú pohľadávku žalobcu v plnej výške 39.293,56 Eur, čo do výšky aj právneho dôvodu, pretože bezdôvodné obohatenie úpadcom nepovažovala za preukázané, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 61Cbi/7/2013 nebolo preukázané odovzdanie akýchkoľvek finančných prostriedkov úpadcovi. Zásielka s písomným oznámením bola správkyňou doručovaná na adresu sídla žalobcu, zapísanú v obchodnom registri a uložená na pošte dňa 16.10.2014 s tým, že sa odosielateľovi vrátila zásielka žalobcom neprevzatá v odbernej lehote dňa 04.11.2014.

9/ Z písomných podaní strán konania a zápisnice o pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cbi/7/2013 dňa 07. 07. 2014, najmä výpovedí úpadcu Y. L., J.., konateľky žalobcu A.. G. Č.Č., vypočutej v procesnom postavení svedka, ako aj výpovede svedka E. H., súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 03.08.2012 medzi spoločnosťou DISKONT

- PLUS s.r.o. ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 527, kat. úz. Mojmírovce, za dohodnutú kúpnu cenu 76.000,- Eur. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy medzi stranami sporné nebolo. Úpadca dňa 21.09.2012 odovzdal na základe príjmového pokladničného dokladu (v spise sp. zn. 61Cbi/7/2013 na č.l. 9) A.. G. Č. časť kúpnej ceny určenej na úhradu za nákup vo výške 38.000,- Eur. Odovzdanie tejto sumy medzi stranami konania sporné taktiež nebolo. Na základe príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.09.2012 (v spise sp. zn. 61Cbi/7/2013 na č.l. 10) mala následne A.. G. Č. odovzdať obchodnej spoločnosti DISKONT - PLUS s.r.o. dohodnutú kúpnu cenu v celkovej výške 76.000,- Eur. Podľa tvrdenia A.. G. Č. časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur, nepochádzajúcej z úpadcových finančných prostriedkov, mala byť predávajúcemu uhradená z prostriedkov spoločnosti PECTUS, s.r.o. (predchodca žalobcu) a úpadca o tejto skutočnosti vedel. Ona bola fakticky splnomocnená úpadcom na všetky právne úkony, to znamená dojednanie podmienok kúpnej zmluvy, zabezpečenie zavkladovania kúpnej zmluvy a aj odovzdanie finančných prostriedkov predávajúcemu. Úpadca naproti tomu tvrdil, že žiadna písomná dohoda alebo plnomocenstvo neexistovalo, nanajvýš sa mohlo jednať o nejaké ústne dohody a jednania, pretože všetky veci súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou vybavovala A.. Č.. On o žiadnej spoločnosti PECTUS, s.r.o. nemal vedomosť, táto podľa jeho názoru v tom čase ani neexistovala. Úpadca poprel tvrdenia p. Č., že by bol upovedomený o povinnosti vyrovnať záväzok voči spoločnosti PECTUS, s.r.o., tieto skutočnosti neboli predmetom ich vzájomného jednania.

Podľa § 45 ods. 2 OSP, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 46 ods. 2 OSP, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť

vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 47 OSP, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 32 ods. 2 (účinného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu), prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Podľa § 32 ods. 8 ZKR, úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

10/ Z dôkazných prostriedkov navrhnutých stranami a vykonaných v priebehu konania súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobca prihláškou zo dňa 18.09.2014, doručenou správcovi po základnej prihlasovacej lehote, pod por. č. 2 prihlásil v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/2/2013 pohľadávku v celkovej výške 39.293,56 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 38.000,- Eur a úroku z omeškania vo výške 1.293,56 Eur. Žalobca si prihlásenú pohľadávku uplatnil titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, keď na strane úpadcu malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť zaplatením časti kúpnej ceny vo výške 38.000,- Eur za úpadcu, teda

plnením povinnosti, na ktorú bol úpadca sám zaviazaný na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou DISKONT - PLUS, s.r.o. a úpadcom dňa 03.08.2012.

11/ Na základe výpisu z Obchodného vestníka č. 185/2014 zo dňa 29.09.2014 súd taktiež vyhodnotil ako nesporné, že správkyňa zverejnila oznam o zapísaní prihlásenej pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok nezabezpečených veriteľov úpadcu pod por. č. 4. Následne správkyňa v zákonnej lehote 30 dní od zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku v zmysle § 32 ods. 3 písm. b) pohľadávku žalobcu poprela čo do právneho dôvodu a výšky, kde písomné oznámenie zo dňa 15.10.2014 adresovala žalobcovi na adresu jeho sídla, zapísanú v obchodnom registri a fotokópiou obálky neprevzatej zásielky mal súd preukázané, že zásielka obsahujúca toto písomné oznámenie bola dňa 16.10.2014 uložená na pošte. Zároveň mal súd preukázané, že žalobca si v odbernej lehotu zásielku neprevzal a táto bola následne dňa 04.11.2014 správkyni vrátená. Medzi stranami bolo sporné, či v danom prípade bola dodržaná zákonná prekluzívna lehota v zmysle 32 ods. 9 na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky, keď žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 19.12.2014. Žalobca v konaní tvrdil, že zo strany pošty ani iného orgánu mu nebol oznámený deň a hodina opätovného doručovania predmetnej zásielky, v dôsledku čoho fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP nemohla nastať a žaloba bola podaná na súde včas.

12/ Súd vychádzajúc z ustanovenia § 32 ods. 6 v spojení s § 47 ods. 1 OSP (účinných v čase doručovania sporného oznámenia správcu) dospel k záveru, že do vlastných rúk je potrebné doručovať len písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon. Ustanovenie § 32 ods. 6 ukladá správcovi povinnosť veriteľovi písomne oznámiť popretie pohľadávky, pričom výslovne neurčuje povinnosť správcu doručovať písomné oznámenie do vlastných rúk veriteľa. Podľa názoru súdu v danom prípade postačuje doručovanie podľa § 46 ods. 2 OSP, keď v súlade s postupom tam uvedeným sa písomnosť uloží na pošte a adresát sa vyzve, aby si ju vyzdvihol. Vrátením zásielky odosielateľovi sa považuje zásielka za doručenú, a to aj vtedy, keď sa o nej adresát nedozvedel. Skutočnosť, že žalobca nebol upovedomený zo strany pošty alebo iného orgánu, ktorý zásielku doručoval o tom, že zásielka mu bude opätovne doručovaná v určitý deň a hodinu, je preto v danom prípade irelevantná. Z údajov na predloženej fotokópii doručenky je zrejmé, že správca pri doručovaní postupoval podľa § 46 ods. 2 OSP, keď na doručenke sa nachádza len údaj o uložený zásielky na pošte dňa 16.10.2014 a nenachádza sa údaj o opätovnom doručovaní zásielky žalobcovi. Správca konkurznej podstaty však nepochybil, keď zásielku nedoručoval do vlastných rúk žalobcovi postupom podľa § 47 ods. 2 CSP. Žalovaná v konaní predložila fotokópiu neprevzatej zásielky, ktorá bola žalovanej vrátená dňa 04.11.2014. V zmysle § 45 ods. 2 OSP platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Žalobca v konaní popieral, že by mal akúkoľvek vedomosť o uložení predmetnej zásielky na pošte, nakoľko využíval služby pošty, keď zásielky mu boli dlhodobo doručované do samoobslužného uzamykateľného priečinku nachádzajúceho sa vo verejných priestoroch pošty. Okrem tohto tvrdenia však žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, nepredložil zmluvu uzavretú so Slovenskou poštou, a.s. o poskytovaní služieb žalobcovi doručovaním zásielok do samoobslužného uzamykacieho priečinku. Keďže súd nemal v konaní preukázaný opak údaje na doručenke považoval za pravdivé a na základe údajov nachádzajúcich sa na vrátenej zásielke, považoval oznámenie o popretí pohľadávky správcom za doručené žalobcovi dňa 04.11.2014. Zároveň súd konštatoval, že lehota na podanie žaloby v danom prípade nie je lehotou procesnou, ale lehotou hmotnoprávnou, na zachovanie, ktorej je nevyhnutné, aby bola žaloba najneskôr posledný deň lehoty doručená súdu. Zákonná 30-dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 32 ods. 9 preto uplynula dňa 04.12.2014. Nakoľko žaloba bola podaná na tunajšom súde až dňa 19.12.2014, nebola dodržaná hmotnoprávna prekluzívna lehota na uplatnenie nároku žalobcu a právo na podanie určovacej žaloby žalobcovi zaniklo. Z uvedeného dôvodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13/ Ak by žalobca v konaní produkoval dôkazy, ktorými by preukázateľne spochybnil pravdivosť údajov na doručenke, súd pre tento prípad zaujal stanovisko i k otázke nároku žalobcu na plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca si prihlásil do konkurzu pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, na základe skutkovej podstaty uvedenej v § 454 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia z titulu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka je plnenie, ktoré mal úpadca na základe svojej povinnosti plniť sám a zároveň ten, kto plní nemal povinnosť plniť sám. Podstata obohatenia pri tejto skutkovej podstate spočíva v tom, že majetok obohateného sa síce nezväčšil, ale ani nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Podľa právneho názoru nadriadeného súdu, ktorým je súd

prvej inštancie viazaný, pre naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia musia byť splnené viaceré predpoklady. Predovšetkým musí žalobca preukázať, že dlžníkov - teda úpadcov záväzok v čase plnenia treťou osobou za úpadcu trval. Zároveň predpokladom plnenia dlhu dlžníka treťou osobu je aj to, že dlžník dal na takéto plnenie za neho súhlas, prípadne, že mal o ňom vedomosť, inak z jeho strany nedochádza k splneniu záväzku, ktorý mal úpadca voči predávajúcemu, úpadca naďalej zostáva dlžníkom, ktorý je povinný svoj dlh voči predávajúcemu splniť a žalobca by mohol žiadať bezdôvodné obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka od toho, komu plnil, pretože plnil bez právneho dôvodu.

14/ V tomto kontexte súd vyhodnotil ako spornú skutočnosť, či úpadca mal o takomto plnení záväzku treťou osobou, na ktorý bol sám zaviazaný, vedomosť. Úpadca v konaní vedenom pod sp. zn. 61Cbi/7/2013 na pojednávaní konanom dňa 07.07.2014 tvrdil, že nedal súhlas právnemu predchodcovi žalobcu, aby dlh vyplývajúci z uzavretej kúpnej zmluvy, resp. časť kúpnej ceny uhradil. Nemal vedomosť o tom, že tento dlh vo výške 38.000,- Eur za neho bude hradiť práve právny predchodca žalobcu, teda práve spoločnosť PECTUS s.r.o. V uvedenom konaní na pojednávaní dokonca uviedol, že nemal vedomosť ani o existencii tejto spoločnosti, ktorá podľa výpisu z obchodného registra bola založená dňa 07.09.2012. K uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 24.09.2012. a taktiež k plneniu podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť dňa 24.09.2012. Naproti uvedeným tvrdeniam úpadcu A.. G. Č., ktorá bola v konaní vedenom pod sp. zn. 61Cbi/7/2013 vypočutá v procesnom postavení svedka, tvrdila, že úpadca o tejto skutočnosti vedomosť mal. V tomto skutkovom tvrdení sa teda výpovede vypočutého úpadcu a A.. G. Č. rozchádzali. Súd preto vyhodnotil, že opätovným výsluchom úpadcu aj A.. Č., toho času konateľky žalobcu, by nedospel k zisteniu nových vierohodných skutočností. Okrem týchto dôkazov iné dôkazy žalobcom navrhnuté neboli. Navyše žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ostal v tomto konaní pasívny. Na výzvu súdu v zmysle § 90 ustanoviť si advokáta na zastupovanie v tomto konaní a taktiež na predvolanie súdu dostaviť sa na pojednávanie nereagoval. Malo byť predovšetkým v jeho záujme zabezpečiť si v konaní zástupcu z radov advokátov. Žalobca konajúci prostredníctvom jedinej konateľky a zároveň osoby, ktorú pôvodne navrhoval vypočuť ako svedka, sa na pojednávanie neustanovil. Sám teda nezabezpečil prítomnosť osoby, ktorej výsluch navrhoval. Súd preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol, pričom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď svojou neúčasťou nezabezpečil vykonanie dôkazu, ktorý sám navrhoval. Z dôkazov vykonaných v tomto konaní nevyšli najavo také skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol ustáliť, že úpadca dal súhlas, resp. mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobcu s jeho vedomím plnil za neho dlh vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.09.2012. Z pokladničného bloku zo dňa 24.09.2012, ktorý bol prílohou prihlášky por. č. 2 podanej v konkurznom konaní sp. zn. 2K/2/2013 vyplýva len to, že kúpna cena bola zaplatená predávajúcemu v celosti. Nemožno z tohto dôkazu vyvodiť záver, že časť kúpnej ceny bola uhradená práve právnym predchodcom žalobcu a už vôbec nie, že sa tak stalo so súhlasom úpadcu. Uvedené doklady teda nepreukazujú, že suma 38.000,- Eur mala byť prijatá od spoločnosti PECTUS s.r.o., preto žalobca ako právny predchodca spoločnosti PECTUS s.r.o. nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorá bola na neho postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.