Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: O. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX/ XX, XXX XX H., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 857 513, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 818,53 Eur, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/54/2016-63 z 11.10.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 480 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 08.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. a/, g/, ods. 5 zák. č. 258/2001Z.z. a § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 257 CSP.

3. V samotných dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že:

„5.Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s uzavretou zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“. Zo zmluvy zo dňa 22.07.2004, ktorá je písaná drobným, ťažko čitateľným písmom, nevyplývajú žiadne náležitosti, ktoré podľa názoru súdu táto zmluva musí obsahovať. Teda zo zmluvy nie je zrejmý úverový rámec, mesačná splátka, termín splatnosti, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), teda žiadna z náležitostí, ktorú takáto zmluva musí nevyhnutne obsahovať. Pokiaľ žalovaný odkazuje na sadzobník, resp. iné ďalšie dokumenty, tak súd v tomto ohľade poukazuje na to, že tieto náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Keďže v zmluve nie je uvedená RPMN, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a taktiež v zmluve nie sú žiadne úroky a poplatky, preto žalobca nie je povinný zaplatiť ich aj v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.

6.Z výpisu pôžičkovej karty Quatro PREMIUM síce vyplýva, aká bola štandardná úroková sadzba, sankčná úroková sadzba a štandardná splátka, avšak ak už súd konštatoval, všetky tieto náležitosti musia byť uvedené v samotnej zmluve. Z tohto výpisu za obdobie od 29.07.2004 do 30.09.2015 vyplýva, aké sumy žalobkyňa reálne čerpala, aké platby žalovanému uhradila, resp. aké všetky ďalšie nároky si uplatnil žalovaný voči žalobkyni.

7.Žalovaný namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že pohľadávka bola postúpená na iný subjekt. Z predložených výpisov však nepochybne vyplýva, že žalovaná všetky platby uhrádzala žalovanému, preto nie je právne relevantné, že žalovaný dňa 23.11.2015 postúpil pohľadávku a všetky práva a povinností s ňou spojené na iný subjekt, keďže žalobkyňa poslednú platbu realizovala ešte dňa 07.09.2015, preto ja žalovaný v spore pasívne legitimovaný.

8.Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal posúdením tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle § 107 ods. 1 plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, a to o jeho výške a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia, hoci žalovaný tento nárok z iných dôvodov neuznáva. Podstatnou okolnosťou je, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, jedná sa napr. o rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007, 33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také vedomosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela momentom úhrady jednotlivých splátok a nie je možné akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedela až v mesiaci september roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný, a teda je potrebné, aby aj počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol v podstate „objektivizovateľný“. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v danom prípade žalovaná uhrádzala splátky do 07.09.2015 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná dňa 18.02.2016, preto má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu splátok uhradených dva roky spätne pred podaním žaloby t.j. od 18.02.2014 do budúcna a v danom prípade žalobkyňa od tohto obdobia zaplatila žalovanému platby v celkovej výške 480 EUR (6 x 50 EUR a 6 x 30 EUR), preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti z dôvodu vznesenej námietky žalobu zamietol. Žalobkyni priznal uplatnený nárok spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, avšak nie vo výške 8,05 % ako to navrhovala žalobkyňa, keďže nárok nie je uplatnený z titulu pôvodnej zmluvy ale z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný sa o tomto nároku dozvedel až dňa 07.04.2016, teda doručením žaloby. Preto súd aj v časti príslušenstva nad rozsah priznaný týmto rozsudkom žalobu zamietol.

9.Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na to, že žalovaný ako banka poskytuje úvery už dlhodobo a vo veľkom množstve, čo vylučuje inú možnosť ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne, pričom je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie uvedenia RPMN a úroku. Ohľadom uvedenia RPMN

v revolvingových zmluvách sa aj prax súdov skutočne vyvíjala tak, že prvotné rozhodnutia boli také, že RPMN nie je možné určiť, tak ako to aj cituje žalovaný. Čo sa týka úroku, tento bol uvedený v sadzobníku, na ktorý žalovaný odkazuje ako na súčasť zmluvy. Z dôvodu neuvedenia týchto náležitostí do zmluvy, podľa názoru súdu, nemožno vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd nevychádzal z 10- ročnej premlčacej lehoty. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015, 14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajský súd v Prešove (15Co/207/2015). Súd, ale opätovne poukazuje na to, že aj pokiaľ by teoreticky pripustil aplikáciu 10 ročnej lehoty, tak nárok je premlčaný z dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej lehoty.

10.Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

11.Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou, t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby pre posúdenie danej veci irelevantné.“

4. Rozsudok odvolaním napadli obe strany sporu.

5. Žalobkyňa ho napadla čo do zamietavého výroku, tu nestotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie o počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa nej začala plynúť od momentu, kedy sa od združenia na ochranu spotrebiteľa dozvedela, že žalovaný od nej prijal platby v rozpore so zákonom, a že jej predložil na podpis formulárovú zmluvu. Konanie žalovaného, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá podľa žalobkyne hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom, teda platí tu 10 ročná objektívna premlčacia doba. Navrhla rozsudok v ňou napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný ho napadol čo do vyhovujúceho výroku a čo do výroku o trovách konania, tu vytýkajúc súdu prvej inštancie, že sa vôbec vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k procesu uzatvorenia zmluvy a k správaniu sa samotnej žalobkyne v čase uzatvárania zmluvy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia). Súčasne vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie o absencií obsahových náležitosti zmluvy o úvere, lebo ročná úroková sadzba ako aj údaj o RPMN boli uvedené v cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Ďalšie odvolacie vyjadrenia strany sporu nepodali.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenými subjektami (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolania oboch strán sú dôvodné.

9. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý menil a dopĺňal Občianky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004, bol do nášho právneho poriadku zavedený inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv § 52 a násl., a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú, aj v čase vzniku zmluvného vzťahu). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

10. Je nepochybné, že zmluva o úvere z predmetu tohto sporu bola uzavretá dňa 22.07.2004. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy upravoval zákona č. 258/2001 Z.z. účinný od 01.04.2002 do 30.06.2006. Tento zákon v ust. § 3 ods. 1, ods. 2 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli v tom čase upravené v § 4 cit. zákona, pričom ich nesplnenie bolo sankcionované, buď neplatnosťou samotnej zmluvy (ods. 1, ods. 4), alebo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru ( ods. 2 písm. g/).

12. V prípade, ak je skutočne úver bezúročný a bezpoplatkov, a od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, a ak spotrebiteľ preukázateľne plnil viac ako prijal, nastupuje režim bezdôvodného obohatenia.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o bezpolatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru založil na zistení, že v zmluve absentuje údaj o RPMN, ktorý musí byť obsiahnutý v zmluve, v ktorej súčasne nie sú uvedené žiadne úroky a poplatky, ktoré potom žalobkyňa nie je povinná platiť. Treba však prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že ku tejto otázke predostrel v priebehu sporu (podanie z 27.04.2016 na čl. 26-31, predovšetkým bod 2.) rozvetvenú právnu argumentáciu, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje zmienka o tom, či ju súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní bral vôbec do úvahy, ak áno,

potom akým spôsobom sa s ňou vyrovnal, teda chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom reagoval na podstatné dôkazy a podstatné argumenty žalovanej strany v tomto smere (platnosť zmluvy a ne/absencia zákonných náležitosti zmluvy), v dôsledku čoho je potom odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné.

14. Naproti tomu sa súd prvej inštancie pomerne obšírne venoval otázke premlčacích dôb. S týmito jeho závermi sa však odvolací súd nestotožňuje.

15. K otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2018, s ktorým sa plne stotožňuje, a v zmysle ktorého „Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie a ktoré sú predpokladom uplatnenia práva na súde. Čas, kedy spotrebiteľ plní, je významný na účely objektívnej premlčacej doby (od kedy k bezdôvodnému obohateniu ,,došlo“) a nemožno ho bez ďalšieho spájať so začiatkom subjektívnej premlčacej doby len s poukazom na povinnosť poznať právo. Každý a teda aj spotrebiteľ je povinný poznať právo, no žiadny spotrebiteľ nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať. Tvrdenie spotrebiteľa o skutočnosti, na základe ktorej sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia však aj spotrebiteľ musí preukázať a súd v súvislosti s tým umožní dodávateľovi použiť jeho procesné prostriedky“.

16. K objektívnej premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že žalovaný ako osoba dlhodobo podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Uvedené sa nedá potom hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby odvolací súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

17. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 aj náležite odôvodniť.

19. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .