Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-49-2018.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/49/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: W.. W. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. X, Bratislava, zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti odporkyni: R.. X. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. H. XX, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto:
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.09.2018, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.09.2018, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2018, domáhal, aby súd zakázal odporkyni užívanie nehnuteľností - rozostavaného rodinného domu na K. U. O. Z., zapísaný v katastri nehnuteľností nasledovne:
- rozostavaná stavba, bez súpisného čísla, postavená na parcele č. 2082/32
- parcela registra "C" č. 2082/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2,
- parcela registra "C" č. 2082/33 ostatné plochy vo výmere 559 m2 na liste vlastníctva č. 7405 pre okres Bratislava I, obec BA-m.č. STARÉ MESTO a katastrálne územie Staré Mesto, a to až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorým bude povolené užívanie nehnuteľnosti (ďalej len "Nehnuteľnosť"). Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa 23.08.2003 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.10.2016, č.k. 3P/65/2016-67, právoplatným dňa 03.11.2016. Počas trvania manželstva sa narodili odporkyni maloleté deti: B. G., X. I. XX.XX.XXXX a F. G., X. I. XX.XX.XXXX, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti. Odporkyňa v súčasnosti spolu s maloletými deťmi užíva Nehnuteľnosť. Nakoľko do dnešného dňa nedošlo k rozhodnutiu príslušného stavebného úradu o povolení užívania Nehnuteľnosti, t.j. nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, navrhovateľ má za to, že užívanie Nehnuteľnosti je v rozpore so zákonom. Navrhovateľ odporkyňu na túto skutočnosť opakovane aj písomne upozornil, avšak tak do dnešného dňa jeho výzvam nevyhovela. Odporkyňa je schopná zabezpečiť bývanie sebe, ako aj maloletým, v inej nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je odporkyňa, prípadne aj nehnuteľnosti u rodičov odporkyne, na adrese ktorej má odporkyňa, ako aj maloleté deti zapísaný trvalý pobyt. Pre prípad, že by odporkyňa napriek vyššie uvedenému nevedela zabezpečiť bývanie pre maloleté deti a odstrániť tak pretrvávajúci protiprávny stav, navrhovateľ opakovane ubezpečil odporkyňu, že by bývanie maloletým zabezpečil.
3. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.09.2018, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV elektronicky toho istého dňa, doplnil k svojmu návrhu listinné dôkazy.
4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 4328, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 6128 a
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 490, výzva právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 25.08.2017, zo dňa 12.09.2017 a zo dňa 06.10.2017, podnet na uskutočnenie opatrení na ochranu maloletých detí adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 22.05.2018, žiadosť o predčasné užívanie stavby - odpoveď zo dňa 05.03.2018, zápisnica o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 11.09.2018, záväzné stanovisko hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 12.11.2007, výpis z listu vlastníctva č. 7405.
5. Z predložených výpisov z listu vlastníctva vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou viacerých nehnuteľností.
6. Z výziev adresovaných právnym zástupcom navrhovateľa odporkyni vyplýva, že navrhovateľ v čase od augusta 2017 do októbra 2017 trikrát vyzval odporkyňu na upustenie od užívania Nehnuteľnosti. Výzvou zo dňa 12.09.2017 jej navrhovateľ oznámil, že v žiadnom prípade nemieni niesť zodpovednosť v tomto smere, a v prípade, ak v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy neupustí od užívania nehnuteľnosti, bude nútený domáhať sa nápravy protiprávneho stavu prostredníctvom súdu, a to okrem iného aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa jej zakáže užívať Nehnuteľnosť. Navrhovateľ priložil k týmto listinným dôkazom aj potvrdenia o odoslaní zásielok. Z uvedeného mal súd za preukázané, že minimálne v dvoch prípadoch zásielka nebola odporkyňou prevzatá v odbernej lehote, čiže sa s ich obsahom neoboznámila.
7. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 22.05.2018 podnet na uskutočnenie opatrení na ochranu maloletých detí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, ktorým sa od tohto úradu dožadoval, aby ako príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uskutočnil opatrenia na zabezpečenie ochrany života a zdravia maloletých B. G. F. F. G. a to z dôvodu, že ich matka spolu s maloletými obýva neskolaudovanú stavbu, čím má ohrozovať život a zdravie maloletých.
8. Z odpovede Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava zo dňa v 05.03.2018 mal súd za preukázané, že odporkyňa ako spoluvlastníčka stavby doručila mestskej časti dňa 11.12.2017 žiadosť o predčasné užívanie stavby "Rodinný dvojdom RD3 a RD4 - K. U.."., v rozsahu RD3 na pozemku register "C" parc. č. 2082/32 v katastrálnom území Staré Mesto vrátane prípojky NN, plynu, vody a kanalizácie na pozemku parc. č. 2082/33 v katastrálnom území Staré Mesto. Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti odporkyne o predčasné užívanie stavby vyhodnotil túto ako neopodstatnenú. Uviedol, že stavebný zákon predpokladá následok stavebného povolenia v podobe konania, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Môže sa však vyskytnúť situácia (napr. pri vecne rozsiahlych stavbách), kedy stavba nie je dokončená, pričom chýbajú len niektoré časti stavby, ktoré nemajú dosah na užívateľnosť stavby ako takej. Zákonnými znakmi inštitútu predčasného užívania sú: 1. ide o návrhové konanie; 2. v konaní sa sleduje ochrana zdravia a života osôb; 3. predpokladom rozhodnutia je, že vykonané stavebné práce zabezpečili nehnuteľnosť na takej úrovni, že nevykonané nemajú vplyv na jej užívateľnosť; 4. je časovo obmedzené, pričom návrh na časové obmedzenie dáva navrhovateľ, avšak správne orgány ním nie je viazaný; 5. po ukončení všetkých prác a odovzdaní diela má navrhovateľ povinnosť dať návrh na kolaudačné konanie. Z týchto predpokladov vyplýva, že ide o prechodné riešenie, pričom správny orgán sa musí vysporiadať s viacerými otázkami, a to najmä čo sa týka posúdenia bezpečnosti stavby, užívateľnosti a okruhu účastníkov konania. Na stavebnom úrade na stavbu "Rodinný dvojdom RD3 a RD4 - K. U..". bolo začaté konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a kolaudačné konanie. Obe konania do dňa 05.03.2018 neboli právoplatne ukončené. Stavebný úrad ďalej uviedol, že návrh na vydanie kolaudačného konania bol podaný dňa 26.05.2006. V návrhu je uvedené, že termín dokončenia stavby je 31.05.2006 a skúšobná prevádzka nebude vykonaná. V návrhu o vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.11.2017 bolo uvedené, že sa jedná o ukončenú stavbu a táto stavba je dlhodobo užívaná. Z uvedených dokladov mal stavebný úrad za to, že stavba je stavebne ukončená, užíva sa a teda všetky dodávky sú odovzdané a prevzaté. Stavebný úrad zároveň prihliada na skutočnosť, že stavba je predmetom dodatočného povolenia stavby. V rámci konania o dodatočnom povolení stavby bolo predložené nesúhlasné stanovisko Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, pretože investičný zámer je v rozpore s platným územným plánom zóny Machnáč. Na základe týchto skutočností vyhodnotil stavebný úrad podanú žiadosť odporkyne ako neopodstatnenú, nakoľko nespĺňala podmienky § 83 stavebného zákona.
9. Zo zápisnice o vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 11.09.2018 vyplýva, že dohľad bol vykonaný za účelom zisťovania, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia. Právny zástupca navrhovateľa do zápisnice uviedol, že predmetná stavba je stále stavbu rozostavanou - teda nie je skolaudovaná - už len táto skutočnosť znamená, že vykonávanie stavebnej činnosti nemôže byť vylúčené. Stavba nie je v súlade so stavebným povolením (a územným plánom) pre rozsah zastavanosti. Poukázal na skutočnosť, že stavba je užívaná odporkyňou a jej deťmi, s čím navrhovateľ nesúhlasí, čo je zároveň v rozpore so zákonom - bez kolaudačného rozhodnutia nemožno stavbu užívať. Žiadosť odporkyne o predčasné užívanie stavby bola zamietnutá ako neopodstatnená. Navrhovateľ stavbu neužíva. K svojmu vyhláseniu právny zástupca navrhovateľa pripojil svoj podpis.
10. Štátny stavebný dohľad v zápisnici konštatoval, že stavba sa užíva bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, vec bude posúdená v priestupkovom konaní (z uvedeného súd nemá preukázané, že predmetnú Nehnuteľnosť má užívať bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia odporkyňa).
11. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava adresoval spoločnosti PARANO s.r.o., Muchovo námestie 12, Bratislava záväzné stanovisko k investičnej činnosti v súvislosti s "rodinným dvojdomom RD3 a RD4". Z jeho obsahu vyplýva, že vzhľadom na nesúlad vo viacerých záväzných regulatívoch funkčného využitia a priestorového usporiadania územia je predložený investičný zámer v rozpore s platným územným plánom zóny Machnáč a preto Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nesúhlasí s dodatočným povolením stavby "rodinný dvojdom RD3 a RD4", na parcelách č. 2082/32, 2082/33, 2082/34 a 2082/35, v katastrálnom území Bratislava Staré Mesto, miesto stavby K. U..
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. 7405 mal súd za preukázané že predmetnú Nehnuteľnosť - rozostavaný dom majú navrhovateľ a odporkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/1.
13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 328 ods. 1 druhá časť vety CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. V súlade s cit. právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto osvedčiť aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
16. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal odporkyni užívať Nehnuteľnosť, ktorú má odporkyňa dlhodobo užívať s maloletými deťmi zverenými do jej osobnej starostlivosti. Súd konštatuje, že už toto tvrdenie navrhovateľa, na ktorom je postavená celá jeho argumentácia, nemá za preukázané, keď navrhovateľ na inom mieste svojho návrhu uvádza, že odporkyňa má vo svojom vlastníctve viaceré nehnuteľnosti, ktoré môžu slúžiť na bývanie, na adrese jednej z nich má aj spolu s maloletými deťmi vedenú adresu trvalého pobytu. Ako listinný dôkaz predložil zápisnicu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 11.09.2018, do ktorej informáciu o dlhodobom užívaní nehnuteľnosti odporkyňou dal zaprotokolovať právny zástupca navrhovateľa. Z predmetnej zápisnice teda iba vyplýva, že stavba sa užíva bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, vec bude posúdená v priestupkovom konaní; kto a akým spôsobom Nehnuteľnosť užíva z nej nie je zrejmé. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 105 ods. 3 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), kedy priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné. Podľa § 105 ods. 6 citovaného zákona priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že v prípade, ak je Nehnuteľnosť kýmkoľvek užívaná v rozpore so zákonom, kompetentný orgán v rámci správneho konania takéto konanie prejedná a rozhodne o prípadnej sankcii.
17. Navrhovateľ uvádza, že Nehnuteľnosť je odporkyňou dlhodobo užívaná. Podľa predložených listinných dôkazov - výziev adresovaný odporkyni, na túto skutočnosť ju upozorňoval s poukazom na možnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže užívanie Nehnuteľnosti, už v období približne pred rokom. Súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd s takým časovým odstupom. Môže sa len domnievať, že sám navrhovateľ nevidel danú situáciu ako život a zdravie, najmä maloletých detí, ohrozujúcu. Navrhovateľ síce podal podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 22.05.2015, avšak súdu nepredložil vyjadrenie úradu, k akým záverom pri prešetrení podnetu navrhovateľa dospel. Súd má však za to, že pokiaľ by bol ohrozený zdravý vývoj maloletých detí nevhodným prostredím, v ktorom žijú a vyrastajú, je tento orgán z úradnej povinnosti povinný prijať opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu.
18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s § 328 ods.1 CSP, rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP úspešným stranou bola odporkyňa, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP tak, že jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.