Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Csp-79-2018.pdf
PDF · 92.47 KB
No categories available
21Csp/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Ľ. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Ď. XXX, XXX XX S., zastúpená: Občianske združenie Centrum právnej pomoci Martin proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussman 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 1 615,63 €s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 1 038,48 € sa zastavuje.
II. Žaloba žalobkyne zo dňa 08.05.2018 v časti o zaplatenie 577,15 € sa zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená 11.05.2018, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že úver, ktorý jej bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu a to spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.09.2006, je bezúročný a bezpoplatkový. V nadväznosti na toto rozhodnutie žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť bezdôvodné obohatenie vo výške 1 615,63 €, pretože na úver čerpala sumu 1 666,85 € a to formou povoleného čerpania prostredníctvom kreditnej karty a na dlh z úveru zaplatila celkove 3 282,48 €. Rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a zaplatenými splátkami 1 615,63 € podľa nej tvorí bezdôvodné obohatenie a žiadala, aby jej ho žalovaný zaplatil.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.06.2018 a uviedol, že žalobkyňa čerpala poskytnutý úver prostredníctvom kreditnej karty v celkovej výške 6 461,47 € a na dlh z úveru zaplatila 8 318,77 €. Na dôkaz týchto skutočností žalovaný predložil potvrdenie o čerpaní a splácaní úveru. Žalovaný sa bránil tým, že sporná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a žalobkyňa je povinná vrátiť nielen úver, ale aj úrok za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenia o neplatnosti revolvingového spotrebiteľského úveru čerpaného prostredníctvom kreditnej karty sú účelové, pretože úver čerpala počas obdobia takmer 10 rokov, takže nie je možné tvrdiť, že jej čerpanie tohto úveru žalovaný nanútil.
Napriek tomu, že žalovaný považoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nepreukázaný, vzniesol námietku premlčania týkajúcu sa všetkých platieb žalobkyne uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby, teda podľa žalovaného sa jednalo o všetky platby, ktoré prišli na jeho účet pred
11.05.2016, pretože žaloba bola na súd podaná dňa 11.05.2018. Žalovaný poukázal na to, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť pri každej splátke žalobkyne v prospech žalovaného osobitne. Žalovaný poukázal aj na dohodu uvedenú v článku III bod 4 bod 1 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, podľa ktorého klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého percenta z poskytnutého úverového rámca. CETELEM (poskytovateľ úveru) splátku použije na úhradu dohodnutých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a to úrokov, poplatkov vrátane poplatkov za poistenie, pokryje to len poistený a príslušné časti úverovej istiny. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, mohol by jej byť priznaný len nárok na zaplatenie peňažnej čiastky vypočítanej ako súčet úrokov a prípadne ďalších poplatkov spojených s týmto úverom, ktoré boli zahrnuté v mesačných splátkach za obdobie posledných dvoch rokov pred podaním žaloby na súde v skutočnosti uhradených žalobkyňou v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu žalobkyni nemôže byť priznaný nárok na vrátenie časti nepremlčanej úverovej istiny, pretože na úhradu príslušnej časti úverovej istiny zahrnutej v každej mesačnej splátke má žalovaný zákonný a zmluvný nárok. Žalovaný odkázal aj na rozhodnutia súdov v niektorých veciach, ktoré preukazujú, že ročnú priemernú mieru nákladov v zmluve o revolvingovom úvere nie je možné určiť.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 25.06.2018, v ktorom uviedla, že sporná zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy, neobsahuje dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru, adresu predávajúceho (poskytovateľa služby), rozdelenie výšky splátky na splátky istiny úveru a splátky úroku a zmluva neobsahuje ani ročnú priemernú mieru nákladov. Poukázala na to, že sporná zmluva obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, žalobkyňa uviedla, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, pretože žalobca konal úmyselne a preto premlčacia lehota končí až uplynutím 10 rokov.
4. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný opätovne vyjadril a to podaním zo dňa 24.07.2018, v ktorom zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázal na to, že žiadny tvrdený úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie žalobkyňa nepreukázala, pretože neexistuje. Žalovaný riadne a v súlade s predpismi podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil:
Právny predchodca žalovaného a to spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. uzatvorila so žalobkyňou dňa 08.09.2006 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX. Bolo preukázané, že žalovaný je právnym zástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Táto skutočnosť nebola sporovými stranami nejako spochybňovaná. Predchodca žalovaného poskytol žalobkyni klasický úver na zakúpenie fotoaparátu. Vzťahy, ktoré vznikli z tohto úveru, nie sú predmetom tohto sporu.
Na základe tej istej zmluvy a to časť C1 sporové strany uzatvorili aj úverovú zmluvu a to formou dohody o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalobkyne a to v rámci dohodnutého úverového rámca. V úverovej zmluve bolo dohodnuté, že žalovaná bude zaradená do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, ktorý bol dohodnutý vo výške 20 000,-Sk a za tým účelom bude žalobkyni vydaná úverová karta na jej meno. Žalovaná sa zaviazala splácať čerpaný úver kreditnou kartou, ako aj príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých vo výške najmenej 5 % poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti bol dohodnutý ako 10. deň v mesiaci. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru 1,95 % mesačne, t.j. 23,40 % ročne.
Zmluva obsahuje aj príklad výpočtu ročnej priemernej miery nákladov. Pri revolvingovom úvere, kde je úver čerpaný prostredníctvom kreditnej karty, sa údaje potrebné pre výpočet ročnej priemernej miery nákladov počas úverového vzťahu menia. Výšku úveru a úroku za poskytnutie úveru v priebehu úverového vzťahu nie je možné spoľahlivo určiť, pretože výška úveru a jeho splácanie sa menia a to v závislosti od rozhodnutia samotného spotrebiteľa. Od spotrebiteľa závisí, v akej výške a kedy bude úver čerpať a kedy a v akých splátkach bude úver splácať pri dodržaní minimálnej dohodnutej výšky splátky. O čerpaní úveru formou povoleného čerpania v rámci úverového rámca rozhoduje spotrebiteľ a to tým, že na základe dohody uvedenej v písomnej úverovej zmluve si prevezme doručenú kreditnú kartu a
osobitne doručený PIN kód, tento kód aktivuje a následne úver čerpá a spláca podľa vlastného uváženia v rámci dohodnutého úverového rámca a dohodnutej minimálnej splátky. Podrobnosti o spôsobe prijatia návrhu na vznik zmluvy o revolvingovom úvere (časť C zmluvy), o spôsobe čerpania úveru, vedení úverového účtu klienta a spôsobe splácania úveru sú uvedené v bode IV všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré nadobudli účinnosť dňa 15.01.2006 a sú súčasťou spornej zmluvy o úvere.
Žalobkyňa výpisom z kreditnej karty preukázala, že dohodnutý revolvingový úver formou kreditnej karty čerpá a spláca už od apríla 2010. Podľa výpisu z účtovnej evidencie, a to potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov (ktorý predložil žalovaný), žalovaná formou kreditnej karty úver čerpala už od januára 2007 a to väčšinou výberom v bankomatoch. Celkove a to až do 26.02.2018 vyčerpala sumu 6 461,47 €. Žalobca výpisom z účtovnej evidencie preukázal, že žalovaná na dlh úveru zaplatila v období od februára 2007 do februára 2018 celkove sumu 8 318,77 €. Teoreticky by mohlo žalobkyni vzniknúť právo na bezdôvodné obohatenie, pokiaľ by súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vo výške 1 857,30 € (8 318,77 - 6 461,47).
6. Žalobkyňa si však uplatnila právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 01.08.2013 do 08.02.2018, ako rozdiel medzi zaplatenými splátkami 3 282,48 € a výškou čerpaného úveru 1 666,85 €. Rozdiel vo výške 1 615,63 € si uplatnila z titulu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
7. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, časť takto uplatneného nároku a to vo výške 1 038,48 € žalobkyňa vzala späť a konanie ohľadne tejto čiastky žiadala zastaviť. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného v období čerpania úveru od júna 2015 do februára 2018. Nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorý podľa žalobkyni vznikol žalobcovi v období pred júnom 2015 vo výške 1 038,48 € zobrala späť a konanie žiadala zastaviť.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Na základe citovaného ustanovenia súd konanie v časti o zaplatenie 1 038,48 € zastavil.
Súd ďalej konal len o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 577,15 €, ktorý mal žalovanej vzniknúť za obdobie úverového vzťahu od júna 2015 do februára 2018.
8. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný žalobkyni zasielal aktualizáciu kreditnej karty a to s PIN kódom, ktorý sa zasiela doporučene a do vlastných rúk. Aktivovanie tejto karty je podmienkou čerpania úveru a zo strany žalobkyne je len na jej slobodnom rozhodnutí, či bude v čerpaní úveru takýmto spôsobom pokračovať a či si novú aktualizovanú kreditnú kartu aktivizuje a to prostredníctvom PIN kódu. Aj z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že k uzatvoreniu revolvingovej zmluvy bola donútená a je nepravdivé. Podľa § 3 ods. 8 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov. V súlade s citovaným ustanovením žalovaný priebežne spolu so zaslaním aktualizovanej kreditnej karty žalobkyňu informoval o predpísaných náležitostiach, napríklad listom zo dňa 11.01.2010 (čl. spisu 111).
Históriu úverového vzťahu žalobkyňa preukázala podrobnými výpismi kreditnej karty a úverovou zmluvou. Žalobca túto skutočnosť preukázal výpisom z účtovnej evidencie o rozsahu čerpania úveru, ako aj o rozsahu splátok na dlh z úveru.
Bolo preukázané, že sporná zmluva o úvere obsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe a táto sadzba bola v priebehu úverového vzťahu v súlade s ustanovením § 3 ods. 8 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch aktualizovaná oznámeniami doručovanými žalobkyni.
Úverová zmluva neobsahuje členenie splátky na časť určenú na splátky istiny úveru a na časť splátky určenú na úroky. Takéto členenie splátky úveru v čase podpísania zmluvy nebolo zákonnou náležitosťou zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ktorý v čase podpísania
úverovej zmluvy platil). Členenie splátky úveru na časť určenú na istinu úveru a na úroky nie je podľa aktuálnej praxe súdov podmienkou platnosti úverovej zmluvy ani v súčasnosti. Takáto právna úprava nevyplýva ani z aktuálneho znenia v súčasnosti platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Tvrdenie žalobkyne o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje údaje o ročnej priemernej miere nákladov, neobstojí, pretože údaje potrebné pre výpočet sa v priebehu úverového vzťahu menia a závisia od rozhodnutí spotrebiteľa, ktorý si sám určuje v rámci dohodnutých pravidiel (výška úverového rámca a minimálna výška dohodnutej splátky), kedy v akej výške bude úver čerpať a v akej výške ho bude splácať.
Neobstoja ani tvrdenia žalobkyne o tom, že zmluva je neplatná vzhľadom na to, že je nečitateľná a text je uvedený malými písmenami. Zmluva, ktorá ako dôkaz sa nachádza v spise na čl. 82, je čitateľná a rozhodujúce údaje sú v nej uvedené zvýrazneným písmom.
Ustanovenie § 1b Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého obsah spotrebiteľských zmlúv musí byť uvedený písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm, bolo účinné až od 01.01.2015 a v čase uzatvorenia spornej zmluvy neplatilo. Platnosť a neplatnosť právnych úkonov je možné posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.
Je pravdou, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou spornej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale určenia neplatnosti tejto dohody sa žalobkyňa nedomáha. Žalovaný toto sporné ustanovenie nijakým spôsobom v neprospech spotrebiteľa nevyužil. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť dôvodom pre určenie, že sporná zmluva je bezúročná a bezpoplatková.
Súd nemohol akceptovať ani argument žalobkyne o tom, že nevedela adresu poskytovateľa služby (§ 4 Zákona č. 258/2001 Z.z.), pretože z listinných dôkazov, ktoré sama žalobkyňa predložila, jej adresa poskytovateľa služby bola známa a na tejto adrese poskytovateľ služby aj tieto zásielky preberal. Adresa poskytovateľa služby je uvedená aj v každom mesačnom výpise kreditnej karty doplnená elektronickou adresou. Adresa poskytovateľa služby je uvedená aj v samotnej úverovej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že ani z tohto dôvodu nie je možné sporný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
Je nepochybné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru (časť C1 zmluvy) vedela, aký bol v čase uzatvorenia tejto zmluvy dohodnutý úverový rámec, aký úrok za poskytnutie úveru musí zaplatiť a v akej výške a kedy je povinná takto poskytnutý úver splácať. Túto skutočnosť preukazuje aj fakt, že úverový vzťah medzi sporovými stranami trval takmer 10 rokov. Nie je možné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré predpisujú náležitosti úverovej zmluvy, vykladať príliš formalistickým spôsobom v prospech niektorej zo zmluvných strán. Súd je toho názoru, že sporná zmluva o pôžičke zo dňa 08.09.2006 jasným spôsobom vymedzuje rozsah a čas plnenia oboch zmluvných strán a nie je možné ju považovať za neplatnú, pretože je nejasná a nezrozumiteľná, alebo za bezúročnú a bez poplatkov, pretože neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
9. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sporná zmluva je neplatná a ani to, že je bezúročná a bez poplatkov a preto súd návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si v konečnom dôsledku uplatnila za obdobie od júna 2015 do februára 2018 vo výške 577,15 €, zamietol.
Z toho dôvodu sa súd námietkami žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku bližšie nezaoberal. Na okraj len konštatuje, že žalovaný námietku premlčania neuplatnil dostatočne kvalifikovaným spôsobom. Len tvrdil, že bezdôvodným obohatením by sa mohla stať len časť zaplatená v posledných dvoch rokoch pred podaním žaloby (dvojročná subjektívna lehota) a to len časť splátky, ktorá bola určená na úrok za poskytnutie úveru. Aká časť splátky bola určená na splatenie istiny úveru a aká časť bola určená na splatenie úroku za poskytnutie úveru však žalovaný nevyčíslil.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal uplatnenú náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.