Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1T/82/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. v trestnej veci obžalovaného Mgr. F. S. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. marca 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný

V.. F. S. nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom E. 3, K.

j e v i n n ý, ž e

ako učiteľ dňa 23.3.2018 v presne nezistenom čase po skončení vyučovania pred Základnou školou na ul. B. v K., fyzicky napadol svojho žiaka mal. P. R., nar. 2.7.2006 a to tým spôsobom, že ho pred budovou školy kopol kolenom do oblasti hlavy, konkrétne do nosovej časti tváre a následne ho rovnako kolenom kopol do brucha, čím mu takto svojím konaním spôsobil zlomeninu nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška s dobou liečenia 14 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a), .

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa s prihliadnutím na , , , , peňažný trest vo výške 2.000,- (dvetisíc) Eur.

Podľa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa zaväzuje obžalovaného na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom Senný trh č. 1, Košice, IČO: 35 93 78 74 vo výške 530,07,- Eur (päťstotridsať eur a sedem centov).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 29.11.2018 obžalobu na obžalovaného F. S. pre skutok právne kvalifikovaný prečin ublíženia na zdraví podľa , , .

Na hlavnom pojednávaní súd zisťoval záujem procesných strán konať o dohode o vine a treste, procesné strany vyjadrili nesúhlas s daným postupom.

Súd poučil obžalovaného o práve urobiť vyhlásenie v zmysle ustanovenia , ktoré obžalovaný využil a vyhlásil, že je nevinný. Súd tak vykonal dokazovanie v rozsahu návrhov procesných strán, a to dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov a dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že poškodeného mal. W. T. pozná, v rozhodnom čase bol jeho triedny učiteľ. Dňa 23.3.2018 bol piatok a vracali sa z exkurzie so žiakmi z iných tried. Keď boli na S. ulici z diaľky uvidel ako skupina chlapcov bila nejakého chlapca na bicykli. Pokračovali so žiakmi ďalej smerom ku škole a útoky na chlapca neprestávali. Akonáhle prišli do vzdialenosti, že rozpoznal, že útočiaci boli žiakmi ich školy a hlavným aktérom bol poškodený, dvoch hlavných útočiacich chytil za mikiny a pritiahol ich k sebe. Nakričal na nich, že biť sa nesmie, určite nie pri škole, mali byť už doma, lebo skončili o hodinu skôr a následne ich tlačil pred sebou držiac oboch za mikinu k riaditeľke školy. Cestou do zborovne zavolal kolegyňu, ktorá mu pomáhala s triedou, lebo boli rozdelení na dve skupiny, spolutriednu a chlapcov W. T. a Q. W. vzal k pani riaditeľke v čase okolo 13.40-13.45. V riaditeľni sa ich pani riaditeľka pýtala, čo sa stalo, na čo sa Q. W. rozplakal, že on s tým nič nemá, že len stál a iba W. ho bil, že len on začínal. Na to sa W. vyhováral, že chlapec na bicykli bol jeho kamarát a chcel mu len opraviť bicykel, čo Q. poprel a uviedol, že sa nepoznali, tak potom povedal, že len chcel vedieť, koľko je hodín a že ten chlapec si začal. Q. uviedol, že to nie je pravda a že aj na chlapca W. vytiahol nožík. W. to najprv poprel, ale potom vytiahol z vrecka kliešte, na ktorých bol vreckový nožík, čo mu bolo zabavené pani riaditeľkou. Obaja žiaci boli následne poslaní domov s tým, že v pondelok sa majú dostaviť s rodičmi na vyriešenie situácie. V riaditeľni sa zdržali 5- 10 minút. Žiaci odišli, on šiel na obed s kolegyňou Y., s ktorou boli na exkurzii, obedy vydávajú do 14- tej. Medzitým mal prísť strýko W. T. do školy za pani riaditeľkou, prebehla tam nejaká diskusia, ktorej obsah nepozná, lebo tam nebol prítomný. Na poškodenom nevidel po celý čas žiadne zranenia, nenapadol ho. Nevie sa vyjadriť k zraneniam, videl ako chlapec z bicykla spadol, po tom čo ho poškodený drgol, spadol za auto, nevidel, čo sa tam dialo, napadnutý chlapec odišiel skôr ako stihol zistiť totožnosť. Poškodeného hodnotil ako triedny učiteľ z dvoch stránok, a to správanie a učenie. Išlo o žiaka so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami.

Pracuje ako učiteľ na základnej škole B. X od skončenia vysokej školy, od roku 2009. Býva v podnájme s priateľkou , jej synom a spoločným synom.

Z výpovede svedkyne poškodenej D. N. súd zistil, že je zákonnou zástupkyňou maloletého W. T. a žije s ním v spoločnej domácnosti. V daný deň ju zobudili príchodom exmanžel s W. a K., chystala sa na večernú akciu do práce. Deti volali exmanželovi, teda K., že čo sa stalo, lebo jej sa nevedeli dovolať. Keď prišli domov okolo 2- hej- pol 3- tej, tak jej porozprávali každý svoju verziu, exmanžel to, čo mu povedali deti a deti to, čo zažili. W. povedal, že pri škole sa po škole naťahoval s nejakými chlapcami, v tom istom čase sa vracal pán učiteľ S. s ôsmakmi z nejakej akcie z botanickej záhrady. Pán učiteľ na to zareagoval tak, že chlapcov od seba odtiahol chytením za krk alebo ako a toho druhého chlapca mal kopnúť do oblasti brucha a W. kolenom do oblasti brucha a tváre. Potom ho vzal do školy nasilu, lebo bolo dávno po vyučovaní, pričom ju o tom nikto neupovedomil, že sa niečo deje. Potom ho zobral do riaditeľne k pani riaditeľke, kde mal krvácať z nosa, kde mu pani riaditeľka ponúkla servítku, aby sa poutieral, čo potom poprela samozrejme. Medzitým K., ktorí to celé videl, lebo bol v tej skupine ôsmakov, volal jej a exmanželovi. Keďže jej sa nedovolal, exmanžel si vybavil z práce odchod a šiel do školy pre W.. Pána učiteľa S. tam už nenašiel, iba pani riaditeľku, v podstate pani riaditeľka povedala, že nič nevie, že sa nič nestalo a došlo ku slovnej potýčke. Potom zobral oboch chlapcov a išli domov. Potom prišiel domov jej priateľ, ktorý je policajt a pozeral na W., videl, že má červený nos a povedal, že keď dostal úder do hlavy musí ísť do nemocnice, lenže ona musela ísť do práce, tak s ním išiel exmanžel. Vyšetrenia trvali veľmi dlho, už len v noci prišiel za ňou exmanžel do práce a povedal jej, že W. zostal v nemocnici a aké sú výsledky vyšetrení. Následkom toho kontaktovala televíziu JOJ, išla do školy, zaujímalo ju, prečo pani riaditeľka predtým dokázala volať, keď mali deti zvýšenú teplotu, prečo

ju nekontaktovali keď je zákonným zástupcom. Pani riaditeľka sa tvárila, že sa nič nestalo, že vôbec nerozumie, čo sa stalo. A pred vypnutou kamerou povedala, že dieťaťu ponúkla servítku, aby si utrel krv. Čo na zapnutú kameru poprela, kameramani sa na tom zabávali, že mení výpovede z minúty na minútu. Vtedy pani riaditeľke povedala svoj názor, že tak ako si ona chráni svojho syna, tak si tiež chráni svojho syna a keďže nedostala rozumné vysvetlenie, pôjde na políciu podať trestné oznámenie, čo aj urobila. Poškodený W. mal prasklinu nosnej prepážky, pomliaždeniny brušnej dutiny a vylučovalo sa vnútorné krvácanie, preto bol v nemocnici 5 dní. Keď prišiel W. domov, mal červené v oblasti tváre, konkrétne v oblasti nosa. Potom, čo sa vrátil z nemocnice, bol doma nevie presne uviesť ako dlho, bol vypísaný. Zle sa mu dýchalo. Po prepustení z nemocnice v podstate nemal nastavenú žiadnu liečbu, bral lieky na zrážanlivosť. Nevie o tom, aby sa zranil niekde pred skutkom.

Z výpovede svedkyne Mgr. D. S. súd zistil, že je riaditeľkou Základnej školy na ul. B. a obžalovaný je jej syn. V čase keď sa ten incident stal, bola vo svojej kancelárii, zvykne mať otvorené dvere v tom čase, aby k nej mohli prísť učitelia, keď je potrebné niečo vybaviť. Sedela za počítačom, keď počula prichádzať pána učiteľa S., lebo na žiakov kričal a viedol ich do kancelárie. Keď vošli dnu, bola s nimi aj pani Mgr. W., zisťovala, čo sa stalo a pán učiteľ povedal, že keď sa vracal zo školskej akcie, tak videl na ulici v blízkosti školy štyroch žiakov, ktorí zvalili jedného chlapca, ktorý sa bicykloval na ulici, zvalili ho na zem a W. T. kopol do toho chlapca, ktorý bol zvalený na zemi. Keď prišiel k nim zobral W. T. a ešte jedného, to bol Q. W., chytil ich za bundy a priviedol do riaditeľne. Pán učiteľ už bol ticho a chlapcov sa pýtala, čo sa stalo. Q. W. sa rozplakal a ukazovali na seba navzájom, to on, to on. Potom ich pustila a povedala chlapcom, aby v pondelok zavolali rodičov. Potom sa vrátil W. T. a jeho brat a ešte jeden pán, nevie, kto to bol, mohlo to byť 15-20 minút po tom, čo ich pustila. Ten pán kričal, že prečo bije deti, ako si to dovoľuje. Vysvetľovala mu, že to bolo úplne ináč, že vypočúvala chlapca preto, že on mal biť iných. Ten pán povedal, že na ňu podá trestné oznámenie, že bije deti, povedala mu, že má na to právo a s tým sa rozišli. Žiaci v podstate nerozprávali nič, len obviňovali navzájom jeden druhého. Q. plakal a W. nehovoril nič, mal sklonenú hlavu. Pri incidente pri škole bol aj W. A. a D. X.. Traja boli z jednej triedy a W. A. je o dva roky mladší. Na školskej akcii bola prítomná pani učiteľka Y., išla so skupinou žiakov, pán učiteľ bol na začiatku a ona bola na konci sprievodu. Na chlapcoch nevidela žiadne zranenia, ani neuvádzali, že ich mal niekto udrieť. Obžalovaný bol nahnevaný, kričal na nich, čo si to dovoľujete, vedela, že ide, počula ho na chodbe. Cestou pred zborovňou stretol triednu učiteľku oboch chlapcov, pani W. a ona bola v riaditeľni prítomná tiež, s tým, že ona nič nehovorila. Poškodený sa tváril previnilo, mal sklonenú hlavu. Poškodený od septembra školského roku 2018/2019 bol v liečebno-výchovnom sanatóriu v Barci, od februára bol presunutý z Barce do Hrane do psychiatrickej liečebne pre deti. Je žiakom školy, vydávajú mu vysvedčenie, ale navštevuje školu v sanatóriu.

Z výpovede svedkyne Mgr. P. Y. súd zistil, že je učiteľkou na základnej škole a kolegyňou obžalovaného. V daný deň keď išli hore kopcom, išiel zástup detí, bola na konci zástupu, obžalovaný bol vpredu. Vzadu riešila jednu žiačku, ktorá išla veľmi pomaly, kvôli nej meškali do školy, čiže zaoberala sa celý čas s ňou. Keď sa zastavil ten dav, tak už len videla ako obžalovaný vedie dvoch žiakov smerom do školy a ona sa zozadu musela dostať dopredu, aby previedla deti cez cestu a odniesla ich na obed. Nič iné nevidela, len ako pán S. vedie dvoch žiakov W. a T. do školy. Celý čas išiel pred ňou. Povedal jej, že ide k pani riaditeľke a že má previesť deti cez cestu. Ona musela previesť deti cez cestu a odviesť ich na obed, takže sa tým viac nezaoberala. Počula krik, ako zvýšeným hlasom hovoril obžalovaný na deti. Žiaci je povedali, že tam videli nejakého chlapca a žltý bicykel a že vraj W. T. zhodil toho chlapca a surovo ho kopal. Nerozoberali to viac, stal sa konflikt, riešil to kolega. Následne jej písal cez messenger pán exmanžel pani N.. Písal, že čo to má znamenať, akým spôsobom sa správal učiteľ k zverencovi. Ona práve obedovala, keď jej prichádzali správy od pána N., ktorý jej písal, že čo to má znamenať, nerozumela tomu. Odpísala, že akým právom poškodený zhodil toho chlapca z bicykla a ho kopal, to čo sa dozvedela od detí, preto tak reagovala. S pánom N. mali dovtedy kamarátsky vzťah, bola triedna učiteľka staršieho K.. Komunikácia medzi nimi skončila po tom incidente.

Z výpovede svedkyne V. A. súd zistil, že je kolegyňou obžalovaného na základnej škole. V ten inkriminovaný deň prišla do zborovne, vypisovala pedagogickú dokumentáciu, dvere do zborovne boli otvorené, bola tam prítomná pani učiteľka B. W.. Za chvíľu prišiel pán učiteľ S., viedol dvoch žiakov Q. W. a W. T., oboch žiakov poznala, pretože ich rok predtým učila. Keď prechádzali okolo otvorených dverí, videl tam obžalovaný pani učiteľku B. W. a zavolal ju do riaditeľne. Ostala sama v zborovni. Po niekoľkých minútach pani učiteľka prišla do zborovne, bolo to približne po 5 minútach a povedala jej, čo sa stalo, pre akú udalosť bola zavolaná do zborovne. Potom pani učiteľka W. odišla na obed, ona

nechodí na obedy, vložila triednu knihu do skrinky a išla preč. Pri bráničke, keď išla zo školy preč, stretla oproti nej W. T. s nejakým pánom, nepoznala ho, bol asi pol metra od nej, keď okolo nej prechádzal, ale cestička od chodníka ku bráničke je dosť dlhá, takže celý úsek ako prichádzal ho sledovala, nevie ako ju to napadlo, že mu pozerala na tvár, či je zranený, nevidela žiadne známky zranení. Či sa pobil s tým dotyčným, s ktorým ho videl pán učiteľ, on sa pravidelne bil, je to bitkár, takže si ho všímala, ale nevidela na ňom žiadne zranenie. Pani učiteľka W., keď sa vrátila do zborovne, jej povedala, že napadli nejakého cudzieho chlapca, že ho z ničoho nič stiahli z bicykla a ho bili a pán učiteľ S. to videl a chcel tej bitke zabrániť. O tom, čo sa kladie obžalovanému za vinu sa dozvedela až z televíznych novín. Bola z toho zhrozená, videla v to poobedie poškodeného a nevidela na ňom žiadne zranenia, nekrvácal, išiel rovno. Cez ruky jej prešlo veľa detí, vie, čo je to zranenie, nie je začiatočníčka učiteľka. Oboch chlapcov učila hudobnú výchovu a výtvarnú výchovu, chodila tak trikrát týždenne do tejto triedy. Bolo to dva roky pred skutkom. Boli to problémoví žiaci obaja, nerešpektovali pokyny učiteľa, vyrušovali na hodinách, stačil niekedy len zrakový kontakt a W. T. povedal, „čo na mňa pozeráš, chceš dostať“. Keď tak reagoval, postavila sa medzi tých dvoch žiakov, aby nebol medzi nimi zrakový kontakt a potom už bol kľudný.

Z výpovede splnomocnenkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Mgr. M. V., ktorá bola prečítaná postupom podľa bolo zistené, že v dôsledku poškodenia zdravia ich poistenca ml. W. T. mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 530,07 eur a túto si uplatňujú nahradiť v trestnom konaní voči obžalovanému.

Z výpovede svedkyne Mgr. B. W. súd zistil, že je kolegyňou obžalovaného F. S. na základnej škole a bola v tom čase triednou učiteľkou poškodeného W. T.. V rozhodný deň okolo druhej, bola v zborovni školy, vtedy ju obžalovaný zavolal do riaditeľne, kde bola pani riaditeľka, W. T., Q. W. s tým, že W. napadol nejakého chlapca na ulici, preto ho doviedol do riaditeľne. W. povedal, že to nebol len on, že to bol aj Q.. Q. sa ozval, že to nie je pravda, že išli spolu na ulici, po ulici išiel neznámy chlapec, W. ho zastavil, či nevie koľko je hodín, strčil ho, chlapec spadol a že W. mal vo vrecku nejaký nožík. To vravel Q. W.. W. sa priznal, nepopieral, že to bolo tak. Potom vie, že obžalovaný išiel zo školskej akcie a videl, že sa niečo deje, nevedel, že sú to žiaci z ich školy, keď videl, že sú to oni, tak ich priviedol do školy. Žiaci boli v riaditeľni rozrušení, Q. W. mal slzy na krajíčku, W. pôsobil vždy frajerským dojmom, aj v tejto situácii. Skôr Q. W. sa bál. Žiakov poslali domov, W. nemal na tvári žiadne viditeľné zranenia a nesťažoval sa na bolesti. Poškodeného W. T. charakterizovala ako problémového žiaka, ktorý mal aj psychiatrickú diagnózu a bolo vidno do 3. ročníka, že má veľké problémy, na vyučovaní bol veľmi rušivý, každý deň bol nejaký problém s ním. Bol veľmi nervózny, keď sa mu niečo nepodarilo, nejaká maličkosť, roztrhol zošiť, keď preberali nejakú látku, nechcel sa ju naučiť, hneď od začiatku ju odmietal. Keď niečo vedel, tak sa chválil, aký je perfektný. Pôsobil agresívne, slovne aj fyzicky . Bol problémový, manipulátor, nebol hlúpy, bol veľmi múdry v istom zmysle a snažil sa manipulovať so spolužiakmi. Spolužiaci boli z neho zmätení, chcel mať kamarátov, nevedel si ich získať prirodzenou cestou, chcel si ich získať, niečo im sľúbil, kúpil. Často krát kamarátstva končili, lebo začal nadávať. Keď v triede robili skupinovú prácu, nebol ten, koho by si vybrali. Keď si ku nemu niekto sadol, musel odísť, lebo mu to vadilo, začal na spolužiaka nadávať. Často krát provokoval žiakov skrytým spôsobom, vyzeralo to tak, že mu spolužiak ublížil, ale on ho provokoval. Poškodeného učila od tretieho ročníka do piateho ročníka, slovenčinu, matematiku a angličtinu, bola s ním v dennom kontakte.

Z výpovede svedkyne Mgr. J. R. súd zistil, že je kolegyňou obžalovaného na základnej škole vyše 10 rokov. V čase, keď sa udalosť stala, pracovala s pani riaditeľkou v riaditeľni, robili písomnosti. Vyrušilo ich zaklopanie, bol tam obžalovaný s Q. W. a W. T., že sa potrebuje vyriešiť nejaká vec, ktorá sa udiala na ulici, nejaká bitka. Povedala, že odíde z kancelárie. Vo dverách stáli dvaja chlapci, videla na nich, že sa niečo stalo, pýtala sa ich, čo sa stalo, čo vyviedli. Oboch pozná, učila ich. W. sa otočil, nepovedal nič. Q. povedal W., „všetko kvôli tebe, stále kvôli tebe sa dostávam do problémov“. Pozvali chlapcov do vnútra, ona išla do zborovne, tam si robila svoju prácu. Poobede videla chlapcov, schádzali dolu schodmi, W. hovoril so svojim bratom, že príde jeho ujo, ktorý ho má na starosti. Ona schádzala spolu s nimi dole schodmi. Na poškodenom nevidela zranenie v oblasti tváre. W. pozná od prvej triedy, mal stále problémy, ktoré riešili aj s babkou, pokiaľ žila. Jeho správanie bolo občas veľmi agresívne voči žiakom, slovné napádanie, fyzické napádanie. Väčšinou sa snažili riešiť výchovné problémy pohovorom. W. učila od druhého ročníka až po šiesty ročník, kedy sa mal stať skutok.

Z výpovede maloletého W. T. súd zistil, že so spolužiakom Q. W. sa šalili pri škole, okolo išiel cyklista a spolužiak do neho strčil. Chrbtom strčil toho cyklistu, išiel ho dvihnúť a pán učiteľ si zrejme myslel, že ho bije, tak ho zavolal, išiel aj so spolužiakom, schytil ho zozadu za kapucňu, keď ho držal, tak ho kopol dvakrát kolenom do brucha a dvakrát do nosa kolenom. Chytil aj toho spolužiaka za kapucňu a odniesol ich za pani riaditeľkou a tam mu už tiekla krv z nosa u tej riaditeľky, potom boli poslaní pred dvere. Pán učiteľ mu v riaditeľmi zobral z vrecka kliešte, ktoré mal od jedného deviataka zo školy a ktoré boli otváracie ako taký motýlik. Kamarát C. K. zavolal tete, on vyšiel zo školy a spýtal sa ho, či by vedel zavolať tete, ale teta nemohla, tak prišiel pre neho ujo. Do nosa ho kopol dvakrát. Po ceste k riaditeľke sa mu spustila krv, utrel si ju vreckovkou. Videli to spolužiaci Q. W., C. K., H. W., D. X.. Q. učiteľ schmatol, neudrel ho. Najprv udrel jeho a potom išiel za ním, on bol predklonený. Keď prišiel z nemocnice nechodil do školy, týždeň bol doma. Ležal, lebo ho hlava bolela a tri dni sa mu ťažšie dýchalo. O tom, čo sa stalo, hovoril ujovi V. N. a potom prišla teta, tak aj jej. To, že mu tečie krv z nosa, videl H. W., C. K. a jeho brat. Na uja pri škole čakal asi 10 minút. Ten chcel ísť za pánom učiteľom, ale učiteľ tam nebol, tak išli za riaditeľkou, ona tiež hovorila, že tam už pán učiteľ nie je, tak odišli domov.

Z výpovede svedka K. T. súd zistil, že ako sa vracali do školy z výletu, tak išli smerom k škole od električky smerom k Luníku II, bola tam jeho trieda a dve ďalšie triedy a nevidel, čo tomu predchádzalo, len zrazu pán učiteľ chytil jeho brata a dostal kolenom a nič viac nevidel. Bol od nich vo vzdialenosti približne dva metre. Videl ako pán učiteľ držal brata za kapucňu a bol zohnutý a videl ako koleno dopadlo na jeho tvár. Nevidel, že by obžalovaný zaútočil na Q. W.. Následne ich obžalovaný zobral za pani riaditeľkou, potom volal ujovi, nech príde. Ujo išiel za pani riaditeľkou riešiť, čo sa stalo a potom odišli domov a ako išiel neskôr do obchodu, čo ho poslal ujo, tak videl pani učiteľku P. Y., ktorá sa ho pýtala pri Lidli na KVP, že čo je s W.. Ona to videla, bola od toho možno meter. Nevidel, že by bratovi tiekla krv. Brat išiel s ujom do nemocnice, kde bol týždeň.

Z výpovede svedkyne P. B. súd zistil, že bola v rozhodnom čase žiačkou základnej školy a vracali sa s triedou z výletu. Nevidela presne, čo sa stalo a kým sa dostala na miesto, tak pán učiteľ držal dvoch chlapcov za golier, kričal a potom ich odviedol do školy. Jeden z nich bol W. T., druhého nepoznala. Chlapci mu stáli pri boku, ako ich držal oboma rukami, jednou rukou jedného, druhou druhého, rýchlym krokom išiel s nimi, nezdalo sa, že sa mu chceli vytrhnúť. Videla, že tí chlapci sa bili, preto k nim učiteľ bežal a vravel, že ,,čo to má znamenať, ako sa to správate“.

Z výpovede svedka W. A. súd zistil, že je žiakom základnej školy, W. T. pozná, bol starší žiak. V rozhodný deň videl na mieste činu W. T. a Q. W., bolo to už po škole, keď čakali so spolužiakom na jeho sestru. Videl ako W. provokoval cyklistu a pýtal cigaretu od nejakej pani. Videl ako k nim prišiel učiteľ, ale nevidel, aby niekoho udrel iba to, že ich zobral k sebe do triedy.

Z výpovede svedka V. N. súd zistil, že je ujom ml. W. T.. V daný deň mu volal K. T., že jeho brata napadol učiteľ. Prezliekol sa, sadol do auta, prišiel pred školu. Obaja tam boli, pýtal sa ich, čo sa stalo. W. povedal, že vonku pred školou ho napadol pán učiteľ, ktorý ho kopol do brucha a nosa, tak sa vybral do pavilónu, kde sú učitelia. Nikto tam nebol, len riaditeľka v riaditeľni, s ktorou sa rozprával, či vie, čo sa stalo. Povedala, že niečo počula, tak ju požiadal, aby to prešetrila. Nezdalo sa mu správanie učiteľa. Potom odišli domov, nevie, koľko bolo hodín. Boli doma, W. sa začal sťažovať, že ho napína na zvracanie, že je unavený. Išli do nemocnice, zhruba pred polnocou zostal hospitalizovaný. Mal červený nos, sťažoval sa, že ho aj nos bolí. Po incidente držal v ruke vreckovku, ktorá bola od krvi. V nemocnici bol potom týždeň. W. mu povedal, že ho obžalovaný chytil za krk a kopol do brucha a nosa dvakrát. Raz do oblasti brucha a raz do nosa.

Z výpovede svedka H. W. súd zistil, že bol v čase skutku žiakom základnej školy na ul. B.. Keď išli zo školského výletu smerom ku škole a už boli pri škole, videl poškodeného W. T., nevedel o čo sa jedná, učiteľ už po ňom vrieskal niečo s cyklistom, chytil ho za krk, dal mu jedno koleno a zobral ho do riaditeľne spolu ešte s ďalším chlapcom, ktorého meno nepozná. Videl ako dal obžalovaný poškodenému kolenom do brucha zo vzdialenosti cca 6-7 metrov.

Z výpovede svedka C. K. súd zistil, že v čase skutku bol žiakom základnej školy na ul. B.. K skutku sa vyjadriť nevie, šiel na konci radu žiakov vracajúcich sa z výletu a nič nevidel. Nepamätá sa, či požičal poškodenému svoj mobil, aby mohol zavolať tete.

Z výpovede svedka V. W. súd zistil, že je druhom poškodenej D. N., je zamestnaný na OR PZ KR, operačnom stredisku. Od poškodeného W. má informáciu, že bol v škole napadnutý učiteľom, že mu mal dať kolenom do nosa a brucha. V daný deň prišiel poobede na KVP do bytu poškodenej na S. ulici, bola tam D. N. a W. ležal na posteli schúlený a povedal, že ho bolí brucho a nos. Mal červenú tvár v oblasti nosa, brucho nevidel. Preto inicioval, aby išiel do nemocnice na vyšetrenie.

Z výpovede svedkyne M. T. súd zistil, že v čase skutku bola žiačkou základnej školy na ulici B.. Išli z prechádzky, boli tam dve triedy, ona bola úplne vzadu, nič nevidela, len ako vedie obžalovaný žiaka W. T. do školy. Videla ich len zozadu. Z výpovede svedka Q. W. súd zistil, že bol žiakom základnej školy na ul. B. v rozhodnom čase a spolužiakom poškodeného W. T.. V daný deň po škole boli spolu s poškodeným W. T. pri malom obchodíku neďaleko školy. W. zastavil jedného chlapca na bicykli a pýtal sa, koľko je hodín. On mu odpovedal a W. ho potom drgol na zem a chlapec spadol. Potom na neho W. vytiahol nejaké kombinačky. Potom tam prišiel za nimi obžalovaný s tým, že chytil poškodeného za golier a niečo mu urobil a W. krvácal. Kopol ho kolenačkou do nosa a celkovo ho kopol asi trikrát. Jemu nič nespravil. Obžalovaný ich vzal oboch s W. T. do riaditeľne.

Z výpovede znalca MUDr. C. C., PhD. súd zistil, že vypracoval znalecký posudok č. 28/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, na záveroch ktorého trvá. Lekár, ktorý poškodeného W. T. vyšetril ambulantne odporučil jeho hospitalizáciu, vzhľadom na to, že mal pomliaždenie brušnej steny, bol vyšetrený prvotne na inej ambulancii na Triede B., a keďže mal urobený ultrazvuk, bola zistená voľná tekutina, mal bolestivosť brušnej steny, bol prijatý na pozorovanie, aby sa vylúčili nejaké závažnejšie porania brucha alebo komplikácie. Na základe zdravotnej dokumentácie utrpel poškodený dňa 23.3.2018 nasledujúce zranenia: zlomenina nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška, ktoré sú hodnotené z medicínskeho hľadiska ako ľahké zranenia. Najpravdepodobnejší spôsob vzniku zranení je pri fyzickom napadnutí následkom úderu alebo nárazu tupého predmetu do oblasti nosa, pokiaľ ide o zlomeninu nosových kostí a kopnutím kolenom útočníka do oblasti nosa. Intenzita úderu útočníka do oblasti nosa poškodeného bola veľká, keďže spôsobila zlomeninu nosových kostí. Pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška u poškodeného vzniklo následkom úderu alebo nárazu tupého predmetu do poranenej oblasti brucha. Pri kopnutí kolenom útočníka do oblasti brucha poškodeného mohlo dôjsť ku vzniku uvedeného pomliaždenia. Bezprostredná intenzita tupého úderu alebo nárazu do poranenej oblasti brucha bola najviac stredná. Priemerná doba liečenia pomliaždenia brušnej steny trvá 5-6 dní, pri zlomenine nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí trvá 14 dní. Primerané trvanie závažnejšieho narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného v prípade zlomeniny nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí bez posunu úlomkov trvá 14 dní. Primerané trvanie závažnejšieho narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného v prípade pomliaždenia brušnej steny trvá 5-6 dní bez zanechania trvalých následkov. Za zranenia poškodeného bolo stanovené bodové ohodnotenie 40 bodov, teda výška náhrady za bolesť je 730,- eur.

Zo znaleckého posudku Mgr. R. R. č. 51/2021 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí bolo zistené, že vo vzťahu ku všeobecnej vierohodnosti ako súboru vlastností osoby vypovedať v súlade so zažitým (dané kognitívnymi a pamäťovými dispozíciami, prítomnosťou psychickej poruchy, konfabulačných skreslení, motiváciou, osobnostnými rysmi, mierou úprimnosti v sebaprezentácii) bola hodnotená schopnosť objektívne vypovedať o prežitom ako forenzne nevyhovujúcu. Konkrétne bol tento záver formulovaný zisteniami ako kombinácia - podpriemerný intelekt, podpriemerné pamäťové schopnosti, tendencia k zjednodušovaniu ako súčasť trvalého kognitívneho štýlu, výrazný vplyv emotivity na situačné výkyvy v stave kognitívnych funkcií. Osobnosť poškodeného bola vyhodnotená ako juvenilná, disharmonicky štrukturovaná s prevahou dissociálnych a emočne nestabilných čŕt s emočne plochším prežívaním. Ide o osobu s nedostatkom socializácie, empatie, je impulzívny , útočný, rebelantský s menšou schopnosťou jednať konvenčne. Štýl riešenia problémov je nezrelý, zjednodušuje si zložité situácie prehliadaním. Profiluje sa ako uzavretý voči spoločnosti, chladný, citovo nevyrovnaný, prekážky ho rozčuľujú, reaguje hnevlivo, vyhýba sa zodpovednosti. Osobnosť vykazuje problémové črty, vysoké skóre v psychoticizme, neurolabilite, agresivite. Lží skóre vysoké. Dosahuje nadpriemerné hodnoty agresívneho správania. Vo verejnom priestore má sklony jednať ofenzívne, s prevahou direktívneho, manipulatívneho správania. Tendencie ku chorobnému vymýšľaniu zistené neboli. Sklony ku konfabuláciám ako pamäťovým poruchám zistené neboli. Lží skóre štatisticky významné, má sklony opisovať sa sociálne priaznivejšie, menej úprimne. Špecifická vierohodnosť je

zložená z konkrétneho popisu udalostí, v čase, v optike motivácie osoby k výpovedi a posúdenie, či nejde o produkt fantazijných alebo účelových mechanizmov. Špecifickú výpoveď hodnotila znalkyňa ako vyhovujúcu. Medzi uvedenými kategóriami všeobecná a špecifická vierohodnosť nie je priama kauzalita.

Z lekárskych správ na č. l. 130- 135 bolo zistené, že poškodený bol od dňa 23.3.2018 do 27.3.2018 hospitalizovaný na klinike úrazovej chirurgie UNLP Košice po úraze brucha a nosa s pomliaždením brušnej steny a fraktúrou nosa.

Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný je bezúhonný.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené evidovanie jedného priestupku zo dňa 28.5.2016 za prekročenie rýchlosti potrestané v blokovom konaní pokutou vo výške 10,- eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia , považoval súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje výpoveď svedka poškodeného ml. W. T., ktorý v každej výpovedi od prípravného konania popisuje konanie obžalovaného konzistentne a síce, že obžalovaný ho schytil zozadu za kapucňu a následne ho kopol dvakrát kolenom do brucha a do nosa. Tento popis udalosti korešponduje s výpoveďou svedka K. T. a H. W., ktorí boli priamymi svedkami činu a z ktorých výpovede vyplynulo, že obžalovaný kolenom kopol poškodeného W. T. do oblasti brucha. Svedkovia vo svojej výpovedi uviedli, že videli ako obžalovaný držal poškodeného v predklone a videli kopanec do brucha. Svedkovia neuviedli, aby videli kopanec smerom do tváre poškodeného, uvedené je však potrebné hodnotiť aj s ohľadom na postavenie poškodeného, ktorý sa nachádzal v predklone , teda oblasť brucha a tváre nebola vo vzájomne veľkej vzdialenosti, preto útok smerom na tvár poškodeného, bolo objektívne ľahko považovať za útok na oblasť trupu. Útok obžalovaného kolenom do oblasti tváre popísal vo svojej výpovedi svedok Q. W., ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti obžalovaného a poškodeného a bol tak priamym svedkom udalosti. Zároveň tvrdenie poškodeného o útoku obžalovaného na nos poškodeného bolo objektivizované lekárskou správou a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológie a tiež výpoveďami svedkov D. N., V. N., V. W. a Q. W., ktorí v krátkom časovom odstupe od spáchania skutku pozorovali na poškodenom zranenie v oblasti nosa, v dôsledku čoho bol poškodený odborne vyšetrený a bola mu diagnostikovaná zlomenina nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška. Znaleckým posudkom MUDr. C. C., PhD bolo konštatované, že najpravdepodobnejším spôsobom vzniku zranení je v danom prípade práve spôsob, akým ho opísal poškodený vo svojej výpovedi. Pri fyzickom napadnutí následok úderu alebo nárazu tupého predmetu do oblasti nosa, pokiaľ ide o zlomeninu nosových kostí a kopnutím kolenom útočníka do oblasti nosa. Intenzita úderu útočníka do oblasti nosa poškodeného bola veľká, keďže spôsobila zlomeninu nosových kostí. Pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška u poškodeného vzniklo následkom úderu alebo nárazu tupého predmetu do poranenej oblasti brucha. Tu súd poukazuje na to, že výpovedi poškodeného W. T. uveril a považoval ju za dôveryhodnú vzhľadom na to, že jednak bola počas celého priebehu trestného konania v zásade konzistentná v podstatných okolnostiach, čo vzhľadom na psychologickým skúmaním zistené podpriemerné pamäťové schopnosti poškodeného, poukazuje na to, že vypovedal o prežitej udalosti, ktorá v pamäti zanechala stopu a tiež vzhľadom na to, že neboli u poškodeného zistené sklony ku konfabuláciám alebo chorobnému vymýšľaniu. V neposlednom rade bola výpoveď poškodeného podporená radou ďalších dôkazov, ktoré vo svojom súhrne speli k záveru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Svedkovia Mgr. P. Y., P. B., M. T. zhodne popísali to, čo nasledovalo bezprostredne po skutku, teda že obžalovaný držiac poškodeného za kapucňu, odviedol poškodeného s Q. W. späť do školy. Ich výpovede o okolnostiach po skutku sú podporené výpoveďami V. A., Mgr. B. W., Mgr. J. R. a Mgr. D. S.. Výpovede týchto svedkov nemali pre posúdenie toho, či sa skutok stal, dôkaznú hodnotu, nakoľko nevyvracali ani nepotvrdzovali verziu obžalovaného ani poškodeného. Skutočnosť, že svedkyne V. A., Mgr. B. W., Mgr. J. R. a Mgr. D. S. uviedli, že na poškodenom nevideli žiadne zranenie bola hodnotená v kontexte toho, že dôvodom, pre ktorý bol W. T. po škole v riaditeľni, a teda ho uvedené svedkyne videli na krátky čas, malo

byť práve jeho nežiadúce sa správanie a on bol riešený ako subjekt porušujúci školské predpisy a tak k nemu uvedené svedkyne aj pristupovali, o čom svedčia ich výpovede, v ktorých uvádzali, že sa ho pýtali, čo zas vyviedol. Uvedené tak svedčí pre záver o nižšej miere pozornosti vo vzťahu k poškodenému. Zároveň je potrebné poukázať na to, že zranenia poškodeného boli objektivizované lekárskymi nálezmi, ktoré majú vyššiu dôkaznú hodnotu, aj preto, že korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a), písmeno a) sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a), písmeno a) po stránke objektívnej tým, že ako učiteľ dňa 23.3.2018 v presne nezistenom čase po skončení vyučovania pred Základnou školou na ul. B. v K., fyzicky napadol svojho žiaka mal. W. T., a to tým spôsobom, že ho pred budovou školy kopol kolenom do oblasti hlavy, konkrétne do nosovej časti tváre a následne ho rovnako kolenom kopol do brucha, čím mu takto svojím konaním spôsobil zlomeninu nosových kostí charakteru praskliny nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie brušnej steny v oblasti nadbruška s dobou liečenia 14 dní, ako trestnoprávne zodpovedný subjekt, po subjektívnej stránke v priamom úmysle podľa .

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy ( ).

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle a obžalovanému bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle ust. , že pred spáchaním skutku viedol riadny život. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností bola podľa upravená výmera trestnej sadzby ustanovenej v ust. , a to znížením hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 , ktorá v základnej výmere je 2 - 5 rokov, teda vo výmere 2 - 4 roky.

Súd u obžalovaného zistil podmienky pre uloženie peňažného trestu podľa , vzhľadom na osobné pomery obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a doterajší život obžalovaného, ktoré v súhrne dávajú záruku, že uložený peňažný trest splní výchovný účel trestu. Súd prihliadol na súčasné osobné pomery obžalovaného, ktorý žije usporiadaným spôsobom života, je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere a zamestnávateľ je s výkonom jeho pracovnej činnosti spokojný a v neposlednom rade, že je otcom maloletého dieťaťa a živiteľom rodiny.

Obligatórne bolo rozhodnuté o uložení náhradného trestu odňatia slobody pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu.

Zároveň súd zaviazal obžalovaného na náhradu riadne a včas uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou zdravotnou poisťovňou , lebo tomu nebránila žiadna prekážka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.