Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2C-41-2017.pdf
PDF · 169.97 KB
No categories available
2C/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcov: 1/ Y. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. U. č. XXX, 2/ Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX G. U., zastúpení Mgr. Ladislavom Riedlom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, ul. Konštantínová 6 proti žalovaným: 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný v 3/ rade m á proti žalobcovi v 1/ rade a žalobkyni v 2/ rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 18.8.2017, ktorú dodatočne doručili súdu dňa 28.8.2017, dožadovali určenia, že dobrovoľná dražba vykonaná 18.5.2017 žalovaným v 2/ rade, osvedčená Notárskou zápisnicou N 49/2017, Nz 16781/2017, NCRIs XXXXX/ XXXX zo dňa 18.5.2017, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľností nachádzajúce sa v okrese G. U., obci G. U., katastrálne územie G. U., zapísané na LV č. XXXX, byt č. X., vo vchode č. X na X. poschodí, nachádzajúcom sa na bytovom dome súp č. XXX na ulici T. K.. D. č. X v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku - parcele C- KN parc. č. 926 o výmere 316 m2 v podiele 6417/77119, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pozemok na parcele C-KN parc. č. 924/2 o výmere 388 m2 v podiele 1/12, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pozemok na parcele č. 924/14 o výmere 157 m2 v podiele 1/14 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech žalovaného v 3/ rade je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 18.5.2017 sa v priestoroch Hotelu Dukla Prešov uskutočnila dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve. Príklepom licitátora nadobudol vlastnícke právo žalovaný v 3/ rade. So žalovaným v 1/ rade uzatvorili dňa 15.11.2013 Zmluvu o účelovom splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie im sumy 43 100 eur, súčasťou ktorej uzavretie bolo neoddeliteľnou podmienkou získania úveru, je Zmluva o záložnom práve k úveru. Žalovaná v 1/ rade ukončila zmluvu predčasne formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Tento úkon nebol vykonaný v súlade so zákonom, pričom poukázali na ustanovenia §§ 565 a
53 ods. 9 Obč. zák. V zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza, pretože sa v nej odkazuje iba na VPÚÚN a žiadnu výzvu na zaplatenie pred domnelým zosplatnením úveru im doručenú neevidujú. Preto je vôľu žalovanej v 1/ rade zmluvu ukončiť potrebné vykladať podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. ako odstúpenie od zmluvy, čo zmluvu od začiatku zrušilo. Ako ďalší dôvod neexistencie záložnej zmluvy uviedli, že k jej uzavretiu došlo deň pred uzavretím hlavného záväzku, ktorý mal byť ňou zabezpečený, a to úverovej zmluvy. Ďalej uviedli, že Všeobecné obchodné podmienky ako súčasť Zmluvy im nikto neukázal, neoboznámil ich s nimi. Namietali, že Osvedčenie priebehu dražby vykonal notársky kandidát JUDr. Zuzana Vrtíková, na čo sa vyžaduje písomné poverenie notára § 25 ods. 1 Notárskeho poriadku, čo nie je súčasťou notárskej zápisnice. Žalobcovia poukázali na ustanovenia §§ 21 ods. 2, 29 ods. 2, 33 ods. 2, 3, 6, 37 ods. 2 ZoDD, namietali skutočnosť, že zmluva o výkone dražby je im svojim obsahom neznáma, ďalej cenu - podhodnotenie nehnuteľností, prevod sa uskutočnil za situácie, keď tieto sú obývané, dražba sa uskutočnila mimo miesta predmetu dražby, a takéto počínanie dražobníka negatívne ovplyvnilo záujem o ňu. V závere uviedli, že zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade došlo k viacnásobným porušeniam ustanovení ZoDD, každým spôsobilým byť dôvodom pre neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vôbec neakceptovali na charakter dobrovoľnej dražby ako ultima ratio s posúdením, či neexistuje vhodnejší spôsobom vymoženia pohľadávky. Žalobcovia k žalobe pripojili listinné dôkazy - Notársku zápisnicu N 492/2017, Zmluvu o účelovom splátkovom úvere, Všeobecné podmienky, Zmluvu o záložnom práve, LV č. XXXX, XXXX a XXXX k.ú. G. U., oznámenie o vyhlásením mimoriadnej splatnosti z 20.12.2016, Znalecký posudok č. 052/2017.
2. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.10.2017 žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, neplatnosť dobrovoľne dražby neuznal a odmietol. V prvom rade poukázal na oneskorené podanie žaloby po uplynutí 3 mesačnej lehoty v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD. Za nesporné žalovaný v 1/ rade považoval uzavretie zmluvy o účelovom splátkovom úvere medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade dňa 15.11.2013 zabezpečenom záložným právom, s úverom vo výške 43 100 eur, účelom ktorého bolo nadobudnutie predmetu dražby do vlastníctva žalobcov. Úver bol riadne poskytnutý a účel úveru bol splnený. Taktiež nespornou skutočnosťou je, že dňa 14.11.2013 bola uzavretá medzi vtedajšími vlastníkmi zálohu a predávajúcimi U. W., I. W. a žalovaným zmluva o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky z úveru. Listom zo dňa 20.12.2016 žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu kontinuálneho omeškania viac ako 8 mesiacov, v dôsledku čoho sa pohľadávka žalovaného stala splatnou vo výške 41 264,57 eur, problematická platobná disciplína žalobcov pretrvávala od 26.6.2015. Nespornou skutočnosťou je, že dňa 12.1.2017 žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe a po vykonaní zákonom predpísaných úkonov došlo dňa 18.5.2017 k vykonaniu dražby. K namietaným sporným skutočnostiam žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobcovia boli pred vyhlásením splatnosti riadne vyzvaní na plnenia a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti riadne upozornení, okrem toho im boli zasielané SMS správy, upomienky, upozornenia na hrozbu dražby, opakovane boli telefonický kontaktovaní. K tvrdeniu, že záložná zmluva bola podpísaná o jeden deň skôr ako zmluva úverová poukázal na ustanovenia § 151c ods. 2 Obč. zák. v zmysle ktorého záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. K nepredloženiu Všeobecných obchodných podmienok k zmluve uviedol, že tieto sú súčasťou zmluvy, žalobcom bola daná možnosť sa s nimi oboznámiť, čo potvrdili aj podpisom žiadosti o úver. K tvrdeniu žalobcov o možnej kvalifikáciu úkonu, ktorým žalovaný v 1/ rade požadoval predčasnú splatnosť úveru ako odstúpenie od úverovej zmluvy poznamenal, že aj pre prípad odstúpenia od úverovej zmluvy boli pohľadávky žalovaného v 1/ rade zabezpečené záložným právom (bod 1.4.2 zmluvy o záložnom práve). Ďalej uviedol, že absencia poverenia notárskeho kandidáta pri úkone notárskej zápisnice nezakladá žalobcami tvrdenú vadu, ktorá by dovoľovala vysloviť z tohto dôvodu neplatnosť dražby. K neznalosti obsahu zmluvy o vykonaní dražby žalobcami, žalovaný v 1/ rade uviedol, že zmluva o vykonaní dražby je dvojstranným právnym úkonom medzi veriteľom a dražobníkom, s ktorým v zmysle ZoDD nemusí byť záložca, resp. dlžník oboznámený. K podhodnoteniu nehnuteľností uviedol, že hodnota stanovená znalec kým posudkom je hodnota najnižšieho podania a neodzrkadľuje skutočnú trhovú hodnotu. Táto je stanovená na dražbe dopytom po nehnuteľností. Samotná cena dosiahnutá vydražením je cenou trhovou. K cene stanovenej znaleckým posudkom žalovaný v 1/ rade uviedol, že úpravy, ktoré žalobcovia nekonkretizovali nebolo možné znalcom zhodnotiť, pretože žalobcovia nesprístupnili záloh na účely jeho ohodnotenia. K skutočnosti, že záloh bol dražený ako obývaný, nie vyprataný a následná argumentácia žalobcov ustanovením § 37 ods. 2 Obč. zák. o neplatnosti právneho úkonu, ktorého plnenie je nemožné a § 29 ods. 2 ZoDD o odovzdaní predmetu dražby po dražbe, je v rozpore s ustálenou súdnou praxou, ktorá nevidí v obývaní bytu predchádzajúcimi vlastníkmi alebo aj tretími osobami prekážku dražby alebo dôvod jej neplatnosti.
K miestu výkonu dražby uviedol, že skúsenosti dražobníkov preukazujú, že záujem o nehnuteľností v dražbe nie je ovplyvnený miestom konania dražby, skôr naopak, pretože účastníci dražby najčastejšie sú z rôznych lokalít. Žalovaný v 1/ rade poukázal, že záujem potenciálnych záujemcov o záloh znižuje nesprístupnenie nehnuteľností záujemcom a ešte viac znalcovi. V závere žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobcovia sa dostali do omeškania 26.6.2015 od tejto doby im bolo zasielaných viacero SMS správ, upomienok a výziev, snažil sa s nimi spojiť telefonický. Žalobcovia sú tiež dlžníkmi z iných zmluvných titulom (nepovolené prečerpanie bežného účtu, kreditná karta, spotrebné úvery). K cene predmetu dražby okrem iného poukázal aj na rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo 233/2010 kde konštatoval, že pokiaľ ide o určenie ceny predmet dražby, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. K vyjadreniu žalovaný v 1/ rade pripojil listinné dôkazy - výzvu pred mimoriadnou splatnosťou z 22.8.2016 adresovanú obom žalobcom, žiadosť o poskytnutie Hypotéky z 4.11.2013.
3. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2017 navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. V prvom rade namietal aktívnu legitimáciu žalobcov, pretože Zmluvu o záložnom práve so žalovaným v 1/rade uzatvorili ako záložcovia U. W. a I. W. a nie žalobcovia a teda títo sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Ďalej vzniesol námietku preklúzie žalobou uplatňovaného nároku. Zdôraznil, že žalovaný v 3/ rade zákonným spôsobom nadobudol vlastníctvo k bytu, riadne zaplatil zábezpeku a následne uhradil aj zvyšnú časť ceny dosiahnutej vydražením, teda dobromyseľne nadobudol predmetný byt a nevidí dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súčasne vzniesol námietku zlej pasívnej legitimácie žalovaného v 3/ rade. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - Notársku zápisnicu N XXX/XXXX, výpis z účtu a príjmový pokladničný doklad.
4. Žalobcovia voči vyjadreniu žalovaných v 1/ a 3/ rade nepodali repliku.
5. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.5.2018 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal uplynutie prekluzívnej lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD. Ďalej uviedol, že predpoklady na určenie dražby za neplatnú neboli naplnené, k ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom poukázal na ustanovenie § 12 ZoDD, zdôraznil, že žalobcovia neuvádzajú žiadne konkrétne nedostatky znaleckého posudku. Pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, cenu predmetu dražby určuje skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Pričom poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, ktoré odôvodňujú záver, že pre určenie neplatnosti dražby nie je beztak podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok vypracovaný príslušným znalcom a či nebol inak porušený zákon č. 527/2002 Z.z.. Zdôraznil, že žalobcovia nevyužili ani svoje právo a nepožiadali dražobníka o zabezpečenie vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Žalobcovia napriek výzve predmet dražby znalcovi nesprístupnili na základe čoho znalec predmet dražby ohodnotil na základe dostupných podkladov. Ďalej poukázal na ustanovenie § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti nie je zákonnou náležitosťou notárskej zápisnice. Súčasne zdôraznil, že v prípade predmetnej dražby nemohlo ísť o právny úkon ktorého predmet je nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., nakoľko užívanie predmetu dražby vydražiteľom aj v prípade jeho obývania inými osobami nie je objektívne nemožné, čo je podstatou ustanovenia § 37 ods. 2 Obč. zák., ale iba závisí od splnenia si povinnosti žalobcov ako predchádzajúcich vlastníkov predmetu dražby odovzdať predmet dražby a tento vypratať, uloženej im § 29 ods. 2 ZoDD. K vyjadreniu doložil listinné dôkazy - doručenky adresované žalobcom
- výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia, znalecký posudok.
6. Pojednávania vytýčeného na deň 21.5.2018 sa nezúčastnili žalobcovia, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomností. Rovnako sa pojednávania nezúčastnil žalovaný v 2/ rade, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.
7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní na podanej žalobe trval, dôvody pre ktoré žiadal určiť neplatnosť dražby odôvodnil neplatnosťou záložnej zmluvy, nakoľko bola uzatvorená jeden deň pred uzatvorením úverovej zmluvy, nemožnosťou mimoriadneho zosplatnenia úveru, keďže takáto možnosť bola dohodnutá len vo všeobecných podmienkach. K obrane žalovaného v 1/ rade, že s obsahom všeobecných podmienok sa žalobcovia oboznámili, čo vyhlásení v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol,
že ide len o vsuvku, čo má za následok neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konkretizoval zákonné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré boli porušené a to §§ 7 ods. 2, 21 ods. 2 a 20 ods. 13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní potvrdil, že žalobcovia znalcovi, ktorý realizoval ohodnotenie bytu neumožnili vstup do bytu, taktiež, že znalecký posudok, ktorý žalobcovia obdržali nenamietali. Potvrdil, že žalobcovia boli v omeškaní so splácaním úveru od augusta 2016. Z pohľadu žalujúcej strany, úver nie je živý, bol ukončený zo strany banky tak, že od úverovej zmluvy ale aj od záložnej zmluvy odstúpil, pretože nebola možnosť zosplatnenia dohodnutá, odstúpením od zmluvy nie je legitimácia na vykonanie dobrovoľnej dražby. Predmet dražby žalobcovia neobývajú.
8. Žalovaný v 1/ rade na doplnenie svojho písomného vyjadrenia uviedol, že nemá pochybnosť o tom, že úver sa stal splatným, poukázal na riešenie prípadnej spornosti tejto otázky v zákone o dobrovoľných dražbách, kde zákon výslovne predpokladá, že ak navrhovateľ dražby pochybí pri určení výšky pravosti pohľadávky nesie zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorú tým spôsobil § 33 ods. 2. Žalobcovia nemajú dostatočne ujasnenú právnu kvalifikáciu skutkového stavu, alternujú viacerými právnymi dôvodmi žaloby. Konkrétne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách v súvislosti s týmto sporom porušené nebolo. Taktiež sa pripojil k tvrdeniu žalobcov, že úver nie je živý, teda pochybnosti žalobcov smerujú zjavne k výške pohľadávky, možno k momentu určenia splatnosti no sú to skutočnosti, ktoré môžu zakladať prípadnú zodpovednosť navrhovateľa dražby za škodu.
9. Právny zástupca žalovaného v 3/ rade uviedol, že zákon umožňuje zriadiť záložné právo skôr ako sa poskytne v danom prípade samotný úver v zmysle úverovej zmluvy. Konanie žalobcov je len účelovým konaním s cieľom oddialiť a predlžovať predmetný spor, žalobcovia nespochybnili, že si neplnili svoje povinnosti v zmysle úverovej zmluvy. K námietke žalobcov ohľadom ocenenia predmetnej nehnuteľnosti znaleckým posudkom uviedol , že znalecký posudok je len podporným prostriedkom na určenie ceny nehnuteľnosti pre dražobnú spoločnosť t.j. pre žalovaného v 2.rade a to na zistenie ceny nehnuteľnosti, ktoré majú byť speňažované v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobcovia neumožnili prístup znalca do nehnuteľnosti za účelom ich reálneho ocenenia nehnuteľnosti , ako aj skutočnosť, že žalobcovi znalecký posudok obdŕžali, nenapadli a nenamietali ho. Zdôraznil, že žalobcovia presne nešpecifikovali aké ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli porušené a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy. V závere zdôraznil, že žalovaný v 3.rade si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, pred dražbou v hotovosti vložil dražobnej spoločnosti sumu 7 000 eur a následne zákonom stanovenej lehote 15 dní uhradil zvyšnú časť ceny dosiahnutej vydražením na účet dražobníka dňa 19.5.2017 v sume 32 060 eur. Žalovaný v 3.rade je v zmysle výpisu LV nesporným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nemôže užívať. Žalobcovia mu zamedzujú prístup do nehnuteľnosti.
10. Pojednávania vytýčeného na deň 4.9.2018 sa nezúčastnili žalobcovia, ich právny zástupca, žalovaný v 3/ rade a jeho právny zástupca, napriek tomu, že termín pojednávania vzali na vedomie na pojednávaní dňa 21.5.2018. Právny zástupca žalobcov svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním doručeným súdu dňa 4.9.2018 o 8.26 hod. Žalovaný v 3/ rade a jeho právny zástupca svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili. Z uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomností žalobcov ich právneho zástupcu, žalovaného v 3/ rade a jeho právneho zástupcu.
11. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa 4.9.2018 uviedol, že považuje žalobcu za nedôvodnú z dôvodu, že všetky skutočnosti, ktoré žaloba označila ako sporné , resp. odôvodňujúce podanie žaloby boli úspešne popreté, jednak tvrdeniami žalovaných a tiež táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade namietané nedoručenie výzvy pred zosplatnením úveru bolo súdu preukázané, predložením jednak teda podacích hárkov a tiež zvukovej nahrávky, z ktorej je zrejme, že dlžník bol na hrozbu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vyzvaný v súlade so zákonom, tiež s poukázaním na bod 6.5 úverovej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade má za preukázané, že dohoda o možnosti vyhlásiť úver za splatný bola medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dohodnutá v písomnej forme v súlade s požiadavkami zákona.
12. Žalovaný v 2/ rade taktiež navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že vykonaným dokazovaním najmä listinnými dôkazmi predloženými do spisu bolo preukázané, že zákon o dobrovoľných dražbách nebol porušený žiadnym spôsobom a na určenie dražby za neplatnú tak neexistujú žiadne dôvody. Osobitne poukázal na tvrdenie žalobcov uvedené v žalobe v bode 15 o
tom, že bol popretý zmysel dražby, nakoľko ako je preukázané listinami dražobného spisu na dražbe sa zúčastnilo 5 účastníkov, ktorí mali možnosť robiť podania , prípadne zvyšovať cenu dosiahnutú na dražbe. Takže skutočne šlo o súťaž ponúk, bez ohľadu na to, že prípadne najnižšie podanie nebolo dosiahnuté.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov stranami sporu, poverením udeleným notárskej kandidátke, oboznámením sa s obsahom celého dražobného spisu, prehratím zvukového záznamu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
14. Na základe žiadosti o poskytnutie Hypotéky žalobcov (čl. 58-60 spisu) zo dňa 4.11.2013, v ktorej okrem iného žalobcovia vyhlásili, že boli oboznámení so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby (ďalej len všeobecné podmienky), žalobcovia v postavení dlžníkov a žalovaný v 1/ rade v postavení veriteľ uzatvorili Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluvu o úvere). Zmluvu o úvere žalovaný v 1/ rade podpísal dňa 13.11.2013, žalobcovia dňa 15.11.2013. Výška úveru bola dohodnutá v sume 43 100 eur a bola účelovo viazaná na kúpu bytu (č. X na X poschodí n.a adrese K.. D. 2, G. U. s príslušenstvom - predmet dražby). V bode 6.5.3.2. pre prípad omeškania dlžníka dohodli, že veriteľ zašle Dlžníkovi upomienku, v ktorej stanoví lehotu na vyrovnanie omeškanej splátky a úrokov z omeškania ak nedôjde k dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v stanovenej lehote omeškanú splátku alebo inú pohľadávku veriteľa neuhradí , má veriteľa právo v súlade s bodom 7.1 písm. a) VPÚÚN vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Na zabezpečenie predmetného úveru bola uzavretá Zmluva o Záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX, medzi žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom a pôvodnými vlastníkmi bytu č. X na X poschodí, vchod č. X na ulici K.. D. č. X G. U. - U. W. a I. W. ako záložcami. Zmluvu o záložnom práve žalovaný v 1/ rade podpísal dňa 13.11.2013, záložcovia dňa 14.11.2013. V bode 1.4.2. účastníci zmluvy dohodli, že pre účely zmluvy o záložnom práve sa zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči dlžníkovi alebo záložcovi alebo dlžníkovi a záložcovi rozumie pohľadávky, vrátenie ich príslušenstva, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy alebo Zmlúv. V bode 3.1 dohodli, že záložné právo, ako i práva a povinnosti zo zmluvy o záložnom práve majú účinky aj pre právneho nástupcu, prípadne dediča záložcu. Dňom nadobudnutia vlastníckeho práva dlžníka k predmetu záložného práva prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu v zmysle zmluvy o záložnom práve na dlžníka, s čím dlžník súhlasí a tieto práva a povinnosti v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu záložného práva prijíma. Vklad záložného práva bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 9.12.2013.
15. Žalobcovia ako dlžníci úver v zmysle dohodnutých podmienok nesplácali, podľa tvrdenia žalovaného v 1/ rade, ktoré žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili, dostali sa do omeškania dňa 26.6.2015, od tohto dátumu boli zo strany žalovaného v 1/ rade kontaktovaný sms správami, telefonický, boli im zaslané výzvy a upomienky. Od augusta 2016 úver žalobcovia už vôbec nesplácali. Súdu bola zo strany žalovaného v 1/ rade doložená výzva zo dňa 22.8.2016 adresovaná tak žalobcovi v 1/ rade (čl. 56 spisu) ako aj žalobkyni v 2/ rade (čl. 57 spisu) v ktorej ich žalovaný v 1/ rade vyzýva k úhrade dlžných pohľadávok (hypotekárne úver, nepovolené prečerpanie, spotrebiteľské úvery úver, kreditná karta) vrátané úveru č. XXXXXXXXX, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. V predmetnej výzve sú žalobcovia vyzvaní k úhrade dlhov do 7 dní s tým, že ak pohľadávky uhradené nebudú žalovaný v 1/ rade pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené výzvy boli žalovaným v 1/ rade odovzdané na poštovú prepravu dňa 22.8.2016 (čl. 115 spisu). Okrem toho žalovaný v 1/ rade dňa 16.6.2016 telefonický kontaktoval žalobcu v 1/ . Zo zvukového záznamu vyplýva, že zo strany pracovníka žalovaného v 1/ rade bol žalobca v 1/ rade upozornený na omeškanie záväzkov v sume cca 1 700 eur, žalobca v 1/ rade prisľúbil zaplatenie do 29.6.2016, súčasne zo strany pracovníka žalovaného v 1/ rade bol upozornený na možnosť zosplatnenia, keďže je v omeškaní viac ako 80 dní. Listom zo dňa 20.12.2016 žalovaný v 1/ rade oznámil žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 19.12.2016 a vyzval ich k úhrade pohľadávky v celkove sume 41 264,57 eur. Žalobcovia obdržanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nespochybnili, doložili ho k žalobe ako listinný dôkaz. Medzi výzvou adresovanou žalobcom v ktorej boli žalovaným v 1/ rade na možnosť zosplatnenia upozornení a zosplatnením celého úvereu uplynulo viac ako 15 dní, cca 4 mesiace.
16. Z dražobného spisu, ktorý súdu doložil žalovaný v 2/ rade (čl. 117 až 201 spisu) mal súd preukázané, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby žalovaným v 1/ rade ako záložným veriteľom bol daný žalovanému v 2/ rade ako dražobníkovi dňa 31.1.2017. Žalovaný v 1/ rade oznámil žalobcom listom
zo dňa 12.1.2017 začatie výkonu záložného práva. Následne medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade bola dňa 10.4.2017 uzavretá Zmluva o dobrovoľnej dražbe. Listom zo dňa 2.2.2017 vyzval žalovaný v 2/ rade žalobcov na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenie predmetu dražby, list žalobca v 1/ rade prevzal dňa 15.2.2017, žalobkyňa v 2/ rade dňa 6.2.2017. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností - predmetu dražby stanovil znaleckým posudkom č. 052/2017 znalec Ing. Bruno Boroš, zo dňa 8.3.2017 v sume 43 400 eur, vrátane pozemkov. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe - 1. kolo, stanovenej na deň 18.5.2017 s miestom jej konania Hotel Dukla je z 10.4.2017 pod číslom DD PSO023/17 a bolo zverejnené v Obchodom vestníku pod číslom PSO023/17, v registri údajov v Notárskom centrálnom registri dražieb pod NCRdr 1970/2017 dňa 13.4.2017, v regionálnych novinách U. č. 16 dňa 21.4.2017. Ohliadky č. 1 dňa 2.5.2017 sa zúčastnil jeden záujemca, pri nej bolo zistené, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe je vyvesené, v byte býva svokra povinného, ktorá chodí brigádovať do Rakúska. Ohliadky č. 2 dňa 17.5.2017 sa nezúčastnil žiaden záujemca. Dobrovoľnej dražby dna 18.5.2018 sa zúčastnilo 5 záujemcov. O priebehu dražby bola spísaná Notárska zápisnica N 492/2017, Nz 16781/2017, NCRIs 17133/2017, z ktorej vyplýva, že cena dosiahnutá vydražením je 39 060 eur, vydražiteľom je žalovaný v 3/ rade, za notárku ju podpísala JUDr. Zuzana Vrtíková, notársky kandidát poverený notárkou JUDr. Katarínou Valovou, PhD. Listom zo dňa 23.5.2017 žalovaný v 2/ rade potvrdil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru v G. U., že cena dosiahnutá na dražbe vo výške 39 060 eur bola vydražiteľom v plnej výške uhradená dražobníkovi. Listom zo dňa 5.6.2017 vyzval žalovaný v 2/ rade žalobcov k odovzdaniu predmetu dražby. Predmet dražby dňa 27.9.2017 nebol žalovanému v3/ rade odovzdaný pre neprítomnosť bývalého vlastníka.
17. Notárka JUDr Katarína Valová, PhD. poverila svoju zamestnankyňu, notársku kandidátku JUDr. Zuzanau Vrtíkovú vykonávaním všetkých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2, § 5 zákona o notároch a notárskej činnosti dňa 14.12.2015 (čl. 111-112 spisu).
18. Medzi stranami nebolo sporné, že predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ing Bruno Boroš, znalec v obore staveníctva, pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, že žalobcovia znalcovi neumožnili vykonanie ohliadky predmetu dražby, že žalobcovia nenamietali cenu predmetu dražby stanovenú znaleckým posudkom, že predmet dražby neobývali žalobcovia. Taktiež medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade nebolo sporné, že úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom nie je živý.
19. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p. vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.).
20. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, ktoré navrhol žalovaný v 3/ rade na pojednávaní dňa 21.5.2018. Žalobcovia sa ďalšieho pojednávania dňa 4.9.2018 nezúčastnili, napriek tomu, že ich účasť na pojednávaní mal zabezpečiť ich právny zástupca (ktorý sa tiež pojednávania nezúčastnil). Zrealizovanie výsluchu žalobcov by znamenalo opätovné odročenie pojednávania, pričom strany sporu majú ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ktoré im nemožno uprieť z dôvodu správania sa žalobcov, ktorí sa nezúčastnili ani jedného pojednávania, (neúčasť na pojednávaní dňa 21.5.2018 ospravedlnil ich právny zástupca, neúčasť na pojednávaní dňa 4.9.2018 nebola ospravedlnená). Výsluch žalobcov navrhol žalovaný v 3/ rade, nie žalobcovia, vzhľadom na súdu predložené listinné dôkazy a zvukový záznam, výsluch žalobcov nebol nevyhnutý.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
21. Podľa § 124 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadaok (ďalej len C.s.p.) hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
22. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
23. Podľa § 137 písm. d) C.s.p. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1.2.2017 (ďalej len ZoDD) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka .
25. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
26. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 Eur.
27. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
28. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
29. Podľa § 12 ods. 2 ZoDD vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
30. Podľa § 12 ods. 3 ZoDD ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
31. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok,11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
32. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
33. Podľa § 12 ods. 6 ZoDD na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
34. Podľa§ 20 ods. 13 ZoDD Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.
35. Podľa § 29 ods. 2 ZoDD ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.
36. Podľa § 33 ods. 2 ZoDD navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.
37. Podľa § 37 ods. 2 Obč. zák. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
38. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
39. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
40. Podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
41. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
42. Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
43. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
44. Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
45. Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
46. Podľa § 151e ods.2 Obč. zák. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon) neustanovuje inak.
47. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 151j ods. 3 Obč. zák. akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok ( ďalej len NP) kandidáta môže notár písomne poveriť vykonávaním všetkých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, ako aj vykonávaním činnosti podľa § 5.
50. Podľa § 25 ods. 2 NP Notárske listiny podpisuje kandidát svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie meno a priezvisko notára, ktorý ho poveril. Za úkony kandidáta vykonané na základe poverenia notára zodpovedá notár.
51. Podľa § 47 ods. 1 NP Notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Právne posúdenie veci:
52. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 18.5.2017 s predmetom dražby bytu č. X . vo vchode č. X na X poschodí nachádzajúci sa na ulici T. vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zriadeniach ako aj podielu na pozemku na ktorom je postavený obytný dom, ktorého súčasťou je predmetný byt.
53. Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby je podľa ustálenej právnej praxe žalobou o určenie tzv. právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p., ktorej prípustnosť vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách.
54. Zabezpečovacie záložné právo je jedným z prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý je upravený zákonom. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 Obč. zák. účinný od 1.7.2014 počíta s tým, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Je pravdou, že inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR ako aj do čl. 19. Ústavy SR ohľadom práva na obydlie, to však neznamená, že pri určitých zákonom dovolených podmienkach toto právo je narušené. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Obč. zák. vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby možno uplatniť na súde za splnenia podmienok daných ZoDD (Zákonom o dobrovoľných dražbách). Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom o dražbách, v súvislosti s čím na právnom význame nadobúda uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktoré majú byť podľa žalobcov dôvodom nimi tvrdenej neplatnosti dražby.
55. Vecná legitimácia strán sporu Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a pasívnej legitimácie žalovaného v 3/ rade, ktorú vzniesol žalovaný v 3/ rade sa súd v prvom rade vysporiadať s touto námietkou. Predpokladom úspešnosti žaloby je vecná legitimácia. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a opačná procesná strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Vecnú legitimáciu v spore o určenie neplatnosti dražby upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD. Podľa citovaného zákonného ustanovenia účastníkmi konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, ktorým v spore je žalovaný v 1/ rade, dražobník - žalovaný v 2/ rade, vydražiteľ - žalovaný v 3/ rade, predchádzajúci vlastník - žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného v 3/ rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 3/ rade je nedôvodná.
56. Námietka preklúzie
Žalovaní vzniesli námietku preklúzie tvrdiac, že žaloba bola podaná po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD. Táto námietka je nedôvodná, pretože žaloba bola doručená súdu v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 18.8.2017 o 22.58 hod. v lehote 10 dní, t.j. dňa 28.8.2018 bola doplnená v písomnej forme. Príklep bol udelený dňa 18.5.2017, potom koniec lehoty v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. pripadol a deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť , t.j. na deň 18.8.2017, teda žalobcovia podali žalobu v 3 mesačnej prekluzívnej lehote. Žalobcovia nemali v čase udelenia príklepu hlásený trvalý pobyt v predmete dražby ani netvrdia, že by neplatnosť dražby súvisela so spáchaním trestného činu.
57. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere Súd má za to, že záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade, ktorý vznikol uzavretím úverovej zmluvy dňa 15.11.2013 má spotrebiteľských charakter. Žalobcom bol poskytnutý účelový splátkový úver, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. je však každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže je zrejmé, že úver bol žalobcom poskytnutý ako fyzickým osobám
- nepodnikateľom, ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Preskúmanie neplatnosti dražby podľa okolností môže znamenať aj preskúmanie dôvodnosti nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Takýto výklad zohľadňuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku z 10.9.2014 vo veci C-34/13, Monika Kušionová proti SMART Capital, považoval práve žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za prostriedok ochrany spotrebiteľa proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve.
58. Žalobcovia neplatnosť dobrovoľnej dražby z vecnoprávneho hľadiska odôvodňujú: 1/ neplatným zosplatnením úveru 2/neplatnosťou zmluvy o záložnom práve 3/podhodnotením ceny predmetu dražby 4/miestom výkonu dražby 5/ neosvedčením priebehu dražba notárom, len notárskym kandidátom 6/ nemožnosťou plnenia
59. K neplatnému zosplatneniu úveru Žalobcovia tvrdia, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, pretože mimoriadne zosplatnenie nebolo dohodnuté, resp. bolo dojednané len vo všeobecných obchodných podmienkach, že pred zosplatnením
žalobcovia neboli vyzvaní k úhrade dlhu a neboli upozornení na možnosť zosplatnenia. S uvedenými tvrdeniami sa žalovaný v 1/ rade nestotožnil. Vzhľadom na dôkazy predložené stranami sporu súd sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami a argumentáciou žalovaného v 1/ rade. Z obsahu zmluvy o úvere bod 6.5.3.2 možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru jednoznačne vyplýva, pričom v tomto ustanovení je odkaz na bod 7.1 písm. a) VPÚUN (Všeobecných podmienok). Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im nebola daná možnosť oboznámiť sa s obsahom Všeobecných podmienok pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby, súd dáva do pozornosti Žiadosť o poskytnutie Hypotéky z 4.11.2013 v ktorej obaja žalobcovia prehlásili, že s predmetnými Všeobecnými podmienkami sa oboznámili. Pričom súd zdôrazňuje časový aspekt medzi dňom podania žiadosti žalobcami a dňom kedy žalobcovia podpísali zmluvu o úvere, t.j. medzi dňom 4.11.2013 (žiadosť) a dňom 15.11.2013 (zmluva o úvere) Medzi jednotlivými úkonmi ubehlo 10 dní, súd má za to, že žalobcovia neboli v časovej tiesni, v časovom strese, mali dostatočný časový priestor v rámci ktorého sa s obsahom Všeobecných podmienok mohli oboznámiť. Každý priemerný spotrebiteľ konajúci s obozretnosťou dokáže za 10 dní preštudovať takýto rozsah Všeobecných podmienok, resp. ak im nerozumie môže sa poradiť. Preto neobstojí tvrdenie žalobcov, že zmluvu podpísali bez toho aby mali možnosť sa so Všeobecnými podmienkami oboznámiť, súd ich tvrdenie považuje v tomto konaní za účelové. Naviac v čase uzavretia zmluvy o úvere im nimi tvrdená skutočnosť o nepreštudovaní Všeobecných podmienok problém nerobila. Ďalej žalobcovia tvrdia, že pred zosplatnením neboli vyzvaní k úhrade omeškaných splátok a na možnosť zosplatnenia neboli upozornení, toto tvrdenie žalobcov nezodpovedá dôkazom, ktoré doložil žalovaný v 1/ rade, ten súdu okrem písomnej výzvy zo dňa 22.8.2016, ktorú toho istého dňa, t.j. 22.8.2016 (čl. 115 spisu) odovzdal žalovaný v 1/ rade na poštovú prepravu, predložil súdu aj zvukový záznam z telefonického rozhovoru medzi pracovníkom žalovaného v 1/ rade a žalobcom v 1/ rade podľa ktorého je žalobca v 1/ rade upozornený na výšku omeškaných splátok ako aj na možnosť zosplatnenia. Výzva pred zosplatnením bola vyhotovená dňa 22.8.2016, toho istého dňa t.j. 22.8.2016 bola odovzdaná na poštovú prepravu, následne k zosplatneniu došlo k 19.12.2016, t.j. po cca 4 mesiacoch, teda lehota 15 dní v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zák. bola zo strany žalovaného v 1/ rade dodržaná. Oznámenie o zosplatnení bolo žalobcom doručené, keďže ho ako dôkaz doložili k žalobe. Teda námietka neplatného zosplatnenia úveru je podľa názoru súdu nedôvodná. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalobcov uvádzaná v žalobe, že keďže nedošlo k platnému zosplatneniu právny úkon žalovaného v 1/ rade - oznámenie o zosplatnení treba vykladať ako odstúpenie od zmluvy. Tu súd musí prisvedčiť žalovanému v 1/ rade, že v zmysle bodu 1.4.2. sa záložná zmluva vzťahuje aj na pohľadávku vrátane jej príslušenstva, ktorá vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy.
60. Ďalšou námietkou bola neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva, pretože bola uzavretá deň pred uzavretím Zmluvy o úvere. Ani s touto námietkou žalobcov sa súd nestotožnil a priklonil sa k názoru žalovaného v 1/ rade. V zmysle citovaného § 151c ods. 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Aj podľa názoru súdu uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXXXXXX jeden deň pred uzavretím samotnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX . nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Žalovaný v 1/ rade ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva a zmluvu o úvere podpísal v rovnaký deň t.j. 13.11.2013. Takáto situácia (zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti) je v praxi obvyklá. Záväzok, ktorý je zabezpečený záložnou zmluvou je v zmluve určený jasne a zrozumiteľne. Na základe žiadnej úvahy nemožno dospieť k záveru, že možno od banky spravodlivo požadovať, aby poskytla úver bez akejkoľvek zábezpeky a vôli dlžníka, či svoje záväzky bude riadne plniť a ak nie, banka vlastne nebude môcť zabezpečiť návratnosť svojej investície.
61. K podhodnoteniu ceny predmetu dražby ktorý bol ďalším dôvodom neplatnosti dražby. Podľa tvrdenia žalobcov reálna trhová cena predmetu dražby je 60 000 eur, keďže v byte mali vykonané nemalé úpravy, udelením príklepu licitátora pri cene 39 060 eur, bol popretý zmysel dražby. Ohodnotenie predmetu dražby je upravené v § 12 ZoDD, ktoré aj v súdenej veci zrealizoval znalec. Žalobcovia výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia prevzali dňa 6.2.2017 (žalobca v 1/ rade) a dňa 10.2.2017 (žalobkyňa v 2/ rade), napriek tomu neumožnili ohliadku predmetu dražby znalcovi (čo v konaní ich právny zástupca potvrdil). Žalobcovia svojim konaním prispeli k tomu, že prípadne úpravy predmetu dražby o ktorých tvrdia, neboli znalcom ohodnotené, keďže znalec vykonal ohodnotenie z dostupných údajov (§ 12 ods. 3 ZoDD). Voči ohodnoteniu predmetu dražby mohli žalobcovia, ako
vlastníci v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD vzniesť námietky, prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, ani toto právo žalobcovia nevyužili (znalecký posudok im bol doručený žalobkyni v 2/ rade dňa 16.3.2017, žalobca v 1/ rade si zásielku neprevzal, bola uložená 17.3.2017) Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným a starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou. Bolo teda na žalobcoch, aby zodpovedajúcim spôsobom a s plnou vážnosťou a bdelosťou sa zaujímali tiež o proces dražby, ktorá na nich dopadá, ako aj o prostriedky, ktoré im zákon poskytuje na bránenie svojich práv, ktorým spôsobom však zjavne nepostupovali a tieto nevyužili. Je vecou predovšetkým nositeľov práv, aby sa o svoje práva starali, tieto bránili, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva, majetkové, osobné, satisfakčné a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011 sp. zn. I.Sžr/38/2011), ktoré závery plne dopadajú aj na nečinnosť žalobcov v súdenej veci. Žalobcovia jednoznačne vedeli, že nehnuteľnosti, ktorých sú bezpodielovými spoluvlastníkmi , sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1/ ako záložného veriteľa a z obsahu dražobného spisu tiež vyplýva, že mali vedomosť o tom, že za účelom výkonu záložného práva prebieha tiež na návrh záložného veriteľa dobrovoľná dražba. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe 1. kolo im bolo doručené. Už len nad rámec toho ale treba poukázať na skutočnosť, že prípadné nesprávne ohodnotenie predmetu dražba a na to nadväzujúce nižšie najnižšie podanie než by inak mohlo byť nezakladá podľa judikatúry (porov. R 124/2014) dôvod neplatnosti dražby, ale len nárok na náhradu škody.
62. K miestu výkonu dražby Ďalšou námietkou žalobcov, pre ktorú má byť dražba neplatná je miesto výkonu dražby. Žalobcovia tvrdia, že dražba sa uskutočnila mimo miesta kde sa nachádza predmet dražby, čo negatívne ovplyvnilo záujem o ňu. Ani s touto námietkou sa súd nestotožňuje. Vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/200/2012 z 24.10.2013 podľa ktorého ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografickú poloha nehnuteľností rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí (R/138/2014). Predmet dražby, je určený na bývanie, nachádza sa v G. U., miestom dražby bol Prešov, vzdialenosť medzi týmito mestami je cca 65 km, pričom Prešov je sídlom Prešovského samosprávneho kraja, do ktorého patrí aj mesto G. U.. Je bežné, že obyvatelia mesta G. U. dennodenné dochádzajú za prácou do mesta Prešov. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcov, že vykonanie dražby v sídle samosprávneho kraja má byť dôvodom pre neplatnosť celej dražby. Podľa názoru súdu nejde o výrazne vzdialené miesto od miesta kde sa nachádza predmet dražby. Miesto a čas konania dražby bol zverejnení v regionálnom denníku - Ľubovniansko, teda obyvatelia nielen mesta G. U. ale aj jeho okresu o dražbe boli informovaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že dražby sa zúčastnilo 5 záujemcov s bydliskom od G. U. cez Dubovicu až po Michalovce, pričom príklep bol udelený žalovanému v 3/ rade bývajúcemu v G..
63. K osvedčeniu dražby notárskou kandidátkou Notársku zápisnicu spísala notárska kandidátka JUDr. Zuzana Vrtíková, v rámci poverenia notárkou JUDr. Katarínou Valovou, poverenie sa nachádza na čl.111. spisu, takýto postup je v súlade s § 25 Notárskeho poriadku, ktorý nevyžaduje doloženie poverenia notárskeho kandidáta pri každom úkone. Absencia poverenia v úkone notárska zápisnica nespôsobuje vadu, ktorá by dovoľovala vysloviť neplatnosť dražby.
64. K nemožnosti plnenia - predmet dražby obývaný Zo žiadneho z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva, aby predmetom dražby nemohol byť obývaný byt (to čo môže, resp. nemôže byť predmetom dražby upravuje § 3 ZoDD). Takéto tvrdenie je odporujúce ustálenej súdnej praxi, ktorá nevidí v obývaní bytu predchádzajúcim vlastníkom alebo aj tretími osobami prekážku držby alebo dôvod jej neplatnosti.
65. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že pri dobrovoľnej dražbe bytu s príslušnými podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku, konanej dňa 18.5.2017 nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z., namietaných žalobcami, ktorými by žalobcovia boli dotknutí na svojich právach, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
66. Na záver sa žiada uviesť, že zmyslom ochrany spotrebiteľa ako jedného z princípov, na ktorých je fungovanie Európskej únie založené, je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Uvedené sa deje aj rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá vyvažuje túto faktickú nerovnosť. Ochrana spotrebiteľa však neznamená, že tento nie je povinný dodržiavať svoje záväzky. Spotrebitelia by mali konať obozretne a svoje zmluvné povinnosti dodržiavať (bod 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008). Ak svoje povinnosti porušia, aj oni musia znášať následky svojho konania. V takom prípade sú aj oni povinní strpieť zásah aj do svojej majetkovej sféry za účelom uspokojenia práv veriteľa, samozrejme za dodržania príslušných zákonných ustanovení.
Trovy konania
67. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
69. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
70. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
71. Strana žalovaných mala plný úspech vo vecí, preto má proti strane žalobcov nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaní v 1/ a 2/ rade si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili, preto súd vyslovil, že im nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalovaný v 3/ rade si nárok na náhradu trov konania uplatnil, keďže v spore mal plný úspech vo veci súd mu voči neúspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že výšku trov konania urči vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.