Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Pc/19/2017

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/44/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, proti otcovi maloletého dieťaťa: Ing. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX Y., zastúpenému: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51436108, so sídlom Kapitulská 6, 917 01 Trnava, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, o odvolaní otca maloletého dieťaťa a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31Pc/19/2017-195, zo dňa 3. októbra 2018, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., II. a IV. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci navrhovateľky: U. F., Q. XX.X.XXXX, U. D. XXX, zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti otcovi maloletého dieťaťa: Z.. R. Š. (R. Q. T.), Q. XX.X.XXXX, U. S. X, Y., zastúpenému: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51436108, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, t a k t o

rozhodol:

I. Z.. R. Š., Q. XX. XX. XXXX, je povinný s účinnosťou od 06. 12. 2017 do 22. 05. 2019 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 06. 12. 2017 do 30. 09. 2018 vo výške 3.443,55 eur, sa povinnému povoľuje uhradiť v splátkach vo výške 200,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti, sa stáva zročným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka (v texte i „matka maloletej“) sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2017 domáhala, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od 6.12.2017. Súčasne žiadala priznať trovy konania v rozsahu 100%. Návrh odôvodnila tým, že spolu s otcom sú rodičmi maloletej Q. Š.W., Q. XX.X.XXXX, pričom nežijú v spoločnej domácnosti a ich vzťah už netrvá. Navrhovateľka je na materskej dovolenke s maloletou, o ktorú sa osobne stará, pričom od 6.12.2017 bude čerpať rodičovskú dovolenku a jej jediným príjmom bude rodičovský príspevok 213,20 eur a prídavky na maloletú. Svoje výdavky matka ku dňu podania návrhu vyčíslila na sumu celkom 725,83 eur mesačne.

2. Otec s návrhom nesúhlasil, keď v priebehu konania navrhoval určiť príspevok na výživu navrhovateľky 30,- eur mesačne. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania. Tiež navrhoval, že by jej prispieval sumou 30,- eur mesačne, nepeňažným plnením - stravovacími poukážkami v hodnote (3,60 eur x 10 ks), spolu vo výške 36,- eur a vitamínmi alebo výživovými doplnkami podľa výberu navrhovateľky v sume 25,- eur. K príjmom navrhovateľky uviedol, že jej uhradil za mesiace júl, august, september 2017 sumu 3.000,- eur. Navrhovateľka tiež neuviedla, že bezprostredne pred pôrodom jej uhradil finančnú čiastku 4.000,- eur, pričom nemá vedomosť, na aké účely matka finančné prostriedky vynaložila. Taktiež uhradil všetky výdavky spojené s nákupom tzv. detskej výbavičky. Navrhovateľka dňa 28. februára 2018 podala na

tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletej vo výške 500 eur. Súd vydal uznesenie, ktorým návrhu matky vyhovel. V konaní, vo veci samej pod spisovou značkou 16P/61/2017 sa matka domáha určenia výživného na maloletú vo výške 1.000,- eur. Otec počas spoločného spolužitia zaplatil matke spoločné dovolenky v Grécku na Rodose a následne v Slovinsku v Maribore, v Londýne. Otec matke zakúpil niekoľko hodnotných darčekov: značkové tenisky Converse, profesionálny fotoaparát - zrkadlovku NIKON a taktiež jej zaplatil kurz fotenia. Otec matke taktiež na základe jej požiadavky zaplatil študijné pre štúdium na vysokej škole vo výške 850,- eur. Otec matke kupoval množstvo hodnotných darov: notebook, smartphone a značkové oblečenie a uhrádzal výlety počas predĺžených víkendov: Praha, Kutná Hora, spoločná chata s rodinou matky. Otec v konaní spochybňoval navrhovateľkou uvádzaný príjem pred narodením maloletej, taktiež spochybňoval navrhovateľkou vyčíslené výdavky, ako aj opodstatnenosť niektorých matkou uvádzaných výdavkov. Náklady na bývanie matky vo výške 280,- eur považuje za iluzórne. Poukázal na to, že ak by sa na spoločnej domácnosti tak matka maloletej ako aj jej matka spolupodieľali na nákladoch na bývanie v pomere 1:1, potom by spoločné náklady predstavovali 480,- eur mesačne na zabezpečenie bývania vo vlastnom 3-izbovom byte v obci D.. Na porovnanie prenájom obdobného bytu v W. predstavuje cca sumu 450 - 500 eur. Z tohto pohľadu sa cena javí ako účelovo premrštená a vzhľadom na to, že je nepreukázateľná (mimo vyjadrenia matky, ktoré možno považovať za zaujaté), žiadal súd, aby sumu „započítal“ len v primeranej výške. Celkové náklady 100,- eur na cestovanie (cestovné: 50 eur, cestovné škola + ubytovanie) na každý mesiac považuje otec za neprimerané. Rovnako tak každomesačný výdaj vo výške 40,- eur na drogériu a 50,- eur na oblečenie. Otec poukázal tiež na skutočnosť, že matka medzi svoje výdaje zahrnula aj školné vo výške (850,- eur ročne /12) 70,83 eur a úvery vo výške 99,- eur a 121,- eur. Otec vo vyjadrení argumentoval, že súd pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu nevydatej matke musí prihliadnuť aj k príjmom matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo sociálneho poistenia. Súd musí pri vymeriavaní príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky. Tento príspevok bude užší, ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší, ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti - schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného (otca), súlad s dobrými mravmi. Skúmajú sa aj príjmové a majetkové pomery matky. (Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 4. septembra 2013, spis. zn. 5CoP/14/2013) Príspevok na výživu nevydatej matky slúži iba na „vyrovnanie životnej úrovne matky“, nakoľko z dôvodu tehotenstva a následného pôrodu prišlo na jej strane k poklesu príjmov. Kľúčovým pri rozhodovaní o príspevku na výživu nevydatej matke je opodstatnenosť výdavkov matky. Z uvedeného vyplýva, že matka opodstatnenosť jej mesačných výdavkov v konaní nepreukázala, keďže v návrhu absentujú dôkazy, ktoré ich odôvodňujú. Zákon vo vzťahu k ustanoveniu § 74 ods. 1 Zákona o rodine legálnu definíciu ,,výživy“ nezakotvuje. Aplikujúc extenzívny výklad tohto ustanovenia pod výživu môžeme subsumovať nevyhnutné potreby matky, spojené so stravovaním, hygienické potreby (drogéria) a ošatenie. Z tohto dôvodu sa javia ostatné výdavky uvádzané matkou za irelevantné. Matka je študentkou vysokej školy na základe vlastného rozhodnutia, preto nie je dôvod, aby jej výdavky spojené so štúdiom mal financovať otec. Matka bola študentkou vysokej školy aj pred otehotnením a pôrodom, pričom tento výdavok je/bol na jej ťarchu. To isté sa vzťahuje aj na cestovné a ubytovanie spojené so školou. Možno predpokladať že úvery si matka vzala sama opäť na základe svojho vlastného rozhodnutia a preto nie je dôvod, aby ich mal financovať otec. Matka počas celého vzťahu, od narodenia maloletej dáva najavo enormnú snahu vytvoriť si materiálne zabezpečenie prostredníctvom otca maloletej. Uvedený záver možno čiastočne urobiť aj z počtu konaní, ktoré matka vedie s cieľom zabezpečiť si čo najvyššie výživné pre dieťa a taktiež príspevok na výživu matky.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením s listinnými dôkazmi a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

4. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

8. Účelom vyššie citovanej právnej úpravy je, v zmysle komentárov k nej, ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom otec dieťaťa má matke prispievať na úhradu výživy a niektorých ďalších nákladov. Jej účelom je teda priblížiť situáciu takejto nevydatej matky pomerom v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Nevydatá matka sa po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, čím sa súčasne prejavuje záujem spoločnosti na ochrane a zrovnoprávnení detí narodených mimo manželstva. Pre priznanie príspevku na výživu sa nevyžaduje, aby matka nebola schopná živiť sa sama, postačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Základom príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami t.j. podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Zákonná maximálna doba poskytovania príspevku na výživu je v súčasnosti 2 roky, pričom táto lehota môže začať plynúť najneskôr odo dňa pôrodu. Ochrana sa v tomto prípade poskytuje právu nevydatej matky, nie právu narodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 - 64 Zákona o rodine nie je priznaním príspevku dotknutá. Výška príspevku na výživu je daná jeho primeranosťou. Primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníkom konania sa dňa XX.X.XXXX narodila maloletá Q. Š. (zhodné tvrdenie účastníkov, lustrácia v Registri obyvateľov čl. 5,6). Navrhovateľka nie je za otca maloletej vydatá, a preto je vecne legitimovaná v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matky. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Q. sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/61/2017, ktoré zatiaľ nebolo právoplatne skončené. Do skončenia konania bolo neodkladným opatrením tunajšieho súdu č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 otcovi maloletej uložené prispievať na maloletú sumou 500,- eur mesačne (uznesenie čl. 140-145). Z výsluchov účastníkov (zápisnica z pojednávania dňa 23.5.2018) vyplýva, že účastníci žili pred narodením maloletej v spoločnej domácnosti, a to najprv v prenajatom byte v W. a následne pol roka v prenajatom rodinnom dome v U. Q. W.. Navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila dňa 28.5.2017, pričom najprv žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletou, následne od mája 2018 si prenajala byt v obci D. (Zmluva o nájme bytu čl. 107). Príčinou opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou boli vzájomné vzťahové konflikty účastníkov.

10. Vo vzťahu k príjmovým a majetkovým pomerom matky súd zistil, že navrhovateľka od narodenia maloletej do 5.12.2017 poberala materské a prídavok na maloletú. Následne od 6.12.2017 má príjem v podobe rodičovského príspevku v sume 213,20 eur mesačne, resp. od januára 2018 v sume 214,70 eur mesačne a príspevku na maloletú 23,52 eur, resp. od januára 2018 v sume 23,68 eur (zhodné tvrdenia účastníkov podporené odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 čl. 140-145). Na účely porovnania príjmových pomerov matky pred a po narodení maloletej zisťoval súd v konaní predchádzajúci priemerný mesačný príjem matky, pričom z potvrdenia zamestnávateľa matky (D. D. T. W.) o výške príjmu zo dňa 31.5.2018 (čl. 96) súd zistil, že za obdobie 4/2016 až 12/2016 mala matka priemerný mesačný príjem zo zamestnania v čistom 660,- eur. Súd do rozhodného obdobia pre určenie výšky čistého príjmu matky pred pôrodom nezahrnul obdobie od januára 2017 do nástupu na materskú dovolenku v marci 2017, v ktorom období bola matka podľa potvrdenia o príjme dlhodobo práceneschopná, nakoľko mal za preukázané tvrdenia matky, že prácensechopnosť bola spôsobená zdravotnými problémami vzniknutými v súvislosti s tehotenstvom (rizikové tehotenstvo

- zdravotná správa čl. 161, záznam o hospitalizácii čl. 171), a teda v tomto období už bol bežný príjem matky znížený práve v súvislosti s prebiehajúcim tehotenstvom. Súd dodáva, že výhrada otca, že matka

nerešpektovala v čase rizikového tehotenstva striktne režim PN, je pre posúdenie predmetu konania irelevantná. Okrem uvedeného príjmu zo zamestnania poberala matka do januára 2017 odmenu za výkon osobnej asistencie vo výške priemerne 200,- eur mesačne (čestné prehlásenie z 5.6.2018 čl. 97). V období pred pôrodom tak súd pravidelný príjem matky ustálil na sumu priemerne 860,- eur mesačne. K výhradám otca vo vzťahu k príjmu matky v sume 200,- eur, že uvedený príjem nebol súčasťou návrhu na začatie konania, a že čestné prehlásenie nie je dôkazom, ktorý vierohodne preukazuje príjem navrhovateľky, keď táto nepredložila žiaden príjmový doklad, či daňové priznanie, pričom zváži podnet na finančnú správu, súd uvádza, že otec maloletej žil v čase tvrdeného poberania tohto príjmu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, pričom priamo netvrdil, že táto tento príjem nepoberala, obmedzil sa len na tvrdenia o nedostatočnosti dôkazov na jeho preukázanie a hrozbu matke. Aj s poukazom na uvedené má súd za to, že daný príjem matky možno mať za preukázaný, pričom súdu v danom prípade postačuje dôkaz vo forme čestného prehlásenia matky osoby, ktorej bola osobná asistencia poskytovaná, keď súd hodnotí dôkazy individuálne ako i v ich vzájomnej súvislosti, ako aj v súvislosti s ostatnými skutočnosťami tvrdenými, resp. zistenými v priebehu konania. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, je majiteľkou motorového vozidla T. E. N. T. XXXX, je na ňu napísané motorové vozidlo Mazda 3, rok výroby 2014, ohľadom ktorého je v spore s otcom, ktorý žiada zaplatenie sumy 13.000,- eur za auto. Od otca maloletej poberá matka nepravidelne výživné na maloletú (zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.5.2018).

11. Otec maloletej v priebehu celého konania spochybňoval najmä odôvodnenosť matkou v konaní uplatňovaných výdavkov. Odôvodnené mesačné výdavky navrhovateľky, na ktorých úhradu sa vzťahuje príspevok na výživu (základné nevyhnutné výdavky), ustálil súd v sume vo výške 400,- eur (z toho mesačne bývanie 140,- eur, oblečenie 50,- eur, drogéria a hygiena 40,- eur, mobilný telefón 10,- eur, cestovné 30,- eur, strava 130,- eur) za obdobie do 1.5.2018, ako aj po tomto období, keď od 1.5.2018 navrhovateľka býva spoločne s maloletou v nájomnom obecnom byte, kde platí mesačne nájom a služby v sume 280,- eur (zmluva o nájme bytu čl. 108 a technický passport bytu čl. 106), čo je v prepočte na dve bývajúce osoby 140,- eur, ktorá úhrada zodpovedá sume, ktorou matka prispievala na bývanie za svoju osobu v domácnosti jej matky. K argumentu otca, že výdavok matky 140,- eur (280,- eur aj s maloletou) na bývanie u jej matky je iluzórnym a nadhodnoteným, súd uvádza, že náklady 280,- eur na zabezpečenie bývania pre matku s maloletým dieťaťom nemožno za súčasných trhových podmienok považovať za neprimerané (je všeobecne známe, že cena nájmu 2-izbového bytu sa v súčasnosti bežne pohybuje v sumách 400,- eur a vyššie), pričom i z výšky súčasných nákladov na bývanie matky v samostatnom nájomnom obecnom byte v rovnakej obci (v ktorých bytoch býva nájom zvýhodnený), je zrejmé, že daná položka je odôvodnená v plnom rozsahu. Súd vzhľadom na argumentáciu matky na poslednom pojednávaní, že výdavky na stravu navrhovateľky sú dôvodné aj vo vyššej sume, keď sám otec maloletej uvádzal vo vyjadrení v konaní 16P/61/2017 stravnú jednotku dospelého človeka 10,30 eur, čo by v prepočte na navrhovateľku vychádzalo na mesiac 300,- eur (zápisnica zo dňa 3.10.2018 čl. 192), posudzoval výšku odôvodnených výdavkov na stravu navrhovateľky, pričom za sumu primeranú na zabezpečenie riadnej výživy dospelej osoby bez osobitných zdravotných problémov považuje sumu 130,- eur mesačne ( 4,30 eur na deň), za ktorú sumu si matka vzhľadom na súčasnú starostlivosť o maloletú v domácnosti, môže podľa názoru súdu zabezpečiť základné stravovanie. K námietkam otca o nedôvodnosti výdavkov vo výške 50,- eur mesačne na oblečenie súd odkazuje na podrobný rozpis uvedený matkou na čl. 158 a 159, pričom dodáva, že neuznal matkou na rozpise dodatočne uvedený výdavok v sume 69,- eur, keď položku oblečenie považuje za odôvodnenú v sume 50,- eur mesačne, tak ako matka uvádzala pôvodne v návrhu, keď má za to, že suma 50,- eur je primeraná a dostatočná na zaobstaranie oblečenia v rozsahu bežnej životnej úrovne dospelej osoby, keď nie všetky položky uvedené na rozpise je nevyhnutné kupovať ako nové každý rok. Výdavok na drogériu a hygienu matky súd považuje za primeraný a odôvodnený v sume 40,- eur mesačne ako bolo pôvodne uvádzané v návrhu. Sumu 40,- eur na drogériu a hygienu už samu osebe súd považuje za sumu relatívne vyššiu, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že matka sa stará o domácnosť, v ktorej je batoľa, čo so sebou prináša vyššie nároky na udržiavanie hygieny a domácnosti. Súd neuznal matkou uplatňovanú sumu tohto výdavku vo výške 96,- eur mesačne (podľa rozpisu na čl. 159,160), keď túto sumu považuje za neprimeranú (rozpis obsahuje viacero položiek, ktoré sa nespotrebujú za jeden mesiac, ale majú dlhodobejšiu spotrebu, napr. odličovacie tampóny, sáčky do koša, dezodorant, dezinfekčný sprej, WC čistič, atď.). K položke 25,- eur uplatňovanej matkou za mobilný telefón (faktúra čl. 112,113) súd uvádza, že túto uznáva v sume 10,- eur potrebnej na nevyhnutnú prevádzku zariadenia, keď v súčasnej dobe je nevyhnutné aj z dôvodu možnosti volať napr. záchrannú službu, či políciu, či z dôvodu zabezpečovania starostlivosti o maloletú, disponovať mobilným telefónom, avšak sumu

nad rozsah nevyhnutného výdavku súd nezapočítava do výdavkov spadajúcich pod rozsah príspevku. Obdobne súd uznal položku cestovné v rozsahu 30,- eur, ktorý výdavok na benzín považuje za základný a nevyhnutný na mesačné zabezpečenie dopravy matky maloletej. K argumentu otca, že matka v priebehu konania menila rozpis jej výdavkov, súd uvádza, že je bežné a nič nezakazuje v reakcii na vývoj konania oprávnenej osobe podrobnejšie rozpísať a preukazovať výdavky, pričom súd i tak nakoniec sám posúdi ich celkovú odôvodnenosť a primeranosť ich uplatnenia.

12. Podľa potvrdenia o príjme mal otec v roku 2017 čistý mesačný príjem 8.057,- eur (potvrdenie o príjme čl.93), v mesiacoch 1-4/2018 mal príjem zo zamestnania priemerne 8.022,- eur mesačne ( potvrdenie o príjme čl. 91,94). V mesiacoch 5/2018-8/2018 mal otec maloletej príjem zo zamestnania v hrubom priemerne 15.268,- eur mesačne, t.j. v čistom cca 10.700,- eur (lustrácia v Sociálnej poisťovni povinného zo dňa 2.10.2018 čl. 183,184). Z výsluchu otca maloletej vyplýva (zápisnica zo dňa 23.5.2018), že otec maloletej má v bezpodielovom vlastníctve s predchádzajúcou manželkou rodinný dom v Š., v ktorom žije exmanželka s maloletým synom, na ktorého platí výživné 1.000,- eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 8P/44/2016-34 zo dňa 20.12.2016 čl. 84). Je tiež majiteľom rodinného domu v Zelenči v hodnote 270.000,- eur, pričom má na oba rodinné domy hypotekárny úver so splátkami 1.200,- eur mesačne. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Je majiteľom vozidla K. O. N. T. XXXX. Z rozpisu príjmov a výdavkov otca maloletej (čl. 69) vyplýva, že otcovi maloletej z príjmu, uvádzaného otcom v sume priemerne 8.250,- eur mesačne, zostáva po úhrade mesačných výdavkov okrem výživného na maloletú (vrátane hypotekárnych úverov, výživného na maloletého syna, výdavkov na stravu 800,- eur, drogérie pre seba a syna 100,- eur, oblečenia v sume 500,- eur, voľnočasových aktivít v sume 500,- eur, iných nákladov, troch dovoleniek v prepočte na mesiac) suma 1.964,75 eur mesačne.

13. Na základe vykonaného dokazovania, po posúdení príjmových a celkových majetkových pomerov otca maloletej a posúdení zmeny príjmových pomerov navrhovateľky, dospel súd k záveru, že návrh na určenie príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky je dôvodný v celom rozsahu čo do výšky mesačnej sumy príspevku uplatňovaného v návrhu. Keďže účelom inštitútu poskytnutia príspevku nevydatej matke je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky a kompenzovať zníženie príjmu a životnej úrovne, ku ktorým dôjde v súvislosti s narodením dieťaťa, súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že od 6.12.2017 došlo k zhoršeniu dovtedajšej životnej úrovne navrhovateľky, keď od narodenia maloletej sa o ňu navrhovateľka sústavne stará, a preto si vzhľadom na jej vek a odkázanosť nemože objektívne zabezpečiť svoju výživu iným spôsobom ako zo štátnych sociálnych dávok. Súčasne je zrejmé, že suma 238,38 eur mesačne nemôže byť dostačujúca na výživu dospelej osoby, navyše ak má sama vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že životná úroveň matky sa v súvislosti s narodením maloletej znížila, keď pred narodením maloletej dosahovala príjem 860,- eur, pričom od 6.12.2017 (odkedy žiadala príspevok priznať), t.j. od okamihu, kedy jej zanikol nárok na materské, ktoré bolo v sume porovnateľnej jej predchádzajúcemu príjmu zo zamestnania, jej príjem poklesol na sumu celkom 236,72 eur, resp. od 1.1.2018 na sumu 238,38 eur, keď jediným príjmom je rodičovské a prídavok na maloletú. Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, žije v prenajatom obecnom byte spoločne s maloletou. Vlastní starší osobný automobil, pričom automobil J. X, N..T.. XXXX, ktorého je majiteľkou, resp. jeho hodnota, je predmetom súdneho konania s otcom. Na druhú stranu majetkové a príjmové pomery otca maloletej sú výrazne nadštandardné a umožňujú mu, aby navrhovateľke prispieval na úhradu jej výživy, pričom vzhľadom na výšku jeho pravidelného príjmu (v sume stabilne viac ako 8.000,- eur mesačne v čistom, resp. so stúpajúcou tendenciou), je v jeho možnostiach prispievať jej žiadanou sumou 350,- eur mesačne. Podľa rozpisu príjmov a výdavkov na čl. 69 zostane otcovi maloletej aj po úhrade tejto sumy dostatočná suma na úhradu jeho ostatných mesačných výdavkov (po úhrade všetkých ním uvedených mesačných výdavkov mu mesačne zostáva suma 1.964,75 eur), vrátane výživného na maloletú, pričom mu zostane priestor i na tvorbu úspor. Úhradou príspevku na výživu pritom nedôjde k zvýšeniu životnej úrovne navrhovateľky (čo namietal otec maloletej) nad úroveň pred pôrodom, keď spoločne s príspevkom bude jej mesačný príjem v sume 588,38 eur, a teda stále v sume nižšej ako bol jej čistý príjem pred pôrodom, a to bez ohľadu na započítanie otcom sporovaného príjmu v sume 200,- eur za osobnú asistenciu, keď len príjem matky zo zamestnania bol priemerne 660,- eur mesačne. Príspevok v priznanej výške tak bude plniť výlučne funkciu priblíženia sa k predchádzajúcej životnej úrovni navrhovateľky. Súčasne je tento príspevok v súlade s ustálenou judikatúrou jednoznačne nižším ako by bolo výživné medzi manželmi, keď životná úroveň navrhovateľky sa ani po započítaní príspevku nepribližuje životnej úrovni otca maloletej. Takto určený príspevok má slúžiť matke na úhradu jej “výživy”, ktorý pojem súd vyložil v užšom zmysle výdavkov matky slúžiacich na zabezpečenie jej základných

životných potrieb, a preto do sumy výdavkov ustálených v bode 10. na sumu 400,- eur mesačne, nezahrnul výdavky na školné, úvery (spotrebné), či cestovné do školy, ktoré výdavky súd nepovažoval za výdavky nevyhnutné, a ich pokrytie, ako i pokrytie ďalších v návrhu neuplatňovaných výdavkov (voľný čas, výlety, dovolenky a pod.) a tiež časti základných výdavkov, na ktoré príspevok nepostačuje, musí matka zabezpečiť z vlastných zdrojov v rozsahu zodpovedajúcom jej pomerom. Súd bral do úvahy skutočnosť, že otec maloletej prispieva matke na maloletú výživným, ktoré prostriedky sú však účelovo určené pre maloletú, a preto ich nemožno zarátať do príjmu matky pre účely určenia príspevku na jej výživu, tak ako súd v rámci výdavkov nebral do úvahy sumu výdavkov pripadajúcich na maloletú (napr. polovica výdavkov na bývanie).

14. Otec maloletej v konaní uvádzal, že navrhovateľke uhradil ešte pred pôrodom, počas ich spolužitia, sumu 4.000,- eur (ktorú označil v tabuľke čl. 126 ako príspevok na výživné a domácnosť) a následne v mesiacoch júl, august a september 2017 jej uhradil sumu 3 x 1.000,- eur. Taktiež uvádzal, že uhradil všetky výdavky spojené s nákupom detskej výbavičky. K uvedenému súd konštatuje, že otec maloletej nepreukázal, že uvedené prostriedky by boli matke uhradené ako príspevok na jej výživu. Z odôvodnenia rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16P/61/2017-86 zo dňa 28.3.2018 (ktorým bolo formou neodkladného opatrenia určené výživné na maloletú) vyplýva, že sumy 3 x 1.000,- eur boli uhrádzané na výživné na maloletú. Obdobne z vyjadrenia otca maloletej k danej spisovej značke bod 19. (čl. 189) vyplýva, že “otec poskytol matke 3.000,- eur ako priame výživné na maloletú….Otec uvedené sumy poskytol bez bližšieho určenia v prospech maloletej rovnako ako 4.000,- eur, ktoré matke previedol pred pôrodom na “výbavičku”. Celkové výživné v hodnote 7.000,- eur považoval dostatočné na doposiaľ ubehnutú dobu, od kedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.” Súd tak má za to, že z vlastných tvrdení otca je zrejmé, že uvedené prostriedky neboli uhrádzané ako príspevok na výživu nevydatej matky, pričom určenie takého príspevku nemá vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ktorej plnenie však nemožno akokoľvek započítavať ako úhradu tohto príspevku, obdobne ako prostriedky ktoré mal otec vynaložiť na výbavičku maloletej (či už vo forme peňažnej sumy, či nákupom konkrétnych vecí), ktoré taktiež spadajú do rozsahu plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej (obdobne R 25/1967).

15. Súd v konaní vzhľadom na určovanie výživného dospelej osobe s poukazom na výhrady otca maloletej ohľadne zištného konania navrhovateľky len za účelom zabezpečenia živobytia cestou otca maloletej, skúmal súlad priznania príspevku s dobrými mravmi, pričom má za to, že v konaní nebol zistený rozpor priznania príspevku s dobrými mravmi. Z celkového vystupovania i vyjadrení účastníkov v konaní (najmä zápisnica zo dňa 23.5.2018, SMS správy predložené otcom čl. 178) je zrejmé, že medzi účastníkmi existujú zásadné vzťahové konflikty (zo strany otca ohľadne vzťahu navrhovateľky k jeho synovi a snahe zabezpečiť sa vzťahom ekonomicky, zo strany navrhovateľky ohľadne urážania zo strany otca, jeho odchodov z domácnosti k exmanželke so synom, nevenovaniu pozornosti), súvisiace momentálne už i so starostlivosťou o maloletú, avšak vzťahové konflikty účastníkov vyústiace nakoniec do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, nemôžu byť prekážkou určenia príspevku matke na jej výživu. Súd v konaní nemal preukázané také správanie, ktoré by mohol považovať za rozporné s dobrými mravmi odôvodňujúc nepriznanie príspevku. Rovnako skutočnosť rozsahu finančných prostriedkov, ktoré otec maloletej vynaložil na dovolenky, výlety, či dary navrhovateľke ešte v čase ich spolužitia pred narodením maloletej (tabuľka čl. 126), nemá vplyv na určenie aktuálneho príspevku na výživu navrhovateľky, ktorý sama navrhovateľka žiadala priznať až v dobe po uplynutí nároku na materské, kedy došlo k zásadnejšiemu zníženiu jej pravidelného príjmu.

16. V zmysle vyššie uvedeného mal tak súd za preukázané splnenie všetkých predpokladov na priznanie príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky vo výške 350,- eur mesačne od otca maloletej. Súd príspevok priznal vo výroku I. rozsudku za obdobie od 6.12.2017 do 22.5.2019, kedy uplynú dva roky od narodenia maloletej, po ktorú dobu je možné príspevok v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine priznať. Keďže matka žiadala priznať príspevok od 6.12.2017 bez obmedzenia doby trvania, súd vo výroku III. návrh v časti presahujúcej zákonom určenú dobu dvoch rokov, zamietol. Vo výroku II. rozsudku súd vyčíslil nedoplatok otca na medzičasom zročnom príspevku za obdobie od 6.12.2017 do 30.9.2018 na sumu 3.443,55 eur (alikvótna časť nedoplatku za december 2016 v sume 293,55 eur, t.j. 350,- eur/31 dní x 26 dní + 9 mesiacov x 350,- eur), ktorý mu umožnil splatiť v splátkach 200,- eur mesačne, ktorých úhrada neovplyvní vzhľadom na príjem otca úhradu jeho ostatných mesačných výdavkov.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď v mimosporových konaniach je pravidlom nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, keď v konaní súd nemal za naplnený predpoklad odôvodňujúci výnimku (§ 55 z tohto pravidla, a to ani čo do okolností vedúcich ku konaniu a celkového skutkového stavu veci (existencia vzájomných vzťahových konfliktov účastníkov s následným opustením spoločnej domácnosti navrhovateľkou so súčasným zánikom finančnej podpory zo strany otca maloletej) ani čo do postupu účastníkov v konaní. Otec poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka sa pred podaním návrhu nepokúsila o dohodu, avšak súd uvádza, že navrhovateľka mala opakovane od začatia konania počas pokusov o zmier zo strany súdu záujem o dohodu, keď bola ochotná pristúpiť i na nižšiu sumu príspevku ako uvedenú v návrhu, avšak nie v rozsahu ponúkanom otcom 30,- eur mesačne (resp. 90,- eur vrátane stravovacích poukážok a príspevku otca na vitamíny), ktorý návrh ani súd nepovažuje vzhľadom na pomery strán za primeraný. Na druhej strane súd nevidel dôvod ani na priznanie náhrady trov konania (v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré ani navrhovateľka sama podľa čestného prehlásenia na čl. 185 neuhrádzala) navrhovateľke, keď otec maloletej v konaní legitímne namietal jeho výhrady k priznaniu príspevku na výživu a uplatňoval od začiatku námietky najmä k výdavkom navrhovateľky a jej pomerom pred pôrodom, ktoré sama navrhovateľka nešpecifikovala a nepreukázala priamo v návrhu spôsobom dostačujúcim pre rozhodnutie súdu a doložila ich až následne po výzve súdu na jednotlivých pojednávaniach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.