Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-115-2018.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. januára 2018, č. k. 11Csp/135/2017-98
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy a dohody o plnení v splátkach, uzatvorených medzi stranami dňa 25.02.2013 (I), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,- Eur (II) a rozhodol o trovách konania tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal (III).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa po zmene, pripustenej uznesením zo dňa 28.8.2017, žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. 701501142 zo dňa 25.2.2013 (ďalej tiež len „úverová zmluva“), určenia neplatnosti na túto zmluvu nadväzujúcej dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy a dohody o splátkach a napokon tiež zaplatenia sumy 70,- Eur. Určenia neplatnosti úverovej zmluvy sa žalobca domáhal na podklade argumentácie poukazujúcej na to, že obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, že jej uzavretie bolo ovplyvnené nečestnými obchodnými praktikami žalovaného, že v nej bol vyjadrený nesprávny údaj o RPMN a napokon tiež, že výška v nej dojednanej odplaty za poskytnutie peňazí je v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť ostatných právnych úkonov žalobca argumentačne vyvodzoval z ich akcesorického vzťahu k úverovej zmluve. Uplatnený peňažný nárok žalobca právne odvodzoval od bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy (podľa spôsobu právneho posúdenia prípadne jej neplatnosti) a jeho skutkovým základom bolo tvrdenie žalobcu, že nad rámec peňažnej sumy 400,- Eur, ktorú na základe úverovej zmluvy prijal, zaplatil žalovanému naviac sumu 70,- Eur.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v sume 400,- Eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s poplatkom v sume 340,- Eur, zahŕňajúcim v sebe úrok v percentuálnej výške 39,15% ročne a vo zvyšku „administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere“, a to v jednom plnení splatnom najneskôr dňa 22.12.2013. V úverovej zmluve bola podľa zistenia prvoinštančného súdu vyjadrená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 109,22 pričom údaj o priemernej
hodnote RPMN už úverová zmluva neobsahovala. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že zároveň s úverovou zmluvou strany uzavreli tiež Dohodu o plnení v splátkach, podľa obsahu ktorej mal žalobca žalovanému vrátiť poskytnuté peniaze spolu s dohodnutým poplatkom v 10 mesačných splátkach po 74,- Eur, pričom v tejto dohode bol uvedený údaj o RPMN úveru 337,91. Žalobca podľa zistenia súdu prvej inštancie postupne zaplatil (5 splátkami, z ktorých prvá bola zaplatená dňa 18.3.2013 a posledná dňa 20.8.2013 a tiež formou 5 zrážok zo mzdy, vyúčtovanej žalobcovi na výplatu v mesiacoch 12/2014 až 06/2015) žalovanému sumu spolu 470,- Eur.
4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2 a § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil primárny vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri zakladaní ktorého podľa jeho záveru došlo v úverovej zmluve k uvedeniu nesprávneho údaja o RPMN v neprospech spotrebiteľa a absentoval v nej tiež údaj o priemernej hodnote RPMN, následkom ktorých obsahových nedostatkov posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca tak bol podľa úvahy súdu prvej inštancie povinný zaplatiť žalovanému na splnenie svojho úverového záväzku len sumu zodpovedajúcu skutočne poskytnutým peniazom a na jej podklade uzavrel, že žalovaný prijatím sumy 70,- Eur nad tento rámec získal na úkor žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý je povinný vydať zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zastavil konanie pokiaľ ide o určenie neplatnosti právnych úkonov pre späťvzatie tejto časti žaloby žalobcom. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 a na ust. § 262 ods. 1 C.s.p. čiastočným procesným úspechom žalobcu v spore a zároveň i jeho zodpovednosťou za trovy zastaveného konania, za ktorého stavu podľa jeho konštatovania ani jedna zo sporových strán nemala vo veci plný procesný úspech.
5. Proti vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku (II) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný výlučne vzniesol námietku premlčania uplatneného peňažného nároku a na podporu jej dôvodnosti v odvolaní zároveň prezentoval svoju argumentáciu k spôsobu posudzovania začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Svojou odvolacou námietkou, spočívajúcou len na dovolaní sa premlčania uplatneného nároku, žalovaný nevytkol reálnu vadu napadnutého rozhodnutia alebo procesného postupu súdu, ktorý mu predchádzal, keďže námietku premlčania žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol a prvoinštančný súd uplatnený nárok z tohto hľadiska neposudzoval, z čoho vyplýva, že predstavuje z pohľadu konania pred súdom prvej inštancie nový prostriedok procesnej obrany, z hľadiska odvolacieho konania teda odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu odmietol názor o premlčaní uplatneného peňažného nároku a v jeho obsahu v podstate len polemizoval s úvahami žalovaného v otázke začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.10.2018 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
8. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
12. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie premlčania nedovolal, pričom túto hmotnoprávnu námietku, ako jeden z prostriedkov procesnej obrany podľa citovaného ust. § 146 C.s.p. vôbec prvý krát uplatnil až v odvolaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplynula skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej obrany nemohol žalobca uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Práve naopak. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola zmena žaloby, v ktorej žalobca vymedzil tiež rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých sa v konaní domáhal peňažného plnenia, riadne doručená, pričom žalovaný využil v tejto súvislosti súdom prvej inštancie poskytnutý procesný priestor a podaním zo dňa 29.9.2017 sa k zmenenej žalobe rozsiahlo vyjadril, bez toho však, aby sa v ňom dovolal premlčania.
13. Na tomto základe, keďže posudzovaná námietka sa zároveň netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil v odvolaní vznesenú námietku premlčania žalovaného ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p a z tohto dôvodu žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. za neopodstatnený. Za danej procesnej situácie odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, a to ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ tiež (popri zodpovednosti žalobcu za trovy zastavenej časti konania) v čiastočnom úspechu žalobcu v spore.
14. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
15. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.) .