Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. XXXX/X, C., o zaplatenie 513 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 329 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.08.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,26 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2018, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 513 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.03.2017 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa 24.08.2016 uzavrel ako veriteľ, so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur, za celkový úrok 36,80 %, čo predstavuje z istiny úveru sumu 184 eur. Žalovaný sa celkovú dlžnú čiastku 684 eur zaviazal splatiť v 12. mesačných splátkach po 57 eur. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia (až do úplného zaplatenia), bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, bol veriteľ v zmysle zmluvy oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, v predžalobnej upomienke zo dňa 07.03.2017 ho upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; a následne písomným oznámením zo dňa 01.04.2017 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou dňa 29.03.2017. Z vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe zároveň vyplýva, že do podania žaloby, žalovaný na poskytnutý úver splatil celkovo sumu 171 eur.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval.

3. Nakoľko v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len , vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, vrátane úverovej zmluvy, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení úveru spolu dokladmi o ich doručovaní, prehľadom splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2016, spísanej na formulárovom tlačive žalobcu označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 500 eur. Podľa zmluvy sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť istinu vo výške 500 eur, s celkovým úrokom vo výške 36,80 % . Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 684 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 12. mesačných splátkach po 57 eur. RPMN predmetného úveru v zmysle zmluvy predstavovala 84,95 %. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka, až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti prechádzajúcej splátky.

4.2. Žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval dátum, kedy konkrétne predmetný úver aj reálne žalovanému poukázala (poskytol) a nepredložil o tom ani žiaden doklad. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný za obdobie od 30.08.2016 do 23.11.2016 na poskytnutý úver splatil celkovo sumu 171 eur.

4.3. Predžalobnou upomienkou zo dňa 07.03.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 171 eur do 5 dní od obdržania výzvy, pričom ho súčasne upozornil, že ak žalovaný nevykoná bezodkladne úhradu uvedeného dlhu, uplatní si žalobca svoje právo a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy.

4.4. Listom zo dňa 01.04.2017 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru k 29.03.2017 z dôvodu omeškania so splácaním úveru, pričom celková dlžná suma bola v zosplatnení vyčíslená vo výške 513 eur.

5. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

5.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

5.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

5.4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.5. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

5.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.8. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), l) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5.9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky (ako súčasť zmluvy s drobným a splývajúcim textom) mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), l) zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení, dôsledkom čoho je, že uvedený úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosť vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/210 Z.z.. V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Úverová zmluva zároveň neobsahuje náležitosť vyžadovanú v 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje jasný a pre priemerného spotrebiteľa jednoznačne zrozumiteľný a určitý údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok úveru, vrátane splatnosti prvej a poslednej splátky. V texte zmluvy sa totiž uvádza, že prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka, až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti prechádzajúcej splátky; pričom termín reálneho poskytnutia úveru zo zmluvy nevyplýva. Súd má za to, že veriteľovi v deň uzavretia zmluvy nič nebránilo, aby uviedol presné termíny splatnosti jednotlivých splátok, vrátane splatnosti prvej a poslednej splátky, a to priamo v texte samotnej úverovej zmluvy. Ide totiž z hľadiska dlžníka o jedny z najdôležitejších informácií, tak aby vedel, kedy konkrétne musí zaplatiť prvú splátku (aby sa hneď s jej platením nedostal do omeškania) a rovnako aj presný termín poslednej splátky tak, aby vedel kedy jeho povinnosť splácať zaniká. Za neprípustný považuje súd postup, ak veriteľ, ktorý obsah zmluvných podmienok, formulárovým spôsobom predpripravil a naformuloval, vrátane zvolenia veľkosti písma a splývajúceho textu) umiestnil

do nich túto esenciálnu náležitosť zmluvného vzťahu týkajúceho sa termínov splátok spotrebiteľského úveru (požívajúceho zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu) takýmto nejasným a nejednoznačným spôsobom. Súd preto dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje údaj vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1, písm. b) uvedeného zákona sankcionovaný bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou daného úveru.

8. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

9. Žalobca nepreukázal, že by pri poskytovaní predmetného úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného predmetný úver splácať. Súčasťou zmluvy, ani žaloby, nie sú žiadne prílohy, vrátane napr. potvrdenia o výške pracovného príjmu resp. výpisy z bankového účtu dlžníka, prípadne iné doklady na základe ktorých by veriteľ preskúmaval schopnosť žalovaného predmetný úver splácať. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z.,z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, následkom čoho je jednak nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.

10. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že na základe predmetnej úverovej zmluvy, poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 500 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12. mesačných splátkach po 57 eur. Do začatia konania žalovaný splatil celkovo sumu 171 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (500 eur) a doposiaľ žalovaným celkovo splatenou sumou (171 eur), ktorý rozdiel tak predstavuje sumu 329 eur. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva t. j. 5 % ročne, a to až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému t.j. od 04.08.2018.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 513 eur s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 329 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 64,13 % a žalovaný v rozsahu 35,87 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu tak predstavuje výsledný úspech žalobcu v spore 28,26 %, v ktorom rozsahu mu súd v zmysle § 255 ods. 2 aj priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.