Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Pc-13-2018.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľa Ľ. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. V., K. W. XXX/X, proti manželke navrhovateľa X. T., rodenej Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. V., K. W. XXX/X, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania X. T., rodenej Š. a Ľ. T., uzavreté dňa XX. X. XXXX v I. V., zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku číslo XX/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, s a r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 8. 2018, sa navrhovateľ domáhal rozvodu svojho manželstva, uzavretého dňa XX. X. XXXX P. I. V.. V návrhu uviedol, že u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodil dve deti, ktoré sú plnoleté. Manželstvo uzavreli po ročnej známosti, lebo manželka otehotnela. Manželstvo fungovalo 22 rokov, občas sa pohádali, ale žili v pohode. Potom začal mať zdravotné problémy a manželkino správanie sa zmenilo, prestala s ním komunikovať a vyhrážala sa mu, že sa odsťahuje. V máji 2018 manželka odišla zo spoločnej domácnosti, nebrala mu telefóny.
2. Na pojednávaní navrhovateľ na podanom návrhu trval.
3. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
4. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dlhšiu dobu s manželkou nekomunikujú, a to približne od konca roka 2017. Poukázal na to, že u manželky videl problémy s alkoholom, bežne si otvorila večer fľašu vína. Požívanie alkoholu jej vytýkal. Keďže manželka ho vyháňala z bytu, ktorý je darom od jeho rodičov, povedal jej, že ak chce, nech ide preč ona, tak odišla. Už dlhšiu dobu mu manželka opakovala, že odo neho odíde. Známi mu vraveli, že manželku vídavať v pube šťastnú, vysmiatu. V jeseni 2017 začal pociťovať, že niečo nie je v poriadku, keď boli na výlete, manželku to tam s ním nebavilo, videl u nej nechuť, keď ju niekde volal, nechcela ísť, vravela, aby išiel sám. Keď manželka odišla zo spoločnej domácnosti, začalo sa to hádkou, ona čoraz viac kričala, tak jej dal jednu facku, a potom jej povedal, aby vypadla. Od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti v máji 2018 jej 2-3 krát volal, napísal jej SMS správu, ona to ignorovala. Mali oddelené spálne, ale intímne spolu žili. Poukázal na to, že doma dával do poriadku autá, vysýpal smeti, chodil do obchodu, pomáhal pri varení. Manželka na neho dva krát vytiahla nôž, tak jej musel dať facku, aby sa bránil. Okrem toho sa stalo možno päť krát, že ju fyzicky napadol, dal jej jednu facku. Asi päť rokov dozadu, keď s ním manželka prestala komunikovať, potreboval sa s niekým rozprávať, preto komunikoval cez internet. K
žiadnym stretnutiam v súvislosti s tým však nedochádzalo. Poukázal tiež na to, že chodili spolu aj do práce, manželku čakával pred prácou, keďže končila neskoršie, odtiaľ chodili spolu na nákupy, ale aj to prestalo. Volávali si do práce, ale stalo sa, že mu manželka 1-2 krát nezdvihla telefón, resp. zrušila hovor, preto nevedel, čo si má o tom myslieť.
5. Manželka navrhovateľa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že celá starostlivosť o domácnosť bola na nej. Poukázala na to, že manžel začal vyhľadávať známosti na internete. Začali jej aj vyvolávať z nebankoviek, manžel začal robiť dlhy. Manžel ju opakovane fyzicky napadol, na polícii to však nikdy nehlásila. Manžel ju stále kontroloval, kde bola a s kým, vkuse jej telefonoval. K odchodu zo spoločnej domácnosti v máji 2018 došlo po tom, ako prišla domov z práce, doniesla nákupy a manžel začal kričať, že nebola v práci, začal rozhadzovať nákup, fackať ju. Poprela, že by chodila po baroch, jeden krát bola v pube s kamarátkou. Poukázala na to, že nemohla ísť do fitnesscentra, lebo manžel jej hovoril, s kým tam chodí. V minulosti už viackrát odišla zo spoločnej domácnosti. S manželom spolu trávili voľný čas, chodila s ním na motorku, ale to bolo viac menej preto, aby mala pokoj, lyžovať ju bavilo. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa jej dva týždne manžel neozval. Vymenil zámky na byte a po veci si musela ísť s asistenciou polície. Poprela, že by požívala alkohol v rozsahu uvádzanom navrhovateľom, 1-2 krát do týždňa si dala pohár vína. Keďže začínala v práci neskôr ako manžel, keď chodili spolu, mala veľa nadrobených hodín, ktoré nemohla minúť, preto niekedy odišla z práce skôr. Nakoľko robí vo fabrike, telefóny na pracovisku nemôžu mať. Ak aj manželovi nezdvihla telefón, následne mu zavolala.
6. Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX P. I. V.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku XX/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal ich zhodnými výpoveďami preukázané, že vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je v súčasnosti už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia viac ako 4 mesiace nebývajú v spoločnej domácnosti a v dôsledku uvedenej skutočnosti ani spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou, pomocou, nekomunikujú medzi sebou. Deti, pochádzajúce z manželstva, sú už plnoleté, preto manželstvo účastníkov neplní ani funkciu výchovy detí. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky chodu rodiny, manželstva, trávenia voľného času, starostlivosti o domácnosť, aj intímneho života. Každý z manželov poukazoval na správanie druhého manžela, ktoré považoval za nežiadúce a neakceptovateľné. Navrhovateľ poukazoval na požívanie alkoholu jeho manželkou, ktoré jej aj vytýkal. Manželka navrhovateľa síce poprela požívanie alkoholu v rozsahu, tvrdenom navrhovateľom, avšak už samotná skutočnosť, že navrhovateľ subjektívne pociťoval požívanie alkoholu jeho manželkou (bez ohľadu na jeho objektívny rozsah a primeranosť resp. neprimeranosť) ako nežiadúce, prispievala ku vzájomnému citovému odcudzovaniu manželov. Manželka navrhovateľa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ ju opakovane fyzicky napadol, má výbušnú a agresívnu povahu, čo pociťovala ako nežiadúce a neakceptovateľné. Navrhovateľ pripustil, že minimálne päť krát dal manželke facku, rozsah fyzického napadnutia, tvrdeného manželkou,
poprel. Napriek tomu (bez ohľadu na to, či navrhovateľ fyzicky napadol manželku v ním tvrdenom rozsahu alebo v rozsahu tvrdenom jeho manželkou) uvedená skutočnosť mala za následok citové odcudzenie manželov. Rovnako tak citové odcudzenie manželov prehlbovalo manželkou navrhovateľa ako nežiadúce pociťované kontrolovanie zo strany navrhovateľa, upodozrievanie zo vzťahu s inými mužmi, známosti navrhovateľa na sociálnych sieťach (bez ohľadu na to, či dochádzalo aj ku reálnym stretnutiam). Navrhovateľ síce tvrdil, že až do roku 2017 bolo manželstvo harmonické, zhodnými výpoveďami oboch účastníkov však mal súd preukázané, že vhťahy medzi manželmi sú narušené dlhodobo (teda aj pre rokom 2017), nakoľko vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahoch medzi manželmi existovali už v minulosti. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Nakoľko obaja z manželov prejavili vôľu v manželstve ďalej nezotrvávať, súd manželstvo účastníkov, za preukázania vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi nimi, rozviedol.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.