Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/88/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 takto

rozhodol:

rozhodol:

Y. A. Š.M., N.. XX.XX.XXXX, M. A., C. A. M. XX, B., na B.

sa uznáva za vinného, že

dňa 03.6.1998 v Bratislave, v spoločnosti ŠKOFIN Bratislava s.r.o. uzavrel s autorizovaným predajcom vozidiel Hílek a spol. prevádzka Malacky, leasingovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej v uvedený deň prevzal u predajcu osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA SLX 1,8 VIN: C., výr. číslo motora: XXXXXXX/XXXX, Z.. Č.. B. XXX P., na ktoré zaplatil prvú splátku vo výške 21.999,40 SK (730,24 EUR) s 0% akontáciou, pričom následné mesačné splátky platil nepravidelne. Dňom 03.7.2017 prestal platiť vôbec, na základe čoho mu bola v zmysle Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu dňa 8.9.2000 vypovedaná leasingová zmluva, čím mu zároveň vznikla povinnosť vrátiť predmetné vozidlo prenajímateľovi, čo však neurobil a vozidlo naďalej užíval, čím poškodenej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 98, 831 04 Bratislava spôsobil ku dňu vypovedania leasingovej zmluvy, škodu vo výške 14.200 EUR teda

neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené

čím spáchal

- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona súd u obžalovaného upúšťa od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok č.k. BB 3T/1/2010 zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2012 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3To/2/2012 zo dňa 03.10.2012, na základe ktorého bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 20 dní so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko takýto trest je možné považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti aj nápravu páchateľa.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním nároku na náhradu škody, ktorý bol uplatnený zo strany zástupcu poškodenej spoločnosti, výsluchom obžalovaného A. Š., B. T. D., ako aj s

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, ako aj pripojeným spisovým materiálom.

Po otvorení hlavného pojednávania súd u obžalovaného a prokurátora zistil, že títo nemali záujem o konanie o dohode o vine a treste.

Vzhľadom ku skutočnosti, že na hlavné pojednávanie v ktorom súd započal hlavné pojednávanie sa nedostavil splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., pán T. D., súd procesným postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku prečítal nárok na náhradu škody uplatnený v prípravnom konaní.

V prípravnom konaní zástupca poškodenej spoločnosti T. D. vypovedal, že čo sa týka škody, táto bola uplatňovaná v inom konaní, preto škodu už neuplatňuje.

Obžalovaný A. Š. na hlavnom pojednávaní po riadnom procesnom poučení, a po tom, čo mu bolo umožnené učiniť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr.por. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písma) Tr. por. a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku. Čo sa týka škody, obžalovaný uviedol, že je pravdou, že škoda sa s poškodeným rieši v inom konaní a teda k tomu nemá čo uviesť.

K samotnému skutku obžalovaný vypovedal, že je pravda, že v roku 1998 uzavrel so spoločnosťou ŠKOFIN Bratislava s.ro. leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol leasing osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA ev. č. B. XXX P.. Podľa jeho vedomosti zmluvu, ktorú mal možnosť vidieť a je súčasťou vyšetrovacieho spisu, nie je totožná so zmluvou, ktorú podpísal. Spočiatku platil leasingové splátky riadne, následne došlo k tomu, že ŠKOFIN s.r.o. zle spároval platby, ktoré platil a neskôr leasing platil priamymi platbami na účet spoločnosti. Následne v roku 2000, v jeho prvej polovici rokoval v ŠKOFINE s pani S., kde sa dohodol, že leasing a záväzky z leasingu na predmetné motorové vozidlo prejdú na osobu D. W., maďarského štátneho občana, nakoľko D. W. mu dlžil nejaké peniaze a okrem toho s ním spoločne podnikal v Maďarsku. To, či bola uzavretá so ŠKOFINOM zmluva o postúpení práv leasingovej zmluvy z jeho osoby na osobu D. W. to nevie. Vie, že sa vypracovávali nejaké dokumenty v tomto smere. Či bol po rokovaní o postúpení práv leasingovej zmluvy vyzvaný spoločnosťou ŠKOFIN, aby riadne hradil svoje záväzky obžalovaný uviedol, že nebol. Taktiež určite nepodpisoval ani dokument, že by žiadal o odloženie termínu splátok, hoci taký dokument je v spise, pretože by sa nevzdal akýchkoľvek svojich práv. Taktiež nikdy nepodpisoval žiadny dokument a neposielal leasingovej spoločnosti, ktorý bol označený, ako žiadosť o odloženie termínu výpovede z leasingovej zmluvy zo dňa 02.08.2000.

Po tom čo bolo umožnené obžalovanému nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, uviedol, že leasingovú zmluvu zo dňa 03.06.1998 podpísal, ale nepodpisoval protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla z toho istého dňa, ani faktúru na základe ktorej platil, ani všeobecné podmienky zmluvy. Leasingové splátky prestal platiť niekedy v druhom kvartále roku 2000 po stretnutí v spoločnosti ŠKOFIN, kde prebiehalo stretnutie medzi ním, pani S. P. D. W. P. ešte jeho ďalším spoločníkom, ktorý bol slovenský občan. Od tohto momentu považoval túto záležitosť za vybavenú a o problémoch s vozidlom sa dozvedel až po dlhom čase, kedy bol kontaktovaný náčelníkom polície v meste Mór v Maďarsku. Tu mu bolo oznámené, že vozidlo je v pátraní na základe žiadosti leasingovej spoločnosti, pričom vozidlo, ktoré v danom čase aj občas používal a bolo odparkované z priestorov závodu, odovzdal pojazdné, riadne vyčistené a bez poškodenia na polícii. Ohľadom motorického stavu potom mal s leasingovou spoločnosťou nezhody, nakoľko táto trvala na tom, že vozidlo bolo nepojazdné.

Obžalovaný zároveň vypovedal, že si pamätá na to, že u pani B. S. v ŠKOFINE, kde bol prítomný aj D. W. a jeho ďalší spoločník, ktorý bol slovenský občan hneď namieste priamo v ŠKOFINE zaplatil štyri splátky v objeme asi 50 000 až 100 000 SK v danom čase, čo bolo odôvodňované pracovníčkou ŠKOFINU tým, že leasing musí byť vyplatený až do momentu, kedy sa administratívne prevedie na nového nájomcu. Zároveň si myslí, že keď prebiehalo toto stretnutie v ŠKOFINE za predmetné vozidlo nebola zaplatená ani jedná splátka nájmu. Vozidlo malo byť v ŠKOFINE prevedené na toho tretieho muža t.j. slovenského občana, ktorý mal byť spoločníkom pána D. W., pretože v leasingovej spoločnosti dostali informáciu, že leasing môže byť prevedený len na slovenského občana. Meno toho tretieho muža uviesť nevie, toto by mohol vedieť W..

Vzhľadom ku skutočnosti, že pri prevode nájmu z leasingovej zmluvy obdržal podľa svojej výpovede obžalovaný aj kópiu dokumentov, tieto však už nemá, vzhľadom na to, že voči nemu prebiehalo trestné stíhanie v Maďarskej republike, kde celý spis bol veľmi rozsiahly a zo spisu sa stratilo 16 zväzkov, pričom toto trestné stíhanie skončilo jeho oslobodením spod obžaloby.

Na otázku, aby obžalovaný uviedol o akú konkrétnu zmluvu resp. právny úkon sa jednalo, ktorý mal vzísť a bol riadne uzavretý a podpísaný podľa toho čo uvádza v spoločnosti ŠKOFIN, kde bol ako obžalovaný osobne prítomný spolu so D. W. a ďalším tretím mužom údajne slovenským štátnym občanom, obžalovaný vypovedal, že on chcel ostať naďalej držiteľom a užívateľom predmetného motorového vozidla s tým, že k leasingovej zmluve by pristúpil ako ručiteľ, resp. „spoluplatiteľ “ niekto ďalší, pričom tým ďalším mal byť D. W. aj s tým tretím mužom, čo konkrétne znamenalo len toľko, že on by si vozidlo ponechal, naďalej by ho používal, ale platil by to W. s tým tretím mužom. Samozrejme aká dohoda v danom čase v ŠKOFINE vznikla, si už nepamätá ale so 100% istotou vie, že ŠKOFIN trval na tom, že prevod môže byť iba na slovenského občana a taktiež aj vie, že po tom čo všetko podpísali doplatili jednu dlžnú splátku a predplatili ďalšie tri splátky, na čo mu pracovníčka ŠKOFINU povedala, že on osobne už nemá žiadne povinnosti voči ŠKOFINU.

Súd obžalovaného vyzval, aby predložil dokumenty, ktoré údajne boli vyhotovené v ŠKOFINE pri jednaní s pani B. S. a boli vyhotovené v kópii aj pre osoby, ktoré boli spolu s ním t.j. pre pána W. a ďalšieho tretieho muža - slovenského občana a to aj z toho dôvodu, aby bolo možné verifikovať jeho tvrdenie a aj sa dozvedieť, kto má byť uvádzanou treťou osobou, a aby v konečnom dôsledku mohli byť tieto dokumenty predložené na vyjadrenie poškodenej spoločnosti.

Svedok T. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný dňa 3.6.1998 uzatvoril Zmluvu o finančnom leasingu na osobné motorové vozidlo ŠKODA OCTAVIA s 0% akontáciou, pričom zaplatil prvú splátku pri uzatváraní zmluvy. Zároveň podpísal a bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami zmluvy. V priebehu trvania leasingovej zmluvy mesačné splátky platil nepravidelne a v mesiaci máj 2000 prestal platiť úplne. Vzhľadom na podmienky, ktoré prenajímateľ porušil, pristúpila spoločnosť k ukončeniu predmetnej nájomnej zmluvy, pričom pred ukončením leasingového vzťahu mu bola zaslaná upomienka pred výpoveďou leasingu, na ktorú obžalovaný reagoval faxom, čím zároveň týmto dal na vedomie prevzatie tejto upomienky avšak naďalej motorové vozidlo užíval, toto nevrátil a neuhradil ani ostatné dlžné splátky. Z uvedeného dôvodu bolo teda pristúpené k podaniu trestného oznámenia a vyhlásenia pátrania po vozidle, ktoré sa podarilo vypátrať v mesiaci 9/2003 a následne bolo prevzaté osobne poškodenou spoločnosťou.

K otázke zmeny v osobe nájomcu leasingového vzťahu svedok uviedol, že pôvodný nájomca musí písomne požiadať o možnosť prevodu práva a povinností z leasingovej zmluvy, pričom túto zmluvu musia podpísať obaja, t.j. ako pôvodný nájomca, tak aj nový leasingový nájomca. Žiadosť je následne posúdená leasingovou spoločnosťou a až v prípade jej schválenia je potom následne spísaná dohoda o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy. Vo vzťahu k predmetnej leasingovej zmluve však spoločnosť neevidovala žiadnu takúto žiadosť, resp. súhlas. Podľa podmienok leasingovej zmluvy, leasingový nájomca nie je oprávnený požičiavať vozidlo tretím osobám. Následne svedok opravil svoje tvrdenie, že posledná úhrada leasingovej splátky bola vykonaná dňa 03.7.2000. Upomienka bola zasielaná obžalovanému dňa 26.6.2000, následne bola zmluva vypovedaná v septembri v roku 2000 nakoľko v tomto čase už dlh ku dňu 8.9.2000 predstavoval dve nezaplatené mesačné splátky a preto v zmysle uzavretých zmluvných podmienok, spoločnosť pristúpila k odstúpeniu od leasingovej zmluvy. Po 8.9.2000 žiadne splátky zaplatené neboli. Teda v čase, keď spoločnosť odstúpila od leasingovej zmluvy bolo zrejmé podľa prehľadu splátok, že nájomca t.j. obžalovaný už nezaplatil splátku za mesiac jún, august a september roku 2000, čo dokopy predstavovalo 3 mesačné splátky. Skutočnosť, že by obžalovaný mal zaplatiť splátku leasingu pod iným variabilným symbolom a že by platba nebola správne zaradená svedok uviedol, že o takomto niečom vedomosť nemá a pokiaľ by to bola pravda, nič by nebránilo obžalovanému, aby splátku reklamoval a bola by sa dohľadala. Samozrejme pri reklamácii musí zároveň predložiť nejaký relevantný doklad, ktorým prevádzal peňažné prostriedky, resp. presne označiť takúto platbu, aby ju vôbec bolo možné podľa niečoho dohľadať.

Zároveň svedok vypovedal, že systém je nastavený tak, že počítač pokiaľ zistí, že nie sú zaplatené splátky, resp. je nejaký problém s platením splátok automaticky vygeneruje upomienku, ktorá je následne rozoslaná. Ide o tzv. formu elektronickej upomienky, preto na upomienke nie je podpis ani pečiatka.

Oznámenie o ukončení leasingovej zmluvy aj s protokolom o prevzatí vozidla doručujú osoby oprávnené konať menom spoločnosti a sú to osoby, ktoré sú aj splnomocnené na prevzatie vozidla. Tieto doklady odovzdávajú nájomcovi priamo, t.j., aby aj nájomca mal v ruke doklad, pričom aj vo všeobecných podmienkach je nájomca upozornení, kedy a za akých okolností môže dôjsť k odstúpeniu resp. ukončeniu leasingovej zmluvy a je s tým riadne uzrozumený. Zároveň je povinný vrátiť predmet leasingu a urobiť finančné vyrovnanie, pretože v opačnom prípade sa jedná o trestný čin presne ako to bolo v tomto konkrétnom prípade, keď obžalovaný tri roky vozidlo užíval a neplatil zaňho, hoci preukázateľne vedel, že vozidlo je predmetom leasingu a jedná sa o majetok leasingovej spoločnosti. To, že obžalovaný vozidlo užíval je deklarované tým, že k prepisu vozidla na inú osobu nedošlo. Navyše nájomca nie je oprávnený dať vozidlo do užívania inej osobe a teda ani nemali takú vedomosť, že by toto vozidlo dal do užívania neoprávnenej osobe. Čo sa týka osoby s menom B. S., ktorá by mala pracovať pre spoločnosť ŠKOFIN svedok uviedol, že takúto osobu nepozná.

Na otázku, či daný typ spotrebiteľskej zmluvy bol schválený Ministerstvom financií podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách, svedok uviedol, že obžalovaný si zjavne mýli úverovú zmluvu so zmluvou o prenájme, pričom leasingová zmluva je zmluva o prenájme a nie úverová zmluva, čo sú dve rozdielne veci.

Na otázku zo strany súdu, aby svedok uviedol, či je možné, že priamo v leasingovej spoločnosti ŠKOFIN obžalovaný jednal s pani B. S. s tým, že tu mal byť prevedený predmet leasingu na tretiu osobu - slovenského štátneho občana z dôvodu, že leasing mal záujem prevziať maďarský štátny občan, čo však nebolo možné a zároveň tam mala byť vyplatená aj čiastka prevyšujúca sumu 100 000 SK v danom čase priamo tejto pracovníčke, svedok uviedol, že takýto postup je úplne absurdný, pretože sa už vyjadril aj k tomu, že akákoľvek zmena leasingovej zmluvy môže byť uzavretá zásadne iba písomnou formou, navyše pracovníčka spoločnosti neprijíma a ani nemohla prijímať platby v hotovosti, pretože v sídle spoločnosti ani neexistovala hotovostná pokladňa, nehovoriac už o tom, že suma 100 000 Sk v roku 2000 bol majetok a ani si nevie predstaviť, ako by naložila daná pracovníčka s touto zmluvou, pretože všetko prebiehalo buď bezhotovostným prevodom, resp. vkladom na účet spoločnosti v banke. Jediné čo z tejto konštrukcie, ktorú uvádza obžalovaný súhlasí, je že nebolo možné previesť predmet leasingu na iného štátneho príslušníka. Jediný, kto bol oprávnený prijať a prebrať finančnú hotovosť za spoločnosť ŠKOFIN, boli pracovníci spoločnosti DISKRET, ktorá mala na starosti dopátranie a prevzatie vozidiel pričom ak klient chcel doplatiť splátky a vozidlo si ponechať mohol tak učiniť priamo u týchto osôb, k čomu však musel byť riadne vystavený príjmový doklad a takto zinkasovaná čiastka musela byť odovzdaná do banky a vložená na účet spoločnosti ŠKOFIN.

Okrem takto vykonaného dokazovania, súd vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie vo veci vyhodnotil najmä doklady predložené spoločnosťou ŠKOFIN, úradné záznamy, správu z Interpolu, žiadosť o vyhlásenie pátrania po vozidle, odvolanie pátrania, európsky zatýkací rozkaz, vyčíslenie škody, prehlásenie D. W. vrátane úradného prekladu, register trestov obžalovaného, správu o povesti, podklady predložené obžalovaným a v neposlednom rade aj aktualizovaným odpisom z registra trestov obžalovaného a pripojeným spisovým materiálom Špecializovaného trestné súdu v Pezinku pod sp.zn. BB3T 1/2010.

Z dokladov predložených spoločnosťou ŠKOFIN je zrejmé, že dňa 3.6.1998 v Malackách obžalovaný uzatvoril zmluvu o finančnom leasingu pod č. XXXXXX na motorové vozidlo ŠKODA OCTAVIA SLX 1,8 M. Č.. C. s dĺžkou splátkového obdobia 48 mesiacov v obstarávacej cene vrátane DPH 668 419,00 SK pričom mesačná splátka mala predstavovať sumu 21 999,40 SK. Uvedeného dňa aj vozidlo prevzal o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 3.6.1998. Následne vzhľadom na nezaplatené a dlžné splátky dňa 26.6.2000 bola obžalovanému zaslaná upomienka pred výpoveďou leasingovej zmluvy. Dňa 8.9.2000 bolo obžalovanému zaslané ukončenie leasingovej zmluvy, keďže nedoplatok presiahol výšku troch mesačných splátok a v danom čase bol obžalovaný na splátkach dlžný sumu 89 932,50 Sk. Obžalovaný dňa 2.8.2000 reagoval zaslaním faxu na spoločnosť ŠKOFIN, kde uvádza, že v mene spoločnosti mu bola zaslaná upomienka pred výpoveďou z leasingovej zmluvy na predmetné motorové vozidlo a obracia sa na spoločnosť so žiadosťou o odklad termínu na výpoveď okolo 15.8.2000. Ako dôvod svojej žiadosti obžalovaný uviedol, že sa pracovne dlhodobo zdržuje v zahraničí a na Slovensko sa vráti okolo 15.8.2000 preto žiada o odloženie termínu výpovede leasingovej zmluvy do 15.8.2000.

Z úradných záznamov OR PZ BA III vyplýva, že nebolo možné predviesť osobu obžalovaného, nakoľko dlhšiu dobu sa zdržiava v zahraničí, nenachádza sa ani vo väzbe a ani vo výkone trestu odňatia slobody. Túto informáciu taktiež potvrdila matka obžalovaného s tým, že nemá o ňom žiadne informácie a niekoľko rokov sa zdržiava mimo územia SR.

Z komunikácie, ktorú viedla národná ústredňa Interpol Bratislava s Interpolom Budapešť vyplynulo, že osoba A. Š., N.. X.X.XXXX sa zdržuje v Budapešti, v šiestom obvode na adrese K. Ú.. XX na X poschodí v byte č. 6, pričom tento odovzdal polícii jeden kľúč od zapaľovania do motorového vozidla a v meste Mór dňa 15.7.2003 bolo vozidlo maďarskou políciou zaistené.

Z Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Špeciálnym súdom v Pezinku dňa 13.1.2006 pod sp.zn. BB -PŠV-1/06 vyplýva, že na osobu obžalovaného bol týmto súdom vydaný Európsky zatýkací rozkaz s tým, že voči obžalovanému sa viedlo trestné stíhanie za pokus trestného činu podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Obžalovaný v priebehu trestného stíhania predložil súdu čestné prehlásenie osoby D. W., N.. XX.XX.XXXX vo vzťahu k predmetnej trestnej veci, nakoľko podľa obžalovaného uvedená osoba pre svoj ťažký zdravotný stav nie je schopná sa dostaviť pred súd. Preto predkladá svoje čestné vyhlásenie k predmetnej veci. Súd zabezpečil úradný preklad uvedeného prehlásenia, z ktorého vyplynulo, že osoba D. W. obžalovaného spoznal koncom 90-tych rokov a v roku 2002 bol 5% spolumajiteľom tovární na farby, kde A. Š. vlastnil 95% podiel. Výrobný podnik sa nachádzal asi 2 km od mesta Mór. V lete 2003 bol kontaktovaný políciou v Móre, aby uviedol, či A. Š. má k dispozícii vozidlo ŠKODA OCTAVIA, čierne so značkou SC XXX AE. Toto vozidlo poznal, pretože bolo odparkované už dlhšiu dobu v sklade tejto továrne, pričom sa staral aj o ďalšie vozidlá a servis A. Š.. Bolo mu oznámené, že vozidlo je nutné okamžite odovzdať, keďže je problém s faktúrami a s leasingom. Vozidlo potom spolu s A. Š. odviezli na políciu, pričom Š. volal do leasingovej spoločnosti, kde mu mali povedať, že zmeny platieb v leasingovej zmluve boli chybné, čo považovali za čudné. Vozidlo bolo odovzdané vo funkčnom a vyčistenom bezchybnom stave, pričom si pamätá že Š. bol vtedy veľmi znepokojený, že v leasingovej spoločnosti ho podviedli. Napadlo mu, že so Š. počas jednej bratislavskej obchodnej cesty navštívili uvedenú leasingovú spoločnosť, lebo Š. žiadal o zmenu leasingu v súvislosti so ŠKODOU OCTAVIOU. V leasingovej spoločnosti boli v čase letných školských prázdnin v roku 2000. Išlo o to, že A. Š. mal dlžníka, ktorý mohol mať asi toľko rokov ako Š. B. tým, že Š. sa s ním dohodol, že dlh bude vyrovnaný tak, že za neho splatí tú ŠKODU OCTAVIU a tým mu dlh vyrovná. V leasingovej spoločnosti sa potom pracovníčka a nový dlžník dohodli, že Š. tam v hotovosti vyplatí dlh, ktorý vznikol do leta 2000 a zaplatí niekoľko mesiacov vopred na obdobie, kým leasingová spoločnosť ŠKOFIN vystaví všetky písomností a zmení zmluvu o platbách zo Š. na nového platiteľa, resp. povinného. Š. vtedy tej pani vyplatil o niečo menej ako 1 000 000 forintov, čo si pamätá a ešte si robil z neho srandu, že musel vymeniť 1 000 000 forintov kvôli tomu, aby mohol ďalej platiť v mene svojho dlžníka. V roku 2000 rozprával a rozumel po slovensky, lebo v danom čase mal viac obchodný partnerov v Československu a od vtedy už veľa zabudol. Na viac informácii si už nepamätá.

Zároveň z listinných dôkazov vyplýva aj skutočnosť, že na základe odborného vyjadrenia spoločnosti AUTONOVA 1 s.r.o. bola hodnota osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA SLX 1,8 92 kW M.: C., rok výroby 1998 s číslom motora XXXXXX ku dňu 8.9.2000 vyčíslená na sumu 14.200 EUR.

Z oboznámených listinných dôkazov, ktoré sa vzťahujú k osobe obžalovaného súd zistil, že tento bol v minulosti podľa odpisu z registra trestov, ktorý bol aj aktualizovaný ku dňu 26.9.2018, trestaný a to jednak cudzozemským súdom v Maďarskej republike v roku 2005 k nepodmienečnému trestu siedmich mesiacov a vyhosteniu na dobu dvoch rokov. Taktiež bol odsúdený Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250, ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a to dňa 11.10.2011 pod sp.zn. BB 3T 1/10 a to k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a dvadsiatich dní.

Obžalovaný na základe výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nebol stíhaný pre spáchanie priestupku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dokazovania na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností vecí a to jednotlivo aj v ich súhrne bez ohľadu na to, ktorá zo strán ich obstarala tak ako má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku, dospel súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby bola jednoznačne preukázaná.

Obžalovaný tým, že ako trestnoprávne zodpovedný subjekt svojím úmyselným konaním v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona. Je zjavne, že obžalovaný na základe zmluvy o finančnom leasingu predmetného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA 1,8 SLX zo dňa 3.6.1998, používal cudzie motorové vozidlo, nakoľko toto vozidlo bolo majetkom a vlastníctvom prenajímateľa v danom prípade poškodenej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava a obžalovaný nespochybniteľne mal vedomosť o tom, že vozidlo je predmetom finančného leasingu, keďže prvotne zaplatil aj leasingovú splátku a následne dňom 3.7.2000 prestal platiť úplne, pričom prenajímateľ mu ako nájomcovi dňa 8.9.2000 v zmysle článku 7 Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu vypovedal túto leasingovú zmluvu. Povinnosťou obžalovaného bolo vozidlo vrátiť, pričom tak neučinil, vozidlo užíval naďalej a od dátumu 8.9.2000 ho užíval neoprávnene, pričom hodnota vozidla vyčíslená a ustálená ku dňu zániku leasingovej zmluvy bola na sumu 14.200 EUR.

Obrana obžalovaného spočívala v tom, že síce priznal a bol si vedomý toho, že vozidlo používal na základe ním uzavretej leasingovej zmluvy, pričom spochybňoval svoj podpis na Všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu ako aj protokolu o prevzatí predmetného motorového vozidla, pričom však je evidentné, že bez uzavretia zmluvy, ako aj Všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu, ktoré sú uzavreté práve podpisom nájomcu, by nedošlo ani k odovzdaniu vozidla, ktoré tvorilo predmet nájmu a je úplne logické a bez akejkoľvek pochybnosti, že obžalovaný vozidlo riadne prevzal o čom svedčí nakoniec aj protokol o prevzatí vozidla, ktorý je opatrený podpisom obžalovaného zo dňa 3.6.1998 pričom sám obžalovaný vôbec nespochybňuje to, že vozidlo reálne prevzal, užíval ho, dokonca zaňho zaplatil prvú splátku pri prevzatí vozidla. Časťou obrany obžalovaného je skutočnosť a konštrukcia, ktorou sa obžalovaný bráni a to, že došlo k prevodu nájmu na inú osobu, kde jednal priamo v leasingovej spoločnosti s tým, že vozidlo, resp. jeho leasing mal prevziať jeho vtedajší partner D. W., ktorý mu bol dlžný peniaze, a s ktorým mal spoločný podnik v Maďarskej republike pri mesto Mór, pričom však mu bolo v leasingovej spoločnosti oznámené, že to nie je možné, pretože prevod musí byť uskutočnený na nájomcu, ktorý je slovenský občan.

Vzhľadom k tomu, že so D. W., tam bol prítomný aj ďalší slovenský občan, ktorý bol jeho ďalším spoločníkom, malo teda dôjsť na základe tejto požiadavky k prevodu na tohto tretieho muža - slovenského občana, ktorého meno uviesť nevie. Na druhej strane však obžalovaný sám uviedol, že mal v úmysle si vozidlo ponechať a užívať ho naďalej s tým, že Podoba by mu takýmto spôsobom splatil svoj dlh. Meno tohto tretieho muža by mohol vedieť práve D. W.. V leasingovej spoločnosti zaplatil v hotovosti splátky dopredu a to z dôvodu, aby boli splátky vyplatené až do momentu, kedy dôjde k administratívnemu prevodu na nového nájomcu, pričom v danom čase ŠKOFIN ako leasingová spoločnosť toto požadovala, t.j. aby bol leasing vyplatený do momentu, kedy bude učinený prevod na nového nájomcu.

Táto obrana obžalovaného je absolútne nepresvedčivá, navyše až absurdná, pretože je vyvrátená výpoveďou zástupcu poškodenej spoločnosti VOLKSWAGWEN Finančné služby Slovensko s.r.o. pánom T. D., ale aj čestným vyhlásením samotného D. W. a navyše aj listinnými dôkazmi.

Svedok T. D. uviedol, že je absurdné, aby obžalovaný čokoľvek v sídle leasingovej spoločnosti platil v hotovosti a to preto, lebo tam neexistovala pokladňa, všetko prebiehalo výhradne bezhotovostným stykom t.j. prevodom z účtu na účet, resp. vkladom hotovostných prostriedkov v peňažnom ústave. Svedok zároveň uviedol, že si ani nevie predstaviť, čo by pracovníčka leasingovej spoločnosti so sumou rádovo predstavujúcou v danom čase 100 000 Sk, čo navyše v danom čase bol majetok, asi tak urobila, pretože by ju nemala ani kam uschovať ani ju náležitým spôsobom zabezpečiť a navyše ani vzhľadom na to, že to nebolo možné vystaviť obžalovanému na príjem takejto čiastky akýkoľvek daňový doklad. Tu je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že z čestného vyhlásenia D. W. vyplynulo, že tú tretiu osobu, ktorá sa mala zúčastňovať pri jednaní v leasingovej spoločnosti počas letných prázdnin v roku 2000 si

doviedol ako svojho dlžníka sám obžalovaný a s ním sa aj obžalovaný dohodol, že táto osoba splatí formou leasingových splátok predmetné vozidlo ŠKODA OCTAVIA a tým mu vyrovná dlh, pričom Š., t.j. obžalovaný predtým zmenil 1 000 000 maďarských forintov a to z dôvodu, že takto vymenenými peniazmi zaplatil splátky v mene svojho dlžníka a z tohto dôvodu, si zo Š. ešte uťahoval a robil si z neho srandu. Z tohto totiž potom vyplýva, že tohto tretieho muža a jeho identitu jednoznačne by musel poznať sám obžalovaný a dlžníkom obžalovaného bol práve tento tretí muž a nie D. W., tak ako to uvádzal vo svojom prehlásení D.N. W..

Je teda zrejmé, že obrana obžalovaného je vyvrátená práve výsluchom svedka T. D., ale v určitej časti aj čestným prehlásením D. W.. Navyše je úplne evidentné z listinných dôkazov, že nikdy k prevodu nájmu vo vzťahu k predmetnému vozidlu ŠKODA OCTAVIA z obžalovaného na inú fyzickú osobu nedošlo a tieto skutočnosti, ktoré obžalovaný tvrdí aj s poukazom na to, že priamo v leasingovej spoločnosti niečo platil v hotovosti, pričom sa jednalo v danom čase o obrovskú sumu, je čisto absurdné, navyše leasingová spoločnosť ani nemá žiadnu vedomosť o tom, že by vôbec obžalovaný jednal o zmene v osobe nájomcu.

Je však preukázané, že sám obžalovaný žiadal leasingovú spoločnosť o odklad výpovede leasingovej zmluvy s tým, že s leasingovou spoločnosťou komunikoval prostredníctvom faxovej správy, ktorú jej zaslal. Tvrdenia obžalovaného, že o takomto faxe nemá vedomosť, je podľa názoru súdu iba jeho snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Pri úvahe o druhu a výške trestu obžalovaného súd vychádzal jednak z okolností predmetnej veci za akých došlo k spáchaniu skutku, jeho následku a samozrejme aj s prihliadnutím na osobu samotného obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol odsúdený Špecializovaným trestným súdom v Pezinku rozsudkom zo dňa 11.10.2011 pod číslom konania BB-3T/1/10 pre pokus podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a dvadsiatich dní z čoho je zrejmé, že skutok pre ktorý sa vedie momentálne trestné stíhanie bol spáchaný skôr, ako bol vyhlásený iný odcudzujúci rozsudok, za iný trestný čin a prichádzalo by do povahy uloženie súhrnného trestu.

Vzhľadom však na dĺžku trestu, ktorý postihol obžalovaného v tomto konaní má súd za to, že takýto trest možno považovať za dostatočný aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že za momentálne žalovaný skutok je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov až troch rokov a uplatnil možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu tak ako má na mysli ustanovenie § 44 Tr. zákona.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.