Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-96-2021.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Csp/96/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu L.. L. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., S. XXX/XX proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Žižkova 11, IČO 36 854 140 o určenie neexistencie záložného práva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 5Csp/96/2021-45 zo dňa 20. 09. 2021.
III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome súp. č. XXX postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX, pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2 a pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 104 m2 vedených Okresným úradom Brezno - odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. úz. N., obec N., okres N. neexistuje. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností a v rodinnom dome má trvalé bydlisko. Dňa 22. 11. 2015 (pozn. súdu - správne má byť 22. 12. 2005) uzavrel ako spoludlžník s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX na sumu 3 500 000,-Sk. Toho istého dňa uzavrel právny predchodca žalovaného a v tom čase manželka žalobcu M. G. zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalobca do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 15. 10. 2007, čz XXXX/ XX a osvedčenia o dedičstve 4D/556/12 zo dňa 12. 11. 2013. Koncom roka 2014 sa žalobca dostal do finančných problémov a žalovaný vyhlásil úver za mimoriadne splatný ku dňu 10. 10. 2014. Listom zo dňa 16. 04. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva. Dňa 05. 08. 2021 zaslal žalovaný žalobcovi list - Výzva: pokračovanie vo výkone záložného práva dražbou. Dražobná spoločnosť U9, a.s. dňa 23. 08. 2021 zaslala žalobcovi list, aby umožnil vykonanie ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti s tým, že dňa 16. 09. 2021 sa má dostaviť znalec za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľností. Žalobca má obavy, že nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr ako súd rozhodne o určení neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu vlastníckeho práva. Podľa žalobcu žalovaný proti nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky, keď vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a nečestný postup, ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Žalobca vzniesol námietku premlčania záložného práva, keď žalovaný dňa 10. 10. 2014 vyhlásil úver za mimoriadne splatný, a dňom 20. 09. 2014 tak začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 20. 09. 2017, čím došlo k premlčaniu pohľadávky a ku dňu 21. 09. 2017 aj k premlčaniu
záložného práva. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný, pretože žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva a bez podania žaloby o určenie neexistencie záložného práva by mohlo dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcu. Z týchto dôvodov žiada, aby súd určil, že záložné právo na nehnuteľnostiach neexistuje.
2. Ako dôkazy označil výpis z LV č. XXX, potvrdenie o pobyte, zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX- XXXXXXX/XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZN XXA/XXX/XXXX, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva, výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti.
3. Uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 5Csp/96/2021-43 zo dňa 20. 09. 2021 bolo na základe návrhu žalobcu nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených Okresným úradom N. - odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. úz. N., obec N., okres N., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX, pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 104 m2 - záhrada do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Brezno pod sp.zn. 5Csp/96/2021.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, žiada ju zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Zabezpečená pohľadávka ako aj záložné právo premlčané nie sú. Zmluvu o úvere uzatváral s právnym predchodcom žalovaného žalobca (ako spoludlžník) a jeho vtedajšia manželka (dlžník). Solidárni dlžníci samostatne uplatňujú hmotnoprávne námietky, medzi ktoré patrí aj námietka premlčania a zákonom stanoveným spôsobom sa jeden zo spoludlžníkov nedovolal premlčania zabezpečenej úverovej pohľadávky, preto vo vzťahu k jednému zo spoludlžníkov nie je zabezpečená pohľadávka žalovaného premlčaná, a tak nemôže byť premlčané ani záložné právo. Premlčacia doba záložného práva od momentu doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva dlžníkom spočíva a skutočnosť, že zatiaľ nebolo pri výkone záložného práva platne prevedené vlastnícke právo na tretiu osobu nemá vplyv na toto spočívanie. Žalovaný začal s výkonom záložného práva, v tomto výkone pokračuje a neprišlo k upusteniu od výkonu záložného práva. Právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa žalobu o určenie neexistencie záložného práva. Žalobca neuvádza, v čom spočíva údajná neprimeranosť výkonu záložného práva. Pohľadávka žalovaného už v čase zosplatnenia úveru bola 97 907,44 Eur a v súčasnosti je 110 166,21 Eur. Žalobca nepriložil žiadne potvrdenia o tom, že svoj dlh splnil, netvrdil a nepreukázal ani to, že pohľadávka v časti istiny je v súčasnosti nižšia ako 2 000,-Eur, čo je zákonná hranica, ktorá by vylučovala konanie dobrovoľnej dražby a výkon záložného práva týmto spôsobom. Veriteľa pri existencii záložného práva nemožno nútiť, aby svoje právo na úhradu pohľadávky uplatňoval len prostredníctvom súdu alebo exekúcie, ak mu právny poriadok poskytuje iné prostriedky. Žalobca ako jeden z dlžníkov a súčasne ako záložca je povinný strpieť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou z dôvodu nezaplatenia úveru a jeho príslušenstva. Pri aplikácii ustanovení o výkone záložného práva je vylúčená súčasná aplikácia § 3 OZ týkajúca sa dobrých mravov. Žalobca nevymedzil ako sa mal zmluvný vzťah dostať do neudržateľného stavu z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mimoriadne zosplatnenie úveru nie je neprijateľnou podmienkou, pretože táto možnosť vyplýva priamo zo zákona (§ 53 ods. 9 OZ), žalobca nevymedzil, aký nečestný postup voči nemu žalovaný uplatnil, aké údajné neprijateľné zmluvné podmienky zmluva obsahuje, aké údajné neprimerané protiplnenie sa žiada ani skutočnosti nasvedčujúce zneužitiu ľahkovážnosti spotrebiteľa. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) o žiadnej tiesni žalobcu pri uzatváraní zmlúv nevie a nič také žalobca a jeho manželka pred uzavretím úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva neuviedli.
5. Ako dôkazy označil doklad o delikvencii, oznámenie o zosplatnení úveru.
6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe a tvrdeniach v nej uvedených.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2021 uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX a novým veriteľom sa stala spol. DPS financial consulting s.r.o., ktorá sa zároveň stala aj novým záložným veriteľom.
8. Ako dôkaz doložil zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 03. 2022, na ktoré sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 11. 02. 2022 súdu dňa 15. 03. 2022 zaslal podanie, v ktorom uviedol, že žiada o odročenie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď zastupuje žalovanú na Okresnom súde Košice I v čase o 10.30 hod. a predvolanie mu bolo doručené dňa 29. 11. 2021, toto pojednávanie bolo viackrát odročené. Súd mu telefonicky, keďže neuviedol elektronickú adresu, oznámil, že pojednávanie nebude odročené. Dňa 17. 03. 2022 (večer pred pojednávaním) bolo súdu doručené podanie cez ÚPVS, v ktorom žalobca uviedol, že listom zo dňa 23. 11. 2021, ktorý mu bol doručený 29. 11. 2021, mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky, na základe tohto postúpenia došlo aj k zmene na LV. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky má za to, že žalovaným sa stáva spol. DPS financial consulting, s.r.o. Zároveň uviedol, že požiadal písomne o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie, keď žalobca zastupuje žalovanú v konaní na OS Košice I sp. zn. 42Csp/216/2020, ktoré bolo vzhľadom na núdzový stav odročené viackrát, a to 30. 02. 2021, 16. 04. 2021, 25. 06. 2021, 29. 09. 2021, 03. 12. 2021. Snažil sa toto pojednávanie odročiť, súd mu to zamietol. Má za to, že oznámenie o pojednávaní na OS Košice mu bolo doručené dňa 29. 11. 2021, teda skôr ako predvolanie vo veci 5Csp/96/2021. Asistentka sudkyne mu telefonicky oznámila, že súd jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, ale rozhodnutie súdu o zamietnutí odročenia mu nebolo doručené. Ospravedlnil sa z pojednávania z dôvodu nutnej účasti na OS Košice I. Trval na svojich vyjadreniach a námietke premlčania. Súd dôvod, ktorý žalobca uviedol vo svojej žiadosti nepovažoval za dôležitý ani oznámený včas. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené viac ako mesiac (11. 02. 2022) pred termínom pojednávania. Žalobca je fyzickou osobou a žiadnym spôsobom nepreukázal, že niekoho zastupuje v konaní na inom súde. Navyše súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca ako fyzická osoba nebol ako zástupca strany sporu v konaniach pripustený, keď vystupoval ako zástupca vo viacerých konaniach. Ak mal žalobca na mysli, že je činný v združení Centrum Správnej Pomoci Prievidza (čo je súdu tiež známe z jeho činnosti) a toto združenie zastupuje nejakého spotrebiteľa v konaní na súde, tak v tomto združení nie je žalobca jedinou osobou (súdu sú známe minimálne tri osoby), preto bolo možné zabezpečiť zastupovanie danej osoby aj inou osobou činnou v tomto združení resp. oprávnenou konať za združenie. Zároveň súdu nie je zrejmé ako mu mohlo byť doručené predvolanie (čo ani nepreukázal) dňa 29. 11. 2021, keď pojednávanie malo byť poslednýkrát odročené dňa 03. 12. 2021, teda neskôr ako je ním tvrdený deň doručenia predvolania. Ak strana žiada odročiť pojednávanie, je povinná oznámiť súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, o čom bol žalobca upovedomený v predvolaní na pojednávanie. Neurobil tak napriek tomu, že podľa jeho vyjadrenia o tejto skutočnosti vedel už v čase doručenia predvolania v tomto konaní. Z týchto dôvodov súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené, najmä zo zmluvy o hypotekárnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, oznámenia o zosplatnení úveru, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, zmluvy o postúpení pohľadávok a LV č. XXX.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
12. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že M. G. ako klient a žalobca ako spoludlžník s právnym predchodcom žalovaného spol. ISTROBANKA, akciová spoločnosť uzavreli dňa 22. 12. 2005 zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX. Toho istého dňa uzavrela M. G. ako záložca a právny predchodca žalovaného spol. ISTROBANKA, akciová spoločnosť ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZN XXA/XXX/XXXX, ktorej účelom bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 3 500 000,-Sk zo zmluvy o hypotekárnom úvere
č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Brezno - odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. úz. N., obec N., okres N., a to k stavbe - rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX, pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 104 m2 - záhrada (ďalej len "nehnuteľnosti").
13. Podľa oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 13. 10. 2014 bol predmetný úver zo zmluvy o hypotekárnom úvere zosplatnený ku dňu 10. 10. 2014 vo výške 97 907,44 Eur.
14. Oznámením zo dňa 16. 04. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva formou dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z., keď úver poskytnutý na základe zmluvy o hypotekárnom úvere bol pre jeho neplatenie zosplatnený ku dňu 10. 10. 2014. Ku dňu 16. 04. 2015 nebola dlžná suma zaplatená a predstavovala sumu 102 899,95 Eur.
15. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. N., obec N., okres N. vyplýva, že ako výlučný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností je zapísaný žalobca, ktorý ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 25. 10. 2007, čz XXXX/XX a osvedčenia o dedičstve 4D/556/12, Dnot 174/12 zo dňa 12. 11. 2013 - Z XXXX/XX. V časti C: Ťarchy je okrem niekoľkých exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva uvedené ako prvé v poradí záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZN XXA/XXX/XXXX podľa V XXXX/XX v prospech DPS financial consulting, s .r o., Tamaškovičova 12/2742, 917 01 Trnava, IČO 46 173 930 na zabezpečenie pohľadávky na nehnuteľnosti, a to rodinný dom s.č. na parc. C-KN č. XXXX a parc. C-KN č. XXXX, XXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (Z-XXXX/XXXX).
16. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2021 žalovaný ako postupca postúpil okrem iných pohľadávok aj pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXX vo výške 110 166,21 Eur na spol. DPS financial consulting, s .r o. ako postupníka. Podľa zmluvy došlo k postúpeniu špecifikovaných pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených (vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávok) dňom účinnosti zmluvy za dohodnutú odplatu.
17. Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita. V zmysle § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Je však potrebné odlišovať procesnú subjektivitu v zmysle procesnom, ktorú v teórii nazývame procesnou legitimáciou od tzv. vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom na hmotné právo určí, kto je vlastne nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Podľa toho hovoríme o vecnej legitimácii aktívnej alebo pasívnej. Sporovej strane civilné sporové právo priznáva procesnú legitimáciu, nemusí mať ale vecnú legitimáciu, ak sa zistí, že nie je nositeľom tvrdeného nároku. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či sú strany sporu účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004). Otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a jej vyriešenie sa odzrkadlí v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník (strana) nie je nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní ide.
18. V tomto súdnom spore bolo síce preukázané, že žalovaný má spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť stranou sporu, teda procesnú subjektivitu, no súd dospel k záveru, že na jeho strane je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere a všetkých práv s tým spojených vrátane práva zo
zabezpečenia pohľadávky. To sa prejavilo aj zmenou záložného veriteľa uvedeného na liste vlastníctva. Žalovaný už nie je záložným veriteľom, a preto nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o určenie neexistencie záložného práva.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.
20. Súd len podotýka, že pre zamietnutie žaloby z vyššie uvedeného dôvodu sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu, pretože tieto by nemali vplyv na rozhodnutie súdu. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu nie je možné hovoriť o "bežnom" spotrebiteľovi. Ide o osobu s vysokoškolským vzdelaním a sám sa označuje za odborníka v oblasti spotrebiteľského práva. Ako už bolo uvedené, súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca je činný v združení Centrum Správnej Pomoci Prievidza, ktoré ma v predmete činnosti ochranu spotrebiteľa a v mene združenia (teda nie on sám ako fyzická osoba) sa ako zástupca dlhodobo zúčastňuje na pojednávaniach a zastupuje spotrebiteľov. Žalobca si je potom vedomý právnych predpisov vrátane procesných predpisov, podľa ktorých súdy postupujú a má vedieť akú formu, podobu, náležitosti a obsah majú spĺňať podania adresované súdu, akým spôsobom majú byť súdu doručené, ako aj to, v ktorých prípadoch súd rozhodnutia nevydáva (napr. "o zamietnutí odročenia").
21. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa § 335 ods. 1 CSP zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 5Csp/96/2021-43 zo dňa 20. 09. 2021, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených Okresným úradom N. - odbor katastrálny na LV č. XXX pre kat. úz. N., obec N., okres N., a to stavby - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele reg. "C" č. XXXX, pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 477 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 104 m2 - záhrada do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom N. pod sp.zn. 5Csp/96/2021.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).