Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-260-2018.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/260/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: D. H., narodený XX.X.XXXX, bytom E. XX, N. M., zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 38C/27/2018-23 zo dňa 6.4.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 38C/27/2018-58 zo dňa 21.8.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, nevstupovať do bytu č. XX, na 1. podlaží vo vchode č. XX, súpisné číslo XXXX, na ulici B. E. v F., na parcele č. 1614, o výmere 50,11 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., obec F., okres Trnava, výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o vylúčenie z užívania alebo o obmedzenie jeho užívacieho práva k bytu č. XX, na 1. podlaží vo vchode č. XX, súpisné číslo XXXX, na ulici B. E. v F., na parcele č. 1614, o výmere 50,11 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., obec F., okres Trnava.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi a že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v polovici bytu č. XX, na ulici B. E. č. XX v F., pričom žalobkyňa ako aj žalovaný majú v uvedenej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt. Z Potvrdenia Obvodného oddelenia PZ v Trnave o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 31.3.2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. bol dňa 31.3.2018 o 19:40 hod. žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia žalobkyne ako ohrozenej osoby. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Odboru poriadkovej polície v Trnave sp. zn. ČVS:ORP-618/O1-TT-TT-2017 zo dňa 31.3.2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 31.3.2018 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie stotožnením sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci
neodkladného opatrenia, keďže žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni bývajúcej v predmetnej nehnuteľnosti
- byte, podozrivý z násilia. Z posledných udalostí popísaných žalobkyňou v podanom návrhu, ako aj zo zápisníc o výsluchu svedkov a žalobkyne vyplýva, že žalovaný sa jej vyhrážal zabitím, prípadne fyzickým útokom. Tieto skutočnosti boli potvrdené výpoveďami svedkov pri výsluchu v trestnom konaní. Intenzita posledného útoku žalovaného viedla k tomu, že bol zaistený políciou a umiestnený do cely predbežného zadržania. Aj s ohľadom na tieto okolnosti, žalobkyňou opísané konanie žalovaného dôvodne v nej vzbudzuje obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva žalobkyne a žalovaného. Súdu prvej inštancie boli predložené dostatočné dôkazy, z ktorých mal za osvedčené, že je dôvodná obava, že by žalobkyňa mohla byť ako chránená osoba ohrozená na svojom živote a zdraví. Súd prvej inštancie uložil žalovanému dočasne nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, keď účelom daného neodkladného opatrenia je okrem zabezpečenia priamej ochrany života a zdravia ohrozenej osoby zabezpečiť jej aj pocit bezpečia a možnosť života bez strachu a neustálych obáv o svoj život a zdravie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že ani z jedného predloženého listinného dôkazu nemožno preukázateľne ustáliť tú skutočnosť, že by došlo objektívne k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany žalovaného v tomto konaní, keď nie je vonkoncom pravdivým tvrdenie žalobkyne v podanom návrhu, že OR PZ v Trnave začalo dňa 31.3.2018 proti žalovanému trestné stíhanie pre spomínaný prečin. Na základe uskutočneného oznámenia žalobkyne síce bolo začaté trestné konanie v uvedenej veci, avšak bez vznesenia obvinenia osobe žalovaného. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané jednoznačne predčasne a jeho nepresvedčivé odôvodnenie neobstojí v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu ku dňu rozhodovania súdu, aktuálne súdu odvolacieho. Žalobkyňa totiž do dnešného dňa preukázateľne nebola priamo či nepriamo ohrozená na svojom živote, ani zdraví (fyzickej integrite alebo duševnom zdraví). Predložené listinné doklady zo strany žalobkyne skutkovo neobstoja a nemožno na ne relevantne prihliadať ako na dôvod osvedčujúci nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, o ktorý ako jeden z kumulatívnych zákonných predpokladov nesprávne oprel svoje rozhodnutie o neodkladnom opatrení i súd prvej inštancie. Napadnutým rozhodnutím došlo nepochybne k závažnému porušeniu zákonnej zásady proporcionality, čo má za následok závažné obmedzenie žalovaného pri výkone jeho ústavných a zákonných práv. Uvedené tvrdenie objektívne vyplýva najmä z tej skutočnosti, že súd prvej inštancie zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu absolútne v celom rozsahu, pričom v skutočnosti byt patrí do BSM strán ako manželov v rozhodnom období, keďže je od počiatku financovaný zo spoločných prostriedkov, brat žalobkyne figuruje na zmluve o úvere a liste vlastníctva len z dôvodu, že v období uzavretia zmluvy o úvere nebol žalovaný spôsobilý a dostatočne bonitný subjekt pre príslušnú banku za účelom poskytnutia mu požadovaného úveru. Súd prvej inštancie dospel na základe svojich vyvrátiteľných domnienok k viacerým nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam, je zrejmé, že v konaní došlo k závažným vadám a pochybeniam, nebolo objektívne potvrdené deklarované podozrenie z násilia a rovnako ani dôvodná a pretrvávajúca obava o život a zdravie na strane žalobkyne, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že agresívne správanie žalovaného malo stúpajúcu tendenciu, čo vyústilo v privolanie policajnej hliadky samotným bratom žalovaného po dohovore s ich matkou, ktorá taktiež trvala na privolaní polície, pretože bol pod vplyvom alkoholu a správal sa arogantne, čo potvrdili i samotní službukonajúci policajti. Podanie neodkladného opatrenia nebolo vyvolané iba na základe udalostí zo dňa 3.3.2018, to už bol iba vrcholec ľadovca, bolo podané na základe udalostí, ktoré sa uskutočnili v období 10 ročného manželstva, čo nie je akceptovateľné brať ako predčasné a nepresvedčivé. Záver súdu prvej inštancie bol jednoznačne vydaný oprávnene, vzhľadom k tomu, že žalovaný sa správal a vždy v alkoholickom opojení sa správa agresívne voči blízkym osobám. Objektívne bolo potvrdené násilie i dôvodná obava o život a zdravie na strane žalobkyne vo výpovedi zasahujúcej policajnej jednotky aj samotnej matky žalovaného. Objektívny je i neopísateľný strach maloletých detí, ktorý prerástol i v psychické problémy a v opodstatnený strach z návratu domov, preto sú nútení bývať u rodičov žalobkyne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 17.5.2008, z ktorého sa narodili dve deti. Spolu s bratom T. W. vlastnia v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť - byt č. XX, vchod B. E. č. XX, prízemie, zapísaný na LV č. XXXX, v katastrálnom území F., v bytovom dome - XX b. j. - B. E. XX, XX, súpisné číslo XXXX, na parcele č. 1614, o výmere 50,11 m2, pričom žalovaný je na tejto adrese prihlásený len k trvalému pobytu. Ďalej uviedla, že od začiatku manželstva mal žalovaný problém s alkoholom, ktorý požíval často a vo zvýšenej miere, po návrate z pohostinstva pod vplyvom alkoholu bol agresívny, verbálne žalobkyňu napádal, veľmi kričal, bol hlučný, vulgárny, vyčítal jej skutočnosti, ktoré sa nestali. Svedkom týchto prejavov žalobcu boli vždy aj maloleté deti, ktoré agresívnym správaním ich otca veľmi trpeli a tieto negatívne zážitky na nich zanechali stopy až doteraz. Ďalej zdôraznila, že žalovaný sa jej opakovane vyhrážal, že „ju zahrabe, ak podá o rozvod". Takéto vypäté situácie sa v ich domácnosti opakovali pravidelne, skoro každodenne, extrémne prejavy žalovaného boli asi 5 krát za mesiac. Spolu s maloletými deťmi bola žalobkyňa mnohokrát obmedzovaná na osobnej slobode tým spôsobom, že keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, museli byť dlhé hodiny zatvorení v jednej malej izbe a byť potichu, aby sa žalovaný mohol vyspať. Boli situácie, keď žalovaný požíval alkohol viac dní po sebe, vtedy bola nútená zbaliť osobné veci a odsťahovať sa k jej rodičom. Podotkla, že celá finančná ťarcha chodu domácnosti a starostlivosti o maloleté deti boli výlučne žalobkyni, nakoľko žalovaný pravidelne striedal zamestnania, pretože bol vždy prepustený z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Žalovaný nikdy nemal stabilný prijem, vydeľoval žalobkyňu z peňazí a svoje zarobené finančné prostriedky míňal pravidelne pre vlastné potreby, teda na alkohol a cigarety. Toto agresívne správanie, ako aj psychické týranie, v rodine pretrváva prakticky počas celého ich spolužitia, ale za posledné dva mesiace sa situácia vyhrotila do extrémov. Žalovaný ich psychicky týra aj keď nie je pod vplyvom alkoholických nápojov. Posledný agresívny výstup žalovaného nastal v sobotu dňa 31.3.2018, kedy žalovaný prišiel domov okolo 18.00 hod. na aute značne pod vplyvom alkoholu, po príchode do domácnosti pokračoval v požívaní alkoholu, následne začal byť agresívny, vulgárny, bol v amoku, správal sa neprístojne a nepríčetne. Svedkom jeho správania bola jej svokra a švagor, ktorý následne privolal hliadku PZ a žalovaný bol umiestnený do cely predbežného zadržania, z ktorej ho v pondelok dopoludnia prepustili, avšak ho poučili, že má zákaz vstupovať do bytu po dobu 10 dní. Žalobkyňa v obave o svoj život a život maloletých detí bola nútená domácnosť opustiť aj s maloletými deťmi a nasťahovať sa k jej rodičom. Žalobkyňa má vedomosť, že žalovaný má v pláne v utorok dňa 10.4.2018 vrátiť sa naspäť do domácnosti a počkať si na nich. Z tohto dôvodu má žalobkyňa strach a obavu, že žalovaný ju môže fyzicky napadnúť, prípadne vykonať niečo horšie. Dňa 31.3.2018 podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie, pričom bola spísaná zápisnica o výsluchu, vo veci boli vypočutí aj švagor, svokra, žalovaný. Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, začalo dňa 31.3.2018 proti žalovanému trestné stíhanie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona pod ČVS: ORP-618/01-TT-TT-2017. Vzhľadom k tomu násilné správanie žalovaného, ktorý sa dopúšťa voči žalobkyni a voči ich maloletým deťom psychickému násiliu, ktoré by mohlo vyústiť i do fyzického násilia, je ich spolužitie v spornom byte neprijateľné, a preto považuje za potrebné upraviť ich vzťahy nariadením neodkladného opatrenia.
9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila Uznesenie OR PZ v Trnave ČVS: ORP-618/O1-TT-TT-2017 zo dňa 31.1.2018, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., Zápisnicu OR PZ v Trnave zo dňa 1.4.2018 o výsluchu svedka - poškodeného G. H., svedka D. H., svedka T. H., zadržaného - podozrivého D. H., Potvrdenie OO PZ v Trnave zo dňa 31.3.2018 o vykázaní zo spoločného obydlia.
10. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
12. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
14. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
16. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
17. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaným voči nej, jednak z tvrdenej okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva žalovaného ako jej manžela k bytu, ktorého vlastníčkou je v polovici.
19. Vo veciach domáceho násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. V tomto prípade je však správanie žalovaného zrejmé aj z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a z výsluch svedkov T. H. a D. H. na OR PZ v Trnave. Uvedený proces a jeho výsledok umožňuje prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa predložila dôkazy - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia a zápisnice o výsluchu svedkov preukazujúce, že sa žalovaný dopustil voči žalobkyni násilia. Tiež predložila dôkaz - zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného, z ktorej rovnako vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie na príslušnom oddelení policajného zboru o agresívnom správaní žalovaného voči nej vyjadrujúc obavy o zdravie a život nielen seba, ale i ich spoločných maloletých detí. Tieto listinné dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézu uvedenú v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že zistený skutkový stav neobstojí, resp. že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa žalovaného), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že predmetný byt v skutočnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nariadením neodkladného opatrenia došlo k bezdôvodnému obmedzeniu výkonu jeho vlastníckeho a užívacieho práva odvolací súd uvádza: Žalobkyňa a žalovaný sú manželia a ich manželstvo trvá. Hoci je žalobkyňa v katastri nehnuteľností vedená ako podielová spoluvlastníčka predmetného bytu, až do rozvodu ich manželstva je právo bývania žalovaného odvodené od vlastníckeho práva žalobkyne. Vzhľadom na krátku lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, nebolo ani možné zisťovať, či predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preukazovanie tejto skutočnosti je nad rámec osvedčovania v prejednávanej veci a prináleží dokazovaniu v prípadnom konaniu vo veci samej na základe samostatnej žaloby podanej žalovaným. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
21. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a za predpokladu v budúcnosti prebiehajúceho konania vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma (obava žalobkyne z dokonania vyhrážok žalovaného), čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
22. Odvolací súd konštatuje, nakoľko podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa splnené boli, že súd prvej inštancie správne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
23. Vo vzťahu k výroku II. o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavané uznesenie vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia za vecne správne a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej v uznesení súdu prvej inštancie vychádzajúceho z ustanovenia § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).