Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-74-2018.pdf
PDF · 112.17 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Sunny House, s. r. o., so sídlom Horná č. 264/79, Žilina, IČO: 46 482 041, právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom F. č. XX, M., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova č. 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OPS/BEZ/2015/5181, O-605/2014 zo dňa 11.12.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Národného inšpektorátu práce číslo: OPS/BEZ/2015/5181, O-605/2014 zo dňa 11.12.2015 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č.k. 228/2015-IZA-2.3/pok/R zo dňa 21.09.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Inšpektorát práce Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k. 228/2015-IZA-2.3/pok/ R zo dňa 21.09.2015 uložil účastníkovi konania - žalobcovi pokutu na základe oprávnenia podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý bol vykonaný v dňoch 27.10. a 28.10.2014 u účastníka konania tým, že na základe zamestnávateľom predloženého rozpisu pracovnej doby za mesiac máj 2014, evidencie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pokladničných výdavkových dokladov, mzdových listov, dohôd o pracovnej činnosti, bolo zistené, že fyzické osoby H. F. a W. F. vykonávali závislú prácu dňa 02.05.2014 v rozsahu 5 hodín. Účastník konania využíval závislú prácu menovaných fyzických osôb, preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.04.2014 s nástupom do práce od 02.05.2014, avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie. Pokutu uložil vo výške 5 000 €. Z odôvodnenia vyplýva, že z predložených dôkazov účastníkom konania jednoznačne vyplýva, že zamestnanci účastníka H. F. a W. F. dňa 02.05.2014 vykonávali prácu a neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ prihlásil zamestnancov až dňa 04.05.2014 o 20.09 hod. a 20.13 hod.. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na základe riadneho pracovného pomeru (alebo iného právneho vzťahu), aj zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce, a to predložením riadne vyplneného a potvrdeného tlačiva Registračný list fyzickej osoby - prihláška. Čo sa týka vyjadrenia účastníka, že pre pracovnú vyťaženosť si nevšimol, že v evidencii pracovného času sú uvedení
pracovníci evidovaní už od 02.05.2014, správny orgán túto námietku neakceptoval. Z predloženého rozpisu pracovnej doby jasne vyplýva, že menovaní zamestnanci dňa 02.05.2014 mali pracovať podľa plánovaného rozpisu po 2 hodiny, avšak podľa skutočného rozpisu pracovali v ten deň obidvaja po 5 hodín. Za odpracované hodiny bola zamestnancom vyplatená aj odmena vo výške 35,07 € v čistom. Nie je preto možné prijať argument účastníka, že išlo o evidenčnú chybu, pretože ak by zamestnanci nepracovali, zamestnávateľ by im nebol za neodpracované hodiny zaplatil odmenu. Čo sa týka výšky pokuty, správny orgán uložil pokutu v najnižšej možnej výmere 5 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., pretože v danom prípade išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch osôb súčasne. Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán zohľadnil kritéria stanovené v § 19 ods. 6 citovaného zákona a zohľadnil i preventívne pôsobenie na účastníka, a taktiež aj počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorých nelegálne zamestnával. Dôvodom pre najnižšie možné uloženie sankcie je tiež tá skutočnosť, že išlo o prvé zistenie nelegálneho zamestnávania.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č. k. OPS/BEZ/2015/5181, O-605/2014 zo dňa 11.12.2015 odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že odvolací orgán má za to, že účastník nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané Registračnými listami FO - prihláškami do Sociálnej poisťovne, pričom účastník zaregistroval zamestnancov H. F. a W. F. dňa 04.05.2014, teda po začatí výkonu práce. Títo zamestnanci neboli účastníkom konania v uvedenom období prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, čo je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce, a to dohody o pracovnej činnosti zamestnancov zo dňa 22.04.2014, evidencie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok 2014, rozpisov pracovnej doby zamestnancov za máj 2014, mzdových listov zamestnancov a elektronických výpisov z registra Sociálnej poisťovne. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu odvolací orgán zastával názor, že prvostupňový správny orgán prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.
3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Tvrdil, že pracovníci boli prijatí na základe dohody so žalobcom až od dňa 05.05.2014. Povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do osobitného registra Sociálnej poisťovne je zákonom viazaná priamo na reálny výkon činnosti, na ktorú bol zamestnanec prijatý. Z protokolu o inšpekcii vyplýva, že žalobca má v predmete podnikania výstavbu obytných a nebytových budov, pričom zamestnanci sú vždy prijímaní na výkon konkrétnej stavebnej činnosti, a to podľa potrieb jednotlivých stavebných prác. V prípade, že je nesplnenie povinnosti viazané výlučne na začatie výkonu činnosti zamestnanca, je povinnosťou správneho orgánu splnenie tejto podmienky skúmať a až po riadnom zistení skutkového stavu vyvodiť vo veci právny záver. Už v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia existovali sporné skutočnosti, ktorými sa správny orgán ani žalovaný nezaoberali. Skutočnosť, že žalobca pri podpise protokolu o výsledku inšpekcie práce nepredložil žiadne dôkazy, sama o sebe nezbavuje správny orgán zákonnej povinnosti spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Správny orgán mal predvolať a vypočuť zamestnancov, ktorí mali nelegálnu prácu vykonávať. Prvostupňový orgán nepostupoval v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko po predložení vyjadrenia žalobcu k protokolu o výsledku inšpekcie sa s predloženými námietkami nevysporiadal a dôvodnosť týchto námietok nepreveril. Ďalšia námietka sa týkala pochybenia prvostupňového orgánu, ktorý v rozhodnutí uvádza „... pri výkone inšpekcie práce, ktorý bol vykonaný v dňoch 27.10. a 28.10.2014 u zamestnávateľa Sunny House, s. r. o. ...“, pričom toto tvrdenie zakladá záver, že výkon inšpekcie sa uskutočnil priamo v sídle žalobcu, čo však nie je pravdivé, pretože inšpektori v sídle žalobcu neboli. Ďalšou námietkou bolo porušenie zásady zákazu dvojitého trestania. Poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-1613136014-GC04/14 zo dňa 30.10.2014, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina uložila žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, ktoré porušenie súčasne zakladá vznik administratívnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 82/2005 Z.z. v platnom znení. Poukázal na § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z., kde je priamo zákonom vylúčený samostatný postih za to isté protiprávne konanie, a to aj v prípade, ak takéto konanie je upravené a sankcionované podľa
rôznych právnych predpisov. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
4. Žalobca sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.05.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka zákazu dvojitého trestania, uviedol, že Sociálna poisťovňa uložila pokutu podľa oprávnenia daného jej § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 239 Zákona o sociálnom poistení za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. len za porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona. Uvedené nemožno stotožňovať s porušením § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko toto ustanovenie právneho predpisu chráni odlišný verejný záujem spočívajúci v ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním, ktoré je výslovne zakázané v § 3 ods. 2 citovaného zákona. V prípade, že obdobný skutok je postihovaný dvoma alebo viacerými orgánmi verejnej správy na základe rôznych právnych predpisov, ako je tomu v tomto prípade, je rozhodujúci verejný záujem, ktorý je však nepochybne odlišný. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 09.09.2016. Zotrval na námietkach uvedených v žalobe v celom rozsahu, najmä, že skutočnosti zistené v konaní nepotvrdili, že k spáchaniu správneho deliktu došlo. Poukázal na v žalobe uvedené námietky, najmä čo sa týka porušenia zásady zákazu dvojitého trestania.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP a § 177 a nasl. SSP, pričom rozsudkom č.k 20S/21/2016-67 zo dňa 06.12.2016 prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na porušenie zásady „nie dvakrát o tom istom“ ako základnej zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, keď žalobcovi bola skôr uložená pokuta za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím Sociálnej poisťovne a tiež rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina. Vzhľadom na zákaz uvedený v § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné za tento skutok uložiť pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Keďže pokuta bola žalobcovi napriek tomu uložená, bolo potrebné toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP zrušiť rovnako aj prvostupňové správne rozhodnutie. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, rozsudkom č.k. 7Asan/6/2017 zo dňa 30. mája 2018 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/21/2016-67 zo dňa 6. decembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že správny súd v rámci posudzovania porušenia zásady ne bis in idem neprihliadol na odlišnosť právne významných následkov konania žalobcu, za ktoré bol sankcionovaný jednak zo strany Sociálnej poisťovne a jednak zo strany Inšpektorátu práce. Pokiaľ by bol žalobca zo strany správneho orgánu sankcionovaný za menej závažný následok svojho konania, uplatnením zásady ne bis in idem by bolo celkom znemožnené sankcionovanie za omnoho závažnejší následok. Práve z dôvodu naplnenia záujmu chráneného zákonom o inšpekcii práce a zákonom o sociálnom poistení s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu (t.j. všetky relevantné trestnoprávne skutočnosti), kedy sám žalobca pár dní po vyhotovení protokolu z vykonanej kontroly inšpektorátom práce požiadal Sociálnu poisťovňu o uloženie pokuty, ktorá mu bola uložená v sume 1,20 €, s cieľom zabrániť uloženiu pokuty podľa zákona č. 125/2006 Z.z., treba v rámci administratívneho trestania pri posudzovaní naplnenia zásady ne bis in idem brať zreteľ aj na právne následky konania žalobcu v režime oboch zákonov. Krajský súd sa s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, preto jeho záver o porušení tejto zásady zo strany žalovaného je predčasný. V ďalšom konaní bude zo strany krajského súdu potrebné postupovať v naznačenom smere.
7. V ďalšom konaní správny súd oznámil účastníkom súdneho konania v zmysle § 196 SSP, že mimo žalobných bodov zistil, že vzhľadom na súčasnú právnu úpravu § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je potrebné aplikovať novú právnu úpravu, čím je daná vada v zmysle § 195 písm. d) SSP. Na vyjadrenie k tejto vade im poskytol lehotu.
8. Žalovaný sa k tejto vade vyjadril podaním zo dňa 05.09.2018. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané plne v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, nakoľko ako správny orgán druhého stupňa preskúmaval skutok žalobcu podľa zákona účinného v čase spáchania skutku a vzhľadom na to, že sa neprelínala účinnosť právnych predpisov, správne orgány oboch stupňov nemohli v čase posudzovania skutku a ukladania pokuty aplikovať vo veci neexistujúcu a neúčinnú neskoršiu
právnu úpravu, uvedenú v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. až dňa 01.01.2018. Nedošlo k hmotnoprávnemu a ani procesnému pochybeniu zo strany žalovaného a ani správneho orgánu prvého stupňa, a preto napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, nemá také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných individuálnych správnych aktov. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je postihnuté vadou v zmysle § 195 písm. c) Správneho súdneho poriadku, požiadal súd, aby v prípade rozhodovania o trovách konaniach prihliadal na skutočnosť, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v čase rozhodovania postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. Ďalej navrhol, aby súd na prejednanie veci už nenariadil pojednávanie.
9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu súdu podaním zo dňa 24.09.2018 uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach a svojich písomných podaniach. Zároveň oznámil, že netrvá na nariadenom pojednávaní a súhlasí, aby sa vec prejednala bez nariadenia pojednávania.
10. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté aj prvostupňové správne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov:
11. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca uzavrel dňa 22.04.2014 s H. F. a W. F. dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorých začali výkon práce u žalobcu 02.05.2014. Žalobca prihlásil obidve tieto fyzické osoby do Sociálnej poisťovne dňa 04.05.2014. Inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. bola u žalobcu vykonaná v dňoch 27.10.2014 a 28.10.2014.
12. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014 (deň spáchania iného správneho deliktu) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014 (deň spáchania iného správneho deliktu) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 02.10.2018 (deň vydania rozsudku správneho súdu v tejto veci) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozsudku správneho súdu právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
13. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide zodpovedanie otázky, či konanie žalobcu vykazuje znaky správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. V čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu došlo k zmene právnej úpravy vymedzujúcej definíciu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. Pri posúdení danej otázky je nevyhnutné na správne trestanie aplikovať základné zásady trestného konania, pričom podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol činy spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
14. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt.
15. Rovnako tak podľa Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.02.1991 pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny postih protiprávneho správania možno uplatniť len v primeranej lehote. Pretože administratívne trestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba vychádzať z čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a analogicky aj zo zásad Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2013 zo dňa 30.01.2014).
16. V zmysle Nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný
súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia (č. R 22/2010 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky).
17. V čase, keď žalobcovi bola uložená pokuta, správnym deliktom nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. bolo konanie spočívajúce v tom, že zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom, využíval závislú prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovno--právny vzťah podľa osobitného predpisu a zamestnanca neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.).
18. Zákonom č. 294/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z.z., bolo s účinnosťou od 01.01.2018 zmenené znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy má zamestnávateľ podľa tohto novelizovaného ustanovenia povinnosť prihlásiť zamestnanca, ktorého závislú prácu využíva a s ktorým má založený pracovnoprávny vzťah, do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dni od začatia výkonu činnosti zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca).
19. V danom prípade je nesporné, že žalobca prihlásil svojich zamestnancov H. F. a W. F. do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 04.05.2014, pričom prácu začali fyzicky vykonávať dňa 02.05.2014. Prihlásili ich teda do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v lehote 7 dní od začatia výkonu činnosti týchto zamestnancov. K prihláseniu zamestnancov do registra poistencov došlo do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, keďže táto kontrola začala až dňom 27.10.2014, t.j. začala po prihlásení zamestnancov do registra a aj po siedmich dňoch od začatia výkonu ich činnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, podľa právnej úpravy § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. účinnej v čase rozhodovania správneho súdu konanie žalobcu nevykazuje znaky správneho deliktu.
20. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom ku vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť správneho trestania, platí, že novšia právna úprava, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Ak však novšia právna úprava je pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, ak je tento pre adresáta nevýhodnejší.
21. Otázkou aplikácie čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky na administratívne trestné konanie sa zaoberal Najvyšší súd SR v Stanovisku č. 2/2012 pod poradovým číslom 22, podľa ktorého zásada stanovená v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. V zmysle tohto princípu je teda potrebné posudzovať aj administratívno - právnu zodpovednosť konkrétneho zodpovednostného subjektu, aplikovať zásady platné pre správne trestanie a tým aj zásadu, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Práve preto je v danom prípadne potrebné aplikovať na daný prípad právnu úpravu § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. účinnú od 01.01.2018, keďže skutkové okolnosti daného prípadu sú také, že sú subsumovateľné pod znaky tejto právnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konanie žalobcu, ktoré zákonodarca v čase rozhodovania správnych orgánov považoval za delikventné správanie, v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, v čase rozhodovania správneho súdu už nevykazuje znaky správneho deliktu. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
22. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a konanie žalobcu posudzovať podľa právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z.z., ktorými bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z.z..
23. Čo sa týka samotných žalobných námietok, správny súd uvádza, že ich nebolo potrebné vyhodnocovať vzhľadom na to, že k zrušeniu napadnutých rozhodnutí došlo z iného, vyššie uvedeného dôvodu. Bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového právneho orgánu sa zrušuje, keďže pre zrušenie napadnutých rozhodnutí bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie správneho deliktu v danej veci.
24. O náhrade trov celého súdneho konania (vrátane kasačného konania) súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný, keďže napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.