Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

98 € od 13.08.2013 do zaplatenia TepliveOkresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX G., zast. JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trečnín o zaplatenie 3 509,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2888 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 78 € od 31.03.2015 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 64%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3 521,55 € s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 521,55 € od 31.03.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX poskytol žalovanému sumu 4 000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 116,17 € mesačne. Z uvedenej sumy žalovaný uhradil 1 112 €. Vzhľadom nato, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku žalobca vyzval žalovaného dňa 27.01.2015 listom k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2015 úver zosplatnil o čom žalovaného informoval listom zo dňa 25.03.2015. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 3521,55 €, pričom zmluvnú pokutu z prehľadu splátok v sume 469,43 € si neuplatňuje. Suma 3521,55 € prestavuje sumu predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumu po zosplatnení + náklady vymáhania v sume 12 € po odčítaní úhrad vykonaných žalovaným.

3. Postupom podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“) sa predmetom konania stalo zaplatenie sumy 3509,55 s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 78 € od 31.03.2015 do zaplatenia, nakoľko žalobca prestal uplatňovať sumu 12 € titulov nákladov na vymáhanie pohľadávky.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 23Csp/8/2018-49 zo dňa 21.05.2018 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

5. Žalobca označil a k žalobe pripojil nasledovné dôkazy - listiny: Zmluvu o pôžičke, predžalobnú upomienku s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom

6. Žalovaný uviedol, že vzhľadom nato, že v zmluve nie je riadne uvedený termín konečnej platnosti považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že spochybňuje vyhlásenie okamžitej splatnosti, nakoľko preň neboli splnené podmienky, keďže žalovaný nebol v omeškaní s úhradou jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Žalobca žalovaného vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 27.01.2015 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2014, inak bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Z prehľadu splátok (príloha návrhu na vydanie platobného rozkazu) však vyplýva, že žalovaný túto splátku uhradil dňa 24.11.2014. Rovnako z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný neuhradil až splátku splatnú dňa 20.12.2014. To znamená, že neuplynula lehota 3 mesiacov omeškania s úhradou jednej splátky, keďže žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru už dňa 19.03.2015. V tejto súvislosti navyše poukazuje na úhradu splátky žalovaným dňa 04.03.2015. Čo sa týka plynutia zákonného úroku z omeškania odo dňa 31.03.2015, žalovaný poukázal na Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015, pričom tiež poukázal na čl. 11 Zmluvných podmienok, podľa ktorých sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu, a teda žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Z priloženej prílohy návrhu na vydanie platobného rozkazu však takáto skutočnosť nevyplýva, nakoľko v Zmluvných podmienkach sa takéto ustanovenie nenachádza. Preto spochybňuje začiatok plynutia omeškania žalovaného. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal odoslanie Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ale len skonštatoval, že to zaslal obyčajnou listovou zásielkou. Toto však žalovaný spochybňuje. Zároveň uviedol, že je potrebné sa zaoberať tým, či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách.

7. Podaním doručeným súdu žalobca uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti poukazujúc na rozsudok SE EÚ C-42/15.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými žalobcom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Zo zmluvy o pôžičke je preukázané, že dňa 23.07.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 4000 €. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 116,17 € splatných vždy k 20. dňu v mesiaci ako vyplýva z čl. 6.2 Zmluvných podmienok. Splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.08.2014. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti ako 7/2019 (mesiac a rok).

10. Ako vyplýva z platobnej histórie žalovaný ako dlžník uhradil na úver sumu 1 112 €.

11. V zmluvných podmienkach v bode 9.2 bolo dojednané, že spoločnosť má právo v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je žalovaný v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Predchodca žalobcu upozornil listom zo dňa 27.01.2015 žalovaného na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti, z dôvodu nedoplatku na splátkach, z dôvodu neuhradenia splátky splatnej 11/2014. Uvedené upozornenie si žalovaný prevzal dňa 04.02.2015. Listom oznámení okamžitej splatnosti mal žalobca vyhlásiť okamžitú splatnosť dlhu. Žalobca však nepreukázal odoslanie tohto listu. Zosplatnenie predstavuje právny úkon, u ktorého na to, aby vyvolal účinky musí byť doručený do dispozičnej sféry dotknutej osoby (§ 45 ods. 1 . Nakoľko žalobca nepreukázal, žeby sa tento právny úkon dostal do dispozičnej sféry žalovaného, vyhlásenie k okamžitej splatnosti úveru tak nemohlo mať právne účinky. Žalovaný tak bol povinný plniť úver i naďalej v dojednanej dobe splatnosti jednotlivých splátok.

12. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 oznámil predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy na žalobcu v dôsledku tohto postúpenia prešlo právo požadovať úhradu pohľadávky na žalobcu podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ. Pri tomto postúpení bol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže žalovaný bol s istotou v omeškaní s úhradou

jednotlivých splátok najneskôr od 24.02.2016, kedy vykonal poslednú úhradu a k postúpeniu došlo až 23.04.2018, t.j. po uplynutí viac ako 90 dní. Zároveň bol žalovaný aj vyzvaný na úhradu dlhu pri najmenšom tým, že 15.03.2018 mu bola doručená žaloba, ktorá vo svojom petite výzvu na úhradu sumy obsahuje.

13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonník musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. V období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%.

27. V období od 16.03.2016 do 08.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00%.

28. Dňa 23.07.2014 bola medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné podmienky.

29. Predmetom Zmluvy bolo zo strany predchodcu žalobcu poskytnutie úveru vo výške 4 000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať 60 mesačných splátkach vo výške 116,17 € od 20.08.2014 s termínom splatnosti k 20. dňu v mesiaci.

30. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu, ktorý peňažné prostriedky poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným - spotrebiteľom, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej či obchodnej činnosti.

31. Súd zistil, že zmluva neobsahuje údaje o termíne konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedenie údaja mesiaca a rokom nie je dostatočné. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov a to ešte za situácie, že mu dodávateľ predkladá na uzatvorenie návrh zmluvy, ktorý sám pripravil vo formulárovej podobe, pričom súčasťou návrhu sú častokrát aj všeobecné podmienky, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti / medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok. Nakoľko predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje sa úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/22/2018 a sp. zn. 27Co/310/2017).

32. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že sankcie za neuvedenie niektorých náležitostí uvádzaných v smernici o spotrebiteľských úveroch musia byť primerané, teda, že nie každé neuvedenie údajov v Zmluve o úvere má viesť k bezúročnosti a bezpoplatkovosti tejto zmluvy. V prípade, ak zákon, ktorý takúto smernicu transponoval nespĺňa takúto požiadavku, je potrebné s ohľadom nato, že do vnútroštátneho práva prevzatá smernica už nemôže mať priamy účinok, sa pokúsiť vyložiť zákon (vnútroštátne právo) v súlade s touto smernicou, t.j. vykladať zákon eurokonformne. Avšak eurokonformný výklad nie je neobmedzený. Medzou eurokonformného výkladu je rešpekt k všeobecným právnym zásadám, ktoré nemôže eurokonformný výklad porušovať; súd aplikujúci právo sa nemôže uchýliť k eurokonformnému výkladu, ktorý by bol

contra legem (rozsudok Súdneho dvora C-268/06 bod 100 a rozhodnutia v bode uvedené). V danej veci zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžadoval uvedenie aj termínu konečnej splatnosti úveru, pričom žiadnym výkladom iba výkladom, ktorý by bol contra legem, tj. proti samotnému zneniu zákona, by bolo možné nepovažovať úver za bezúročný a bez poplatkov, čo nie je prípustné, nakoľko by to bolo v rozpore s jasným zrozumiteľným znením zákona, a tým pádom v rozpore s požiadavkou právnej istoty.

33. V súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru je treba zodpovedať na otázku, či predstavuje celá výška dojednanej splátky istinu, alebo je potrebné rozčleniť splátky na úmor a úrok, teda či má žalovaný platiť iba časť splátky pripadajúcu na úmor (istinu). Táto otázka už bola riešená Krajským súdom v Trenčín rozhodnutím sp.zn. 6Co/608/2015 a s jeho závermi sa súd stotožňuje. V uvedenom prípade, je potrebné celú výšku splátky pokladať za istinu, nakoľko za bezúročný sa považuje tento úver od počiatku vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu. Keďže úver sa pokladá za bezúročný a bez poplatkov, je potrebné výšku splátky považovať za výšku istiny. Je to jednak z dôvodu, že pre spotrebiteľa by bolo náročné si sám vypočítať úmor. Z uvedeného dôvodu je potrebné pokladať celú sumu splátky za istinu, nakoľko v tomto prípade problémy s výpočtom odpadajú, teda tento výklad zákona je pre spotrebiteľa výhodnejší. Zároveň je zrejmé, v akej výške má a kedy plniť.

34. V uvedenom prípade tak bol žalovaný povinný uhrádzať splátky splatné do 20.06.2017 vrátane, nakoľko uhradeným poslednej splátky splatnej dňa 20.06.2017 vo výške iba 50,22 € by bola uhradená celá poskytnutá istina. Vzhľadom nato, že je úver bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca nárok iba na zaplatenie nevrátenej časti poskytnutej istiny, t.j. sumy 2 888 € (suma poskytnutej istiny 4 000 € mínus suma úhrad 1 112 €). Teda žalobcovi priznal sumu istiny vo výške 2 888 € a v prevyšujúcej časti požadovanej sumy žalobu zamietol.

35. Úrok z omeškania žiadal žalobca od 31.03.2015 v sadzbe 5,05% ročne zo sumy 78 €. Ku dňu 31.03.2015 boli splatné splátky za obdobie 8/2014 - 3/2015 v celkovej výške 929,36 € (8 x 116,17), pričom k tomu dňu žalobca uhradila len sumu 580 €, teda žalovaný bol so sumou 78 € v omeškaní, nakoľko úhrady nepokryli celú dlžnú istinu. Následne sa stali splatné splátky splatné až do 20.06.2017, avšak ďalšie úhrady žalovaného vykonané dňa 27.04.2015 v sume 200 €, dňa 11.05.2015 v sume 116 € dňa 15.06.2015 v sume 116 €, dňa 19.01.2016 v sume 50 € a dňa 24.02.2016 v sume 50, nestačili pokryť dlžnú sumu istiny takým spôsobom, že by bol žalovaný v omeškaní s nižšou sumou ako 78 €, z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal 5,05% úrok z omeškania zo sumy 78 € od 31.03.2015 do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 3 521,55 € s príslušenstvom, pričom súd žalobcovi priznal sumu 2 888 €. Žalobca tak bol úspešný v sume 2 888 €, čo predstavuje 82% z uplatneného nároku a neúspešný v sume 633,55 €, čo prestavuje 18%. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol 64% (82-18), a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 64%. Súd dodáva, že za neúspech sa považuje aj časť, ktorá sa v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v sume 12 €, nestala predmetom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.