Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-112-2018.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/112/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Ing. R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, F., proti žalovanej: Ing. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, F., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, rozhodujúc o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/401/2015-101 zo dňa 22.januára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaná má voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví uvedenom rozsudku výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vecne zamietajúci výrok odôvodnil tým, že v danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva mala byť aj spoludedička Mgr. T. T., na čo už poukázal aj odvolací súd v rozhodnutí č.k. 25Co/498/2014, a to bez ohľadu na to, že uznala platnosť závetu, nakoľko k platnosti závetu sa nevyjadril žalobca a vec nie je právoplatne skončená. Keďže účastníčkou tohto konania nie je, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá v celom rozsahu.
2. Rozsudok bol žalovanému doručený 10.3.2018. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.3.2018 súdu oznámil, že žalobu berie späť , nechce polemizovať s názorom súdu v tomto konaní, ani s názorom vyjadreným v konaní sp.zn. 10C/322/2013, tieto názory rešpektuje , po zastavení konania podá novú žalobu, v ktorej bude akceptovať právne názory súdov. Zároveň uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
3. Späťvzatie žaloby teda zo strany žalobcu bolo prejavené predtým, ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
4. Súd s poukazom na ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 súd žiadal žalovanú, aby sa vyjadrila, či so späťvzatím súhlasí.
5. Žalovaná písomne súdu oznámila, že so zastavením konania nesúhlasí. Zo strany žalobcu sa nejedná o ústretový krok voči nej a pokus o zmier, keď zároveň uvádza, že v spore bude pokračovať podaním
novej žaloby. Spor pritom bol predmetom aj ďalších konaní, preto rozhodnutie žalobcu nasvedčuje o jeho cielenej snahe oddialiť definitívny verdikt súdu a spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní.
6. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010).
7. Predmetom konania v danej veci je že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F. v registri „C“ ako parc. č. 228 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 488 m2, parc. č. 229 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 38 m2, parc. č. 230 záhrady vo výmere 211 m2 a rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. 228 v spoluvlastníckom podiely 3 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) patrí do dedičstva po nebohej A. T., zomr. XX.X.XXXX. Súd o tomto petite napadnutým rozsudkom v podstate nerozhodol, nakoľko konštatoval, že v danej veci nie je daný celý okruh účastníkov, tzn. žalobca neoznačil každý subjekt za účastníka konania, ktorý podľa zákona účastníkom má byť. Rozsudok v tomto konaní, ktorý je v prospech žalovanej tak netvorí prípadnú prekážku veci rozhodnutej, v prípade, že žalobca sa rozhodne po akceptovaní názoru súdu vyslovenom v rozsudku, podať novú žalobu s tým istým predmetom konania, ale s odlišným okruhom účastníkov na žalovanej strane sporu.
8. Z uvedených dôvodov potom nesúhlas, ktorý prejavila žalovaná so zastavením konania, nevychádza z vážnych dôvodov a preto odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1 až 3 C.s.p. za použitia ust.§ 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zastavil konanie.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť po podaní žaloby, tak ako je tomu podľa obsahu spisu v tomto prípade, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
12. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 CSP a § 262 CSP priznal žalovanej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, čím sa žalovaná z procesného hľadiska v konaní stala plne úspešnou, preto jej odvolací súd náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania priznal v celom rozsahu. V prípade, že žalovanej vznikli nejaké trovy konania, o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).