Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-176-2017.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému X. V., nar. X. X. XXXX, bytom v J. Z., Š. XXXX/XX, v spore o zaplatenie 1828,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1693,84 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1220,47 eura od 24. 6. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15. 11. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1828,45 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1220,47 eura od 24. 6. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 23. 6. 2017 so W. W., a. s. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 30. 6. 2009 zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1220,47 eura, úroku vo výške 529,48 eura a úroku z omeškania vo výške 78,50 eura. Úrok z omeškania si uplatnil odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 1. 10. 2018, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1595 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,30 % ročne a poplatkom za poistenie úveru vo výške 0,90 eura mesačne, v mesačných splátkach vo výške 30,12 eura, počnúc dňom 20. 7. 2009, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 6. 2019. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. k 29. 12. 2016, predstavovala výška dlžnej sumy 1686,59 eura a pozostávala z istiny vo výške 1220,47 eura, úroku vo výške 427,43 eura a úroku z omeškania vo výške 38,69 eura. Žalovaný zaplatil na úver spolu 2104,64 eura, z toho na istinu 374,53 eura, na poplatky 135,77 eura, na úrok 1527,43 eura a na úrok z omeškania 66,91 eura. Riadny úrok je vyčíslený ku dňu 21. 6. 2017. Úrok z omeškania pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 38,69 eura, vyčísleného v sadzbe 5 % ročne ku dňu 29. 12. 2016 zo sumy omeškaných splátok a zo zákonného úroku z omeškania vo výške 39,81 eura, vyčísleného v sadzbe 5 % ročne zo sumy istiny 1220,47 eura od 29. 12. 2016 do 21. 6. 2017.
3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie ku žalobe vyzvaný uznesením zo dňa 14. 12. 2017, ktoré prevzal, spolu s podanou žalobou, dňa 4. 5. 2018.
4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi.
5. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v plnom rozsahu.
6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 30. 6. 2009 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1595 eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 17,30 % ročne, v splátkach vo výške 30,12 eura mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 7. 2009, posledná dňa 20. 6. 2019. Účastníci zmluvy si dojednali aj poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne a poplatok za poistenie úveru vo výške 0,90 eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,36 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 25,27 % a celkové náklady spojené s úverom 2019,89 eura. Žalovaný čerpal úver dňa 30. 6. 2009 vo výške 1595 eur. Podľa článku 8.1. písm. a) Obchodných podmienok W. W. a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, prípadom porušenia je omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace. Podľa článku 8.4. písm. a) Obchodných podmienok W. W. a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky. W. W., a. s. dňa 24. 1. 2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s článkom 8.1. písm. a) obchodných podmienok ku dňu 29. 12. 2016 a vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v lehote 15 dní. Oznámenie sa vrátilo z adresy trvalého bydliska žalovaného neprevzaté, s poznámkou „adresát neznámy“ dňa 31. 3. 2017.
X. W. W., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 23. 6. 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0666/2017/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 1828,45 eura, z toho istina 1220,47 eura, úrok 529,48 eura, úrok z omeškania zmluvný 38,69 eura a úrok z omeškania zákonný 39,81 eura.
9. Výzvou k úhrade zo dňa 10. 7. 2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2049,95 eura. Pokusom o zmier zo dňa 10. 10. 2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1857,61 eura.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (W. W., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s dojednaným úrokom, splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť splácať dojednané splátky úveru neplnil riadne a včas, právny predchodca žalobcu využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie nesplateného zostatku istiny úveru vo výške 1220,43 eura ako aj úroku ku dňu splatnosti úveru vo výške 451,14 eura. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 24. 1. 2017 a žiadal žalovaného o úhradu nesplateného zostatku dlhu do 15 dní. V zmysle článku 8.4. písm. a) Obchodných podmienok W. W. a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom sa preto úver stal splatným dňa 8. 2. 2017. Podľa skutkových tvrdení, uvedených žalobcom v doplnení žaloby, ktoré žalovaný nerozporoval, predstavovala výška úrokov ku dňu 29. 12. 2016 427,43 eura. Žalobcovi prislúchal aj úrok od 30. 12. 2016 do 8. 2. 2017 v sadzbe 17,30 % ročne zo sumy dlžnej istiny 1220,47 eura, čo činí 23,71 eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov za obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 9. 2. 2017, súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v sume 78,50 eura, predstavujúce zmluvný úrok z omeškania za obdobie od 19. 1. 2015 do 29. 12. 2016, vyčíslený zo sumy nezaplatených splátok a za obdobie od 29. 12. 2016 do 21. 6. 2017 zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 1220,47 eura. Úrok z omeškania ako príslušenstvo neprislúcha z príslušenstva - úrokov. Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo - úroky z omeškania z príslušenstva - úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, č. k. 10Co/111/2016-143). Súd preto zamietol žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 38,69 eura, vyčísleného do 29. 12. 2016 z nezaplatených splátok ako aj v časti vo výške 17,58 eura za obdobie od 29. 12. 2016 do 8. 2. 2017. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie rozpisu splátok úveru na istinu a úroky (amortizačnú tabuľku), žalobca tak do vyhlásenia rozsudku neučinil. Nebolo preto možné zistiť výšku dlžnej istiny z nezaplatených splátok úveru do dňa splatnosti úveru. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny vo výške 1220,47 eura, v sadzbe 5 % ročne, uplatnenej žalobcom v doplnení žaloby, ktorá nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, za obdobie od 9. 2. 2017 (kedy už bol splatný celý zostatok nesplatenej istiny úveru) do 21. 6. 2017 (do dňa vyčíslenia úroku z omeškania žalobcom), čo činí 22,23 eura a od 24. 6. 2017, t. j. odo dňa uplatneného v žalobe, v sadzbe 8 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, zo sumy dlžnej istiny 1220,47 eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
23. Spolu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1693,84 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 1220,47 eura, úrokov vyčíslených ku dňu splatnosti úveru vo výške 451,14 eura a úrokov z omeškania vo výške 22,23 eura.
24. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi žalobcom a W. W.Ľ., a. s., predmetom ktorej bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval 1693,84 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 93 %, jeho neúspech 134,61 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 86 % (93 % - 7 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.