Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-116-2015.pdf
PDF · 111.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-9C/116/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: V., právne zastúpený: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, so sídlom Ladislava Dérera 2, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova25, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere číslo 207300432 uzavretá dňa 19.03.2012 medzi žalobcom na strane dlžníka a žalovaným na strane veriteľa, je neplatná.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 444,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku, a to v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere číslo 207300385 zo dňa 02.02.2012, súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. a II. voči žalovanému, v rozsahu 100%.
V. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku III. voči žalobcovi, v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.06.2015 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207300385 uzavretá dňa 02.02.2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, ďalej určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 207300432 uzavretá dňa 19.03.2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Súčasne sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 444,-- eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.02.2012 so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu č. 207300385 na základe ktorej žalovaný poskytol úver vo výške 350,- eur a dňa 19.03.2012 spotrebiteľskú zmluvu č. 207300432 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400,- eur. Žalobca nepripravoval spolu so žalovaným zmluvy po jednotlivých článkoch. Zmluvy už boli žalovaným vopred naformulované a žalobca vôbec nemohol ovplyvniť ich obsah. V zmluvách o úvere nie je uvedený údaj o RPMN, ročná úroková sadzba, údaj o výške splátok istiny úveru, výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných poplatkov. Absencia týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobca z osobných dôvodov bol prinútený požičať si finančné prostriedky od žalovaného. Žalovaný však úverové zmluvy vypísal tak, že finančné prostriedky sú žalobcovi poskytnuté za účelom výkonu podnikania.
Konanie žalovaného spočívajúce v zámernom vyznačovaní účelu úveru bolo cielené, pričom žalobca si ani neuvedomil, že pri formalistickom prístupe bude vylúčený z ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch. Žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva porušil najmä tým, že použil v zmluvách početné neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný v zmluvách požaduje odplatu prevyšujúcu 90 % - v tomto prípade ide jednoznačne o úžeru, v dôsledku ktorej je právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný ako celok. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 a taktiež na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskeho spoločenstva. Žalobca ďalej uviedol, že ako dlžník pri úvere č. 207300385 zo dňa 02.02.2012 už žalovanej spoločnosti uhradil sumu 714,- eur a pri úvere č. 207300432 zo dňa 19.03.2012 uhradil sumu 480,- eur. Z oboch úverových zmlúv mu boli poskytnuté finančné prostriedky spolu vo výške 750,- eur a ním uhradená suma je 1.194,- eur. Poskytnuté peňažné prostriedky teda preplatil o 444,- eur. Výšku bezdôvodného obohatenia tak žalobca odvodzuje od výšky sumy, v akej boli poskytnuté úvery a od sumy, ktorú skutočne uhradil. Ide teda o rozdiel medzi sumu 1.194,- eur (uhradená suma zo strany žalobcu) a medzi sumou 750,- eur (výška poskytnutých úverov, čo predstavuje sumu 444,- eur). Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere č. 207300432 zo dňa 19.03.2012, Zmluva o úvere č. 207300385 zo dňa 02.02.2012, Potvrdenia o úhradách finančných prostriedkov žalovanému.
3. Žalovaný bol uznesením č. k. 9C/116/2015 - 19 zo dňa 22.09.2015 vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2015, pričom uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Vo vyjadrení žalovaný podal námietku miestnej nepríslušnosti a to z dôvodu, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto poukázal na nesprávnosť adresovania predmetnej žaloby. K predmetným zmluvám č. 207300385 uzatvorenej dňa 02.02.2012 a č. 207300432 uzatvorenej dňa 19.03.2012, žalovaný uviedol, že ich žalovaný uzatvoril ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným názvom Jaroslav Horváth, ako fyzickou osobou
- podnikateľom označeného daňovým identifikačným číslom uvedeným v zmluve. Nie je preto možné aplikovať na zmluvy o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobcu, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Vo vyjadrení žalovaný uviedol k bezdôvodnému obohateniu, že žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie, kde návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietne, a to z dôvodu jeho neopodstatnenosti.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 11.01.2016 v ktorom žalobca uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený uzavretím dvoch zmlúv o úvere na relatívne nízke sumy je spotrebiteľským vzťahom a upravený príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úverov a zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené tvrdenie odôvodnil tým, že žalobca nie je žiadnym podnikateľom, lebo nevlastní žiadny podnik a nie je a ani nebol akcionárom, či spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Kvôli zdravotnému stavu prišiel o zamestnanie, nemal iný príjem a musel si požičať peniaze na živobytie a nie na podnikanie. K vyjadreniu žalovaného, ktorým žalovaný popiera, že by došlo v jeho vzťahu so žalobcom k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že žalobca naproti tomu uplatňuje bezdôvodné obohatenie kvôli tomu, že žalovaný uplatňoval vo vzájomnom zmluvnom vzťahu viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a porušil viaceré záväzné právne normy s porušením ktorých zákon spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a dokonca až určenia neplatnosti oboch spotrebiteľských úverových zmlúv. Za toho stavu, pokiaľ žalobca splatil už celú istinu a zaplatil aj peňažné prostriedky naviac, tieto prostriedky naviac sú bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré musí vrátiť späť žalobcovi v zmysle ustanovenia § 451 OZ.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním, súdu doručeným dňa 09.01.2017 v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu, plne sa stotožňuje s vyjadrením sa k žalobe zo dňa 12.11.2015 a navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol.
6. Na pojednávaní dňa 03.10.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že ide o typické spotrebiteľské zmluvy, ktoré trpia pre vysoké úroky a neprijateľné podmienky vadami, preto navrhol súdu, aby tieto úvery podriadil pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Namieta, že by išlo o úvery na účely podnikania, lebo podnikanie je potrebné charakterizovať ako sústavnú činnosti za účelom vytvárania zisku, čo v prípade žalobcu nebolo splnené. Žalobca súdu predložil originály oboch zmlúv a namietol, že hneď v deň, keď si úver vzal mu bola strhnutá suma a to v prípade úveru zo dňa 19.03.2012 to bolo 56,- eur a pri druhom úvere 63,- eur, čiže nedostal ani plnú sumu pôžičky. Právny zástupca žalobcu súdu predložil k nahliadnutiu preukaz o evidencii interpreta 52/82 z ktorého vyplýva, že žalobca pôsobil ako inštrumentalista od roku 1979 - zamestnaný ako umelec v slobodnom povolaní. Z rozhodnutia číslo 783 zo dňa 26.10.1990 Mestského národného výboru v Piešťanoch vyplynulo, že žalobca je registrovaný ako podnikateľ v odbore slobodný umelec, učiteľ hudby, hudobník. Žalobca ďalej uviedol, že túto činnosť vykonával aj v čase, keď si bral pôžičky. Právny zástupca žalobcu v záverečnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na vyjadreniach, pričom žalobca doplnil, že v priebehu rokov sa viackrát stalo, že im rozpustili umeleckú agentúru a obdobia, keď neboli zárobkovo činní si nemohli vykryť inak ako pôžičkami.
7. Žalovaný sa pojednávania dňa 03.10.2018 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.09.2018 v ktorom uviedol, že súhlasí, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: zo Zmluvy o úvere č. 207300385 uzatvorenej 02/2012 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 350,- eur, kde sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t. j. celkom zaplatiť čiastku vo výške 672,- eur v 12. mesačných splátkach po 56,- eur. Z identifikácie žalobcu v zmluve ako dlžníka je zrejmé, že sa uvádza obchodné meno žalobcu, DIČ, miesto podnikania.
9. Zo zmluvy o úvere č. 207300432 uzatvorenej dňa 19.03.2012 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur, kde sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 356,- eur, t. j. celkom zaplatiť čiastku vo výške 756,- eur v 12. mesačných splátkach po 63,- eur. Z identifikácie žalobcu v zmluve ako dlžníka je zrejmé, že sa uvádza meno a priezvisko, rodné číslo, bydlisko.
10. Z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov vyplynulo, že žalobca zaplatil žalovanému čiastky k úveru č. 207300385 a to nasledovne: dňa 19.03.2012 v sume 56,- eur, 27.09.2012 v sume 56,- eur, dňa 05.06.2012 v sume 30,- eur, dňa 29.10.2012 v sume 56,- eur, 19.09.2014 v sume 51,30 eur, dňa 30.09.2014 v sume 19,30 eur, dňa 08.06.2012 v sume 56,- eur, dňa 27.07.2012 v sume 56,- eur, dňa 27.08.2012 v sume 56,- eur, dňa 27.06.2012 v sume 26,- eur, dňa 07.01.2014 v sume 51,30 eur, dňa 06.03.2014 v sume 11,30 eur.
11. Z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov vyplynulo, že žalobca zaplatil žalovanému čiastky k úveru č. 207300432 a to nasledovne: dňa 10.07.2012 v sume 33,- eur, dňa 26.06.2012 v sume 30,- eur, dňa 05.06.2012 v sume 63,- eur, dňa 12.11.2012 v sume 63,- eur, dňa 27.08.2012 v sume 63,- eur, dňa 27.09.2012 v sume 63,- eur, dňa 30.09.2014 v sume 33,30 eur, dňa 19.09.2014 v sume 61,30 eur, dňa 06.03.2014 v sume 11,30 eur, dňa 29.10.2012 v sume 63,- eur.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ v aktuálnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
22. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Z formy a obsahu zmlúv je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
26. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dvoch zmlúv o úvere a uplatnil si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Každú z uzavretých zmlúv o úvere súd posudzoval samostatne. Zo zmluvy o úvere č. 207300432 uzatvorenej dňa 19.03.2012 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur, kde sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 356,- eur, t. j. celkom zaplatiť čiastku vo výške 756,- eur v 12. mesačných splátkach po 63,- eur. Z identifikácie žalobcu v zmluve ako dlžníka je zrejmé, že sa uvádza meno a priezvisko, rodné číslo, bydlisko. Žalovaný namietal, že žalobca zmluvu uzavrel ako podnikateľ a nevzťahuje sa preto na neho ochrana, ktorú právne predpisy priznávajú spotrebiteľom. S uvedenou obranou žalovaného sa súd nemohol stotožniť. V predmetnej zmluve sa síce uvádza aj žalobcove DIČ, avšak z identifikácie žalobcu ako dlžníka (meno a priezvisko, rodné číslo, bydlisko) je nesporné, že predmetnú zmluvu uzavrel žalobca ako spotrebiteľ a jedná sa o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ.
27. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že priemerná úroková miera z úverov pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti pri splatnosti do 1 roka v marci 2012 predstavovala 7,33%. Z úverovej zmluvy č. 207300432 je však možné výpočtom dospieť k úrokovej sadzbe 88,99%. Úroková miera tak viac ako 10-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných bankami v danom období.
28. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014 vyplýva, že „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností“. V danej veci súd zistil, že prevýšenie dohodnutých úrokov je o viac ako 500 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami. Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
29. Poplatok v takejto výške predstavuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ vyžadoval od žalobcu ako spotrebiteľa finančný záväzok za plnenie, ktoré mu z materiálnej stránky vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovaný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytované aj reálne protiplnenie. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a ktoré je v jeho záujme. Preto potom súd považoval celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú so zreteľom na ustanovenie § 39 OZ. Odplata za úver je totiž rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie.
30. Nakoľko v zmysle § 11 ods. 4 ZoSÚ sa žalobca z pozície spotrebiteľa domáhal určenia neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, súd žalobcovi s poukazom na vyššie uvedené vyhovel (výrok I).
31. Čo sa týka zmluvy č. 207300385 uzatvorenej 02/2012 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 350,- eur, kde sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t. j. celkom zaplatiť čiastku vo výške 672,- eur v 12. mesačných splátkach po 56,- eur. Z identifikácie žalobcu v zmluve ako dlžníka je zrejmé, že sa uvádza obchodné meno žalobcu, DIČ, miesto podnikania. S prihliadnutím na identifikáciu žalobcu ako podnikateľa, súd nemohol v danom prípade vychádzať z toho, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ a klasifikovať žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) ZoSÚ.
32. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 33. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011) 34. Z rozhodnutia číslo 783 zo dňa 26.10.1990 Mestského národného výboru v Piešťanoch vyplynulo, že žalobca je registrovaný ako podnikateľ v odbore slobodný umelec, učiteľ hudby, hudobník. Žalobca ďalej uviedol, že túto činnosť vykonával aj v čase, keď si bral pôžičky. Nemohol preto súd prisvedčiť žalobcovi, že aj v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ, nakoľko v zmluve bol jednoznačne identifikovaný obchodným menom. Pri určení zmluvy č. 207300385 za neplatnú tak mal súd za to, že absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko určenie neplatnosti úverovej zmluvy je bezpredmetné, pokiaľ žalobca má možnosť domáhať sa plnenia (čo aj urobil, nakoľko sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia). Skúmať, či poskytnuté finančné prostriedky žalobca reálne použil na súkromnú potrebu, alebo na podnikanie, je bezpredmetné. Súd preto žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy č. 207300385 zamietol (výrok III).
35. Bez ohľadu na to, že úver č. 207300385 nie je úverom spotrebiteľským podľa ZoSÚ, nič nemení na tom, že žalobca ako dlžník - fyzická osoba podnikateľ nejednal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, na žalobcu je preto potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa v širšom slova zmysle a predmetnú zmluvu je potrebné skúmať z hľadiska toho, či nevykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že priemerná úroková miera z úverov pri úveroch pre nefinančné spoločnosti pri splatnosti do 1 roka v marci 2012 predstavovala 2,61% a domácnosti predstavovala 8,05%. Z úverovej zmluvy č. 207300432 je však možné výpočtom dospieť k úrokovej sadzbe 91,99%. Úroková miera tak viac ako 10-násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných bankami v danom období. Aj v danom prípade je potrebné žalobcu posudzovať ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ a predmetnú úverovú zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, čo súd s prihliadnutím na uplatnené bezdôvodné obohatenie súd posúdil ako otázku predbežnú.
36. Právnym následkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Nakoľko súd mal z priložených potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.194,- eur, pričom finančné prostriedky predstavujúce plnenie titulom úveru predstavovali sumu 750,- eur, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 444,- eur, ktorú mu súd priznal v celom rozsahu (výrok II).
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Nakoľko žalobca bol úspešný čo do určenia neplatnosti zmluvy č. 207300432 a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mu priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. a II. voči žalovanému, v rozsahu 100%.
40. Žalovaný mal úspech čo do určenia neplatnosti zmluvy č. 207300385, kde súd žalobu zamietol, preto priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku III. voči žalobcovi, v rozsahu 100%.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).