Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/71/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obvinenému J. H., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor"), proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.09.2018, sp. zn. 1T/57/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.10.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste odmietol.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 25.07.2018 na Okresný súd Topoľčany návrh na schválenie dohody o vine a treste na obvineného J. H. (ďalej len „obvinený“) pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „od presne nezisteného obdobia najmenej však od roku 1982 do 07.04.2018 do 19:00 h, v nepravidelne opakujúcich sa intervaloch 3-4 krát do týždňa (najčastejšie každý druhý týždeň) v Topoľčanoch na ul. D. Jurkoviča č. 2407/24, väčšinou pod vplyvom alkoholických nápojov, dlhodobo a bezdôvodne vyvolával nepríjemné stresové situácie, napätie a hádky s kričaním, vždy s vulgárnymi nadávkami (piča, kurva vyjebaná, sviňa, špina, prijebaná a iné) na poškodenú manželku: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., D. E. č. XXXX/XX, fyzicky ju napádal tak, že do nej následne rukami sácal do ramena, v mesiaci 03/2017 ju dokonca jedenkrát udrel päsťou do hlavy, pričom vedel, že je psychiatrický pacient, trpí epilepsiou, že je po operácii nádoru v hlave, pričom doposiaľ jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, a v dôsledku tohto správania je svedkyňa v chronickom strese, pri upieraní času na pokoj a oddych anticipuje ohrozenie, trpela duševnými bolesťami - úzkostnými stavmi a depresiami, jej obvyklý spôsob života bol narušený, prežívala jeho správanie úzkostne, má z neho strach ako i z nevyspytateľnosti jeho konania s možnosťou násilia voči jej osobe, v niektorých prípadoch obdobné správanie - kričanie, vulgárne nadávky (kokot vyjebaný a iné) adresoval aj svojmu synovi poškodenému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. D. E. č. XXXX/XX a to najmä preto, že si zastával svoju matku, načo následne slovami "no poď, no poď, poď dobijem ťa a zložím ťa" syna vyzýval, aby došlo ku fyzickému kontaktu medzi nimi, v dôsledku čoho došlo u neho k prežívaniu psychologického stresu, predovšetkým čo sa týka potreby pokoja a oddychu, prípadne nutnej obrany matky, je predráždený, negatívne vníma hygienické podmienky v byte, ktoré tam spôsobuje jeho otec, a obdobné správanie - kričanie, vulgárne nadávky (sviňa, špina a iné) adresoval aj svojej dcére - poškodená: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. D. E. č. XXXX/XX, čo táto prežíva ako chronický stres viazaný na prítomnosť otca, jeho krik a invektívy, narušenie možnosti spánku a oddychu, prežívala bezmocnosť a nepohodu v hygienicky a psychologicky vyrušujúcom prostredí a svedkom tohto jeho konania bola i maloletá vnučka K.Ď., nar. XX.XX.XXXX“. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na Okresný súd Topoľčany dňa 16.08.2018 oznámenie, v ktorom uviedla, že v skutkovej vete dohodnutého rozsudku, ako i samotnej dohody došlo k zjavnej nesprávnosti (slovné spojenie „najmenej však od roku 1982“ je nadbytočné a nesprávne uvedené), a preto si dovolí na verejnom zasadnutí modifikovať skutkovú veru nasledovne: „od presne nezisteného obdobia do 07.04.2018 do 19,00 h ......“. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu dňa 20.08.2018 návrh na odmietnutie dohody o vine a treste, ktorý odôvodnil tým, že ju považuje za neprimeranú, nakoľko jeho konanie nenapĺňa znaky zločinu podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona. Je pravdou, že sa ku skutku priznal, čo však urobil pre účely konanie o dohode o vine a treste, keďže chcel mať celú vec, čo najskôr za sebou. Poukázal aj na závery znaleckých posudkov, pričom vyjadril názor, že nepohoda v manželstve nemôže sama o sebe zakladať zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a napokon takúto nepohodu pociťoval aj on vzhľadom na správanie sa poškodených k nemu. Ako vyplýva zo spisového materiálu, obvinený spáchanie skutku v prípravnom konaní priznal a oľutoval, dal podnet na konanie o dohode o vine a treste. Svoj postoj však zmenil v návrhu na odmietnutie dohody, ktorý súdu doručil prostredníctvom svojho obhajcu dňa 20.08.2018, v ktorom uviedol, že dohodu považuje za neprimeranú, nakoľko jeho konanie nenapĺňa znaky zločinu podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona. Skutok v návrhu dohody o vine a treste bol časovo vymedzený „od presne nezisteného obdobia najmenej však od roku 1982 do 07.04.2018 do 19:00 h“. V tomto smere súd I. stupňa poukázal na platný a účinný v roku 1982 a následne, ktorý neupravoval skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby, ale iba zverenej osoby, teda osoby v jeho starostlivosti alebo výchove podľa § 215 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Až zákonom č. 183/1999 Z. z. bol zmenený č. 140/1961 Zb. a táto zmena nadobudla účinnosť od 01.09.1999. Ustanovenie § 215 Trestného zákona bolo doplnené o týranie „blízkej“ osoby. Skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je v Trestnom zákone č. 300/2005 uvedená v § 208. Obvinený sa z tohto dôvodu nemohol dopustiť konania právne posúdeného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby za obdobie, kedy voči manželke - ako blízkej osobe zákon takýto trestný čin nepoznal. Základnou zásadou trestného práva je „Nullum crimen sine lege, Nulla poena sine lege.“ Skutok musí byť časovo dostatočne ohraničený a je povinnosťou prokurátora, aby ho v skutkovej vete dohody (resp. obžaloby) presne časovo vymedzil, čo vyplýva zo základných zásad trestného konania podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku, kedy orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Skutková veta dohody o vine a treste (resp. obžaloby) musí obsahovať potrebné identifikačné údaje tak, aby skutok nemohol byť zamenený za iný, t.j. údaje o čase, mieste spáchanie skutku a spôsob konania či opomenutia obvineného. Správne uvedenie časových údajov má význam z hľadiska nielen identifikácie skutku, ale má aj právne účinky napr. pre eventuálne premlčanie trestného stíhania. Z tohto dôvodu neobstojí ani prokurátorkou avizovaná zmena skutkovej vety tak, ako je vyššie uvedená („od presne nezisteného obdobia“) pretože z nej nie je možné jednoznačne a nepochybne určiť, odkedy sa obvinený mal konania voči poškodeným (manželke a deťom) dopúšťať. Dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná, z dôvodu nesprávne, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (chyby skutkových zistení), kedy je obvinenému kladené za vinu týranie blízkej osoby (manželky) za obdobie 17 rokov (1982 - 1999) bez existencie tohto trestného činu, a teda bez zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené súd I. stupňa dohodu o vine a treste odmietol ako zjavne neprimeranú.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej 3-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s názorom senátu Okresného súdu Topoľčany, pretože v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku. Konanie o dohode o vine a treste je konaním fakultatívnym, na ktoré nemá obvinený právny nárok. V prípade, ak procesné strany, v tomto prípade prokurátor a obvinený, dosiahnu konsenzus o všetkých podstatných otázkach predstavujúcich esenciálne náležitosti dohody, túto uzatvoria a následne predloží prokurátor na miestne a vecne príslušný súd s návrhom na jej schválenie. Pri uzatváraní dohody v prípravnom konaní prokurátor v plnej miere realizuje svoje postavenie pána sporu. Príslušný súd má pri rozhodovaní o tom, či predloženú dohodu schváli alebo nie, relatívne široký a autonómny priestor úvahy. Pri preskúmaní dohody neposudzuje len to, či dohoda je formálne perfektná, ale musí posúdiť dodržanie procesných predpisov a taktiež primeranosť dohody, pričom z procesného hľadiska je limitovaný najmä ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Záver o zrejmej neprimeranosti dohody pritom môže prameniť z nedodržania ustanovení o ukladaní trestov, ochranných a výchovných opatrení, ich druhu a výmery, nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho alebo nezákonného výroku o náhrade škody. Je toho názoru, že v danej väzobnej trestnej veci nebolo možné návrh dohody o vine a treste, ktorý bol modifikovaný písomným podaním, posúdiť ako zrejme neprimeraný a to z dôvodu nesprávne, resp. nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Na uvedenom nič nemení ani následný postoj obvineného, ktorý písomným podaním, doručeným okresného súdu dňa 20.08.2018, požiadal odmietnutie dohody o vine a treste. Skutkový stav danej veci bol dostatočne zistený a zdokladovaný v priebehu prípravného konania, pričom z tohto vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, ktorý možno právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, ako bolo uvedené v návrhu o dohode o vine a treste. Obvinený je usvedčovaný z protiprávneho konania výpoveďami poškodených, svedkyne, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácia a z odboru psychológia odvetvie klinickej psychológie dospelých. V priebehu prípravného konania, ako i konania o dohode o vine a treste sa obvinený, za účasti obhajcu, v konaní priznal, uznal svoju vinu a svoje konanie oľutoval. To, že neskôr vo svojom podaní označil uzatvorenú a Okresnému súdu v Topoľčanoch predloženú dohodu, za neprimeranú odôvodnil v podstate tým, že jeho konanie nenapĺňa znaky predmetného zločinu a to s poukazom na správanie sa poškodených k jeho osobe a na závery znaleckých posudkov. Žiada návrh dohody o vine a treste odmietnuť, pričom poukazuje na zrejmú neprimeranosť navrhovanej dohody o vine a treste. K argumentácii súdu I. stupňa ohľadom kvalifikácie konania ako trestného činu nemá výhrady, plne sa s ňou stotožňuje. Je nepochybné, že konania právne kvalifikovaného ako týranie blízkej osoby sa mohol páchateľ dopustiť až po 01.09.1999, pričom tak v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzhľadom na obsah výpovedí detí obvineného, ako aj jeho manželky, považuje časové vymedzenie skutku (modifikované oznámením súdu zo dňa 16.08.2018) za dostatočné pre potreby individualizácie skutku. Nestotožnil sa s názorom súdu, že v skutkovej vete dohody nebol skutok presne časovo vymedzený a že z formulácie „od presne nezisteného obdobia do 07.04.2018", nie je možné jednoznačne a nepochybne určiť, odkedy sa obvinený mal konania voči poškodeným dopúšťať. Rešpektujúc postoj obvineného prezentovaný v písomnom podaní, bolo možné následne po splnení zákonných podmienok postupovať na verejnom zasadnutí podľa § 334 odsek 3 Trestného poriadku. Vytkol súdu I. stupňa, že v danej veci nerozhodoval postupom podľa § 2 odsek 6 Trestného poriadku, pretože o ďalšom trvaní väzby podľa § 283 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol až dňa 22.08.2018, teda po mesiaci a až o ďalšie 3 týždne rozhodol postupom podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu tým, že jeho konanie nemohlo naplniť znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného poriadku, čo bolo preukázané a vykonané znaleckým dokazovaním a to znaleckým posudkom Mgr. Jolany Múdrej č. 21/2018, znaleckými posudkami MUDr. Viktora Szegedu a Mgr. Karola Zabáka z 25.06.2018 týkajúcich sa poškodených a znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského zo dňa 29. 05.2018. Uviedol, že samotné priznanie obvineného k stíhanému skutku k aplikácii inštitútu dohody o vine a treste nepostačuje, pretože je nevyhnutné, aby tento postup odôvodňovali výsledky vyšetrovania a priznanie obvineného bolo podporované aj inými, zákonne vykonanými dôkazmi. Poukázal na to, že dohoda o vine a treste môže byť zrejme neprimeraná aj z dôvodov nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (chyby skutkových zistení), nesprávneho právneho posúdenia správne zisteného skutkového stavu a nesprávneho alebo nezákonného výroku o náhrade škody. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade jeho konanie, ktoré opísal vo svojej výpovedi i s poukazom na správanie poškodených k nemu, ako i vzhľadom na závery znaleckých posudkov podľa jeho názoru nenaplňuje znaky zločinu podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného poriadku (teda, že konanie nebolo jednak dostatočne skutkovo vymedzené a jednak po právnej stránke nenapĺňa znaky zločinu podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného poriadku) a teda dohoda o vine a treste bola zrejme neprimeraná. Je toho názoru, že súd I. stupňa postupoval správne, keď na neverejnom zasadnutí odmietol navrhovanú dohodu o vine a treste. Navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd, pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu alebo, ak navrhovaná dohoda o vine a treste zrejme neprimeraná. Podľa § 334 odsek 1 Trestného poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti trestu, ochrannom opatrení vo vzťahu k obvinenému, ako aj o výroku na náhradu škody v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ak obvinený odpovedal na všetky otázky „áno“. Podľa § 334 odsek 2 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na potrebný čas. Ak sa strany dohodnú, postupuje sa primerane podľa odseku 4, ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa § 232 odsek 4 posledná veta. Ak sa strany nedohodnú, postupuje súd podľa odseku 3. Podľa § 334 odsek 3 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie“, uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania, ak tento zákon neustanovuje inak, ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol o prepustení obvineného z väzby, pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však spolu s väzbou už vykonanou v prípravnom konaní nesmie presiahnuť lehotu uvedenú v § 76 odsek 7. V rámci svojej prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri preskúmaní návrhu dohody o vine a treste a posudzovaní primeranosti návrhu dohody o vine a treste správne zameral pozornosť v súlade s ustanovením § 334 odsek 1 Trestného poriadku aj na okolnosti, ktoré treba v súlade s ustanovením § 119 odsek 1 v trestnom konaní dokazovať. Podľa § 333 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku sa návrh dohody o vine a treste odmietne, ak sa zistia závažné porušenia procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu alebo, ak navrhovaná dohoda je zrejme neprimeraná. Závažné porušenie procesných predpisov je také porušenie procesných predpisov, ktoré vážnym spôsobom spochybňuje zákonnosť a výsledky prípravného konania. Záver o zrejmej neprimeranosti navrhovanej dohody musí vychádzať zo starostlivého zváženia v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku, t.j. okolností významných pre určenie druhu a výmery trestu, ochranných opatrení, výchovných opatrení, ale dohoda o vine aj treste môže byť zrejme neprimeraná aj z dôvodov nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu veci t.j. chýb skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia správne zisteného skutkového stavu alebo nesprávneho alebo nezákonného výroku o náhrade škody. Súd I. stupňa sa správne pri hodnotení primeranosti navrhnutej dohody zaoberal správnym zistením skutkového stavu veci so zameraním sa na skutok popísaný vo výrokovej časti uzavretej dohody o vine a treste. Podľa § 232 odsek 8 písmeno b/ Trestného poriadku dohoda o vine a treste obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času, prípade iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaným a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Poukazujúc na citované ustanovenie Trestného poriadku krajský súd udáva, že súd I. stupňa správne postupoval podľa § 331 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a to z dôvodu zrejmej neprimeranosti navrhovanej dohody o vine a treste, pričom treba zdôrazniť, že zrejmou neprimeranosťou dohody o vine a treste sa rozumie aj nesprávne alebo nedostatočne zistený skutkový stav veci (chyby skutkových zistení). Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil a musí sa stotožniť s úvahami súdu I. stupňa, s ktorými sa v konečnom dôsledku stotožnil aj sťažovateľ, že nie sú správne skutkové zistenia v navrhovanej dohode o vine a treste z dôvodu, že popis skutku v skutkovej vete navrhovanej dohody nezodpovedá ustanoveniu § 232 odsek 8 písmeno b/ Trestného poriadku a to z dôvodov uvedených písomných dôvodoch napadnutého uznesenia, pretože skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa nachádza v trestnom zákone s účinnosťou od 01.09.1999. Obvinený sa z tohto dôvodu nemohol dopustiť konania právne posúdeného ako tento zločin v období do 01.09.1999. Takéto pochybenie by bolo možné napraviť v konaní pred súdom, avšak za úplne inej procesnej situácie a to v prípade, ak by bola prokurátorom podaná obžaloba a nie návrh na schválenie dohody o vine a treste. V prípade uzatvorenej dohody o vine a treste je potrebné uviesť, že súd môže rozhodovať o schválení dohody o vine a treste len ako celku, v rozsahu uvedenom v návrhu podľa § 233 odsek 2 Trestného poriadku. Nie je možné uzatvorenú dohodu modifikovať zo strany jednej procesnej strany, ktorá dohodu uzatvorila a to navyše za situácie, keď obvinený namieta, že jeho konaním nemohli byť naplnené znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno c/ Trestného poriadku a to bez ohľadu na to, aký postoj zaujal v priebehu z dokazovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. pri uzatváraní dohody o vine a treste. Tento postup však treba vytknúť aj obvinenému a jeho obhajcovi, ktoré obe procesné strany boli pri uzatváraní dohody o vine a treste, pričom k zmene skutkového stavu od uzatvorenia dohody nedošlo. Dané sa nedá napraviť ani postupom podľa § 334 odsek 2 Trestného poriadku, ktorý síce predpokladá nové znenie dohody o vine a treste na návrh procesných strán, avšak predpokladom takéhoto postupu je, že dohoda o vine a treste v navrhnutom znení nie je zrejme neprimeraná, avšak súd ju nepovažuje za spravodlivú. V ostatnom ešte krajský súd udáva, že modifikácia zo strany prokurátora vo vzťahu k času spáchania skutku, v jeho písomnom podaní zo 16.08.2018, je nedostatočná, pretože nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení by potom malo byť konanie obvineného kvalifikované aj podľa ustanovenia odseku 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona, pretože zo skutkovej vety navrhovanej prokurátorom v návrhu o dohode o vine a treste nie je možné určiť dĺžku času, po ktorý sa mal obvinený konania dopúšťať.

Zo všetkých, vyššie uvedených dôvodov krajský súd postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.