Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CbZm/16/2015

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Rebublic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. cesta 87X/XX, K. D., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie zmenkovej sumy 25.000 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Súd z r u š u j e Zmenkový platobný rozkaz č.k. 23CbZm/16/2015-62 zo dňa 22.06.2015 a konanie z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 27.04.2015, doručeným súdu dňa 30.04.2015, domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 25.000 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.06.2015 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 23CbZm/16/2015-62, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaná námietky, v ktorých okrem iného namietla, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu vydať zmenkový platobný rozkaz s poukazom na čl. IV. bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 040C/2005/051, keďže žalobca uplatnil zmenku z právneho vzťahu dohody, ktorý sa má rozhodovať v rozhodcovskom konaní.

4. Podľa ustanovenia § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ustanovenia § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v znení účinnom do 23.12.2015, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

8. Podľa ustanovenia § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

9. Podľa ustanovenia § 175 ods. 5 OSP, ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

10. S účinnosťou od 23.12.2015 bol zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Občiansky súdny poriadok tak, že bolo vypustené ustanovenie § 175 OSP, ktoré upravovalo inštitút zmenkového platobného rozkazu. Z prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zároveň vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Zo znenia uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Podstatou princípu okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávneho predpisu je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). Súd pritom rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov CSP, v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia OSP, z ktorých musí súd vychádzať v zmysle § 372y ods. 2 OSP.

11. Na základe uvedeného preto súd postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, pričom súčasne vychádzal v ustanovenia § 372y ods. 2 OSP z toho, že o predmete konania je potrebné rozhodnúť spôsobom, ako ho upravovalo ustanovenie § 175 OSP, a teda posudzoval, či vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší (resp. čiastočne zruší).

12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

13. Podľa ustanovenia § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

14. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OSP len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike

odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

15. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

16. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

17. Podľa ustanovenia § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

18. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

19. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

20. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je pritom procesnou podmienkou na strane súdu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania.

21. Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. (R 4/2007)

22. V danom prípade nárok žalobcu uplatnený zmenkou v súdnom konaní možno považovať za majetkový spor vzniknutý z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorý spadá pod oblasť právnej úpravy zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a takýto majetkový spor je možné v konaní pred súdom skončiť zmierom. Súd zároveň dodáva, že plnenie zo zmenky nemožno oddeliť od Dohody o vyplnení zmenky, v ktorej si strany sporu dojednali zúženie právomoci súdu SR upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení č.k. XXCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa týkal obdobnej veci.

23. Nakoľko žalovaná pri svojom prvom procesnom úkone (t.j. pri podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu) namietla nedostatok právomoci všeobecného súdu na prejednanie veci v súlade s § 106 ods. 1 OSP, dospel súd k záveru, že nemá v danej veci právomoc konať a vo veci rozhodnúť. V zmysle čl. IV. bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich prípadné spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným prostredníctvom záujmového združenia bánk. Právomoc na prejednanie veci tak pripadá príslušnému rozhodcovskému súdu, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatnil na súde vo forme návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Je pravdou, že rozhodcovský súd nemôže rozhodovať formou zmenkového platobného rozkazu, avšak takýto argument v prospech právomoci všeobecného súdu neobstojí, pretože žalobca takýmto spôsobom len obchádzal zmluvné dojednania so žalovanou o mimosúdnom riešení sporov vzniknutých zo zmenky.

24. Vzhľadom na to, že Občiansky súdny poriadok ani Civilný sporový poriadok nemajú ustanovenie upravujúce situáciu po vydaní zmenkového platobného rozkazu v prípade nedostatku právomoci súdu, postupoval súd v zmysle čl. 4 ods. 2 a analogickej aplikácie ustanovení § 174 ods. 4 a 5 OSP, a uznesením nesprávne vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil s poukazom na § 106 ods. 1 OSP.

25. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.

28. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, keď dôvodom zastavenia konania je nedostatok právomoci súdu konať vo veci, a teda zavinenie na zastavení konania zaťažuje žalobcu, ktorý podal žalobu na nepríslušnom orgáne, hoci si bol vedomý existencie rozhodcovskej zmluvy so žalovanou. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.