Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Jaroslava Drienovského, nar. 12.11.1970, bytom Horné Trhovište 19, zastúpeného spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.1.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.1.2021, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán podľa o sociálnom poistení zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2020 zamietajúce jeho žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

2. Poukazoval na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pred vznikom invalidity mal žalobca podľa osobného listu obdobia dôchodkového poistenia získať 4.474 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 94 dní. Nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba trvania výkonu služby, nie je možné v súlade s a zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a na účely určenia sumy invalidného dôchodku, pretože táto doba už raz zhodnotená bola a nemožno ju hodnotiť duplicitne.

3. Žalobca namietal, že mu pre obdobie dôchodkového poistenia nebola zohľadnená doba základnej vojenskej služby od 27.9.1989 do 27.5.1991 a doba výkonu služby od 1.8.1999 do 30.4.2019.

4. Podľa žalobcu z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov v a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a

vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. Obdobie služobného pomeru žalobcovi nesporne bolo zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobcova doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme tak bola vylúčená zo zohľadnenia pre vznik jeho nároku na dôchodkové zabezpečenie.

5. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na dôchodok mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme. Rozhodnutie o vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok musí vychádzať z posúdenia celej doby dôchodkového zabezpečenia žalobcu, lebo iba tak možno zachovať jeho oprávnený nárok na zhodnotenie celého obdobia dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo a nemohlo byť zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu, keď po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia bude odpočítaná suma dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získaného výkonom služby za ktorý mu je poskytovaná dávka výsluhového zabezpečenia. Z ustanovení v spojení s zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa nemala hodnotiť. Z ustanovenia však vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby ani obdobie poistenia v civilnom zamestnaní. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci rozhodla tak, že pre účely rozhodnutia žalobcovom nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie žalobcovho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že s námietkami žalobcu nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné, nakoľko jeho postup pri posúdení uplatneného nároku na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v aplikovaných zákonných ustanoveniach. K argumentácii žalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.8.2012 žalovaný namietal, že sa predmetný rozsudok týka skutkovo odlišnej veci a v prípade žalobcu preto nebolo možné postupovať v jeho zmysle. Žalovaný zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 29.1.2021 a trvá na správnosti rozhodnutia ústredia zo dňa 26.10.2020, ktoré je s rozhodnutím generálneho riaditeľa vecne totožné.

7. Podľa (, ):

§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2 - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu

verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 202 ods. 2 - Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 2 - Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom poistení:

§ 60 ods. 2 - Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

§ 70 ods. 1 - Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 71 ods. 1 - Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 72 ods. 1 - Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej desať rokov, g) nad 45 rokov je najmenej pätnásť rokov.

§ 255 ods. 5 - Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

8. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

9. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zamietajúce žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky dosiahnutia najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán, okrem iného, konštatoval, že z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že účastník konania pred vznikom invalidity, t.j. pred 27. februárom získal 4.474 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb,

ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepovažujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania ku dňu vzniku invalidity získal 12 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na nárok na dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-16775/14-2019 zo dňa 22.5.2019 je preukázané, že účastníkovi konania bol podľa v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 1.5.2019 v sume 717,89 eur mesačne. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola účastníkovi konania zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 27.9.1989 do 27.5.1991 a doba výkonu služby od 1.8.1999 do 30.4.2019.

11. Nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba trvania výkonu služby, nie je možné v súlade s a zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok a na účely určenia sumy invalidného dôchodku, pretože táto doba už raz zhodnotená bola, nemožno ju hodnotiť duplicitne. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. zo dňa 24.3.2015 vyslovil právny názor, že nakoľko invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“), aplikácia článku 33 uvedeného Dohovoru, zakotvená v VI. časti - Spoločné ustanovenia prichádza o úvahy len pri nárokoch na starobný dôchodok, ktorý je uvedený v III. časti Dohovoru a ku ktorej jedinej časti sa vtedajšia Československá socialistická republika v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky. Dohovor bol ČSSR ratifikovaný 11.1.1990 a vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení/poistení, preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy, ale len starobného dôchodku poistenca (časť II. týkajúca sa invalidných dôchodkov nebola predmetom ratifikácie), ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť (v prípade starobných dôchodkov dosiahnutie dôchodkového veku) v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné pre nárok na invalidný dôchodok započítať účastníkovi konania dobu výkonu služby, a hrubé zárobky v nej dosiahnuté, vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

12. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 24.4.2019, ktorý vydal najvyšší súd v intenciách Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -52 zo dňa 13.2.2019, ktorým nevyhovel ústavný súd najvyššiemu súdu o vyslovení nesúladu medzi a a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a a . Ako vyplýva z právnych záverov Najvyššieho súdu SR, čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle v spojení s a zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa tento zákon vzťahuje len na policajtov alebo profesionálnych vojakov, ktorí dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a keďže žalobca získal dobu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 pís. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného v Zbierke Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať na všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovené v zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tzn., že poistenec okrem toho, že bol uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí zároveň získať určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, ku dňu invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného dôchodku.

Pretože účastník konania nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, jeho žiadosti o invalidný dôchodok nie je možné vyhovieť.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobca medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok vyplývajúcu z ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení splnil, nakoľko podľa odborného posudku má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a že záver o nesplnení podmienky dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa zákona má pôvod v nezohľadnení doby poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré žalobcovi boli zohľadnené pri priznaní výsluhového dôchodku od 1.5.2019 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zásadnou žalobnou námietkou žalobcu bola práve nesprávnosť tohto postupu Sociálnej poisťovne pri výpočte započítateľných dôb poistenia.

14. Podľa zistenia súdu odvolací orgán Sociálnej poisťovne v obsahu svojho rozhodnutia vo vzťahu k zásadnej námietke žalobcu správne argumentoval ustanoveniami § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj nemožnosťou aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Česká a Slovenská federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, iba pokiaľ ide o III. časť Dohovoru týkajúcich sa starobného dôchodku, pričom invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru, preto je aj nerelevantnou argumentácia žalobcu právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. vo veci týkajúcej sa starobného dôchodku) a súdnou praxou, správnosť ktorej bola preverená Ústavným súdom Slovenskej republiky rozhodujúcim o súlade ustanovení a a a zákona o sociálnom poistení s , ktorý v Náleze sp. zn. zo dňa 13.2.2019 okrem iného uviedol, že: „...posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb, ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ...nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné, vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s ani s . ...“

15. Nakoľko žalobca o priznanie invalidného dôchodku požiadal za situácie odôvodňujúcej aplikáciu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých do doby poistenia

potrebnej na vznik nároku na invalidný dôchodok nemožno zahrnúť doby zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, a bez započítania týchto dôb pred vznikom invalidity získal iba 12 rokov a 94 dní obdobia dôchodkového poistenia miesto ustanovením § 72 ods. 1 písm. g) vyžadovaných 15 rokov dôchodkového poistenia, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napadnutým rozhodnutím správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

16. Súd preto v žalobou napadnutom rozhodnutí a v postupe žalovaného vo veci nezistil pochybenia odôvodňujúce prijatie záveru o nezákonnosti rozhodnutia a žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.