Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/152/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaná

V. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX I. S., trvale bytom N., P. U. XXX/XX, okres S., prechodne bytom N., K. XX, okres S., t. č. vo väzbe v ÚVV Žilina

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

dňa 8.12.2014 v Martine, v Obchodnom centre Tulip, v pobočke VÚB banky poukázal Z. H., nar. X.X.XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXX vedený na osobu M. G., finančnú hotovosť vo výške 3000,- €, pričom táto finančná hotovosť bola určená do dispozície obvinenej, ktorá mu predtým navrhla zhodnotenie tejto finančnej hotovosti jej vložením do depozitu na obdobie 3 mesiacov s termínom výberu do 31.3.2015 o 7%, po čom obvinená z uvedeného účtu finančnú hotovosť vo viacerých „drobných“ výberoch vybrala, túto nijakým spôsobom nezhodnocovala, minula ju pre vlastnú potrebu, čím poškodenému Z. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. - L., Š.. G.. V. XXXX/X, spôsobila škodu vo výške 3000,- €, t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,ods. 2 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Z. H., nar. X.X.XXXX v S., bytom W.. A. XX/X, S., škodu vo výške 2.000,-Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 433/15/5506 podal dňa 25.11.2015 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenej V. G., stíhanej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech.

Obžalovaná V. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2018 po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná bola samosudcom poučená, že toto jej vyhlásenie súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaná odpovedala na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu; ako bola poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu - prečinu; bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu; dobrovoľne sa priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaná na dané otázky odpovedala kladne slovom - „áno“. Prokurátor a obhajkyňa zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste a výroku o náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní konanom 02.10.2018 súd podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy - výpis z účtu, vklad, trestný rozkaz, odpis z registra trestov a lustráciu v registri priestupkov na obžalovanú - potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedených výrokoch.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Väčšou škodou podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 2660 eur. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok t.j. majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin podvodu je úmyselným trestným činom. Záver o zavinení páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen priznaním páchateľa. Podvodné konanie môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Omyl je nezhoda (vedomosti, predstáv ) človeka so skutočným stavom veci. Páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

Vyššie uvedené konanie obžalovanej popísané v obžalobe prokurátora súd právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba

obohatila tým, že uviedla niekoho (poškodeného) do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku (majetku poškodeného) väčšiu škodu (prevyšujúcu sumu 2660,- € ).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovanej súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovaná V. G. nemá záznam v evidencii priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bola doposiaľ 4-krát súdne trestaná, pre spáchanie prevažne majetkovej trestnej činnosti. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/46/2014 zo dňa 05.06.2014, právoplatným 18.06.2014 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, za čo jej bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, do 19.12.2016.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. V. G. zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaná sa k trestnému činu priznala a aj ho oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), priťažujúcou okolnosťou u obžalovanej je to, že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). V tomto konkrétnom prípade za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka až do 5 rokov. Nakoľko samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a súd prijal toto jej vyhlásenie, čím obžalovaná výrazne uľahčila dokazovanie pre súdom a zároveň neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, preto okresný súd v nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 použijúc analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona obžalovanej z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu o štyri mesiace (z dolnej hranice trestnej sadzby stanovenej vo výmere 1 rok na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov), tak ako to môže učiniť prokurátor v rámci konania o dohode o vine a treste. Súd v tomto smere prihliadol na tú skutočnosť, že samotná obžalovaná chcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste (avšak prokurátor nesúhlasil s takýmto postupom na hlavnom pojednávaní č.l. 231 spisu), pričom poškodenému obžalovaná uhradila už v prípravnom konaní časť spôsobenej škody - sumu vo výške 1000,- € (dňa 16.06.2015 č.l. 37 spisu).

S poukazom na osobu obžalovanej, súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovanú pôsobiť represívne, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere 8 mesiacov, teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby (viď vyššie). Súdu nedá nespomenúť i tú skutočnosť, že uloženie podmienečného trestu obžalovanej vylučuje i ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto trestného činu, súd ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovanej /prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Súd v adhéznom konaní priznal poškodenému nárok na náhradu škody a zároveň uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Z. H., nar. X.X.XXXX v S., G. W.. A.E. XX/X, S., škodu vo výške 2.000,- €, nakoľko poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody a tento nárok poškodeného bol riadne preukázaný a vyčíslený relevantnými dokladmi (výpis z účtu na č.l. 22 spisu preukazujúci došlú

platbu od poškodeného Z. H. obžalovanej v sume 3000,- € dňa 09.12.2014, vklad zo dňa 16.06.2015 na č.l. 37 spisu o čiastočnej úhrade škody poškodenému obžalovanou vo výške 1000,- € ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.