Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/114/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého K. K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. bytom ako otec, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov X. K., nar. XX.XX.XXXX,. št. prísl. SR, bytom U., C. ul. č. XXXX/XXA. a B. K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom U., G. ul. č. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého K. K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc 01.10.2018, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Stretávanie sa matky s maloletým K. sa ponecháva neupravené.

Súd konanie o zvýšenie výživného pre maloletého K. zastavuje.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislave IV v Bratislave č. 9C/208/2006-19 zo dňa 05.04.2007 v časti výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 23.02.2016 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého K. zo sumy 100 Eur na sumu 250 Eur mesačne, a to od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení výživného. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že od posledného rozhodnutia o výživnom pre maloletého K. uplynulo 9 rokov, počas ktorých náklady na jeho potreby výrazne vzrástli. Uznesením č. k. 13P/46/2016-9 zo dňa 10.03.2016, právoplatným dňa 06.04.2016, Okresný súd Bratislava IV preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd. Konanie sa na tunajšom súde vedie pod spisovou značkou 8P/114/2016.

2. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2018, doplneným dňa 01.03.2018, sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K., ktorého žiadal zveriť do svojej starostlivosti a matku zaviazať platením výživného vo výške 100 Eur mesačne. Súčasne sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý K. na čas do rozhodnutia vo veci samej zverený do jeho starostlivosti. Otec svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že matka, ktorej bol

maloletý zverený do osobnej starostlivosti, nastúpila na liečenie, trpela psychickými problémami, mala dlhy a splácala exekúcie, trpela anorexiou a na maloletého K. vyvíjala psychický nátlak. Uviedol, že s matkou sa vždy vedeli na všetkom dohodnúť, avšak situácia sa vyhrotila v čase, keď matka začala mať závažnejšie psychické problémy. Otec v zmysle podaného návrhu matke ponúkol, že sa počas jej liečenia o maloletého postará, s čím matka súhlasila a maloletý Filip išiel do domácnosti otca. Matka však následne podľa vyjadrenia otca tohto obvinila z únosu dieťaťa, pričom otec potom maloletého opätovne prevzal do svojej starostlivosti za asistencie polície. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 8P/46/2018.

3. Uznesením č. k. 8P/114/2016 - 78, 8P/46/2018 - 33 zo dňa 21.03.2018 tunajší súd maloletého K. zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc vydaním neodkladného opatrenia, a to do doby právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu; zároveň súd daným uznesením spojil konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného vedené pod č. 8P/114/2016 a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedené pod č. 8P/46/2018 s tým, že vec bude ďalej vedená na tunajšom súde pod č. 8P/114/2016. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/238/2018-130 zo dňa 12.07.2018, ktorým bolo citované rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdené a zároveň ním odvolací súd určil, že počas doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia sa pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/208/2006 zo dňa 05.04.2007 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. na čas po rozvode manželstva.

4. Dňa 18.09.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že s návrhom otca na zverenie maloletého K. do jeho starostlivosti ako aj s určením výživného vo výške 100 Eur mesačne súhlasí. Matka sa vyjadrila, že maloletému, ktorý je už takmer dospelý, nemieni brániť v tom, aby býval u otca s tým, tento sa podľa jej názoru o maloletého dobre postará. Svoj styk s maloletým K. matka upraviť nežiadala, keďže je s ním v osobnom aj telefonickom kontakte, ich vzťah sa zlepšil. Zároveň matka v danom podaní uviedla, že svoj návrh na zvýšenie výživného berie späť. Na pojednávanie nariadené na deň 02.10.2018 sa matka nedostavila napriek tomu, že bola o termíne pojednávania písomne upovedomená dňa 10.09.2018, pričom v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.09.2018 matka vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky).

5. Otec v priebehu konania uviedol, že so späťvzatím návrhu matkou a so zastavením konania v predmetnej časti súhlasí. Otec sa vyjadril, že maloletého K. má v starostlivosti od februára 2018, pričom matka na výživu maloletého prispieva sumou 100 Eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, a preto ani nežiada o spätné určenie výživného a žiada toto priznať od mesiaca október 2018. Uviedol, že maloletý Filip je žiakom druhého ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v X., do školy denne cestuje autobusom s cestovným vo výške cca 50 Eur na tri mesiace v rámci integrovanej dopravy, inak má bežné náklady študenta. Podľa vyjadrenia otca v škole maloletého nie je predpísaný poplatok ZRPŠ, avšak rodičia v rámci Klubu H. - občianskeho združenia rodičov školy prispievajú sumou 100 Eur ročne. Otec uviedol, že zdravotný stav maloletého K. je dobrý s tým, že trpí sezónnou alergiou na pele a od jari do jesene užíva antihistaminiká. Maloletý sa podľa vyjadrenie otca s matkou kontaktuje, čo otec ponecháva na maloletého K. a jeho styk s matkou ani nežiada upraviť. Otec uviedol, že je ženatý, spolu s manželkou sa stará o maloletého K. ako aj o dcéru jeho manželky I. X., nar. XX.XX.XXXX., ktorá je študentkou druhého ročníka Strednej polygrafickej školy v X. a jej náklady sú porovnateľné s nákladmi maloletého K..

6. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že takisto súhlasí so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného matkou a so zastavením konania v danej časti. K návrhu otca na zverenie maloletého K. do jeho starostlivosti sa zástupca kolízneho opatrovníka pripojil, keďže otec starostlivosť o maloletého riadne zabezpečuje a má vytvorené všetky podmienky na túto starostlivosť. Uviedol, že vzhľadom na dohodu rodičov o výške výživného toto tiež žiada určiť vo výške 100 Eur mesačne a styk matky s maloletým navrhol neupraviť, ponechať ho na vzájomnú dohodu medzi maloletým K. a matkou.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v domácnosti otca maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z pohovoru s maloletým dieťaťom, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV 9C/208/2006, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/208/2016-19 zo dňa 05.04.2007, právoplatným dňa 10.05.2004, ktorým bola zároveň schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý K. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom táto je oprávnená dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 3 000 Sk (99,58 Eur) mesačne a styk otca s maloletým zostal neobmedzený, po dohode s matkou. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške cca 14 000 Sk (464,71 Eur). Matka v danom čase pracovala v spoločnosti Nemocnica T. C. U., a.s., kde jej čistý mesačný príjem predstavoval cca 8 900 Sk (295,42 Eur). Maloletý K. v tom čase navštevoval materskú školu.

8. Otec je v súčasnosti ženatý, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, maloletým K. a dcérou manželky I. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou druhého ročníka Strednej polygrafickej školy v X., a to v prenajatom rodinnom dome v U.. Otec je naďalej zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 790 Eur. Okrem maloletého K. otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

9. Matka maloletého je t. č. naďalej rozvedená, je zamestnaná v B. v X., avšak od 13.11.2017 do 23.09.2018 bola práceneschopná, pričom jej bol v mesiaci február 2018 vyplatený preplatok z ročného zúčtovania dane za rok 2017 v sume 114,18 Eur a daňový bonus za mesiace september a december 2017 v sume 42,82 Eur, t. j. celkovo suma 157 Eur. Následne matka požiadala zamestnávateľa o pracovné voľno bez náhrady mzdy na obdobie od 24.09.2018 do 31.12.2018, a to zo zdravotných dôvodov. Od predbežného zverenia maloletého K. do starostlivosti otca matka prispieva na výživu dieťaťa sumou 100 Eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.

10. Maloletý K. v súčasnosti navštevuje druhý ročník Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v X., do školy cestuje autobusom v rámci integrovanej dopravy, má bežné náklady študenta, navštevuje tiež súkromné hodiny hry na gitare. Maloletý trpí sezónnou alergiou na pele, od jari do jesene užíva antihistaminiká, inak je jeho zdravotný stav dobrý. V domácnosti otca má maloletý Filip vytvorené vhodné podmienky, obýva spoločnú izbu s otcom a zároveň má k dispozícii ďalšiu izbu na učenie a trávenie voľného času.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z pohovoru vykonaného s maloletým dňa 26.09.2018 súd zistil, že maloletý K. má podľa svojho vyjadrenia vytvorený veľmi dobrý vzťah s otcom a takisto aj so súčasnou manželkou otca a jej dcérou. Maloletý tiež vyjadril radosť z toho, že sa môže opäť stretávať so starým otcom, čo predtým nemohol. Uviedol, že s matkou sa nestretávajú na pravidelnej báze, naposledy ju videl v mesiaci august 2018, avšak je s ňou v telefonickom kontakte, zavolá jej aj sám od seba, pretože sa to podľa jeho názoru patrí a nechce, aby na neho matka zabudla. Maloletý sa vyjadril, že by chcel zostať bývať s otcom a jeho manželkou.

12. Podľa § 24 odseku 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 odseku 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 28 odseku 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.

17. Podľa § 28 odseku 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 36 odseku Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

19. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov vo všetkých ich aspektoch (IV. ÚS 14/2000 - Ústavný súd Českej republiky). Aj v prípade, ak je u otca priaznivé prostredie na výchovu maloletého, treba uvážiť, či pre zverenie dieťaťa do výchovy otca sú v čase rozhodovania súdov náležité predpoklady, či dieťa malo možnosť si na svojho otca zvyknúť a priľnúť k nemu, aby premiestnením do nového prostredia nebol ohrozený jeho ďalší vývoj (R 21/1965).

20. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, s poukazom na súhlas matky so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj na názor maloletého, súd dospel k záveru, že u maloletého K. a jeho rodičov došlo od posledného rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému k zásadnej zmene pomerov, kedy sa o maloletého K. dlhodobo stará otec. Preto súd vyhovel návrhu otca a rozhodol o zverení maloletého K. do jeho osobnej starostlivosti, keďže tento spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa ako aj skutočnosť, že otec sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie a poskytuje mu sústavnú osobnú starostlivosť. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu zostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.

21. Stretávanie matky s maloletým K. súd ponechal neupravené tak, ako to navrhli obaja rodičia, a to najmä s poukazom na to, že aj v zmysle vyjadrení matky a maloletého sa títo aj v súčasnosti stretávajú a sú tiež v telefonickom kontakte, pričom kolízny opatrovník rovnako navrhol ponechať ich stretávanie na vzájomnú dohodu. V prípade, že v budúcnosti k takejto dohode nepríde, má možnosť ktorýkoľvek z rodičov, resp. aj samotné dieťa podať návrh na úpravu styku matky s maloletým.

22. Podľa § 62 odseku 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 odseku 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

24. Podľa § 62 odseku 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

25. Podľa § 62 odseku 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 65 odseku 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 odseku 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

28. Podľa § 76 odseku 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 76 odseku 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

30. Podľa § 76 odseku 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

31. Podľa § 77 odseku 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 78 odseku 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa § 217 odseku 1 prvej vety C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Podľa § 217 odseku 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

35. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

36. Podľa § 232 odseku 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

38. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 odseku 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu

vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

39. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť otca o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý K. navštevuje v súčasnosti strednú školu, zohľadnil vývojové potreby maloletého ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti K., s.r.o., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 790 Eur. Matka je zamestnaná v B. v X., pričom od 13.11.2017 do 23.09.2018 bola práceneschopná a od 24.09.2018 doposiaľ čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy. Okrem maloletého K. rodičia nemajú žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.

40. Pri takto preukázanom skutkovom stave súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 100 Eur mesačne tak, ako to otec požadoval a s ktorou súhlasili aj matka a kolízny opatrovník.

41. Čo sa týka doby určenia výživného, otec žiadal určiť vyživovaciu povinnosť matky od 01.10.2018, preto súd od tejto doby výživné aj určil. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, otec sa takto spätne určeného výživného nedomáhal, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

43. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

44. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

45. Vzhľadom na to, že zo strany matky došlo k späťvzatiu návrhu na zvýšenie výživného a ostatní účastníci so zastavením konania v tejto časti súhlasili, súd konanie s poukazom na ustanovenia § 29 C.m.p. v danej časti zastavil.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 odseku 1 C.s.p., podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 odseku 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).