Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/1/2013

Potvrdené rozhodnutím 2CoPr/1/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, J., štátne občianstvo Slovenská republika, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému K. H. C., miesto podnikania B. XXX/ X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, o zaplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia vo výške 2.239,86 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr/1/2013-480 zo dňa 01.10.2018 takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I., III., IV.. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktorých výška bude uvedená v osobitnom uznesení súdu prvej inštancie."

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu H. O., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XXXX/X, J., štátne občianstvo Slovenská republika, práv.zast. L. &. J. C. F.K., R..K..S.., X. R.. U. XX, J., proti žalovanému K. H. C., H. J. B. XXX/X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, práv. zast. C. F. E.. E. R., R..K..S.., B. XXXX/X, J., o zaplatenie mzdy a mzdového zvýhodnenia vo výške 2.239,86 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi mzdu vrátane mzdového zvýhodnenia vo výške 1.498,99 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:

zo sumy 51,39 eur od 11.1.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 19,14 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,38 eur od 11.2.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 19,09 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,01 eur od 11.3.2010 do 10.3.2012 a zo sumy 81,29 eur od 11.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 67,81 eur od 11.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 103,99 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 126,46 eur od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 87,45 eur od 11.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 79,39 eur od 11.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 56,42 eur od 11.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 75,21 eur od 11.10.2010 do zaplatenia zo sumy 209,61 eur od 11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 75,61 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 49,39 eur od 11.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 88,63 eur od 11.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 91,97 eur od 11.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 88,88 eur od 11.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 120,03 eur od 11.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 86,90 eur od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 84,84 eur od 11.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 84,47 eur od 11.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 60,72 eur od 11.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 79,48 eur od 11.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 125,71 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Štát má voči stranám nárok na náhradu trov a to vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 33 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 67 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2013 domáhal, aby zaviazal žalovaného označeného ako K. H.F. C. R..K..S.., A.: XXXXXXXX, R. L. zaplatiť mu mzdu vrátane mzdového zvýhodnenia vo výške 2.239,86 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 26.2.2007 strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 26.2.2007 vykonával prácu vo funkcii referent VO. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2009 došlo k zmene funkcie na predavač

a skladník. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda vo výške 13.000,- Sk a splatnosť mzdy do 10- teho dňa mesiaca nasledujúceho. Dodatkom ku pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2007 došlo k dojednaniu zmeny brutto mzdy na sumu 16.500,- Sk. Prácu mal vykonávať v rozsahu 40 hodín týždenne s tým, že podľa článku 11 pracovnej zmluvy mzda zamestnanca bola stanovená s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31.10.2011. Pracovnú dobu mu zamestnávateľ stanovil v týždni od 8.00 hod do 17.00 hod, ktorá sa zhodovala s otváracími hodinami prevádzky a každú druhú sobotu od 7.30 hod do 12.00 hod. Prácu vykonával nad stanovený rámec pracovnej doby minimálne v počte 9 hodín mesačne za odpracované soboty. V období od 1.12.2009 do 31.10.2011 mu bola mzda uhrádzaná len za 8-hodinový denný pracovný čas. Zamestnávateľ mu nepreplácal nadčasové hodiny za dobu, kedy sa zúčastňoval pracovných porád mimo stanovenej pracovnej doby, za dobu vykonávania dennej uzávierky o 17.00 hod. resp. 12.00 hod. v sobotu, za dobu vykonávania inventúr počas víkendov. Žalovaný nepreplácanie nadčasových hodín odôvodňoval ustanovením čl. 11 pracovnej zmluvy. Preplácanie nadčasových hodín bolo na základe jeho podnetu predmetom kontroly inšpektorátu práce, ktorý konštatoval, že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 118 ods.1 a nasl. tým, že za prácu nadčas v mesiacoch december 2009, január a február 2010, september a október 2011 mu nebola preplatená nadčasová práca. Žalovanému bolo kontrólnym orgánom nariadené odstrániť zistené nedostatky. Listom zo dňa 2.10.2012 požiadal žalovaného na splnenie zákonnej povinnosti doplatenia mzdy vrátane mzdového zvýhodnenia vo výške 25 %. Ustanovenie článku 11 pracovnej zmluvy pokladá z dôvodu jeho neurčitosti za absolútne neplatné. Z predmetného ustanovenia nie je zrejmé, o aký rozsah prác nadčas sa má jednať, čo je v rozpore so zákonom. Poukázal tiež na právnu úpravu ust. § 121 Z.p. účinnú od 1.9.2007, podľa ktorej vzhľadom k funkcii vykonávanej žalobcom nie je možné na túto aplikovať ustanovenie § 121 ods. 2 účinného od 1.9.2007. Rozsah práce nadčas, za ktorý si uplatnil náhradu mzdy, vyčíslil v samostatnej prílohe. Podaniami zo dňa 24.4.2013 a 30.4. 2013 žalobca opravil zrejmú nesprávnosť v označení žalovaného s odôvodnením, že mimosúdne sa snažil spor vyriešiť so svojim bývalým zamestnávateľom, živnostníkom K. H.. Pri spracovaní žaloby došlo chybou v písaní k označeniu žalovaného ako obchodnej spoločnosti namiesto jeho označenia ako fyzickej osoby- živnostníka. K chybe došlo z dôvodu, že označenie a sídlo zamestnávateľa boli totožné okrem skutočnosti, že spoločnosti sa líšia identifikačným číslom a formou s.r.o. Z ním pripojených dokladov je zrejmá osoba žalovaného. Na preukázanie svojich tvrdení predložil pracovnú zmluvu v znení dodatkov, náplň práce, dohodu o ukončení pracovného pomeru, potvrdenie o zamestnaní, doklad o otváracích hodinách žalovaného, evidenciu dochádzky, výplatné listiny, list inšpektorátu práce, listy strán a žalobcu s Ing. C. R. vyčíslenie práce nad čas.

2.Uznesením zo dňa 10.5.21013 súd návrh na vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti zamietol. Na základe odvolania žalobcu súd II. inštancie uznesením zo dňa 18.7.2013 zrušil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že nie je dôvod neakceptovať žalobcom navrhovanú opravu chybne označeného žalovaného účastníka konania postupom podľa § 43 O.s.p.

3.V písomnom podaní zo dňa 16.10.2013 žalobca opravil nesprávne označenie žalovaného v návrhu na začatie konania na K.Ó. H., C., miesto podnikania B. XXX/X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX. S takto označenou stranou súd ďalej konal. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z právnej úpravy, podľa ktorej pri prevode časti podniku prevodca ručí za záväzky, ktoré vznikli pred prevodom a ktoré neboli uspokojené zo strany nadobúdateľa.

4.Na pojednávaní po vykonanom dokazovaní žalobca konštatoval , že vec je sporná výlučne po právnej stránke. Žalobca odpracoval za rozhodné obdobie určitý počet nadčasových hodín, osobitne pracovné dni a osobitne soboty. Túto skutočnosť ani jedna sporová strana nerozporuje, preto ju súd môže považovať za preukázanú. Preukázané tiež bolo, že žalovaný vyplácal žalobcovi okrem základnej mzdy aj pohyblivé zložky, konkrétne odmeny , prémie. Túto skutočnosť takisto strany nerozporujú. Medzi stranami je sporná právna kvalifikácia týchto súm, tzn., či je ich možné považovať za preplatenie odpracovanej práce nadčas, alebo sa majú považovať za to, čím sa nazývajú, teda odmeny a prémie a práca nadčas ostáva nepreplatená. Žalovaný uznal, že vo výplatných páskach nesprávne evidoval nadčasové hodiny, avšak poukázal na to, že v konečnom dôsledku žalobcu nepoškodil, nakoľko mu náležiace sumy vyplatil v odmenách a prémiách. Žalobca však údaje vo výplatnej páske pre zamestnávateľa považuje za záväzné a vyplatené sumy je potrebné považovať za sumy prémií a odmien a nadčasové hodiny za nevyplatené. Nebolo preukázané, aby sa žalobca mal počas celého trvania pracovného pomeru možnosť oboznámiť s tým, že sumy vyplácané v položkách prémie a odmeny sú

vlastne sumami za práce nadčas. Jediný záväzný dokument v tomto smere je výplatná páska, ktorá je povinnou zložkou výplaty mzdy. Z výplatných pások nebolo možné zistiť počet skutočne odpracovaných dní a hodín, teda základnej pracovnej doby a hodín nadčasu. Rovnako nebolo možné zistiť, že prémie a odmeny majú predstavovať ekvivalent za nadčasy a v a kom rozsahu. Položky prémie a odmeny boli vo výplatných páskach uvedené bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Okrem toho vo výplatných páskach boli výslovne uvedené aj položky za prácu nadčas, pri ktorých boli uvedené nulové sumy. Z takto predloženej výplatnej pásky nemohol zamestnanec dospieť k inému názoru než, že práca nadčas nebola preplatená a že vyplatená bola iba základná mzda, prémie a odmeny. V danom prípade pochybenie žalovaného ako silnejšej strany v pracovno-právnom vzťahu musí ísť na jeho ťarchu, nie na ťarchu žalobcu ako zamestnanca. Strany neuzavreli dohodu o výplate mzdy, podľa ktorej sa nadčasové hodiny zohľadnia v prémiách a odmenách. O tom, že žalovaný žiadne nadčasy žalobcovi nepreplácal svedčí aj jeho počiatočná obrana spočívajúca v tom, že tento nárok žalobcovi ani nemal vzniknúť, nakoľko nadčasy mal mať prostredníctvom manažérskej doložky zahrnuté v mzde. Žalovaný na začiatku konania tvrdil, že nadčasy nepreplácal žiadne kvôli manažérskej doložke a až po tom, čo si uvedomil jej neplatnosť, vzhľadom na charakter práce žalobcu, začal tvrdiť, že nadčasy preplácal v odmenách, prémiách, motivačnom príspevku a osobnom ohodnotení. Toto konanie žalobca považuje za účelové.

5.Žalobca ako strana v konaní vo svojej výpovedi pred súdom ďalej uviedol, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej zo žalovaným začal vykonávať funkciu referenta veľkoobchodného predaja so stanoveným pracovným časom od 7.00 hod do 16.00 hod a rozsahom týždenného pracovného času 40 hodín. Mzda bola dojednaná v sume 16.500,- Sk. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2009 sa stal skladníkom a predavačom predajni na ul. Partizánskej s určením rozsahu pracovného času od 8.00 hod do 17.00 hod a výkonom práce každú druhú sobotu v čase od 7.30 hod do 12.00 hod. Pracovný pomer ukončil na základe výpovede danej mu zamestnávateľom z organizačných dôvodov. V predajni bol jeho Y. E. B., ktorý zapisoval dochádzku zamestnancov . Nemal vedomosť, ako mu bol zapísaný príchod a odchod. Z výplatnej pásky nemal vedomosť, či mu je preplácaná nadčasová práca a ak áno, v akom rozsahu. O spôsobe vykazovania dochádzky sa začal zaujímať v lete 2010, kedy od neho spolupracovníci požadovali dostaviť sa na pracovisko minimálne 15 minút pred otvorením predajne. U svojho vedúceho sa po každej odpracovanej sobote pýtal, či môže čerpať náhradné voľno, čo mu bolo odmietnuté s tým, že si má čerpať dovolenku. Z toho usúdil, že nadčasová práca mu preplácaná nie je. Odmeny a prémie mu boli vyplácané v rôznych výškach, nie za všetky mesiace. Spor so zamestnávateľom nastal vtedy, keď mu odmeny mali byť vyplácané na ruku. Celkový počet hodín nadčasovej práce si vyčíslil podľa uzávierkovej knihy. Niekedy sa na pracovisku zdržal aj polhodinu po záverečnej dobe predajne. Do nadčasovej práce si zahrnul odpracovaný čas aj od uzavretia predajne po vyhotovenie uzávierky. V sobotu uzávierky vyhotovoval v čase neprítomnosti vedúceho sám. Zúčastňoval sa porád, ktoré sa uskutočňovali pred otvorením predajne, čo bolo evidované napríklad dňa 11.7.2011. O výplate nadčasovej práce sa informoval u svojho nadriadeného ústne, pričom mu bolo vysvetlené, že o takéto veci sa zaujímali aj iní, ktorí už zamestnaní nie sú. Do elektronickej pokladne mali prístup všetci zamestnanci.

6.Pôvodne označený subjekt v písomnom podaní na výzvu súdu žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že so žalobcom nikdy neuzavrel pracovnoprávny vzťah a žalobca nikdy nevykonával prácu v prospech žalovaného. Žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu s fyzickou osobou - živnostníkom K. H. C. A.S.: XXXXXXX. Poprel, aby na označeného žalovaného prešli akékoľvek práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom fyzickou osobou. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

7.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu označil za nedôvodný, čo do základu ako aj výšky s odôvodnením, že žalobca ako zamestnanec vykonával obchodnú činnosť a preto patril do kategórie zamestnancov, u ktorých bolo možné v súlade s ust. § 121 ods. 2 Zákonníka práce dojednať, že vo výške mzdy bude zohľadnená aj práca nadčas. U žalobcu takáto dohoda bola obsiahnutá ešte v pracovnej zmluve zo dňa 26.2.2017 v bode 11, v znení jej dodatku zo dňa 1.12.2009. Takáto dohoda platila do skončenia pracovného pomeru. Nárok žalobcu by mohol byť dôvodný len v rozsahu nad 150 hodín práce nadčas ročne. V roku 2009 žalobca nepreukázal prácu nadčas viac ako 150 hodín ročne. Za roky 2010 a 2011 by mal žalobca nárok na prácu nadčas pri zohľadnení 150 hodín nárok na prácu nadčas v rozsahu po 78 hodín. Žalovaný na základe kontroly inšpektorátu práce mu vyplatil mzdu za prácu nadčas v rozsahu 43 hodín, preto by mohol byť nárok žalobcu dôvodný maximálne za 113 hodín práce nadčas. Skutočne mu bola vyplatená mzda za prácu nadčas v rozsahu 302,5 hodín.

Uplatnený nárok 2.239,86 eur je nárokom žalobcu v hrubej mzde. Preto aj pri dôvodnosti uplatneného nároku by zamestnávateľ mal povinnosť odviesť poistné a daň. Pri skončení pracovného pomeru žalobca nenamietal nevyplatenie práce nadčas. Kontrolou inšpektorátu práce mimo mesiacov december 2009 až február 2010 a september a október 2011 nebolo zistené porušenie zákona. Inšpekčný orgán uznal, že mzda za prácu nadčas je v ostatných mesiacoch uvedená v kolónke odmeny, hoci nesprávne a správne mala byť uvedená v kolónke nadčasy, resp. príplatky vo sviatok. O týchto zisteniach bol žalobca inšpekčným orgánom upovedomený. Pretože išlo o neštandardný spôsob zúčtovania a vykázania tohto nároku, bol zamestnávateľ poučený o zavedení predpísaného spôsobu tak, aby bolo zrejmé, čo je a čo nie je nárokovateľnou zložkou. Žalobcovi bola zaplatená suma 125,26 eur (suma brutto 178,01 eur) za 43 hodín práce nadčas po odpočítaní zákonných zrážok. Zo žaloby nie je zrejmé, či žalobca túto sumu zohľadnil. Skutočný rozsah odpracovaného času žalobca pravidelne uznal pri výplate mzdy po obdržaní výplatnej pásky. Mzda za prácu nadčas a vo sviatok bola vo výplatnej páske uvedená v kolónke odmeny a bola vypočítaná v súlade so zákonom. Mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ktorá sa za rozhodné obdobie prejavila vo výplatnej páske v kolónke odmeny, je vo výške 1.217,80 eur a po kontrole inšpektorátom práce pripočítaním sumy 178,01 eur spolu vo výške 1.395,81 eur brutto. Prácu nadčas v soboty, vo sviatok, za porady a inventarizácie žalovaný v evidencii dochádzky zohľadnil, preto je potrebné odpočítať sumu 1.395,81 eur brutto z uplatneného nároku žalobcu. Z uplatneného nároku na náhradu mzdy za prácu nadčas v rozsahu 324,25 hodín, za prácu nadčas v sobotu 185,01 hodín a v nedeľu 10 hodín, spolu v rozsahu 519,26 hodín, žalovaný uspokojil nárok priebežne v rozsahu spolu 302,5 hodín (259,5 + 43 hodín). Spornou zostáva náhrada za 216,76 hodín nadčasovej práce vyčíslená žalobcom, ktorú mal tento preukázať dennými uzávierkami pokladne. Žalobca si odporuje v tom, že na jednej strane poukazuje na knihu dochádzky a na druhej strane odpracovaný čas evidovaný knihou dochádzky spochybňuje. Žalobca nezohľadnil pri dochádzke deklarovanej dennými uzávierkami pokladne omeškaným pracovným časom z titulu oneskorených príchodov do práce v rozsahu 10-20 minút ako aj prestávkami na odpočinok a jedenie, ktoré u žalobcu trvali pravidelne nad 30 minút, čím denne priemerne neodpracoval 30 minút. To pri spornom období predstavuje omeškaný pracovný čas cca 241,5 hodín. Ak by sa mal koniec pracovného času riadiť časom uzávierky pokladne, tak potom pri výpočte odpracovaných hodín pre určenie začiatku pracovného času by sa malo vychádzať z času otvorenia pokladne a uskutočnenia prvej účtovnej operácie. Žalobca na seba vzťahuje každú uzávierku pokladne , aj keď uzávierku pokladne nerobil iba on, ale aj ostatní zamestnanci predajne, pričom použili kód uzávierky pokladne patriaci žalobcovi. Takáto uzávierka sa konala až po odchode žalobcu z pracoviska. Na preukázanie svojich tvrdení predložil doklady o dennej uzávierke pokladne v rokoch 2010, 2011 , doklad o uzávierke pokladne vykonanej vedúcim E. B. Y. rokoch 2010 a 2011 a doklad o čerpaní dovolenky žalobcom , protokol inšpektorátu práce, evidencie dochádzky , výplatné pásky. Zároveň žiadal k veci vypočuť ako svedkov E. B., H. K., H. B.Y., Ľ. S..

8. Spracoval výpočet nadčasovej práce do tabuľky :

mesiac výplatná páska Podľa evidencie Nadčasy v hrubej mzde+ v kolónke odmeny dochádzky do práce inšp. práce

december 2009 22,- € 22,-€/4,5 hod 22,-€ + 32,35 €/8,5 hod január 2010 22,- € 22,-€/4,5 hod 22,-€ + 6,29 €/1,5 hod február 2010 44,- € 44,- €/9 hod 44,- + 8,72 €/2 hod marec 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € apríl 2010 76,70 € 76,65 €/17 hod 76,70 € máj 2010 116,50 € 116,54 €/19 hod 116,50 € jún 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- €

júl 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- eur augusta 2010 22,- € 22,- €/4,5 hod 22,- € september 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € október 2010 205,40 € 205,42 €/40 hod 205,40 € november 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € december 2010 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € január 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € február 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- €

marec 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € apríl 2011 78,70 € 78,69 €/17,5 78,70 € máj 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € jún 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € júl 2011 44,- € 44,01 €/9 hod 44,- € august 2011 22,- € 22,- €/4,5 hod 22,- € september 2011 0,- € 54,64 €/12,5 hod 0,- + 75,34 €/18 hod október 2011 80,50 € 80,45 €/18,5 hod 80,50 €+55,31 €/13 hod 259,5 hod 1.217,80 € + 178,01 €/43 hod

9.V priebehu konania upresnil údaje týkajúce sa nadčasovej práce žalobcu tak, že od mesiaca december 2009 do mesiaca október 2011 bolo žalobcovi vykázaných 466 hodín nadčasovej práce, 14 hodín práce vo sviatok. Uhradených mu boli nadčasové hodiny v počte 437 v sume 2.208,99 eur a motivačný bonus za prácu nadčas v sume 448,82 eur. Naviac mu podľa záverov inšpektorátu práce bolo preplatených 43 hodín, v celkovej sume 178,01 eur. Príplatky mu boli zahrnuté nielen v kolónke odmien, ale aj v kolónke prémií.

10.Na pojednávaní po vykonanom dokazovaní uviedol, že žalovaný žalobcovi vyplácal mzdu za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a vo sviatok, len vo výplatných páskach tento mzdový nárok žalobcu nesprávne vykazoval v kolónkach odmeny a prémie. To je aj záver kontroly inšpektorátu práce , pričom inšpektorát práce dospel k záveru, že žalovaný pochybil len v mesiacoch 12/2009, 1/2010, 2/2010, 9/2011 a 10/2011 a za tieto mesiace žalovaný následne žalobcovi doplatil jeho mzdové nároky za prácu nadčas. Sumy vykazované vo výplatných páskach v kolónkach prémie a odmeny majú súvis s odpracovanými nadčasovými hodinami. Žalobca veľmi dobre vedel o tom, že takto sú mu vykazované jeho mzdové nároky za prácu nadčas, pričom žalovaný takto vykazoval tieto mzdové nároky aj vo vzťahu k ostatným zamestnancom. Žalobca namietal len to, že tieto jeho mzdové nároky nie sú vykázané v správnej kolónke. Až do skončenia pracovného pomeru sa nedožadoval uspokojenia žiadnych mzdových nárokov z titulu jeho práce nadčas. Podľa zistenia znalkyne nárok žalobcu bol vyčíslený na sumu 2.029,40 eur, pričom žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 2.387,- eur, v ktorej nie je započítané ani osobné ohodnotenie žalobcu ani motivačný bonus, ktorý mu žalovaný ešte naviac vyplácal. Žalovaný na nárokoch žalobcu zaplatil žalobcovi sumu o 357,67 eur viac, ako podľa znalkyne vyplatiť mal. Žalobcovi nevznikol nárok na výplatu akejkoľvek pohyblivej zložky mzdy. Žalovaný nemal žiadny prémiový poriadok ani poriadok pre vyplácanie odmien. Žalovaný len z dobrej vôle vyplácal žalobcovi aj osobné ohodnotenie, pričom za sporné obdobie mu zaplatil 450- eur. Tiež mu vyplácal motivačný bonus, pričom za sporné obdobie mu zaplatil sumu 448,82 eur. Žalovaný vyplácal žalobcovi aj iné benefity, na ktoré nemal žiadny zákonný nárok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že prémie a odmeny boli pohyblivou zložkou jeho mzdy, tak toto tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal. V kolónke prémie a odmeny boli vykazované mzdové nároky žalobcu za prácu nadčas, pričom sumy uvedené v týchto kolónkach sú úplne zhodné so sumami, ktoré sú uvedené v dochádzkových listoch v spodnej časti, kde je urobený výpočet zamestnávateľa za prácu v sobotu, o ktorom žalobca vedel .

11.Žalovaný vo svojej výpovedi ako strana v konaní uviedol, že ako živnostník podnikal cca 20 rokov. V roku 2007, v čase uzavretia pracovného pomeru so žalobcom, zamestnával asi 58 ľudí. Všetci pracovníci v uzatvorenej pracovnej zmluve mali klauzulu o tom, že v mzde je zohľadnená aj práca nadčas. Pracovný čas pracovníkov pracujúcich v prevádzkach s otváracou dobou bol ohraničený touto otváracou dobou. Pracovníci mali nárok na prestávku na obed v rozsahu 30 minút. Práca nadčas bola vyplácaná v kolónke odmeny, čo bolo zaužívané a každý zamestnanec o tom vedel. Preplácanú prácu nadčas si pracovník mohol odkontrolovať kedykoľvek v pracovnom výkaze vedenom ekonómkou. Žalobca ho nežiadal o prípadné čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Pracovníci mali záujem skôr o preplatenie mzdy. Vyplácanie prémií a osobného ohodnotenia odsúhlasoval mesačne sám podľa ekonomických ukazovateľov firmy. Prémiový poriadok vyhotovený nebol. Evidenciu dochádzky pracovníkov viedli vedúci. Neexistoval dôvod na preplácanie nadčasov evidovaných v minútach. Žalobcovi bola preplatená nadčasová práca v rozsahu 302,5 hodín, hoci vykázaná v kolónke odmeny.

12.Žalovaný dodatočne predložil súdu evidenciu dochádzky žalobcu v spornom období, upravenej evidencie zamestnávateľom s konštatovaním výpočtu mzdy za prácu nadčas v pôvodnej evidencii a upravenej evidencii, ktorá obsahuje výpočet odmeny za prácu nadčas ako aj motivačné prémie za

nadčas, dokladov o dennej uzávierke pokladne v rokoch 2010, 2011, dokladov o uzávierke pokladne vykonanej vedúcim E. B.Č. Y. K. 2010 a 2011, dokladov o čerpaní dovolenky žalobcom,

13.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, ich vypočutím, vypočutím svedkov F. Y. , E. B., H. B., U. Ž., B. A.. G. Z. , oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy žalobcu, jej dodatkov, dokladu o otváracích hodinách predajne žalovaného, evidencie dochádzky, listu inšpektorátu práce, listov strán , vyčíslenia práce nad čas, výpisu z obchodného a živnostenského registra, dokladov o dennej uzávierke pokladne v rokoch 2010, 2011, dokladov o uzávierke pokladne vykonanej vedúcim E. B. Y. rokoch 2010 a 2011, dokladov o čerpaní dovolenky žalobcom, protokolu inšpektorátu práce, zmlúv o predaji časti podniku, príloh ku zmluvám, správy O. D. XB, R..K..S.. J., zistil nasledovný skutkový stav:

14.Podľa výpisu z obchodného registra pod A.: XXXXXXXX je evidovaná obchodná spoločnosť K. H. C. R..K..S., B. XXX/X, R. L.. J. Y. B. Ž. K. J. A.: XXXXXXXX je evidovaný živnostník Róbert H. C. R. H. J. N.. B. XXX/X, R. L.. Rovnako vo výpise zo živnostenského registra je evidovaná spoločnosť K. H. C., R..K..S..

15.Dňa 26.2.2007 uzavrel žalobca so zamestnávateľom K. H. C., A.: XXXXXXXX pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 26.2.2007 začal vykonávať prácu referenta VO. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so stanovením základného pracovného času v rozsahu 40 hodín týždenne, dohodnutej mzdy 13.000,- Sk a splatnosti mzdy najneskôr v 10-ty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho. Podľa bodu 11 pracovnej zmluvy zamestnanec súhlasil s tým, že mzda je stanovená so zreteľom na prípadnú prácu nadčas. Podľa bodu 12 zamestnávateľ je oprávnený rozhodnúť o vyplatení ďalších finančných odmien zamestnancovi a to v závislosti od zisku firmy, obratu, prípadne dosiahnutých mimoriadnych pracovných výsledkov zamestnanca. Na tieto ďalšie odmeny, osobné ohodnotenie zamestnanca nevzniká zamestnancovi právny nárok. Zamestnávateľ vyhotovil popis pracovnej činnosti zamestnanca. Dňa 1.4.2007 strany uzavreli dohodu o zmene výšky mzdy na sumu 16.500,- Sk a dňa 1.12.2009 na zmene druhu práce na funkciu predavač, skladník. Dňa 31.10.2011 strany uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru dňom 31.10.2011. Dňa 4.11.2011 žalovaný vydal žalobcovi potvrdenie o zamestnaní.

16.Podľa fotokópie oznamu predajne C. X. N.. J. Y. J., otváracie hodiny počas pracovného týždňa boli od 8.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 7.30 hod. do 12.00 hod. Žalobca spracoval prehľad o nadčasovej práci a nevyplatených odmenách za nadčasovú prácu, podľa ktorej: -v mesiaci december 2009 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 9,5 + 4,5 hodiny prislúcha mzda 57,25 eur -v mesiaci január 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 1,5 + 4,5 hodiny prislúcha mzda 27,22 eur -v mesiaci február 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 14,15 + 9,17 hodiny prislúcha mzda 101,66 eur -v mesiaci marec 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 12,83 + 4,5 hodiny prislúcha mzda 67,81 eur -v mesiaci apríl 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 21 + 4,5 hodiny prislúcha mzda 124,68 eur -v mesiaci máj 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 25,5 + 4,5 hodiny prislúcha mzda 126,46 eur -v mesiaci jún 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 12,5 + 9 hodiny prislúcha mzda 87,45 eur -v mesiaci júl 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,37 + 9 hodiny prislúcha mzda 88,22 eur -v mesiaci august 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 10,85 + 4,77 hodiny prislúcha mzda 65,34 eur -v mesiaci september 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,58 + 9,22 hodiny prislúcha mzda 93,48 eur -v mesiaci október 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 19,53 + 20,13 hodiny prislúcha mzda 209,91 eur -v mesiaci november 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,83 + 9,17 hodiny prislúcha mzda 92,19 eur -v mesiaci december 2010 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,12 + 9,12 hodiny prislúcha mzda 82,55 eur -v mesiaci január 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 12,8 + 9,33 hodiny prislúcha mzda 99,39 eur -v mesiaci február 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,97 + 9,25 hodiny prislúcha mzda 95,30 eur -v mesiaci marec 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 14,78 + 9,2 hodiny prislúcha mzda 96,99 eur -v mesiaci apríl 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 22,63 + 9,12 hodiny prislúcha mzda 146,81 eur -v mesiaci máj 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 13,92 + 9,18 hodiny prislúcha mzda 95,46 eur -v mesiaci jún 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 12,43 + 9,18 hodiny prislúcha mzda 89,30 eur

-v mesiaci júl 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 11,40 + 9,32 prislúcha mzda 93,18 eur v mesiaci august 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 12,22 + 4,6 hodiny prislúcha mzda 70,40 eur -v mesiaci september 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 16,27 + 4,53 hodiny prislúcha mzda 93,54 eur -v mesiaci október 2011 mu za nadčasovú prácu v rozsahu 22,57 + 9,22 hodiny prislúcha mzda 135,26 eur. Spolu žalobca vyčíslil prácu nadčas v rozsahu 324,25 hodín, v sobotu v rozsahu 185,01 hod a náhradu mzdy vo výške 2.239,86 eur. Prílohou daného prehľadu nadčasovej práce je evidencia dochádzky s vyčíslením nadčasov 1 a 2 za jednotlivé mesiace, tabuľka s uvedením času uzávierky s vyčíslením nadčasovej práce v minútach za jednotlivé mesiace.

17.Podľa jednotlivých výplatných pások za jednotlivé mesiace sporného obdobia výplatné pásky obsahujú kolónky o.i. o odpracovaných dňoch, hodinách, mzde, nadčasoch, osobnom ohodnotení, odmenách, prémiách ako aj vyplatenej mzde. Za celé obdobie pri položkách nadčas 1 - 25 % a nadčas 2 - 0,0 % nie sú uvedené hodiny nadčasovej práce, ani vyplatená mzda za nadčasovú prácu.

18.V kolónke odmeny, osobné ohodnotenie, prémie sú uvádzané číselné údaje o ich priznaní.

19.Dňa 27.2.2012 inšpektorát práce vyhotovil protokol o výsledku inšpekcie u kontrolovaného subjektu K. H. C., J. J. J., J.. V bode III. B konštatuje porušenie povinností vo vzťahu k zamestnancovi H. O. v poskytnutí mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas vykonanú v mesiaci december 2009, január a február 2010 a september a október 2011. Zamestnávateľovi uložil odstrániť zistené nedostatky v lehote 10 dní.

20.Listom zo dňa 6.3.2012 A. J. J. žalobcovi oznámil, že na základe predložených materiálov žalovaného bolo zistené, že na predajni každý mesiac vykonával prácu nadčas. Ním vykonávaná práca nespadá do okruhu zamestnaní, v rámci ktorého by výkon práce mohol byť dohodnutý aj so zohľadnením práce nadčas. Správny orgán nariadil zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky týkajúce sa nevyplácanej mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas v lehote 10 dní. Protokol bol zamestnávateľom prevzatý dňa 5.3.2012.

21.Listom zo dňa 2.6.2012 žalobca doplnil údaje o svojej dochádzke s vysvetlením, že evidenciu dochádzky si robil na základe vykonaných uzávierok. Po uzávierke sa ešte kontrolovala tŕžba a hotovosť v pokladni. Pracovné soboty si zarátal do nadčasov, pretože za tieto si nečerpal náhradné voľno.

22.Listom zo dňa 2.10.2012 H.. C. R. ako zástupca žalobcu vyzval žalovaného na splnenie zákonnej povinnosti vyplatenia mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas vykonanú žalobcom v období mesiacov december 2009 až október 2011. Listom zo dňa 12.11.2012 právny zástupca žalovaného zástupcovi žalobcu oznámil, že podľa uzavretej pracovnej zmluvy na uplatnené nároky nie je možné použiť právnu úpravu účinnú od 1.9.2007. Mzdu za prácu nadčas mal žalobca zohľadnenú v základnej mzde a v pohyblivej zložke mzdy a to prémiách, osobnom ohodnotení a odmenách. Deklarovaný čas práce nadčas žalobcu neuznal správnym. Uzávierka registračnej pokladne u žalobca nebola koncom pracovného času. Za uzávierku bol zodpovedný vedúci predajne. Pri výkone práce každú druhú sobotu v roku žalobca vykázal nadčasovú prácu 228 hodín, z ktorej by mu mohol vzniknúť nárok vo výške rozdielu medzi odpracovaným počtom 228 hodín a počtom 150 hodín ročne, ktorá je zohľadnená v pracovnej zmluve. Za rok 2009 žalobca nepreukázal prácu nadčas viac ako 150 hodín ročne, za roky 2010 a 2011 by mu mohla prislúchať odmena za prácu nadčas v rozsahu po 78 hodín. Inšpektorátom práce bol zistený nedostatok iba za mesiace december 2009 až február 2010 a september a október 2011. Za mesiace, v ktorých žalobca poberal pohyblivú zložku mzdy, inšpektorát práce porušenie povinnosti zamestnávateľovi nevytkol, z čoho vyplýva, že vychádzal z právnej úpravy účinnej do 1.9.2007. Za vytýkané obdobie bola žalobcovi doplatená mzda a príplatok za prácu nadčas spolu za 43 hodín vo výške 178,01 eur. Tento rozsah práce je potrebné od nároku za 156 hodín odpočítať, z čoho by mal mať nárok za prácu nadčas už len v rozsahu 113 hodín. Adresáta požiadal o opravu výpočtu rozsahu práce nadčas. Zástupca žalobcu v liste zo dňa 30.11.2012 žalovanému oznámil, že na daný prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1.9.2007. Dohoda o zohľadnení práce nadčas sa v dôsledku zmeny právnej úprav stala neplatnou, preto žalobcovi prislúcha odmena za prácu nadčas už od prvej nadčasovej hodiny a nie je možné zohľadniť počet 150 nadčasových hodín v kalendárnom roku. Tvrdenia žalovaného o vyplatení práce nadčas v pohyblivej zložke pokladá za účelové, pretože možnosť vyplatenia pohyblivej zložky mzdy mal žalobca zakotvenú v pracovnej zmluve. Tieto pohyblivé zložky

mzdy sú právne nenárokovateľné na rozdiel od výkonu práce nadčas. Žalovaný v písomnej správe zo dňa 10.12.2012 zotrval na svojej argumentácii.

23.Podľa evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom za mesiace december 2009 až október 2011, evidencia dochádzky obsahuje tabuľku s údajmi dátum, príchod v čase hodín a minúta, odchod v čase hodín a minúta, odpracovaný nadčas 1, nadčas 2, nadčas 3.Pod tabuľkou sa nachádza prepočet, ktorý podľa vysvetlenia žalovaného obsahuje počet hodín nadčas 2, vynásobený priemernou hodinovou mzdou zamestnanca vyplývajúcu z pracovnej zmluvy. Tabuľka neobsahuje v každom prípade výpočet pri evidovanom nadčase 1.

24.Žalovaným predložené písomné denné uzávierky obsahujú údaj o vykonaní uzávierky pracovníkom O. napríklad v dňoch 30.1.2010, 17.4.2010, 15.5.2010 až 29.10.2011.

25.Dňa 1.8.2012 uzavrel K. H. C. R. L. ako predávajúci s kupujúcim K. H. C. R..K..S.. R. L. ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku uzavretú podľa ust. § 487a nasl. Ob. Z. Predmetom zmluvy bola časť podniku, ktorú tvorilo vnútropodnikové stredisko veľkoobchod. Podľa bodu IV. 4.5 na základe zmluvy sa kupujúci stal právnym nástupcom všetkých práv a povinností súvisiacich s „časťou podniku „ predávajúceho, ktoré vznikli ku dňu uzavretia tejto zmluvy a to aj takých, na ktoré nemohli účastníci pri uzavretí tejto zmluvy pomýšľať a neboli zachytené v účtovnej evidencii predávajúceho. Podľa bodu IV. 6 záväzok z titulu vyplatenia mzdových nárokov zamestnancov uvedených v prílohe č. 6 zmluvy vzniknutých do 31.7.2012 je povinný vysporiadať predávajúci. Podľa prílohy č. 6 zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.10.2012 je uvedený menoslov zamestnancov prechádzajúcich do obchodnej spoločnosti K. H. C., okrem iného je uvedený prehľad zamestnancov prevádzky Partizánska, kúpeľňové štúdio a to H. K., H. B., Ľ. S., L.. S. Ž. C. R. O.. G. X.XX.XXXX N. K. H. C. R. L. ako predávajúci s kupujúcim Róbertom H. C. R..K..S.. R. L. ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku uzavretú podľa ust. § 487a nasl. Ob.z. Predmetom zmluvy bola časť podniku tvoriaceho vnútropodnikové strediská, predajne okrem iného kúpeľňové štúdio ul. Partizánska, Poprad. Táto „časť podniku“ pozostáva zo zložiek majetku: dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, drobného hmotného majetku, zamestnancov, a i., ktoré sú špecifikované v účtovníctve predávajúceho, v evidencii pracovnoprávnych vzťahov, mzdovej evidencii a i. Jednotlivé časti majetku sú špecifikované v prílohách okrem iného v číslo 4 pohľadávky a č. 6 zamestnanci. Predávajúci odpredal majetok vrátane iných práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie časti podniku a kupujúci kúpil časť podniku predávajúceho v celosti s tým, že nadobudol vlastnícke právo k dlhodobému hmotnému majetku, zásobám, k pohľadávkam evidovaným v účtovníctve predávajúceho ku dňu uzavretia zmluvy, k záväzkom evidovaným v účtovníctve predávajúceho ku dňu uzavretia zmluvy, k právam, povinnostiam a záväzkom vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom, evidovaných v účtovníctve predávajúceho ku dňu uzavretia tejto zmluvy (§ 28, 29 a 29a Zákonníka práce). Podľa bodu IV. na kupujúceho prechádzajú vlastnícke práva k hnuteľným veciam, nehmotnému majetku, všetky práva a záväzky s „časťou podniku“ súvisiace, na ktoré sa predaj vzťahuje a to dňom účinnosti tejto zmluvy. Podľa bodu IV. 5 na základe tejto zmluvy je kupujúci právnym nástupcom všetkých práv a povinností súvisiacich „s časťou podniku“ predávajúceho, ktoré vznikli ku dňu uzavretia tejto zmluvy a to aj takých, na ktoré nemohli účastníci pri uzavretí tejto zmluvy pomýšľať a neboli zachytené v účtovnej evidencii predávajúceho. Podľa bodu IV.6 záväzok z titulu vyplatenia mzdových nárokov zamestnancov uvedených v prílohe č. 6 tejto zmluvy vzniknutých do 30.9.2012 je povinný vysporiadať predávajúci.

26.Podľa správy R. D. XB, R..K..S.. J. zo dňa 12.1.2015 žalobca v dobe od 1.12.2009 do 31.10.2012 bol na základe žiadosti strážnej služby z dôvodu kontroly objektov po prijatých poplachových stavov privolaný na objekt C., N.. G., J. dňa 3.6.2010 v čase 18.24 h až 18.50 h, dňa 15.9.2010 v čase 10.57 h, 11.04 h, dňa 22.1.2011 v čase 12.42 h až 12.48 h, dňa 6.3.2011 v čase 10.07 h a 10.22 h a dňa 10.7.2011 v čase 17.20 h až 17.321 h., na objekt C. bol privolaný dňa 25.8.2010 v čase 01.39 h až 01.47 h a dňa 20.3.2011 v čase 01.48 h až 01.52 h.

27.Znalkyňa A.. G. Z. dňa 27.10.2015 pod č. 17/2015 podala znalecký posudok, podľa záverov ktorého údaje z osobnej evidencie dochádzky žalobcu vedenej zamestnávateľom o odpracovanom čase v jednotlivých mesiacoch v období od 1.12.2009 do 31.10.2011 nezodpovedajú údajom o odpracovanom čase vo výplatných páskach za príslušné mesiace. Výplatné pásky neudávajú prácu nadčas, ktorá bola podľa evidencie dochádzky vykázaná. Znalec podľa evidencie dochádzky žalobcu zistil, že

zamestnanec vykonával prácu nadčas pravidelne každý mesiac. Do úvahy bola braná evidencia pracovného času tak, ako bola uvedená vo výkazoch za jednotlivé mesiace. Odpracované hodiny boli vypočítané podľa uvádzaných príchodov a odchodov zamestnanca v sledovanom období. Znalec vyhotovil dve varianty riešenia svojich záverov a to variantu A, v ktorej prémie, odmeny a osobné ohodnotenie zahrnul do pohyblivej zložky mzdy a variantu B, v ktorej do pohyblivej zložky mzdy zahrnul iba prémie a osobné ohodnotenie.

28.Na zodpovedanie otázky 3 uznesenia súdu, čí výške vyčíslenej mzdy za prácu nadčas zodpovedá niektorá zo súm uvedená zamestnávateľom vo výplatných páskach v jednotlivých mesiacoch v kolónke odmeny, znalec konštatoval, že položku mzdy „odmena“ bola istou formou kompenzáciu práce nadčas vykonanej zamestnancom, i keď nie v správnej a dostatočnej výške. Porovnaním výšky odmien je možné vidieť zjavnú súvislosť medzi výškou mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a výškou odmeny, aj keď sumy odmien boli istým spôsobom paušalizované a nie vypočítané formou, ako podľa zákona má byť vypočítaná. Výnimku tvorí mesiac september, kedy žiadna odmena nebola pracovníkovi priznaná. Je evidentné, že zamestnávateľ pri výpočte mzdy istým spôsobom zohľadňoval odpracované hodiny nadčas. Výške vyčíslenej mzdy za prácu nadčas podľa znalca nezodpovedá žiadna zo súm uvedená zamestnávateľom vo výplatných páskach v jednotlivých mesiacoch v kolónke pohyblivých zložiek mzdy (prémie, odmeny, osobné ohodnotenie). Avšak pri skúmaní výšky odmien bol zistený priamy vzťah medzi výškou mzdy a mzdového zvýhodnenia vypočítaného v rámci znaleckého dokazovania a výškou odmien (graf č. 2) ako aj súčtu odmien a prémií v príslušnom mesiaci (graf č. 3), na čo mala vplyv práve výška odmien.

29.Na rozhodnutie súdu znalec ponechal otázku, či podľa varianty A všetky pohyblivé zložky mzdy (odmena, prémie, osobné ohodnotenie) priznané zamestnancovi zamestnávateľom nesúviseli s vykonanou prácou nadčas. Mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas bude v tomto prípade tvoriť ďalšiu pripočítateľnú časť mzdy. Pri riešení B pohyblivá zložka mzdy - odmeny budú považované za časť mzdy, ktorú zamestnancovi priznal zamestnávateľ na základe odpracovaných nadčasových hodín, i keď neštandardným spôsobom a v nižšej výške ako zamestnancovi prináležala. Odmeny v tomto prípade sú náhradené mzdou vypočítanou a mzdovým zvýhodnením v správnej výške. Podľa riešenia A na základe výpočtu mzdy znalkyňou žalobcovi prináležala za odpracované nadčasové hodiny mzda a mzdové zvýhodnenie v celkovej výške 2.029,40 eur. Pri riešení B na základe výpočtu mzdy znalkyňou žalobcovi prináležala za odpracované nadčasové hodiny mzda a mzdové zvýhodnenie v celkovej výške netto 623,28,- eur. Pri riešení A celkový rozdiel (nedoplatok zamestnávateľa) medzi vyplatenou čistou mzdou zamestnávateľom a čistou mzdou určenou daným znaleckým posudkom bol v sume 1.624,25 eur. Pri riešení B predstavoval rozdiel sumu 623,28 eur. Od celkového rozdielu je potrebné odpočítať sumu čistej mzdy doplatenej zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru a to vo výške 125,26 eur oboch variantných riešení. Znalec vyslovil nesúhlas s tvrdením inšpektorátu práce, že finančné prostriedky za prácu nadčas boli vyplácané v položkách prémie a odmeny. Znaleckým dokazovaním bola preukázaná súvislosť len medzi výškou odmien a počtom odpracovaných hodín, preto je možné uvažovať, že odmena predstavovala čiastočnú kompenzáciu práce nadčas zamestnávateľom. Medzi položkou prémie a nadčasovými hodinami nebol zistený žiadny vzťah alebo vzájomná súvislosť a táto položka nebola uznaná za prostriedky vyplácané za prácu nadčas. Súčet položiek prémie a odmeny v žiadnom prípade nesúhlasil s vypočítanou mzdou a mzdovým zvýhodnením za hodiny práce nadčas. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku realizovala tiež prepočet rozdielu medzi čistou mzdou ustálenou znalcom za jednotlivé mesiace a mzdou vyplatenou podľa výplatných pások. Na základe vyjadrení strán znalkyňa vyhotovila dňa 11.8.2017 doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, podľa záveru ktorého pripočítala sumy vyplatené žalovaným na základe kontroly inšpektorátu práce spolu vo výške 178,01 eur brutto a to za mesiace december 2009, január a február 2010 a za mesiace september a október 2011. Pri zohľadnení pripočítaných súm znalkyňa nanovo vyhotovila graf č. 3. Po zohľadnení vyplatených súm porovnaním pôvodného a novovytvoreného grafu zistila, že sumy mzdy za nadčas podľa výpočtu znalkyne a súčet prémií a odmien v súčte s dodatočne vyplatenou sumou v zmysle zistení inšpektorátu práce sa priblížili len za obdobia, kedy bol doplatok vykonaný. Vychádzajúc z tabuľky č. 7 vyhotovenej znalkyňou obsahujúcej evidované nadčasy, odmeny zaznamenané vo výplatných páskach a sumy pod dátumovkami vyhotovenými žalovaným za jednotlivé mesiace, znalkyňa konštatuje, že suma pod dátumovkou je v každom mesiaci zhodná s výškou odmeny uvedenej vo výplatných páskach okrem mesiaca október 2011, kedy bola od tejto sumy odpočítaná strava. Vypočítaným sumám v evidencii dochádzky do práce za celé posudzované obdobie zodpovedajú sumy uvedené vo výplatných páskach v kolónke odmeny. Znalec konštatuje, že riešenia predchádzajúcich otázok popísané v

posudku potvrdzujú, že suma odmien uvedená vo výplatných páskach a vyplatená zamestnávateľom zamestnancovi bola vypočítaná podľa počtu nadčasových hodín odpracovaných v sobotu a vo sviatok. V troch obdobiach, apríl 2010, október 2010 a apríl 2011 sú zohľadnené aj nadčasové hodiny vypočítané v stĺpci nadčas 1. Počet nadčasových hodín uvedených v dochádzke v stĺpci nadčas 1 nie je vypočítaný v správnej výške. Znalkyňa v odpovedi na otázku č. 4 po dopočítaní doplatku mzdy na základe kontroly inšpektorátu práce pri riešení A ustálila čistú mzdu vo výške 15.127,93 eur, čistú mzdu vyplatenú zamestnávateľom 13.503,68 eur a pri zohľadnení doplatku 125,26 eur vyčíslila rozdiel 1.498,99 eur. Pri riešení B znalec ustálil čistú mzdu na 14.126,96 eur, vyplatenú čistú mzdu 13.503,68 eur a pri doplatku 125,26 eur rozdiel 498,02 eur. Znalkyňa vzhľadom na preukázanú súvislosť výšky odmeny s časťou odpracovaných nadčasových hodín považuje za správne riešenie B, kde odmena bola nahradená správnym výpočtom mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, z čoho vyplýva, že zamestnávateľ za sledované obdobie mal zamestnancovi vyplatiť čistú mzdu o 498,02 eur vyššiu ako v skutočnosti vyplatil.

30.Znalkyňa A.. G. Z. vo svojom výsluchu pred súdom zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku. Uviedla, že rozsah nadčasovej práce bol ustálený z dochádzkového listu. Žalobca z výplatných pások nemohol verifikovať údaj o nadčasových hodinách. Korelácia prémií a vypočítanej mzdy nadčas podľa znalkyne nemá žiadny priamy vzťah s výškou mzdy vypočítanou ako mzdy nadčas. Celková mzda za prácu nadčas mohla byť vypočítaná samostatne, ale len ako súčasť hrubej mzdy. Vo variante B nebola braná do úvahy výška prémií. Pri variante A znalec počítal so situáciou, že sumy vyplácané nad rámec základnej mzdy nie sú považované za preplatenie práce nadčas. Pri variante B znalec za prácu nadčas považoval iba zložku mzdy odmena. Ostatné pohyblivé zložky ako prémie a osobné ohodnotenia neboli znalcom považované za náhradu mzdy za prácu nadčas, ale za inú zložku mzdy. Postupom zamestnávateľa pri zaraďovaní práce nadčas do položiek prémie a odmeny jednoznačne vznikol rozdiel pri výpočte priemernej mzdy, nie je však možné jednoznačne konštatovať, aby sa jednalo o rozdiely v neprospech zamestnanca.

31.Svedok E. B. uviedol, že na ul. J. pracoval ako vedúci predajne. Pracovníci mali stanovený pracovný čas od 8.00 h do 17.00 h a pracovník navyše vykonával prácu každú druhú sobotu od 7.30 h do 12.00 h. Evidencia dochádzky bola zaznamenávaná v dochádzkových listoch. Príchod a odchod pracovníka zaznamenával on. O príchodoch a odchodoch zamestnancov mal prehľad. V čase jeho neprítomnosti dochádzku zapisoval buď žalobca alebo ďalší poverení zamestnanci. Prax bola taká, že evidencia dochádzky sa viedla podľa otváracích hodín predajne. Sám nebol oprávnený pracovníkom nariaďovať výkon práce nadčas. To robil iba majiteľ firmy. Koniec pracovnej zmeny prebiehal tak, že o 17.00 h sa uzatvárala fiškálna pokladňa a robila sa uzávierka. Prihlasovacie heslo do pokladne mal žalobca a on. Pokladňu mohli obsluhovať aj ďalší pracovníci. Do pokladne mohol byť prihlásený iba jeden z nich. Heslá na prihlásenie poznali všetci zamestnanci. Po vytlačení uzávierky sa odpočítala denná tržba a spočítala hotovosť. Uzávierku robil on, žalobca, prípadne aj ďalší poverení pracovníci. Denná uzávierka trvala 2-3 minúty. Práca v sobotu bola vykonávaná podľa vopred pripraveného rozpisu. Doklad z fiškálnej pokladne bol vyhotovený na meno žalobcu, na vedúceho predajne a to aj v prípade, keď uzávierku robil aj niekto iný. Pracovníci pred odoslaním mesačnej dochádzky mali možnosť si evidenciu prekontrolovať a nahliadnuť do nej. Žalobca vyjadril nesúhlas so zasielanou evidenciou spočívajúci v tom, že nemá zaplatené nadčasy a soboty. Jeho sťažnosť ako vedúci pokladal za nedôvodnú. Žalobca nedochádzal do práce vždy v stanovený čas, niekedy to bolo pred 8.00 h niekedy po 8.00 h. Kedy žalobca skutočne prichádzal do práce a kedy odchádzal objektívne uviesť nevedel. V snahe neuškodiť mu príchody zaznamenával o 8.00 h. Časť obedov v rozsahu 30 minút do evidencie dochádzky zaznamenávaný nebol. Pripustil, že za dva roky žalobca sa mohol oneskoriť z obedu asi 6x. 8 až 9x si počas pracovnej doby vybavoval osobné veci. Mzda za prácu nadčas mu bola vyplácaná. Nemal prehľad o počte hodín nadčasovej práce, iba o výslednej mzde, tá bola uvedená v kolónke odmeny a prémie vo výplatnej páske. Ako pracovník dostával tiež aj odmeny, ktoré však boli odovzdávané asi dvakrát ročne v hotovosti. V kolónke odmeny bola preplácaná práca v sobotu a v kolónke prémie ostatná nadčasová práca. Pripustil, že zamestnanci sa zúčastňovali výjazdov pri spustení alarmu v predajni, no nevedel tento čas špecifikovať. Žalobca využíval služobné vozidlo. Svedok s nevedel vyjadriť k položke osobné ohodnotenie. Objektívne sa podľa svedka nedá zistiť, v ktorých dňoch bol žalobca osobne pri uzávierke. Žalobcovi mimo základnej mzdy bolo vyplácané aj osobné ohodnotenie. Pri sťažnostiach žalobcu na nevyplácanie nadčasovej práce, tohto odkázal na pracovníčku p. Vaščurovú.

32.Y. F. Y. uviedla, že pôvodne začala pracovať u súkromného podnikateľa K. H. a po založení obchodnej spoločnosti pracovala v rovnakej funkcii mzdovej účtovníčky, všeobecnej účtovníčky a personalistky. V období rokov 2009-2011 spracovávala mzdy zamestnancov. Podkladom pre mzdu bola evidencia dochádzky. Zamestnanci mali stanovený 40-hodinový pracovný týždeň. Vykonaná práca navyše počas sobôt bola vyplácaná v položke odmeny a to vo výške hodinovej mzdy a 50 % príplatku. O takomto spôsobe zaúčtovania a evidovaní nadčasovej práce vo výplatnej páske bola zaučená svojou predchodkyňou a vedeli o tom všetci zamestnanci. Ostatná nadčasová práca bola premietnutá v položke prémie vo výplatnej páske a vyplácaná bola vo výške hodinovej mzdy a 25 % príplatku. Nemala vedomosť, aby za nadčasovú prácu pracovníci čerpali náhradné voľno. V kolónke prémie bol započítavaný ešte motivačný príspevok zamestnávateľa. O výške motivačného príspevku rozhodoval majiteľ firmy. Táto suma nebola konštantná a vždy závisela od finančnej situácie. Mzda za prácu vo sviatok sa vyplácala, pokiaľ tento padol na pracovný deň. Výška osobného ohodnotenia bola stabilná a o tejto rovnako rozhodoval majiteľ firmy. Žalobca sa u nej informoval na spôsob výpočtu mzdy a to za prácu v sobotu. Žalobcovi vysvetlila, že mzda za sobotu je vyplácaná v zložke odmeny a ostatné nadčasy v prémiách. Po vykonanej kontrole inšpektorátom bezpečnosti práce tento zistil rozsah nepreplatených 43 nadčasových hodín v období, kedy zamestnancovi neboli vyplatené odmeny ani prémie. Jednalo sa o mesiace september, október 2011, január, február 2010 a december 2009. Inšpektorát práce zohľadnil argumenty firmy o vyplácaní nadčasovej práce v prémiách a v odmenách. Odmena v hotovosti nebola obsiahnutá vo výplatnej páske a nebola ani evidovaná v účtovníctve firmy. Žalobca mohol zistiť ,aká časť vyplatenej mzdy v prémiách je motivačný príspevok a aká časť je mzdou za prácu nadčas. Tieto údaje by mu vysvetlila. Od mesiaca december 2011/ 2009/sa žalobca domáhal kópií evidencie dochádzky. V prípade odovzdania evidencie dochádzky žalobcovi pred výplatou sa na doklade jej záznamy o prepočte mzdy za nadčas nenachádzali. V prípade odovzdania evidencie po výplate evidencia musela obsahovať jej záznam o výpočte náhrady mzdy. Žalobcovi od mesiaca december 2009 do mesiaca október 2011 bol vyplatený motivačný bonus v celkovej výške 448,82 eur. Žalobcovi bola preplatená nadčasová práca celkom v rozsahu 437 hodín v sume 2.657,81 eur, na základe kontroly mu bola doplatená ďalšia suma 170,- eur. Svedkyňa na pojednávaní dňa 5.9.2018 zotrvala na svojej svedeckej výpovedi a ďalej k veci uviedla, že v dokumente evidencia dochádzky údaje na ľavej evidencie o dennej dochádzke zaznamenával príslušný vedúci a ona do dokumentu zapísala ďalšie údaje. Pravá časť dokumentu obsahuje prakticky totožné údaje z ľavej strany, pri zohľadnení času obedňajšej prestávky. Pomocné výpočty pod dokumentmi vyhotovovala ona a týkali sa mzdového zvýhodnenia za nadčasy. Ako nadčas 2 boli evidované soboty a ako nadčas 1 nadčasové hodiny v bežnom týždni. Vo výplatnej páske počet hodín nadčasovej práce nie je možné zistiť. Pri nadčasovej práci za sobotu je v pomocnej evidencii mimo počtu nadčasových hodín uvedená tarifa pracovníka v eurách, vypočítaná ako hodinová mzda z jeho mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve spolu s príplatkom za nadčas v rozsahu 50 %. Nadčas v priebehu týždňa bol evidovaný, no nebol realizovaný výpočet náhrady mzdy za túto nadčasovú prácu. Údaj na pravej časti dochádzkového listu slúžil ako podklad k výplate. Žalobcovi na vedomie bola predkladaná iba tabuľka obsiahnutá na ľavej strane dokumentu. Žalobca sa u nej osobne informoval na vyplácanie nadčasovej práce a po vysvetlení vzniesol výhradu na nesprávne zaznamenávanie nadčasovej práce vo výplatnej páske. Pracovníci mali vedomosť o tom, že takto je nadčasová práca evidovaná.

33.Svedok H. B. N., že v rokoch 2009 - 2011 pracoval u žalovaného ako zástupca vedúceho prevádzky. Evidenciu dochádzky viedol v čase neprítomnosti E. B.. V podstate sa zamestnancom zapisoval čas otváracích hodín predajne. V prípade inventúr sa zapísal aj čas ich vykonania. Sám obsluhoval tiež pokladňu, uzávierky robil málokedy. Výkon uzávierky trval od 2 do 5 minút, maximálne 10 minút. Podľa informácií ekonomického oddelenia sa nadčasy za soboty preplácali samostatne a samostatne nadčasy v pracovnom týždni. Nadčasovú prácu mal zaplatenú. Do pokladne sa zamestnanci prihlasovali pod H. O. C. B.. Žalobca bol niekedy privolaný v nočných hodinách z dôvodu narušenia objektu a výjazdu súkromnej bezpečnostnej služby. Sám bol za dobu 15 rokov pri takomto výjazde 4x. Nemal vedomosť, koľkokrát sa výjazdu zúčastnil žalobca. Dvakrát ročne zamestnancom boli vyplácané peniaze v obálke, čo pokladal za spôsob motivácie a dar. Medzi ním a žalobcom došlo ku konfliktu spočívajúcom v tom, že v čase neprítomnosti vedúceho po otvorení prevádzky obsluhoval zákazníkov sám z dôvodu oneskoreného príchodu žalobcu. V niektorých mesiacoch mu nebola preplatená vykázaná práca nadčas s odôvodnením, že zamestnávateľ nedisponuje dostatkom financií. Nevyplatené finančné prostriedky si už nevymáhal. Nemá vedomosť, aby niektorému zo spolupracovníkov nebola preplatená mzda za nadčasovú prácu.

34.Svedok U. Ž. N., že so žalobcom je v priateľskom vzťahu a žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ. U žalovaného pracoval v mesiacoch marec 2010 až marec 2012 ako skladník na ul. Donskej. Žalobca nebol jeho bezprostredným spolupracovníkom. Má vedomosť, že žalobca niekedy prichádzal z práce neskôr kvôli uzávierkam. Sám pracoval od 7.00 h do 16.00 h a prípadnú prácu nadčas zaznamenal v evidencii dochádzky. Nemal vedomosť , koľko nadčasovej práce mesačne odpracoval a akú odmenu za to dostane. Od spolupracovníkov získal informáciu, že nadčasovú prácu má zahrnutú v odmenách a prémiách. Stávalo sa však, že niekedy napriek vykázaniu nadčasovej práce nemal vyplatené prémie, niekedy odmeny. Od žalobcu má vedomosť, že tento bol privolaný súkromnou bezpečnostnou službou v prípade spustenia alarmu vo veľkosklade mimo pracovnej doby. Alarm sa spúšťal niekedy dvakrát týždenne, niekedy jedenkrát mesačne. O spôsobe preplácania práce nadčas sa dozvedel od kolegu E. G.F..

Podľa § 28 Z.p.

(1) Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. (2) Prevod podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252328'&ucin-k- dni='30.12.9999'> je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. (3) Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252328'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prestáva byť zamestnávateľom. (4) Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252328'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom. (5) Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

Podľa § 85 ods. 1 - 3 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní.

Podľa § 91 ods. 5 ZP, prestávky na odpočinok a jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času.

Podľa § 97 ods. 1 ZP, práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 99 Z.p., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

Podľa § 121 Z.p. účinného v čase uzavretia pracovnej zmluvy do 31.8.2007 (1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety. (2) Zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v súhrne 150 hodín ročne. S vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej

riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže zamestnávateľ dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná dohodnutá práca nadčas. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523121'&ucin-k-dni='31.%208.2007'> a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Podľa § 122 Uvedeného Z.p. (1) Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. (2) Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523122'&ucin-k-dni='31.%208.2007'>. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (3) Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety. (4) Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %2523122'&ucin-k-dni='31.%208.2007'> druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien. (5) S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Podľa § 121 Z.p účinného od1.9.2007 (1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35% jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety. (2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523121'&ucin-k-dni='28.%202.2010'> a nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Podľa § 130 Z.p.

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. (3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. (4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. (5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. (6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis.

(7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.

(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%2523131'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa § 252d Z.p. - Prechodné ustanovenie účinné k 1. marcu 2010 (1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010. (2) Pracovné pomery na určitú dobu uzatvorené pred 1. marcom 2010 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté.

35.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že žalobca v období mesiacov december 2009 až október 2011 bol zamestnancom firmy Róbert Mačák AQUATERM Spišská Belá vo funkcii predajca prevádzky AQUATERM na ul. Partizánskej v Poprade. Pracovný pomer skončil dohodou dňom 31.10.2011. Žalobca oproti označeniu žalovaného v písomnej žalobe ako právnickej osobe upresnil v priebehu konania jeho označenie ako osoby fyzickej - podnikateľa. Súd konal s takto označenou osobou, ktorá je pasívne vecne legitimovaná v spore. Vychádzajúc o zmlúv o predaji časti podniku uzavretých medzi žalovaným ako fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou Róbert Mačák, spol. s.r.o., ktoré boli uzavreté v období medzi ukončením pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a podaním žaloby na súd, súd je toho názoru, že obchodná spoločnosť sa na základe predložených zmlúv nestala pasívne legitimovanou vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcu ako bývalého zamestnanca. Z ust. § 28/5 zákonníka práce a čl. IV, bod 4:6 zmluvy o prevode časti podniku je zrejmé, že prípadné mzdové nároky bývalých zamestnancov aj zamestnancov, ktoré vznikli do 30.9.2012, zostávajú pasívom predávajúceho.

V konečnom dôsledku z vyjadrenia pôvodne označeného žalovaného vyplýva, že uplatnená pohľadávka na právnickú osobu neprešla.

36. V čase uzavretia pracovnej zmluvy platný umožňoval zamestnávateľovi uzavrieť dohodu, podľa ktorej je mzda zamestnanca stanovená s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas (bod 11 pracovnej zmluvy) do 150 hodín ročne a u vedúcich zamestnancov neobmedzene. V žalovanom období však podľa platného a účinného Zákonníka práce možnosť uzavrieť dohodu o zohľadnení práce nadčas v mzde vo vzťahu k funkcii, ktorú žalobca vykonával, nebola možná a predchádzajúce dojednanie sa stalo prijatím novely zákona k ust. § 121/2 Zákonníka práce neplatným. Podľa novely Zákonníka práce účinnej od 1.9. 2007 zamestnávateľ, ktorý nemal v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov, mohol písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonával koncepčné, systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadil, organizoval alebo koordinoval zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne. Prácu žalobcu v pracovnej zmluve žalovaný zaradil do druhého stupňa náročnosti. Charakter vykonávaných prác žalobcom v maloobchodnej predajni v danom stupni náročnosti, ako je obsiahnutý v prílohe č. 1 Z.p. obsahovo nezodpovedá definícii funkcíí a pracovných činností obsiahnutých v ust. § 121ods. 2 Z.p./ vedúca funkcia, stupeň náročnosti práce/. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovaného za prácu nadčas zamestnancovi vyplatiť dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie bez obmedzenia počtu 150 nadčasových hodín. K takému záveru dospel už inšpektorát práce v rámci vykonanej kontroly. Súd preto neuznal za dôvodnú obranu žalovaného, že nadčasová práca bola v rozsahu 150 hodín ročne konzumovaná dohodou strán.

37.Medzi stranami nie je sporným, že žalobca počas trvania pracovného pomeru vykonával prácu nadčas tak výkonom práce v sobotu ako aj práce nad stanovený týždenný pracovný čas (nadčas 1, nadčas 2, prípadne aj nadčas 3). Rozsah nadčasovej práce súd ustálil z evidencie dochádzky vedenej zamestnávateľom, ktorá slúžila ako základ aj pre ustálenie mzdového nároku znalcom. V priebehu konania znalcom ustálený počet nadčasových hodín akceptovali obe strany. Súd sa preto osobitne nezaoberal v žalobe tvrdenom vykonávaní aj ďalšej nadčasovej práce, ktorá bola žalobcom ustálená zohľadňovaním času vykonávania uzávierok pokladne prípadne prítomnosťou na pracovisku v čase po privolaní súkromnou bezpečnostnou službou. Za žalované obdobie znalec ustálil celkový počet nadčasov na 485,5 hod a k tomu prislúchajúcu mzdu za prácu nadčas spolu so mzdovým zvýhodnením na 2029,40,- eur, resp. 1995,87,- eur ako časť hrubej mzdy zamestnanca. Za žalované obdobie žalovaný preukázateľne uhradil prácu nadčas iba za časť mesiacov december 2009, január a február 2010 a september a október 2011 celkom 125,26,- eur netto dodatočne na základe výsledku kontroly IBP. Súd mimo doplatku z roku 2012 nezapočítal do plnenia žalovaného za nadčasovú prácu žiadnu vyplácanú zložku mzdy nad rámec tarifnej mzdy. Obranu žalovaného spočívajúcu vo vyplácaní nadčasovej práce v odmenách a prémiách neuznal za dôvodnú a vyhodnotil ju ako účelovú.Za daného stavu súd posúdil ako odôvodnený nárok žalobcu vo výške rozdielu medzi mzdou a mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas, ustálenou znalcom vo výške 15.127,93 eur netto a vyplatenou mzdou žalovaným 13.503,68 + doplatok 125,26 eur, čo predstavuje 1498,99,- eur. / tabuľka č.8 dodatku č. 1 znaleckého posudku v riešení A/. Súd vychádzal z toho, že hodnoverným dokladom vyplatenia jednotlivých zložiek mzdy zamestnanca je výplatná páska, ktorá musí byť zamestnancovi predložená na vedomie. Iba z tohto dokladu zamestnanec má možnosť dozvedieť sa o jednotlivých zložkách mzdy a jednotlivých plneniach. Žalovaný v konaní nepredložil hodnoverný doklad svedčiaci o preplatení mzdy práve za prácu nadčas, i keď ju žalobca vykonával. Evidencia dochádzky nepredstavuje vyčíslenie mzdového nároku a rovnako za vyplácanie práce nadčas nie je možné považovať upovedomenie zamestnanca mzdovým účtovníkom, že práca nadčas je obsiahnutá v pohyblivej zložke mzdy na výplatnej páske.

38.Strany sa v pracovnej zmluve v bode 12 dohodli na možnom vyplatení ďalších finančných odmien zamestnancovi závisiacich od zisku firmy, obratu, prípadne dosiahnutých mimoriadnych pracovných výsledkov s tým, že na tieto ďalšie odmeny zamestnancovi nevznikne právny nárok. V praxi boli takto zamestnancom vyplácané odmeny, prémie, motivačné príspevky, osobné ohodnotenie. Z obsahu pracovnej zmluvy, bod 11 je zrejmé, že žalovaný nemienil žalobcovi uhrádzať mzdu za prácu nadčas, ktorá predstavuje nárokovateľnú zložku mzdy. To, keďže zamestnávateľ mzdu za výkon práce nadčas za nárokovateľnú zložku mzdy nepokladal, svedčí aj to, že v niektorých mesiacoch , napr. konštatovaných kontrolou IBP, napriek vykázanej práci nadčas v určenom počte hodín, zamestnancovi mzdu a mzdové zvýhodnenie nevyplatil v plnej výške a nedoplatil mu ju ani v mesiacoch nasledujúcich. O tom svedčí aj samotný protokol Inšpektorátu práce Prešov, ktorý aj keď vyplatené odmeny a prémie

zahrnul ako vyplácanú mzdu za prácu nadčas , zistil, že v niektorých mesiacoch táto zložka mzdy v plnej výške vyplatená nebola. V skutočnosti mu mimo tarifnej mzdy uhrádzal odmeny, prémie , motivačné príspevky, odmeny v hotovosti ako zložku mzdy, na ktorú pracovníkovi nevzniká právny nárok a jej vyplácanie bolo závislé iba od úvahy zamestnávateľa. Pri nevyplatení nadčasovej práce v jednotlivých mesiacoch žalovaný nepristúpil k jej doplateniu neskôr a pracovníci sa doplatku nedomáhali. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že v konečnom dôsledku žalobcovi za sporné obdobie bola vyplatená celkovo vyššia mzda ako mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ustálená znalcom je síce pravdivá, ale je pre posúdenie veci vzhľadom k vyššie uvedenému bez právneho významu. Súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že výška týchto plnení sa mohla odvíjať aj od počtu nadčasových hodín vykázaných zamestnancom v príslušnom mesiaci. Koreláciu, nie zhodu týchto plnení so znalcom ustálenou mzdou za prácu nadčas v jednotlivých mesiacoch , zistil aj znalec porovnaním vyplatených odmien deklarovaných vo výplatných páskach s odmenami prislúchajúcimi za nadčasovú prácu. / graf 2 posudku/. Korelácia nebola znalcom zistená pri iných plneniach. Výška priznaných prémií predstavovala sumy spravidla od 70 do 83,- eur bez ohľadu na počet odpracovaných hodín nadčas / tabuľka 3 znaleckého posudku/. Výška vyplatených odmien ani s výškou prémií nezodpovedá výške mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas prislúchajúcej zamestnancovi. Prémie žalovaný vyplácal v závislosti od výsledkov hospodárenia a tieto obsahovali aj zložku motivačného príspevku. Takto definované prémie zodpovedajú nenárokovateľnej zložke mzdy. Žalovaný hlavne logicky nevysvetlil rozpor medzi svojimi tvrdeniami. Podľa jeho vyjadrenia žalobcovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas prislúchala iba za prácu nadčas nad rozsah 150 hodín ročne a bola vyplácaná v odmenách a prémiách. Z výplatných pások vystavovaných žalovaným je zrejmé, že odmeny a prémie žalobcovi boli vyplácané spravidla už od mesiaca január tak v roku 2010, ako aj v roku 2011 bez sledovania počtu nadčasových hodín. Žalovaný akceptoval výsledky kontroly IBP a zistené nedoplatky za nadčasovú prácu za rok 2010 a 2011 doplatil bez argumentácie na podmienky zmluvy.

39. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, § 517 a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ medzi stranami nedošlo k dohode o čerpaní náhradného voľna za vykázanú prácu nadčas, bolo povinnosťou zamestnávateľa uhradiť žalobcovi mzdu za prácu nadčas spolu so mzdou v stanovenej lehote splatnosti. Vzhľadom k obsahu pracovnej zmluvy, podľa ktorej splatnosť mzdy bola dohodnutá do 10-teho dňa v mesiaci nasledujúcom, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky vždy dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy. Súd pri stanovení výšky omeškaného plnenia vychádzal zo súm ustálených znalcom v tabuľke č. 1 znaleckého posudku a zohľadnil plnenia žalovaného na základe výsledku kontroly IBP.

40.V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

41.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Vychádzajúc zo žalobcom uplatneného peňažného nároku vo výške 2.239,86 eur a priznaného nároku 1.498,99 eur žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67 %, neúspešný v rozsahu 33 %. Prislúcha mu preto nárok na trovy konania v rozsahu 34 %. / 67 - 33/. O výške nároku rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

42.Súd s poukazom na ust. čl. 4 a § 255 rozhodol o trovách štátu, ktoré mu vznikli uhradením časti odmeny znalca. Pri rozhodovaní o náhrade týchto trov súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých strán. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67 % a preto má povinnosť podieľať sa na náhrade trov štátu v rozsahu svojho neúspechu v konaní 33 %. Žalovaný má povinnosť uhradiť trovy štátu v rozsahu svojho neúspechu v konaní, čo predstavuje pomer 67 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.