Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: K. B., Y.. XX.X.XXXX, L. E. N. XX, o zaplatenie 7.220,72 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 765,90 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6220,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6220,72 eur od 5.2.2015 do 4.3.2015 vo výške 23,85 eur a to všetko mu povoľuje uhradiť v 100 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 94%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.220,72 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným ako spoludlžníkom a B. B., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.01.2012, v súlade s ktorou poskytol žalovanému a B. B. medziúver vo výške 8.000 eur. Žalovaný a dlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelne mesačné vklady vo výške 45,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný a dlžník zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 89,54 eur. Nakoľko žalovaný a dlžník porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa 14.10.2014 žalobca vyzval žalovaného a dlžníka na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky neboli žalovaným doplatené, žalobca dňa 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková výška dlžnej sumy

7.159,74 eur, ktorá pozostávala z istiny 6.629,37 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov vo výške 530,37 eur. V zmysle čl. VI. bod 3. a 4. Úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 ročne a celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že proti dlžníkovi B. B. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B. B. a ustanovil správcu J. B., R..C.., so sídlom Prešov a otvoril malý konkurz. Citoval ust. § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. a ust. § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je potrebné, aby došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne súd rozhodol o nároku žalobcu. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Právna zástupkyňa namietala, že žalobca neuviedol presnú špecifikáciu svojho nároku, neuviedol výpočet a spôsob výpočtu výšky istiny, úrokov, poplatky a ich výšku a taktiež si žalobca nemôže uplatniť za rovnaké časové obdobie aj úroky aj úroky z omeškania. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci, žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že pokiaľ ide o samotnú dlžnú sumu, súhlasí s nárokom žalobcu, avšak žiada o povolenie uhradiť dlh v splátkach. Maximálnu výšku splátky, ktorú je schopný uhradiť uviedol v sume 100,- eura tak ako to bolo pôvodne dohodnuté v zmluve.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver prestal splácať po tom, čo ochorel, čakal na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, ale ten mu nakoniec nebol schválený. Nie je v jeho schopnostiach zaplatiť celý dlh naraz, jeho príjem je cca 600 eur mesačne.

6. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaný uviedol, že zmluva o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a táto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú zákon o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň navrhla, v prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný na úhradu poskytnutého úveru, aby bol tento zaviazaný iba na úhradu polovice uplatnenej čiastky žalobcom a to na úhradu sumy 3.995,66 eur.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník a B. B. - stavebný sporiteľ - ako dlžník - uzavreli dňa 25.01.2012 zmluvu o medziúvere a stavebnom sporiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1., predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 8.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 4.476,72. V bode 2. bol definovaný účel medziúveru ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

8. Podľa čl. II. zmluvy - časť medziúver, základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie zmluvy, mimoriadny medziúver sa poskytuje do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vo výške 45,60 eur. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eur a platiť poplatok za poistenie typu A mesačnými platbami 3,2 eur, spolu mesačne 47,14 eur.

9. V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov a poplatku za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,74 eur.

10. Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok.

11. V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s

viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

12. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

13. Podľa bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

14. V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok.

15. Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

16. Podľa bodu 7. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

17. V zmysle bodu 8. čl. VII. Zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si úrok z omeškania, ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej o 3% ročne pri stavebnom úvere a o 5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia celého dlhu.

18. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, z. č. 129/2010 Z.z. a Všeobecnými podmienkami (čl. VIII bod 1 zmluvy).

19. V zmysle bodu 6. článku VIII zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

20. Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od zvolenej tarify zmluvy.

21. V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných sporiteľov vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za týmto účelom oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporiteľa. Stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne meniť výšku cien v Sadzobníku.

22. Listom zo dňa 14.10.2014 označeným ako posledná výzva na úhradu adresovaným žalovanému a dlžníkovi, žalobca ich vyzval v lehote do 31.10.2014 na úhradu omeškaných splátok. V prípade, ak dlžnú sumy neuhradia do tejto lehoty, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu.

23. Listom zo dňa 04.02.2015 žalobca oznámil žalovanému a dlžníkovi, že ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.159,74 eur.

24. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.6.2016 sp.zn. 5C/131/2015-76 zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.129,74 eur a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 433 eur. Zároveň určil, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 70,- eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

25. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného a proti rozsudku vo výroku o splatnosti pohľadávky podal odvolanie žalobca.

26. Krajský súd v Prešove uznesením z 16.11.2017 sp.zn. 4Co/129/2016-103 odmietol odvolanie žalovaného v zamietavom výroku a zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených odvolacích námietok žalovaným, ako aj vo výroku o splatnosti pohľadávky žalobcom zistil, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol nad rámec uplatneného nároku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 7.220,72 eur. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.129,74 eura s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne zaplatenia 139,60 eura zamietol. Pri spočítaní priznanej istiny vo vyhovujúcom výroku a nepriznanej istiny v zamietavom výroku, t.j. sumy 7.129,74 eura a 139,60 eura súd prvej inštancie celkom rozhodol ohľadne sumy 7.269,34 eura i napriek tomu, že predmetom sporového konania bola žaloba o zaplatenie 7.220,72 eura istiny s prísl. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný s tým, že žalobca nenamietal vyhovujúci výrok, a to rozhodnutie ultra petitum, avšak podal odvolanie voči výroku o splatnosti pohľadávky, a preto odvolací súd vzhľadom na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o splatnosti a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CPS). Dôvodom zrušenie vyhovujúceho výroku bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nad rámec uplatneného nároku žalobcom, a teda nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj právo na súdnu ochranu zaručené ústavou (čl. 46 a nasl. ústavy). Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vzhľadom na zrušenie vyhovujúceho výroku o priznaní žalovanej istiny, ale aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k splatnosti pohľadávky súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých tak rozhodol, pričom len všeobecné poukázanie na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného nie je odôvodnením stanovenia inej paričnej lehoty na plnenie vyplývajúcej z ust. § 232 ods. 3 CSP. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 7.220,72 eura, ktorá suma pozostáva podľa vyčíslenia v žalobe k 04.03.2015 po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 04.02.2015 z 6.629,37 eura istiny, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 530,37 eura s tým, že o nepriznaní uplatnených poplatkov vo výške 139,60 eura, súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol, a preto v ďalšom konaní sa týmto uplatneným nárokom nebude zaoberať. Ďalej uplatnená suma predstavuje 6,59 % p.a. úroku za úver od 05.02.2015 do 04.03.2015 výške 33,52 eura a 5 % p.a. úrok z omeškania od 05.02.2015 do 04.03.2015 vo výške 27,46 eura. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam žalovaným vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí v zmluve o medziúvere a stavebnom úvere - spotrebiteľskom úvere v spise na č. l. 2 až 10, súčasťou ktorej je aj amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver č.l. 11 až 12 spisu.

27. Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil dokazovanie písomnými podaniami žalobcu zo dňa 26.7.2018 spolu s amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný úver, tlačivom pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, písomným podaním žalobcu z 13.9.2018, vyjadrením žalobcu z 25.9.2017 spolu s Metodikou výpočtu RPMN, vstupnými parametrami RPMN a tabuľkami prepočtu pre medziúver a stavebný úver.

28. V písomnom podaní zo dňa 26.7.2018 žalobca uviedol, že evidujú úhradu v prospech uplatňovanej pohľadávky vo výške 765,90 eur, v tejto časti vzal žalobu späť. Žalobca ďalej dodáva, že sa stotožňuje v predošlým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.06.2016 a má za to, že žalobca má nárok na celkovú sumu vo výške 6315,22 eur (a to istinu vo výške 5863,47 eur (ako rozdiel žalobou

uplatnenej istiny 6629,37 eur a úhrady zo dňa 28.03.2017 vo výške 765,90 eur), neuhradené 6,59% p.a. úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 390,77 eur, nezaplatených úrokov 6,59 % p.a. ročne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 33,52 eur a neuhradených 5% p.a. úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 27,46 eur). Zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov vyplývajú z čl. I. a čl. II. zmluvy o úvere a tiež z amortizačnej tabuľky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Žalobca ohľadom možnosti splácania dlžnej sumy v splátkach uvádza, že žalobca by súhlasil so splátkami vo výške 180,- eur mesačne. Výška splátky zodpovedá dlžnej sume a právu žalobcu na splatenie dlžnej sumy v primeranej dobe.

29. V písomnom vyjadrením doručenom súdu dňa 28.9.2018 žalobca uviedol, že voči uplatňovanej pohľadávke zo zmluvy o úvere boli vykonané úhrady v celkovej výške 3265,61 eur. Žalobca pri prepočte RPMN medziúveru vychádzal zo vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca pri prepočte RPMN medziúveru a stavebného úveru ďalej vychádzal z metodiky výpočtu RPMN. Ako dátum čerpania úveru je preto použitý posledný deň v mesiaci, v ktorom je medziúver, resp. stavebný úver schválený. RPMN pre medziúver bola vypočítaná vo výške 8,02 %. Nakoľko RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, pri výške poskytnutého medziúveru v sume 8000,- eur žalobca do celkových nákladov na medziúver zarátal poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130.- eur, rovnako tak poplatky za poistenie vo výške 214,40 eur (67x3,20 eur), poplatky za vedenie účtu spolu vo výške 150,- eur (6 rokov x 25 eur=150 eur) a celkový súčet 6,59 % úrokov z medziúveru spolu vo výške 2943,98 eur (67x 43,94 eur). RPMN pre stavebný úver bola vypočítaná vo výške 7,44 %. Nakoľko RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, pri predpokladanej výške poskytnutého stavebného úveru v sume 4476,72 eur žalobca do celkových nákladov na stavebný úver zarátal pomernú časť zaplateného poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 43,20 eur, ktorý dlžník uhradí pri pridelení stavebného úveru osobitnou splátkou, rovnako tak poplatky za poistenie vo výške 182,40 eur (57x3,20 eur), poplatky za vedenie účtu vo výške 60,- eur a 4,70 % úroky zo stavebného úveru spolu vo výške 488,78 eur za mesiace september 2017 až apríl 2022.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

39. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

40. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

41. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

42. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

43. Podľa §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

44. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 .

45. Nakoľko podaním doručeným súdu dňa 26.7.2018 žalobca vzal čiastočne späť v časti o zaplatenie 765,90 eur, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie zastavil.

46. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

47. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

48. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

49. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

50. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

51. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

52. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

53. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným a spoludlžníkom bol na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzatvorená zmluva o

medziúvere č. XXXXXXX XXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou žalobca poskytol žalovanému a dlžníkovi medziúver vo výške 8. 000 eur, ktorí sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 eur, a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 45,60 eur a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úvere vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 89,54 eur.

54. V konaní bolo preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru tento splácal v dohodnutých splátkach spočiatku riadne a včas. No v priebehu splácania však svoj záväzok prestal plniť v súlade so zmluvou a dohodnutými podmienkami, na čo boli žalobcom upozorňovaný aj a aj sankcionovaný poplatkami v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. V dôsledku tohto konania a neplnenia si povinnosti žalobca v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručené žalovanému dňa10.2.2015 aj spoludlžníkovi Renáte Rudovej dňa 10.2.2015.

55. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 6629,37 eur a úroku z úveru do mimoriadneho zosplatnenia (do 4.2.2015) v sume 390,77 eur. Po podaní žaloby bola ešte na úhradu žalovanému zarátaná sumu 765,90 eur, pričom išlo o výťažok z konkurzu spoludlžníčky B. B.. Od uvedenej sumy súd odrátal ešte aj úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 33,52 eur, teda zo obdobie od 5.2.2015 do 4.3.2015, ktorým nárokom sa bude súd zaoberať nižšie. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6220,72 eur a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o poplatky v sume 139,60 eur, uvedeným nárokom sa už súd nezaoberal, nakoľko o zamietnutí tohto nároku bolo právoplatne rozhodnuté, ako je to zrejmé z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/129/2016-103 zo 16.11.2017.

56. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

57. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

58. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

59. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

60. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

61. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 4.2.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 4.2.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

62. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“

63. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru po zosplatnení v sume 33,52 eur, vyčíslený v období od 5.2.2015 do 4.3.2015 a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal súd iba nárok na úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 4.2.2015 vo výške 390,77 eur.

64. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať , prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

65. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

66. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

67. Ustanovenie § 54 ods. 1 preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

68. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,00 % ročne dňom nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda dňom 25.06.2016 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Listom dňa 15.04.2016 boli žalovaní upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 30.04.2016.

69. Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu 5.2.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania 5% ročne tak neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania. Žalobca žiadal úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 5.2.2015 do 4.3.2015 v sume 27,46 eur. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v vyčíslený za rovnaké obdobie z priznanej sumy istiny 6220,72 eur vo výške 23,85 eur.

70. Dôvodne uplatnený nárok žalobcu predstavuje istina úveru v sume 6629,37 eur a úrok z úveru v sume 390,77 eur po odrátaní úhrady 765,90 eur a nepriznaného nároku na úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 33,52 eur, teda spolu nárok na 6220,72 eur spolu s úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu zamietol.

71. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho výpočtu RPMN medziúveru ak aj stavebného úveru, žalobca o správnosti výpočtu RPMN predložil metodiku výpočtu RPMN medziúveru ako aj stavebného úveru, z ktorých je údaj uvedený v zmluve zrejmý a súd nemá dôvod o správnosti tohto výpočtu pochybovať.

72. Zároveň podľa § 391 ods. 2 CSP, nakoľko bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preto poukazuje na názor odvolacieho súdu, podľa ktorého je amortizačná tabuľka súčasťou zmluve, preto zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

73. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

74. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Súd zo žalovaným predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov zistil, že žalovaný je zamestnaný ako zvárač s priemerným mesačným príjmom za posledných šesť mesiacov vo výške 700,- eur, jeho manželka je zamestnaná s mesačným príjmom 430,- eur. Žalovaný spláca ďalšiu pôžičku nebankovej spoločnosti v sume 120,- eur mesačne. Býva v rodinnom dome, kde náklady na bývanie predstavujú okolo 80,- eur mesačne. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, súd mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 100,- eur mesačne. Zároveň súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo vyššej sume, ktorá bola pôvodne dohodnutá v zmluve. Splátka stavebného úveru s poplatkami predstavovala sumu 92,74 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd povolil žalovanému uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach po 100,- eur mesačne. Žalobca aj vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím nijako ukrátený.

75. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

78. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Žalobca požadoval dlžnú sumu 7220,72 eur, pričom žalobcovi bolo priznaných 6220,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 23,85 eur a v časti 765,90 eur procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, nakoľko došlo k úhrade dlžnej sumy po podaní žaloby, a to z výťažku konkurzu vedeného voči spoludlžníčke žalovaného. Žalobca tak dôvodne uplatňoval sumu 7010,47 eur.

80. Žalobcov úspech tak predstavoval 97,09 % (7010,47 x100: 7220,72 = 99,55%) a neúspech 2,91 % a po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 94%. Uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

81. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.