Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/3/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobkyne: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A., XXX XX Z., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátska kancelária so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. likvidátorom C/L/A CONSULTANCY, a.s., so sídlom Tomášikova 10/ D, IČO: 48 092 860, zast. RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 46 789 634, so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, o zaplatenie 1.427,47 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.427,47 Eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.427,47 Eur od 30.06.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu, ktorých výška bude určená osobitným uznesením lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu podanom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, domáhala prisúdenia 1.427,47 Eur proti žalovanému na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, a teda došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni zo strany žalovaného vo výške 1.300,- Eur. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, a to nesprávne uvedenú výšku RPMN v predmetnej zmluve, ktorá nezodpovedá skutočnej výške RPMN, vzhľadom na výšku úveru, poplatky, počet a výšku splátok. To, že výška RPMN v predmetnej zmluve je uvedená nesprávne podporuje fakt, na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení Európska komisia pod číslom C-372/14, kde zaujala jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov majú byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátané do RPMN. Takto vyrátaná RPMN by predstavovala 142,10 % čo je v podstatnom rozpore s údajom 57,17 % uvádzaným v zmluve. Skutočná výška RPMN je tak vyššia ako jej výška uvedená v predmetnej zmluve viac ako dvojnásobne. Ďalej žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve táto náležitosť chýba. Uviedla, že je vylúčené, aby sa zmluva, pokiaľ ide o podstatné náležitosti, odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Žalobca má za to, že na naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky tak ako uvádza žalovaný, ale je potrebne určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé zákonom vyžadované položky. V predmetnej zmluve je uvedený počet splátok ako doba trvania zmluvy, avšak konkrétny konečný termín splatnosti uvedený nie je. V tomto smere nemožno považovať za postačujúce ustanovenie v ktorom je uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy, pretože pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej splatnosti úveru, pričom nestačí len odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach. Taktiež v zmluve nie je uvedený presný dátum, kedy

sa predmetná zmluva končí. V zmluve chýba aj doba trvania zmluvy, je tam len údaj o konečnej splatnosti. Okrem toho predmetná zmluva neobsahuje ani adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tieto náležitosti sú uvedené na druhej strane zmluvy, avšak až za podpisom žalobcu, čiže je otázne ako bol s nimi oboznámený. Navyše je v predmetnej zmluve určený poplatok za garantovanú službu vo výške 344,95 Eur (26 % z istiny). Tento poplatok je však finančným plnením, ktoré v skutočnosti neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom žalovaného. Týmto poplatkom žalovaný neprimerane navyšuje cenu úveru pre svojich klientov. Obdobné poplatky, ako sú v zmluve sú bežne považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX popri zmluve o úvere aj zmluvu o poskytnutí služby F., na základe ktorej mala žalovanému patriť odmena v celkovej výške 773,50 Eur, splatná v 60. týždenných splátkach, 59 splátok po 7,74 EUR a posledná 7,24 EUR. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V zmluve o poskytnutí služby F. nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Zmluva o poskytnutí služby F. má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu a číslo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý úver, preto je zrejmé, že Zmluva o poskytnutí služby F. súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy o úvere. Hodnotu služby nie je možné reálne odôvodniť a jej výška je neúmerne vysoká. Výška služby predstavuje viac ako 59 % poskytnutého úveru po pripočítaní poplatku za garantovanú službu vo výške 26 % poskytnutého úveru sa veriteľ dostal na celkovú výšku poplatkov 85 % z poskytnutej výšky úveru spolu s dohodnutým úrokom. Zmluva o zabezpečení splátok úveruje je tak len snahou žalovaného vymôcť od žalobcu viac finančných prostriedkov za službu, ktorých reálna hodnota nezodpovedá uvedenej výške. Takto vysoký poplatok je neprimerane vysoký a neslúži po materiálnej stránke žalobcovi a jeho záujmom. Zmluva o poskytnutí služby F. tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je neplatná. Taktiež výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Na základe uvedeného je zmluva a poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 1.300,- EUR. Žalobca uhradil sumu vo výške 2.727,47 EUR, teda preplatil istinu úveru o sumu 1.427,47 EUR. Preplatok vo výške 1.427,47 EUR tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobkyňa v návrhu požadovala vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.427,47 EUR odo dňa 30.06.2016, keď žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu až do zaplatenia.

2. Vo veci podal vyjadrenie žalovaný, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, ktorý sa vyjadril k skutkovému stavu tak, že je nespornou skutočnosťou, že sporové strany uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný spotrebiteľský úver žalobcovi vo výške 1.300,- Eur, pričom celkovú čiastku, ktorú mal žalobca počas doby splatnosti, 60 týždňov, zaplatiť bola 1.953,97 Eur. Až po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere strany spolu uzavreli zmluvu o poskytnutí služby F. zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi nadštandardnú doplnkovú službu a žalobca sa zaviazal žalovanému za jej poskytovanie zaplatiť celkovú odmenu v sume 773,50 Eur. Čo sa týka poskytovania doplnkovej služby, V zmluve o zabezpečení splátok úveru, doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, nezapočítava sa do RPMN. Táto služba je doplnková a nie je v žiadnom prípade podmienkou získania úveru. Ukázal v súvislosti s tým na znenie § 2 písm. g), § 19 ods. 2 zákona číslo 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vyplýva, že odplaty za dobrovoľné doplnkové služby či sankcie sa do RPMN nezapočítavajú. Zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na synalagmatickú reštitúciu podľa § 450 Občianskeho zákonníka, kde strany sú povinné podľa uvedeného ustanovenia vrátiť si navzájom prijaté plnenie. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že žalovaným používané zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, k tomu sa vyjadril tak, že odplata podľa tejto zmluvy je v súlade s právnymi predpismi ako aj dobrými mravmi. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa vypočítava matematickým vzorcom prostredníctvom metódy numerickej aproximácie, podľa prílohy číslo 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pomocou ktorého bola pre daný úver a celkové náklady na úver vypočítaná hodnota RPMN 70,38 %. Hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady z úveru žalobcu boli 57,17 % pretože veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho,

že zákazník vie z tohto údaja posúdiť či úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN je pre neho výhodnejší a zvyšok RPMN ako je uvedený je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmluve sa uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100-ho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, ak si bude žalobca plniť svoje povinnosti. Poukázal na rôzne jazykové verzie smernice 2008/48/ES. Čo sa týka splátok úveru má za to, že z tohto ohľadu je zrejmé, že zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne splnené. Čo sa týka prijateľnosti poplatku za garantovanú službu, tento poplatok bol v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g) zákona číslo 129/2010 Z.z. Je zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48/ES nestanovuje žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov ktoré môže veriteľ vyberať v rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespadá medzi zakázané poplatky. O úroku, ktorý bol dohodnutý v zmluve uviedol, že tento je v zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru. Všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nachádzajú len v jedinom dokumente, na jednom formáte A4, ktorý má žalobca od počiatku k dispozícii, a preto jeho súčasné vyjadrenia o tom, že ich v čase uzavretia zmluvy nevedel, nemohol a nepoznal sú skutkovo aj právne neudržateľné. Žalovaný má za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o doplnkovej službe nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by akokoľvek odporovali právnej úprave. Žalovaný nikdy neprijal od žalobcu žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že celková odmena žalovaného za poskytnutie úveru 1.300,- Eur predstavovala 1.427,47 Eur za 60 týždňov, čo predstavuje 1.141,98 EUR ročne. Žalovaný svoju odmenu rozdelil na tri časti, a to na úrok, administratívny poplatok a odmenu z doplnkovej zmluvy. Uviedol, že doplnkovú zmluvu je nutné považovať za neplatnú, uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dohodnutá výška odmeny u veriteľa neprimerane prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Celá odmena žalovaného spojená s poskytnutím úveru je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a je ako celok neplatná. Odmena z doplnkovej služby má byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Žalovaný odmenu vyberanú na základe doplnkovej zmluvy do RPMN nezahrnul, a teda postupoval v rozpore so zákonom. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti potom je, že sa takýto úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnný a bez poplatkov. Poukázal na to, že v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, dátum musí byť v zmluve jasne určený, pevným dátumom. V zmluve nie je uvedené akékoľvek rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky a zmluva neobsahuje ani len spôsob, akým sa budú jednotlivé splátky úveru zo strany spotrebiteľa priraďovať k istine, úrokom a poplatkom. V tomto je zmluva nejasná. Zmluva je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch aj v rozpore s Občianskym zákonníkom, keďže žalovaný obchádzal zákon pri určení výšky svojej odmeny a navyše určil svoju odmenu za poskytnutie úveru v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal žalobe vyhovieť.

4. Svedkyňa H. F., ktorá za právneho predchodcu žalovaného uzavierala zmluvu so žalobkyňou ako zástupkyňa uviedla, že žalobkyňa mala možnosť si vybrať medzi základným produktom a medzi produktom so službou F.. Podmienené to bolo tým, že ak chcel klient ihneď peniaze, tak si musel vybrať službu F. lebo inak by mu peniaze boli doručené len s odstupom 14-21 dní. Iným spôsobom uzavretie hlavnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo vynucované zo strany spoločnosti J.. Bolo na rozhodnutí klienta ako súrne potreboval tie peniaze.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, návrhom platobného rozkazu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytnutí služby F. zo dňa XX.XX.XXXX, predsporovou výzvou zo dňa 13.05.2016, vyjadrením k predsporovej výzve zo dňa 30.06.2016, oznámením o postúpení pohľadávky, odchodom najväčšej „nebankovky“, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, výpisom z Obchodného registra žalovaného, priloženou judikatúrou, CD nosičom, písomnými vyjadreniami strán sporu, na základe čoho zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej jej poskytol žalovaný spotrebiteľský úver

vo výške 1.300,- Eur, pričom žalobkyňa mala uhradiť podľa zmluvy o úvere 1.953,47 Eur a podľa zmluvy o poskytnutí služby F. 773,50 Eur, ktorú zmluvu o poskytnutí služby F. uzavreli strany sporu taktiež XX.XX.XXXX. Podľa zmluvy o úvere teda mala žalobkyňa zaplatiť 1.300,- Eur a podľa zmluvy o poskytnutí služby F. 773,50 Eur celkove teda 2.073,50 Eur. Uvedené čiastky mala splácať v pravidelných dohodnutých mesačných splátkach, pričom celkovo zaplatila na zmluve o úvere a zmluve o doplnkovej službe F. 2.727,47 Eur. Žalobkyňa pritom tvrdila, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, preto je bezúročná a bez poplatkov a zmluva o doplnkovej službe F. je neplatná a teda mala zaplatiť žalovanému len 1.300,- Eur, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.427,47 Eur, ktoré žiadala po žalovanom zaplatiť. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že zmluvu uzavrela žalobkyňa dobrovoľne, bez nátlaku, tieto zmluvy neobsahujú neprijateľné podmienky, sú platné, preto žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

6. Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch číslo 129/2010 Z.z., účinných ku dňu uzavretia zmluvy.

7. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

9. Podľa § 9 ods. 10 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

10. Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

11. Podľa § 2, písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj ich vzájomné súvislosti v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku má súd preukázané, že žaloba je dôvodná.

17. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl .Občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj zmluvy o poskytnutí služby F. a taktiež nebola sporná ani skutočnosť, že z titulu uzavretej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.300,- Eur, z ktorých splatila v celkovej výške 2.727,47 Eur.

18. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, či zmluva o poskytnutí služby F. uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere bola podmienkou poskytnutia úveru, a teda aj uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce dôvody porušenia zákona číslo 129/2010 Z.z. v časti správnosti uvádzania RPMN. Sporné medzi stranami sporu bolo taktiež posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým splateným zostatkom, rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

19. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.300,- Eur a za doplnkovú službu vyberania splátok v domácnosti žalobkyne bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná osobitná zmluva vrátane odmeny za takúto službu, ktorú bola žalobkyňa povinná platiť osobitne, avšak zahrnutú v jednotlivých splátkach úveru. Pri zmluvách, a to jednak zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o doplnkovej službe F., ide o prípad uvedený v ustanovení § 52a Občianskeho zákonníka, keď z povahy zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri uzatvorení vyplýva, že tieto zmluvy od seba sú vzájomne závislé. Za takéhoto stavu, podľa názoru súdu, náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom uvedené v § 2 písm. g) Zákona číslo 129/2010 Z.z, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj v zmysle § 19 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzájomnú závislosť zmlúv potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa H. F., ktorá uviedla, že ak chcel klient peniaze ihneď musel uzavrieť túto zmluvu o doplnkovej službe.

20. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 2.727,47 a úver jej bol poskytnutý vo výške

1.300,- Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu, t. j. 1.427,47 Eur, ktoré v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný žalobkyni vydať.

21. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., a taktiež absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. K tomuto súd uvádza, že je pravdou, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ je povinný určiť v zmluve presný rozpis, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostané náklady, vychádzajúc zo znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom uvedené znenie zákona súdmi bolo interpretované ako prísnejšie v porovnaní so znením smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 48/2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že smernica neustanovuje výpis vo forme amortizačnej tabuľky ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom súdny dvor konštatoval, že s ohľadom na úplnú harmonizáciu, ktorú smernica č. 48/2008 predstavuje, smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili ako povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. ods. 2 tejto smernice. Súdy Slovenskej republiky pri výklade ustanovení právnych predpisov, platných na území SR, sú povinné aplikovať eurokonformný výklad. V prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, upravuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo ak sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu meniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Nie je teda potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica, konanie 14Co/435/2016 zo dňa 26.07.2017).

22. Pre splnenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že: „Úver sa zo podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia Zmluvy". Rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a. s. proti F. L., C-42/15 (ďalej len „ Rozsudok HCS") Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom objasnil okrem iného aj článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48, a to nasledovne: „2. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.". Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie Smernice 2008/48 jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho dátumu (deň, mesiac, rok). Dôležitým pre tento spor je však práve spôsob, akým Súdny dvor EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 Rozsudku HCS, Súdny dvor EÚ poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý uvádza generálna advokátka E. Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom prípade bolo postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že počet splátok je 100, bola definovaná výška každej splátky, bola určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom. Naviac súd podotýka, že žalobkyňa mala uzatvorenú zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby F., kde vedela, že každý týždeň ju navštívi obchodný zástupca za účelom výberu splátok, mal jeho kartu splátok, kde sa značili zaplatené splátky, takže žalobca ako spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou vedel identifikovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

23. K požiadavke synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe zmluvy poskytol, a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne náklady spojené s týmto inkasovaním, a teda že žaloba opomína túto reštitúciu je potrebné uviesť, že je to v prvom rade žalovaný, ktorý tento stav spôsobil kedy spotrebiteľovi podpis predmetnej zmluvy o doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby ako splácanie osobným inkasovaním a tým spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 bolo rozporné s dobrými mravmi, aby za takto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa de facto spotrebiteľovi nanútená, spotrebiteľ ešte mal poskytnúť peňažnú refundáciu.

24. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe ako dôvodnej vyhovel nakoľko mal za to, že jednak z výpovede svedkyne, samotnej žalobkyne ako aj listinného dôkazového materiálu vyplynulo, že v prípade ak chcel mať klient poskytnutý úver ihneď, t.j. na režim predplatená platobná karta, musel podpísať aj zmluvu o poskytnutí služby F.. Keďže súd zaujal stanovisko, že zmluva o doplnkovej službe F. bola podmienkou poskytnutia úveru, tak v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 2 písm. j) zák. číslo 129/2010 Z.z. mala byť odmena obchodného zástupcu zahrnutá aj do RPMN . Z uvedeného dôvodu v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a preto v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov.

25. Z uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto žalovaný je povinný v zmysle § 451 Obč. zákonníka bezdôvodné obohatenie vydať.

26. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., ktorý je citovaný vyššie.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Keďže žalobkyňa mala úspech v spore v celom rozsahu, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v prospech žalobkyne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.