Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/28/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., A. X., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40, žalovaným: 1/ Československá obchodná banka a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, 2/ auctio, s.r.o., so sídlom Nitra, Kmeťkova 30, IČO: 36 765 121, zastúpený JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 9, 3. Peter Benč, nar. 13. 06. 1978, bytom Nitra, Strmá 11D, o určenie neplatnosti dražby, o náhrade trov konania, na odvolanie žalovaného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. septembra 2013 č. k. -122, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému v 3. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 461,60 eura, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu - Mgr. Róbert Kováč, advokát, s.r.o., IČO: 36 858 358, so sídlom: Jedlíkova 555/1, 949 11 Nitra, vedený v UniCredit Bank Slovakia a. s., pobočka Nitra, číslo účtu: XXXXXXXXXX, kód banky: XXXX, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust. , , v znení neskorších predpisov (ďalej v texte v skratke len „“, v skratke „OSP“). Argumentoval, že po preskúmaní spisového materiálu a zvážení celkových okolností sporu, ako aj skutočností, ktoré sporu predchádzali, dospel k záveru, že žalobca má právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému v 3. rade z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom, hoci zo strany žalovaných v 1. až 3. rade nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu, ktorého sa žalobným návrhom domáhal. Z procesného hľadiska však žalovaný v 3. rade zavinil, že konanie bolo zastavené, pretože zmaril dražbu nehnuteľnosti, neplatnosti ktorej dražby sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, a z ktorého dôvodu vzal žalobca svoju žalobu späť. Zvýraznil, že na strane žalobcu nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné skonštatovať, že konanie bolo zastavené pre správanie sa žalobcu, resp. žalovaných v 1. a 2. rade. Preto zaviazal žalovaného v 3. rade na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi. Uviedol, že dôvodom pre priznanie náhrady trov konania odporcom (v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v tomto prípade z kontextu odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie mienil napísať „žalobcovi“, pričom však ide len o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia) bola najmä skutočnosť, že trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli, boli vynaložené účelne. Dodal, že po preskúmaní spisového materiálu, ako aj doterajšieho priebehu súdneho konania, nezistil žiadne také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by, čo i len čiastočne, odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

3. Uviedol ďalej, že trovy konania, ktoré žalobcovi počas konania vznikli, priznal podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte v skratke len „vyhláška“). Argumentoval, že základná sadzba tarifnej odmeny je počítaná podľa vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013, v spojení s ustanovením 20c vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 2013, teda hodnota 1 úkonu právnej pomoci predstavovala pre rok 2013 sumu 60,07 eura, režijný paušál uplatnený podľa vyhlášky v hodnote zodpovedajúcej výške režijného paušálu v príslušnom kalendárnom roku predstavoval sumu 7, eura pre rok 2013 a daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 20 % zo základu bola uplatnená v súlade s ustanovením vyhlášky. Odmenu priznal za úkony právnej pomoci v konaní pred súdom prvej inštancie podľa a , , , vyhlášky: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia (15. 02. 2013) - 60, eura + 7, eura = 67, eura + 20 % DPH v sume 13,58 eura = 81,46 eura; 2. Návrh na začatie konania

- súd (15. 02. 2013): 60,07 eura + 7,81 eura = 67,88 eura + 20 % DPH v sume 13,58 eura = 81,46 eura; 3. Podanie návrhu na príslušnú správu katastra (15. 02. 2013): 60,07 eura + 7,81 eura = 67,88 eura + 20 % DPH v sume 13,58 eura = 81,46 eura; 4. Porada s klientom (23. 05. 2013): 45,25 eura (základná sadzba tarifnej odmeny už vrátane režijného paušálu, znížené o 1/3) + 20 % DPH v sume 9,05 eura = 54,30 eura; 5. Podanie zaslané žalovanému v 1. rade, týkajúce sa zmarenia dražby (07. 06. 2013): 60,07 eura + 7,81 eura = 67,88 eura + 20 % DPH v sume 13,58 eura = 81,46 eura; Späťvzatie návrhu na začatie konania (02. 07. 2013): 60,07 eura + 7,81 eura = 67,88 eura + 20 % DPH v sume 13,58 eura = 81,46 eura; trovy prvoinštančného konania spolu 461,60 eura. Právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal náhradu trov konania za úkon - Vyjadrenie k výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (12. 03. 2013) v sume 81,46 eura, z dôvodu, že sa netýkalo priamo merita veci, ale iba poplatkovej povinnosti žalobcu v konaní.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3. rade, domáhajúc sa jeho zmeny a vyslovenia, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zastal názor, že k záveru o rozhodnutí o trovách konania v zmysle os. 2 muselo dôjsť k splneniu dvoch kumulatívnych podmienok. Za prvé medzi späťvzatím návrhu žalobcom a jeho správaním musel existovať kauzálny nexus a za druhé, návrh žalobcu musel byť podaný dôvodne. Mal za to, že práve týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o trovách konania zaoberal len zbežne, pričom dôvodnosť podanej žaloby neposúdil vôbec, pretože nerozhodoval o merite veci, ale len skonštatoval, že z procesného hľadiska tam existovala príčinná súvislosť, preto aplikáciou ustanovenia na skutkový stav došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Vysvetlil, že vo veci samej využil právom aprobovaný spôsob správania v danej situácii (nedoplatil najvyššie podanie), ale v žiadnom ohľade svojím správaním neuznal žalobcov nárok. Po ukončení dražby sa snažil, prostredníctvom dražobníka (žalovaného v 2. rade), opakovane skontaktovať so žalobcom za účelom dosiahnutia dohody o odovzdaní nehnuteľnosti. K takejto dohode však nedošlo, pretože žalobca odmietol komunikovať, preto dospel k rozhodnutiu využiť svoje oprávnenie vyplývajúce z , za čo bol povinný znášať náklady dražby. Zvýraznil, že hlavný argument proti priznaniu trov konania žalobcovi spočíva v tom, že neexistuje zhoda medzi cieľom sledovaným žalobou žalobcu a v skutočnostiach, pre ktoré došlo k zastaveniu konania. Vysvetlil, že žalobca sa domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa , no tomto prípade jeho omisívnym konaním však došlo k zmareniu dražby podľa Ďalej zastal názor, že žalobu bolo nutné posudzovať ako návrh na začatie konania podľa a teda žalobca musel preukázať naliehavý právny záujem na určení. Tvrdil, že žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva - nakoľko v čase podania žaloby a následne bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda konanie nemalo byť zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom. Uzavrel, že v danej veci pre aplikáciu bolo nevyhnutné vyhodnotiť dôvodnosť žaloby a až následne aplikovať uvedené ustanovenie. Pre úplnosť dodal, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním podľa , pričom v spojení s ods. 3 nemal žiadnu právnu možnosť do veci zasiahnuť.

5. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom požiadal súd o odpustenie zmeškania súdom stanovenej lehoty na podanie vyjadrenia. K odvolacím námietkam žalovaného v 3. rade uviedol, že ak by sa rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania v zmysle ustanovenia malo nutne viazať na rozhodovanie súdu o merite veci, nikdy by sa toto zákonné ustanovenie v praxi aplikovať nemohlo. Ak totiž rozhoduje súd o merite veci, znamená to, že

vydá rozsudok a v prípade vydania rozsudku nie je možné urobiť procesný úkon - späťvzatie návrhu. Zvýraznil, že žaloba bola podaná dôvodne a náležitosť dôvodnosti, nie rozhodovania o merite veci, ako to mylne uviedol odvolateľ, je práve tým predpokladom, ktorý má byť, okrem iného, pre naplnenie účelu ustanovenia , splnený. Uviedol, že žalobou chcel dosiahnuť, aby jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zostalo zachované a nehnuteľnosti sa nedostali nezákonným spôsobom do dispozície tretej osoby, v tomto prípade žalovaného v 3. rade. K uvedenému aj reálne došlo, nakoľko žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením, hoci aj v rozpore so zákonom stanovenou lehotou. K zastaveniu konania došlo len z toho dôvodu, že odpadol jeho predmet, a to v dôsledku konania žalovaného v 3. rade. K tvrdeniu odvolateľa, že žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko v čase podania žaloby až do súčasnosti je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, uviedol, že naliehavý právny záujem na podanie žaloby mal, jeho aktívna legitimácia vyplynula z ustanovenia o dobrovoľných dražbách, ako aj naliehavý právny záujem bol daný skutočnosťou, že došlo k vydraženiu nehnuteľností v jeho vlastníctve a domáhaním sa určenia neplatnosti dražby sledoval zachovanie svojho vlastníckeho práva, ktoré by v prípade zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zo strany odvolateľa nebolo zachované. Mal za to, že bola daná dôvodnosť podania jeho žaloby, pretože došlo v rámci procesu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k závažným porušeniam ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, čo právne aj skutkovo v samotnej žalobe zdôvodnil a nechcel byť v dôsledku nezákonného postupu zainteresovaných subjektov zbavený vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam, k čomu by bolo došlo, ak by žalobu nepodal.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej v texte v skratke len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) prejednal odvolanie žalovaného v 3. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade nie je dôvodné.

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Prijatím , , s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu ( ). Podľa prechodného ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v .

11. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 11. 07. 2013 uznesením č. k. -118 tak, že konanie zastavil, a to v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 07. 2013. Následne súd prvej inštancie rozhodol odvolaním napadnutým uznesením č. k. -122 zo dňa 30. 09. 2013, ktorým uložil podľa žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 461,60 eura v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3. rade.

12. Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

13. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

14. V prípade zastavenia konania platila zásada, že podľa nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady boli však v ust. zakotvené dve výnimky. Podľa tohto ustanovenia platilo, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, a ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Teda podľa ustanovenia v ods. 2 možno uložiť povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Zavinenie sa teda posudzuje len z procesného hľadiska, teda nie podľa hmotného práva, pretože by už išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd musel ďalej skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

15. V kontexte skúmania podmienok procesného zavinenia na zastavení konania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nutnosti aplikácie pri rozhodovaní o náhrade trov konania v posudzovanej veci. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby. Dňa 02. 07. 2013 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že v danej veci nie je daná existencia dôvodnosti návrhu vo veci samej, pretože prišlo k zmareniu dražby zo strany žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa, a to neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby. S poukazom na Zákona o dobrovoľných dražbách poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak vydražiteľ zmaril dražbu, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Tvrdil, že k späťvzatiu žaloby prišlo v dôsledku správania žalovaného v 3. rade ako vydražiteľa a tiež žalovaného v 1. rade, pretože Dohoda o splatnosti ceny dosiahnutej vydražením, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade (uzatvorenej dňa 22. 01. 2021) obsahovala lehotu splatnosti, ktorá bola podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi ako aj poctivým obchodným stykom. Poukázal na dĺžku lehoty, v ktorej sa možno domáhať určenia neplatnosti dražby, t. j. 3 mesiace od udelenia príklepu. V predmetnej veci to podľa jeho názoru znamenalo, že prekluzívna lehota 3 mesiace začala plynúť deň nasledujúci po udelení príklepu (deň príklepu 07. 03. 2013) a skončila 07. 04. 2013. Lehota stanovená dohodou o splatnosti ceny medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade však uplynula až dňa 31. 05. 2013, čo znamenalo, že jej cieľom mohlo byť aj to, že v prípade nepodania žaloby o určenie neplatnosti dražby na súd v prekluzívnej lehote, dôjde zo strany žalovaného v 3. rade k uhradeniu kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené požiadal, aby súd zavial žalovaných v 1. a v 3. rade na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne vo výške 543,06 eura.

16. Vo svetle vyššie podaného právneho výkladu, v nadväznosti na zistenú procesnú situáciu v prejednávanej veci, ktorá predchádza späťvzatiu žaloby žalobcom a viedla tak k zastaveniu konania, je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne uzavrel, keď podľa ust. priznal žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania a s poukazom na ustanovenie , zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd tiež zastáva názor, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný v 3. rade, ktorý neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby ako vydražiteľ zmaril dražbu, čím spôsobil, že účinky príklepu zanikli ku dňu udelenia príklepu ( v spojení s o dobrovoľných dražbách), čím žalovaný

v 3. rade svojím konaním preukázateľne spôsobil, že žaloba sa stala nedôvodnou. Na uvedené potom žalobca reagoval späťvzatím žaloby v celom rozsahu.

17. V nadväznosti na uvedený záver odvolací súd, po preskúmaní sumy priznaných trov právneho zastúpenia žalobcovi súdom prvej inštancie, poukazuje v plnom rozsahu na správny výpočet výšky týchto trov učinený súdom prvej inštancie, ktorý v plnom rozsahu preberá za svoj vlastný. Súd prvej inštancie priznal sumu náhrady trov konania žalobcovi v správnej výške, pričom pri ich výpočte použil správne zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie zákonom požadovaným spôsobom aj odôvodnil.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa v spojení s . O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijatí odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).