Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XX, XXX XX V., právne zast. JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZA/2018/2503/3-CAV zo dňa 08.01.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. MT3/ OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/38171-6 zo dňa 14.11.2017 podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňal žalobcovi preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je povinný vrátiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa lekárskeho posudku bola žalobcovi stanovená miera funkčnej poruchy 80 % podľa prílohy č. 3, časti X.C.2.c citovaného zákona a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými je uzatvorená Zmluva o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2014, ktorá však nezaručuje práva na kompenzácie. Teda na žalobcu nemožno aplikovať § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona je cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

2. Na základe odvolania účastníka konania (žalobcu) vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. ZA/2018/2503/3-CAV zo dňa 08.01.2018 podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov, s poukazom na ust. § 2 ods. 3, § 11, § 45 ods. 14, § 51 písm. b), § 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) odvolanie účastníka konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu č. 2017/38171 zo dňa 25.09.2017 je účastník konania fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy bola po

zhodnotení predložených lekárskych nálezov určená podľa prílohy č. 3, časti X.C.2. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o ťažkú formu ulceróznej kolitídy. Rozhodnutím č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/38171-2 zo dňa 02.10.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny vyhovel žiadosti účastníka konania o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2017. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) bod 6. tohto zákona účastníkom právnych vzťahov je fyzická osoba, ktorá je cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V prípade účastníka konania sa jedná o cudzinca, občana USA, ktorý pracuje na území Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nakoľko medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými je uzatvorená Zmluva o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2014 a ktorá nezaručuje práva na kompenzácie, MUDr. Alireza Matloobiho nie je možné považovať za účastníka právnych vzťahov podľa § 3 ods. 1 písm. a) bodu 6. zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán nemohol odvolaniu účastníka konania vyhovieť.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej poukázal na odvolanie podané proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré doplnil dňa 08.12.2017 o právnu argumentáciu opretú o ustanovenie článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a o Smernicu Rady 2003/109/ES zo dňa 25. novembra 2003, v zmysle ktorej ustanovenia článku 11 ods. 1 písm. d) osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrane tak, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. Napriek tomu, že odvolací správny orgán uviedol, že preskúmal spisový materiál vzťahujúci sa na danú vec, dôvodmi, ktoré doplnil podaním zo dňa 08.12.2017 sa vôbec nezaoberal. Ak by išlo o argumentáciu, ktorú podal oneskorene, aj tak sa odvolací orgán mal s ňou vysporiadať v zmysle ust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. v aktuálnom znení. Namietal, že je od 01.06.2016 osobou s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky. Žalovaný mu svojim rozhodnutím uprel práva, ktoré mu transponovaná Smernica zaručuje v rovnakom rozsahu ako štátnym príslušníkom SR. Rozhodnutie žalovaného by bolo správne iba v prípade, ak by ako štátny občan USA nemal dlhodobý pobyt na území SR. Navrhol preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žiadal tiež v celom rozsahu nahradiť trovy konania a požiadal o nariadenie pojednávania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.05.2018, doručenom správnemu súdu dňa 11.05.2018, okrem iného uviedol, že námietky uvedené v žalobe nepovažuje za opodstatnené, pretože nemôže podporovať nezákonný stav a akceptovať rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/38171-2 zo dňa 02.10.2017, ktoré nie je v súlade s platnou legislatívou. Uvedené rozhodnutie nebolo riešené v odvolacom konaní a v súčasnosti nie je možné riešiť tento stav inak ako rozhodnutím o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ žalobca namieta, že správne orgány sa nevysporiadali s doplnením odvolania, v ktorom sa žalobca odvoláva na Smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003, citované doplnenie odvolania nebolo súčasťou odvolacieho spisu vo veci preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Následne po vydaní rozhodnutia o odvolaní žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného, upozornil na túto skutočnosť, pričom mu bolo vysvetlené, že napriek tomu, že v rozhodnutí sa žalovaný správny orgán nezaoberá vyššie citovanou Smernicou, táto skutočnosť nemá vplyv na konečný výsledok odvolacieho konania. Podľa článku 11 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom - „Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve.“ Podľa ods. 4 tohto článku členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky upravuje podmienky nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zákone č. 447/2008 Z.z. v

platnom znení. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Keďže Zmluva o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými nezaručuje právo na kompenzácie, žalobca nemôže byť účastníkom právnych vzťahov na účely zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Žalovaný považuje preto žalobný návrh za nedôvodný a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 01.10.2018 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že s poukazom na článok 11 ods. 4 Smernice ostáva sporné, čo je základnou podporou. Poukázal pritom na článok 13 Smernice Rady 2003/109/ ES, podľa ktorého koncepcia pokrýva najmenej podporu v rozsahu minimálneho príjmu, pomoc v prípadoch ochorenia, tehotenstva, rodičovskej pomoci a dlhodobej starostlivosti. Žalobca je osobou, ktorá dlhodobo v Slovenskej republike vykonáva prácu, je účastný sociálneho systému, odvádza na dôchodkové zabezpečenie, invalidné poistenie a všetky tieto zložky sú mu zrážané z jeho mzdy ako každému inému občanovi Slovenskej republiky, ktorý vykonáva prácu. Žalobca však v prípade ochorenia za týchto okolností nemá žiadnu pomoc. Slovenská republika teda nemôže prostredníctvom svojich orgánov tvrdiť, že aplikuje článok 11 ods. 4 Smernice. Je nesporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera poruchy je viac ako 80 %. To, prečo žiadal o preukaz, ktorý nevyvoláva ani žiadne náklady na strane štátneho rozpočtu, je povaha jeho ochorenia. Môže mať pri sebe mince, aby si zaplatil nejaké parkovanie, ale tento čas môže viesť k závažným komplikáciám na jeho strane. Vzhľadom na to, akým ochorením trpí, potrebuje niekedy náhle okamžite zastať na prvom možnom voľnom parkovacom mieste. Nič viac nežiadal a vzhľadom k tomu, že nejde o občana tretej krajiny, ktorý by tu nevykonával prácu a chcel by „ťažiť z tohto právneho prostredia Slovenskej republiky“, tak si myslí, že nie je dôvod žalobe nevyhovieť. Podľa jeho názoru článkom 11 ods. 4 Smernice nemožno odôvodniť to, že žalobcovi takýto nárok nevzniká. Uviedol tiež, že § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. pomenúva, kedy presne je možné odňať preukaz, ktorý bol právoplatným rozhodnutím žalobcovi vydaný, a to je teda ust. § 16 ods. 2 a § 17 ods. 1 tohto zákona, a to je, že žalobca nespĺňa podmienky v zmysle týchto ustanovení, ale on ich spĺňa. Svoje ťažké zdravotné postihnutie si nevymyslel a jeho zdravotné postihnutie je uvedené v prílohe č. 18. Podľa jeho názoru vydať rozhodnutie o odňatí preukazu v čase, keď existuje právoplatné rozhodnutie a dôvodiť niečím iným ako ust. § 16 ods. 2 a § 17 ods. 1, nie je správne. S poukazom na uvedené žiadal podanej žalobe vyhovieť.

6. Žalobca na súdnom pojednávaní uviedol, že vyštudoval na Slovensku vysokú školu na svoje náklady, potom sa vrátil do Spojených štátov, kde pracoval, získal skúsenosti a vedomosti, ktorými prispel aj v zdravotníctve Slovenskej republiky. Získal na Slovensku pracovné povolenie, pracoval väčšinou v dvoch alebo troch zdravotníckych zariadeniach, či v Martine, v Žiline alebo v Banskej Bystrici, popritom na záchrannej službe. Bol viac ako rok a pol práceneschopný, potom sa vrátil do práce a bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Po ťažkej operácii má stále vývod a jeho zdravotný sa je taký, že vyžaduje, aby hocikedy mal prístup použiť WC alebo miesto, kde by mohol parkovať. Ak nie viac, ale určite tak, ako hocijaký slovenský občan prispel do sociálneho systému, do fungovania tohto štátu. Nedá mu nepoukázať na tie nesprávnosti, nespravodlivosti, ktoré existujú v tejto krajine, preukaz nestojí štát nič, možno desať centov a ešte toto akože od neho zobrať, pretože nevie, ale isto sa nejaký úradník alebo nejaká úradníčka cez deň nudí a potrebuje niečo urobiť. Inak to nevidí a inak to nie je. Pokiaľ bude rozhodnutie súdu také, že s tým nebude súhlasiť, plánuje vec postúpiť ďalej na Najvyšší súd, na Ústavný súd a určite pôjde aj do Európskemu súdu kvôli jednému preukazu, ktorý stojí maximálne desať až dvadsať centov. Myslí si, že nestojí za to, aby štát potom platil nejaké iné peniaze, keď vyhrá na inom súde, či to bude Štrasburg alebo Najvyšší súd. Pokiaľ ide o konečný návrh, pripojil sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

7. Poverená zamestnankyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že správne orgány sa musia riadiť platnou legislatívou a zákonmi. Zákon č. 447/2008 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. a) bodu 6. upravuje, kto môže byť účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona. Ide o fyzickú osobu, cudzinca, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru, a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola zverejnená medzinárodná zmluva

92 roku 2014, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a v tejto Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je v článku 2 určený vecný rozsah koho sa týka a táto zmluva sa vzťahuje na právne predpisy, ktoré upravuje zákon o sociálnom poistení v časti týkajúcej sa dôchodkových dávok starobného dôchodku, predčasného dôchodku, invalidného, vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku, takže zmluva určuje a zaručuje len sociálne zabezpečenie, ktoré vyplýva ako dávky dôchodkového poistenia. Vo vnútroštátnom práve nie je vymedzené, že by mohli byť občanom Spojených štátoch amerických, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý alebo dlhodobý pobyt, poskytované aj kompenzácie a správne orgány musia dodržiavať jednak zákon č. 447/2008 Z.z. a tak isto aj medzinárodné zmluvy. V Smernici, na ktorú sa žalobca odvoláva, sa hovorí, že rozsah sociálneho zabezpečenia sa upraví vo vnútroštátnom práve, pritom členské štáty viazané Smernicou majú právo znížiť sociálne zabezpečenie na základnú ochranu, takže v konkrétnom prípade naozaj nebol spor, pokiaľ ide o zdravotný stav a posúdenie zdravotného stavu žalobcu, avšak vnútroštátne právo a tak isto medzinárodné zmluvy neumožňujú správnym orgánom poskytnúť kompenzácie takýmto ťažko zdravotne postihnutým občanom, pretože to nie je to v súlade s platnou legislatívou. Preto bol aj preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žalobcovi odňatý, lebo nebol právny titul, právny poklad na to, aby tento mohol byť vyhotovený a z toho dôvodu aj druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobný návrh za nedôvodný a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Právny zástupca v reakcii na prednes poverenej pracovníčky žalovaného uviedol, že bilaterálna zmluva medzi Spojenými štátmi a Slovenskou republikou nemôže vylúčiť účinok transponovanej Smernice a pokiaľ štáty majú právo obmedziť, nemôže sa hovoriť o odňatí. Podľa výkladu, na ktorý poukázala žalovaná strana, žalobca nemá vo vzťahu k zákonu č. 447/2008 Z.z. právo na nič.

9. Žalobca v reakcii na prednes poverenej zamestnankyne žalovaného považoval jej vyjadrenia za nezmyslené, opätovne poukázal na to, že na Slovensku pracoval a pracuje na rozdiel od mnohých, ktorí tu študovali a študujú, štát im to platí a potom odtiaľto odchádzajú vrátane lekárov a sestier. Nie je tu ako turista alebo návšteva, žije tu a žiť aj bude, pretože nežiadal o občianstvo, tak sa na tom nič nemení. Má tu dlhodobý pobyt, to znamená trvalý pobyt, platí v plnej miere, možno aj viac vzhľadom na to, že má tri práce a prispieva viac ako obyčajný slovenský občan do slovenského sociálneho systému. Nežiada o žiadne kompenzácie, nežiada o žiadne peniaze, žiada o to, aby mu bolo umožnené použiť sociálne zariadenie, kde to potrebuje kvôli zdravotnému stavu.

10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8, je určený na uplatnenie zliav a výhod podľa osobitných predpisov.11) 11) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nárok na preukaz vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o preukaze alebo právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o peňažnom príspevku na kompenzáciu, z ktorých vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.

12. Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/ PČ/SOC/2017/38171-2 zo dňa 02.10.2017 bolo podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vyhovené žiadosti žalobcu o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 11.09.2017, lebo posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ktorý posúdil jeho zdravotný stav, určil mieru funkčnej poruchy 80 % v zmysle prílohy č. 3, časť X.C.2.c zákona č. 447/2008 Z.z. a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2017.

13. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. MT3/OPOnKŤZPaPČ/ PČ/SOC/2017/38171-6 zo dňa 14.11.2017 bol preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žalobcovi podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. odňatý. V odvolaní zo dňa 30.11.2017 žalobca uviedol, že rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je voči nemu príliš tvrdé, na Slovensku v rokoch 1992 - 2000 vyštudoval medicínu ako samoplatca, od roku 2011

až doteraz pracuje na Slovensku ako lekár, pracoval v Martine, Žiline, Banskej Bystrici, Zvolene ako lekár internista kardiológ, momentálne pracuje ako lekár v nemocnici vo Zvolene a taktiež v Záchrannej službe Bratislava. Zo svojho platu platí odvody a dane Slovenskému štátu, nie štátu, ktorého je občanom. Jeho zdravotný stav je závažný, v januári bude posudzovaný z dôvodu priznania nároku na invalidný dôchodok. Nežiada o žiadne iné kompenzácie iba vydanie ZŤP preukazu a parkovacej karty, takže nechce zneužívať sociálny systém tohto štátu. Chce mať len zabezpečené bezproblémové parkovanie, nakoľko pri jeho zdravotnom stave mu to značne uľahčuje život. Je toho názoru, že postup správneho orgánu je porušením zásady práva na rovnaké zaobchádzanie. Žije v Slovenskej republike, pracuje tu, platí odvody, dane, ale nemá právo v prípade zhoršenia zdravotného stavu na kompenzácie v sociálnej oblasti, hoci do štátneho rozpočtu SR prispel viac ako mnoho iných občanov SR. Na základe týchto skutočností žiadal o výnimku, aby bola odstránená tvrdosť uvedeného ustanovenia voči jeho osobe. V doplnení dôvodov odvolania zo dňa 08.12.2017 žalobca poukázal na článok 11 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003, podľa ktorého osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Členské štáty ju teda majú povinnosť transponovať v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Smernica mala byť do právneho poriadku SR implementovaná najneskôr do 23. januára 2006. Podľa žalobcu nie je možné, aby bolo v jeho prípade aplikované vnútroštátne právo, nakoľko je v rozpore so Smernicou Rady, ktorá má prednosť pred vnútroštátnym právom. Správny orgán rozhodol podľa jeho názoru v rozpore so zákonom, keď mu odňal preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto sa domáha zrušenia tohto rozhodnutia.

14. Predovšetkým je potrebné uviesť, že Zmluva o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými bola podpísaná dňa 10.12.2012 v Bratislave a nadobudla platnosť dňa 01.05.2014. Ide o zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, je uverená v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 92/2014 Z.z.. Táto zmluva nezaručuje práva na kompenzácie.

15. Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 v odseku 13 stanovuje, že so zreteľom na sociálnu pomoc, sa možnosť obmedzenia výhod pre osoby s dlhodobým pobytom na základné výhody chápe v tom zmysle, že táto koncepcia pokrýva najmenej podporu v rozsahu minimálneho príjmu, pomoc v prípadoch ochorenia, tehotenstva, rodičovskej pomoci a dlhodobej starostlivosti. Spôsoby udeľovania týchto výhod upravuje vnútroštátne právo.

16. Podľa článku 11 - Rovnaké zaobchádzanie, ods. 1 písm. d) citovanej Smernice osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve.

17. Podľa článku 11 ods. 4 citovanej Smernice členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu.

18. V akých oblastiach majú osoby s dlhodobým pobytom nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci, je teda bližšie uvedené v článku 11 ods. 1 citovanej Smernice. Podľa článku 11 ods. 1 písm. d) majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci aj vo vzťahu sociálnej pomoci. Členské štáty však v zmysle článku 11 ods. 4 citovanej Smernice vo vzťahu k sociálnej pomoci môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie.

19. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie odseku 13 Smernice, podľa ktorého so zreteľom na sociálnu pomoc, sa možnosť obmedzenia výhod pre osoby s dlhodobým pobytom na základné výhody chápe v tom zmysle, že táto koncepcia pokrýva pomoc v prípadoch ochorenia, aj v tomto odseku sa však ďalej uvádza, že spôsoby udeľovania týchto výhod upravuje vnútroštátne právo. Námietku žalobcu, že nie je možné, aby bolo v jeho prípade aplikované vnútroštátne právo, preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Ďalej je potrebné uviesť, že sociálna pomoc je určená občanom, ktorí sa dostali do situácie sociálnej odkázanosti a nemajú prostriedky, alebo schopnosti zabezpečiť sebe alebo svojej rodine základné prvotné potreby. Zákon túto situáciu definuje ako stav hmotnej a sociálnej núdze. Pojem sociálna pomoc

sa u nás chápe ako užšia forma štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej oblasti, ktorá sa v zmysle zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci chápala ako a) sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby a b) riešenie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, vrátane sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kedy si občan nedokáže sám alebo ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky, pričom zákon presne stanovuje, čo sa myslí základnými životnými podmienkami: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Sociálnu pomoc teda môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru. Za sociálnu núdzu sa na účely uvedeného zákona považoval v zmysle § 10 ods. 2 aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potreboval zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať za podmienok stanovených uvedeným zákonom. Zákon o sociálnej pomoci č. 195/1998 Z.z., ktorý v § 57 ods. 3 upravoval vydanie preukazu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, bol však s účinnosťou od 01.01.2009 zrušený zákonom o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z., ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Tento zákon v piatej hlave (§ 34 až § 51a) síce upravuje sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, v ňom však už ale žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali podmienky nároku na vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, uvedené nie sú. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím upravuje a pokiaľ ide o podmienky nároku na jeho vyhotovenie, ako aj jeho odňatie, upravuje zákon č. 447/2008 Z.z. o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon, ktorý upravuje právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je teda zákon č. 447/2008 Z.z., čo vyplýva z ust. § 1 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8, je určený na uplatnenie zliav a výhod podľa osobitných predpisov, nejedná sa teda len o vydanie parkovacieho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na preukaz vzniká v zmysle § 43 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o preukaze alebo právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o peňažnom príspevku na kompenzáciu, z ktorých vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

21. V pôvodnom zákone č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci bol okrem občana účastníkom právnych vzťahov zmysle § 4 písm. b) aj cudzinec, ak sa mu neposkytovala pomoc podľa osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z. je však účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona len ten cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že účastníkom právnych vzťahov podľa zákona č. 447/2008 Z.z. nemôže byť žalobca, pretože v jeho prípade nie je splnená podmienka, že ide o cudzinca, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. I keď niet pochybností, že žalobca je fyzickou osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v jeho prípade nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z..

22. V zmysle § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu aj v tom prípade, ak sa zistí, že preukaz sa vyhotovil neprávom. Pokiaľ teda v zmysle článku 11 ods. 4 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu a žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán dospeli k záveru, že žalobca nemôže byť považovaný za účastníka právnych vzťahov podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z., je potrebné považovať ich rozhodnutia za vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Pretože zákon č. 447/2008 Z.z. neobsahuje žiadne zmierňovacie ustanovenie ani výnimky, správny súd musel s poukazom na vyššie uvedené žalobné

námietky žalobcu vyhodnotiť ako nedôvodné. Pre námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného by bolo správne iba v prípade, ak by ako štátny občan USA nemal dlhodobý pobyt na území SR, správny súd nenašiel oporu v zákone. Rovnako na vecnej správnosti rozhodnutia žalovaného nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že sa žalovaný nezaoberal dôvodmi, ktorými žalobca doplnil odvolanie podaním zo dňa 08.12.2017, pretože tieto by k inému záveru viesť nemohli.

23. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 170 SSP. Žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.