Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Nt-8-2018.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8Nt/8/2018
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vladimíra Gurku a prísediacich sudcov Ing. Štefana Mitníka a Márie Ciesarikovej, na verejnom zasadnutí dňa 1. októbra 2018 v Starej Ľubovni o návrhu odsúdeného Z. Z. na zrušenie a zmenu výkonu ochranného protialkoholického liečenia takto
rozhodol:
I. Súd podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 446 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 406 ods. 2 Trestného poriadku, z a m i e t a žiadosť odsúdeného Z. Z., nar. XX.X.XXXX v N. Y., trvale bytom J. Y. XXX, okres Stará Ľubovňa, t. č. v ÚVTOS Ružomberok na zmenu protialkoholického liečenia ústavnou formou uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/99/2017 zo dňa 18.9.2017, právoplatným dňa 18.9.2017 na ambulantné liečenie.
II. Súd podľa § 447 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 406 ods. 2 Trestného poriadku, z a m i e t a žiadosť odsúdeného Z. Z., nar. XX.X.XXXX v N. Y., trvale bytom J. Y. XXX, okres Stará Ľubovňa, t. č. v ÚVTOS Ružomberok na upustenie od výkonu protialkoholického liečenia ústavnou formou uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/99/2017 zo dňa 18.9.2017, právoplatným dňa 18.9.2017.
odôvodnenie:
1. Odsúdený Z. Z. doručil tunajšiemu súdu návrh označený ako návrh na zrušenie protialkoholického liečenia, a to z dôvodu, že jeho trest 4 roky je dostatočný dlhý na to, aby sa vyliečil zo závislosti.
2. Súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom odsúdený bližšie odôvodnil svoj návrh tým, že zo skúseností väzňov, ktorí boli na protialkoholickom liečení počas výkonu trestu odňatia slobody a ktorí absolvovali protialkoholické liečenie aj vonku je mu známe, že vonku sú tie liečenia lepšie. Takisto zopakoval, že jeho trest je dostatočne dlhý na to, aby sa zo závislosti vyliečil. Ak by žiadal o podmienečné prepustenie, tak z praxe väzňov vie, že protialkoholické liečenie vo výkone trestu odňatia slobody sú nariaďované až k záveru trestu, zrejme z kapacitných dôvodov, pričom sudcovia rozhodujúci o podmienečnom prepustení prihliadajú na to, či liečenie už bolo absolvované a ak zistia, že nie, zväčša návrhy na podmienečné prepustenie zamietajú, čiže by bol ukrátený aj o možnosť podmienečného prepustenia. Navrhol preto, ak by to bolo možné, aby bol zrušený rozsudok v tej časti, pokiaľ ide o ochranné protialkoholické liečenie s tým, aby ho vykonal až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na Prednej Hore. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/99/2017 vykonal dokazovanie rozsudkom sp. zn. 1T/99/2017 zo dňa 18.9.2017, závermi znaleckého posudku č. 29/2017 a správou Obce Nová Ľubovňa a zo spisu sp. zn. 8Nt/8/2018 návrhom odsúdeného, správou ÚVTOS v Ružomberku, odpoveďami na lustrácie súdu v databáze súdov, odpoveďou na lustráciu v GP, odpisom z registra trestov a odpoveďou na lustráciu v registri priestupkov.
4. Odsúdený vo vyjadrení k vykonanému dokazovaniu uviedol, že skutok v prečítanom rozsudku bol zdramatizovaný. Bol vzatý do väzby pre nebezpečné vyhrážanie, nad čím mávol rukou vzhľadom na sadzby, ktoré mu hrozili za tento skutok. Nevedel, že mu bude vznesené obvinenie aj za ublíženie na zdraví, za ktorý mu bude hroziť vyššia trestná sadzba od 4 do 10 rokov. Poukázal ďalej na to, majetkovú trestnú činnosť páchal, keď bol mladší, túto už asi 10 rokov nepáchal. Posledné tri trestné stíhania mal v súvislosti s rovnakou poškodenou, pričom dodal, že pri poslednom skutku slovnú hádku začala poškodená, pričom ho aj fyzicky napadla. K záverom znaleckého posudku uviedol, že pani psychiatrička asi vychádzala z obžaloby a z podkladov, ktoré boli v spise, ale necíti sa závislý na alkohole. Priznal, že chodil po bytoch, kde sa požíval alkohol, ale vydržal tam maximálne 3 dni a potom odtiaľ odišiel. Keď bol doma, alkohol nepožíval. Nevie preto, ako znalkyňa dospela k záveru o II. až III. stupni závislosti na alkohole. Na záver svojho vyjadrenia spresnil a doplnil svoju žiadosť v tom smere, že žiada buď zmenu na ambulantnú formu protialkoholického liečenia, alebo ak by to bolo možné, aby súd zmenil rozsudok v tom smere, že absolvuje ústavnú protialkoholickú liečbu až po výkone trestu odňatia slobody, resp. po prípadnom podmienečnom prepustení.
5. Súd v zmysle § 62 ods. 1 Tr. poriadku podľa obsahu posúdil návrh odsúdeného v spojení s jeho vyjadreniami na verejnom zasadnutí ako návrh na upustenie od protialkoholického liečenia (keďže pojem zrušenie Trestný zákon ani Trestný poriadok nepozná, pričom je zrejmé, že odsúdený sa návrhom domáhal pred nástupom protialkoholického liečenia, aby na neho nemusel nastúpiť; táto situácia je v Trestnom zákone a Trestnom poriadku subsumovaná pod upustenie od ochranného liečenia) a zároveň aj ako návrh na zmenu protialkoholického liečenia.
6. Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že ani návrh odsúdeného na upustenie od výkonu protialkoholického liečenia, ani jeho návrh na zmenu formy protialkoholického liečenia, resp. zmenu času jeho vykonania nie sú dôvodné.
7. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
8. Podľa § 74 ods. 3 Trestného zákona, od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.
9. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
10. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.
11. Podľa § 447 ods. 1 Trestného poriadku, o upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.
12. Súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvod na upustenie od výkonu protialkoholického liečenia. Je pravdou, že odsúdený v súčasnosti nepožíva alkoholické nápoje, avšak ide o nútenú abstinenciu v izolovaných podmienkach priestorov na výkon trestu odňatia slobody. Napriek námietke odsúdeného ohľadne záverov znaleckého posudku vypracovaného v trestnej veci, v ktorej bol naposledy uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti a v ktorej mu bolo uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou, súd nezistil dôvod na odchýlenie sa od záverov tohto znaleckého posudku. Ani skutočnosť, že odsúdený sa subjektívne necíti závislý na alkohole neznamená, že závery znalca sú nesprávne. Samotný odsúdený pritom uviedol, že sa 3 dni dokázal zdržiavať v bytoch, kde sa požíval alkohol, čo nasvedčuje jeho zvýšenej tolerancii na alkohol a jeho závislosti, ako to konštatoval znalec. Je pritom potrebné zdôrazniť, že posledný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, pod vplyvom ktorého sú odbúravané zábrany a ktorý uľahčuje vznik spoločensky nežiaduceho konania. Znalec pritom pri vyšetrení odsúdeného zistil, že ide o anomálne štruktúrovanú osobnosť, s tendenciou konať neočakávane bez uváženia následkov, podobne zistil aj tendencie k neznášanlivému chovaniu, zvlášť keď je jeho impulzívne správanie niekým prerušené alebo kritizované s tým, že užívaním alkoholu u odsúdeného dochádza k zvýrazneniu jeho anomálnych čŕt. Kombinácia alkoholu a osobnostných čŕt znásobuje pravdepodobnosť spoločensky nežiaduceho konania odsúdeného. Navyše odsúdený už bol viackrát odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom od začiatku roka 2013 do 21.1.2015 bol vo výkone trestu odňatia slobody približne 2 roky nepretržite. Ani nútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody počas tohto obdobia v takejto relatívne dlhej dobe neupravili správanie odsúdeného v tom smere, že by po jeho prepustení prestal požívať alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa dopúšťať trestnej činnosti. Za tohto stavu tvrdenie odsúdeného o dostatočnej dĺžke výkonu trestu na to, aby sa vyliečil, súd nepovažoval za dostatočný dôvod na upustenie od výkonu protialkoholického liečenia.
13. Ani návrh odsúdeného na zmenu liečenia z ústavnej na ambulantnú formu, resp. na jeho zmenu v tom smere, aby sa vykonalo až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, súd nepovažoval za dôvodný. Znalec v záveroch svojho posudku navrhol protialkoholické liečenie ústavnou formou a súd nezistil dôvod na zmenu tohto záveru. Vzhľadom na vyššie uvedené závery znalca týkajúce sa osobnostných čŕt odsúdeného je aj naďalej nutné trvať na tom, že na dosiahnutie účelu protialkoholického liečenia je vhodnejšia ústavná forma. Ak pritom odsúdený ako jednu z alternatív navrhol ústavné ochranné liečenie po skončení výkonu trestu odňatia slobody, súd nevidí reálny dôvod na to, aby odsúdený nemohol vykonať ústavné protialkoholické liečenie počas vo výkonu trestu odňatia slobody. Argumenty odsúdeného, že by údajne malo byť lepšie ústavné liečenie „vonku“ (t.j. nie počas výkonu trestu odňatia slobody v niektorom ústave na výkon trestu), resp. že by nemohol využiť podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu, že ešte ochranné liečenie nevykonal, sú subjektívnymi názormi odsúdeného, resp. jeho spoluväzňov, ktoré nie sú dôvodom na zmenu formy ochranného liečenia. Trestný zákon pritom v žiadnom svojom ustanovení nepodmieňuje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na výkon protialkoholického liečenia. Vo vzťahu k návrhu odsúdeného na posunutie ochranného liečenia až po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd okrem už uvedeného poukazuje na to, že ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom trestu odňatia slobody, začína sa s ním spravidla po nástupe do výkonu trestu, preto nie je dôvod ho odkladať o niekoľko rokov a navyše len z dôvodu subjektívnych pocitov spoluväzňov odsúdeného o tom, kde je liečenie lepšie. O tomto návrhu odsúdeného pritom takisto rozhodol tunajší súd ako súd, ktorý rozhodol v prvom stupni, keďže odsúdený ešte nezačal ochranné liečenie.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol návrhy odsúdeného na zmenu a upustenie od protialkoholického liečenia.
Poučenie:
Proti obom výrokom tohto uznesenia je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa do troch pracovných dní od oznámenia tohto uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.