Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Csp/135/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcov X/ Z. Š., T.. X.X.XXXX, H. Y. XX, Y., X/ N. Š., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XX, Y.V., zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho č. 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.752,14 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.375,08 eura od 12.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 377,06 eura od 3.1.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom v l. a 2. rade priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali dňa 9.11.2016 a doplnili dňa 28.12.2016 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú odôvodnili tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom 1 a 2 ako spotrebiteľmi dňa 26.05.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobcovi 1 a 2 poskytnutý úver vo výške 720,- EUR. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 103,49 EUR, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 616,51 EUR. Žalobca 1 a 2 sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazali v 42 - och mesačných splátkach po 38,58 EUR vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 1.620,36 EUR a dňa 14.11.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobcovi 1 a 2 poskytnutý úver vo výške 1.500,- EUR. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 215,75 EUR, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.284,25 EUR. Žalobca 1 a 2 sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazali v 42 - och mesačných splátkach po 80,37 EUR vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 3.375,54 EUR. Vychádzajúc z obsahu predmetných revolvingový zmlúv je zrejmé, že tieto v časti úveru ani revolvingu neobsahujú údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak ako to vyžaduje ustanovenie paragrafu 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie, jednorázové, prípadne uskutočnené vo viacerých platbách. Predmetné zmluvy o revolvingovom úvere je v časti úveru ani revolvingu ďalej neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti a neobsahujú údaje o resp. nečlenia splátky úveru na termíny istiny a úroku a iných poplatkov. Predmetné zmluvy o revolvingovom úvere v časti revolvingu ďalej absolútne neobsahujú údaj o výške úrokov a iných poplatkov. Predmetné zmluvy obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení,

ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi. Napríklad odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 70%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu o výške ročnej odplaty v miere 70% poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z predmetných zmlúv o revolvingovom úvere je zrejmé že obligatórne údaje obsiahnuté v týchto zmluvách o úvere boli do zmlúv doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmlúv zo strany žalobcov. Dňa 13.11.2003 žalobcovia podali žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru číslo XXXXXXXXXX. Dňa 14.11.2013 bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN. Dňa 22.5.2014 žalobcovia podali žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru číslo XXXXXXXXXX. Dňa 26.5.2014 bola táto žiadosť doplnená údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN. Zo spôsobu uzatvárania týchto zmlúv vyplýva, že v tomto prípade ide o ukážkové príklady prijatie návrhu s dodatkami a zmenami, ktorý tým znamená odmietnutie návrhu zo strany žalobcov. Ich akceptácia zo strany žalovaného nebola vykonaná. Tým, že návrhy predmetných zmlúv o revolvingovom úvere boli doplnené a s časti aj zmenené, žalobcovia sa domnievajú, že z tohto dôvodu nedošlo platnému uzavretiu zmlúv o revolvingovom úvere. Žalobcovia poukazujú na to že do predmetnej zmluve o revolvingovom úvere sa uvádza že hodnota RPMN dosahuje v prípade zmluvy č. 8500035215 úroveň 69,72%. V prípade zmluvy Č.. XXXXXXXXXX úroveň 68,77%. V skutočnosti však hodnota RPMN dosahuje v prípade zmluvy Č.. XXXXXXXXXX úroveň 92,98% a V prípade zmluvy Č.. XXXXXXXXXX úroveň 92,97%, čo znamená, že údaj o RPMN v predmetnej zmluve je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný má právo na vrátenie ním poskytnutej istiny úverov v súhrne vo výške 1.900,73 eura (čo predstavuje súčet istiny úveru zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX vo výške 1.284,22 eura a zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX u výške 616,51 eura) a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcov však bolo na základe predmetných zmlúv poukázané žalovanému plnenie v súhrne v sume 3.275,81 eura to znamená o 1.375,08 eura viac ako mal žalovaný nárok. Na základe predmetných úverových zmlúv boli zo mzdy žalobcu v l. rade vykonané ďalšie zrážky zo mzdy v súhrne vo výške 377,06 eura, a to za obdobie 10/2016 (vykonaná v novembri 2016) a za 11/2016 (vykonaná v decembri 2016), na základe čoho skutočná výška bezdôvodného obohatenia je tak v súhrne o 377,06 eura vyššia.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.1.2017 uviedol, že napadá dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, ktorú navrhuje zamietnuť z dôvodov rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, rozporu podanej žaloby v časti o vydaní bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, premlčania nárokov, ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha. Namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcov, keďže žalobca v 2. rade pristúpil k záväzku žalobcu v 1. rade podľa § 533 ods. 1 Obč. zák. a tak je iba spoločne zaviazaným spolu s dlžníkom, z čoho však nevyplýva jeho spoločná aktívna solidarita. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Z podanej žaloby nie je zrejmé, na základe čoho by vo veci mala byť daná aktívna vecná legitimácia žalobcov tak, že sú oprávnení spoločne a nerozdielne vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalobca v 2. rade je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov dlžníka (žalobcu v l. rade) zo zmluvy o revolvingovom úvere. Povaha jeho právneho pomeru a vzťahu ku žalobcovi je determinovaná § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom. Z daného ustanovenia, a ani zo žiadneho iného nevyplýva spoločná či delená aktívna solidarita. Plnenie spoludlžníka nie je plnením za seba samého, ale za dlžníka z toho záväzku, ku ktorému spoludlžník pristúpil. Žalobca v 2. rade nie je aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by sa uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade, ak splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na

časť istina a časť úrok žiadny reálny a prakticky význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie spomenutom Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN). V zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Z uvedených jazykových verzií smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovanie. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Článok 22 predstavuje obmedzenie nielen pre štát ako tvorcu právnej úpravy (prostredníctvom príslušných orgánov), ale aj z hľadiska výkladu a aplikácie právnej normy. Ani pri vytváraní právnej normy, a ani pri jej aplikácii nie je v zmysle článku 22 smernice možné a prípustné jej porušenie (či už neprevzatí niektorej požiadavky zo smernice, ale ani je rozšírenie spočívajúce vo formulovaní nových požiadaviek). Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nerešpektoval skutočnosť, že ním uvádzaný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona predstavuje porušenie ustanovenia smernice ( na ktorej nepriamy účinok je povinný prihliadať ex offo, pričom záväznosť v tomto smere mu určuje aj spomenuté ustanovenie článku 22 smernice). Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa nemeckej jazykovej verzie ide o náležitosť vyjadrenú ako „ der Betrag, die Anzahl und die Periodizitär der vom Verbraucher zu leistenden Zahlungen und gegebenenfalls die Reihenfolge, in der die Zahlungen auf verschiedene ausstehende Restbeträge, für die unterschiedliche Sollzinssätze gelten, zum Zwecke der Rückzahlung angerechnet werden,“, podľa anglickej jazykovej verzie ;„ the amount, number and frequency of payments to be made by the consumer and, where appropriate, the order in which payments will be allocated to different outstanding balances charged at different borrowing rates for the purposes of reimbursement“, a podľa českej jazykovej verzie „ výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a případně zpusob přirazováni plateb k jednotlivým dlužným částkam s ruznými vypujčními úrokovými sadzbami pro účely splácení;“. Z uvedených jazykových verzií smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovanie. Na základe uvedeného tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenia navrhovateľa o rozpisovaní splátky popiera. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a úver, ktorý bol poskytnutý na jej základe nie je bezúročným a bez poplatkov. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcov ohľadne nedostatkov v zmluve sú pochybné napokon je možné podporiť aj faktom súvisiacim s konaním pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C- 42/2015. V uvedenom konaní o predbežnej otázke bolo rozhodnuté nasledovne: Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

3. Žalobcovia v replike zo dňa 23.2.2017 uviedli, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade je potrebné odvodzovať od toho, že žalobca v 2. rade vystupuje v predmetných zmluvných vzťahoch ako spoludlžník, a teda z predmetných zmlúv pre neho vyplývajú rovnaké práva a povinnosti, ako pre samotného dlžníka. O aktívnej vecnej legitimácií žalobcu v 2. rade a o tom, že žalobca v l. rade a žalobca v 2. rade sú oprávnení spoločne a nerozdielne na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému

bez právneho dôvodu svedčí aj to, že žalobca v l. rade a žalobca v 2. rade sú manželmi, a teda ich príjmy spadajú pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve z týchto príjmov, a teda z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli nároky žalovaného uspokojované, a z tohto majetku došlo aj k poskytnutiu plnenia žalovanému, na ktoré žalovaný nemal žiaden právny nárok, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor oboch manželov, teda na úkor oboch žalobcov. O skutočnosti, že pohľadávky žalovaného vyplývajúce z predmetných úverových zmlúv boli vykonávané zo spoločného majetku žalobcov svedčí aj fakt, že tieto pohľadávky boli uspokojované prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu v l. rade, pričom mzda manželov nesporne podlieha režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýmto bezdôvodným obohatením tak došlo k neoprávneným zásahom do majetkových práv oboch manželov, obaja manželia (žalobcovia) tak boli na svojich právach ukrátení, a obaja tak majú možnosť domáhať sa nárokov vyplývajúcich z predmetných zmlúv. Na základe uvedeného tak máme za to, že v prejednávanej veci sú aktívne vecne legitimovaní ako žalobca v l. rade - p. Amália Šereš, tak aj žalobca v 2. rade - p. Július Šereš. Žalovaný na záver svojho podaného odporu vznáša námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovanému nároku v časti sumy 805,89 eura, nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 11.8.2016 a uvedená suma bola uhradená platbami vykonanými pred 6.1.2013. K uvedenému žaloba poukazuje na to, že takéto tvrdenie žalovaného je absurdné, nakoľko samotné zmluvy o revolvingovom úvere boli uzatvorené dňa 14.11.2013, resp. dňa 26.5.2014, teda skoršia zmluva bola uzatvorená až takmer po viac ako roku odo dňa, ktorý uvádza žalovaný ako deň začatia plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Poukazuje na to, že žaloba v predmetnej veci bola podaná na súde dňa 9.11.2016, nie 11.8.2016 ako to uvádza žalovaný, pričom tieto zmluvy boli uzavreté dňa 14.11.2013, resp. 26.5.2014, z čoho tak nesporne vyplýva, že tieto zmluvy boli uzavreté menej ako tri roky pred podaním samotnej žaloby, z čoho logicky vyplýva, že k žiadnemu plneniu na základe predmetných zmlúv v rozsahu nad rámec troch rokov objektívne nemohlo dôjsť. Na základe uvedeného má za to, že námietka premlčania uplatnená žalovaným v predmetnom odpore je nedôvodná.

4. Okresný súd Košice I rozsudkom z 29.6.2017 č.k. 37Csp/135/2016-104 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.752,14 €, úroky z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 1. 375,08 € od 12.11.2016 až do zaplatenia a zo sumy 377,06 € od 3.1.2017 až do zaplatenia, všetko titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzavretej stranami sporu dňa XX.X.XXXX a zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX O. S. XX.XX.XXXX. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia odôvodňovali charakterom týchto zmlúv ako zmlúv spotrebiteľských, ktoré neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V zmluvách absentovali údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, teda uvedenie, či ide o hotovostné alebo bezhotovostné platby, údaje o termínoch a konečnej splatnosti splátok neboli vymedzené v súlade s § 9 ods.2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v členení na jednotlivé zložky splátky na istinu, úrok a iné poplatky, odplata za poskytnutie úverov je neprimerane vysoká, RPMN v zmluve je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa a úroky za poskytnuté úvery v hodnote 70% majú charakter úžerníckych úrokov. Žalobcovia uvádzali, že zmluvy o revolvingových úveroch vzhľadom na spôsob za ktorých boli uzavreté, javia aj známky absolútne neplatných právnych úkonov, pretože žalobcovia ako spotrebitelia neboli pred uzavretím zmlúv informovaní o zmluvných podmienkach a obligatórne náležitosti zmluvy v bode 6., boli do zmlúv dopĺňané až po podaní žiadosti žalobcov o uzavretie zmlúv, pričom vo svojej podstate znamenali odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy predloženého žalobcami. Zo všetkých týchto dôvodov žalobcovia tvrdili, že žalovanému vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej istiny, a sumu nad rámec toho uhradenú si uplatňovali titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXXXXXXXX bol poskytnutý žalobcom úverový rámec vo výške 1.500 € splatný v 42. mesačných splátkach v hodnote 80,37 € s ročnou úrokovou sadzbou 76,21% a RPMN 70% s tým, že žalobcovia sa zaviazali žalovanému vrátiť sumu 3.375,50 €. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.X.XXXX bol poskytnutý žalobcom úverový rámec 720 € splatný v 32 mesačných splátkach vo výške 38,58 € s ročnou úrokovou sadzbou 76,21% a hodnotou RPMN 70,02%, na základe ktorej zmluvy sa zaviazali žalobcovia vrátiť sumu 1.620,36 €. Zmluvy posudzoval ako zmluvy spotrebiteľské podľa § 52, § 53, Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), podľa § 9, § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhodnotil podľa § 107, § 451, § 456, § 458, § 488 a § 489 OZ. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že zmluvy o revolvingovom

úvere neobsahujú náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, pretože absentuje členenie mesačnej splátky na jednotlivé zložky, teda neobsahujú údaj o tom, aká je výška splátok istiny, splátok úrokov, splátok ďalších poplatkov. Majúc z listinných dôkazov (zmluvy, karty klienta, potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy) zistené, že žalobcovia od žalovaného získali finančné prostriedky v rozsahu 1.900,73 € (1284,22 € + 616,51 €), a vrátili mu sumu vo výške 3.673,85 € ( 2.466,61€ + 830,18€ + 377,06€), pričom žalovanému patrilo právo iba na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré žalobcom ako dlžníkom zo zmluvy skutočne poskytol, priznal žalobcom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v nimi žiadanom rozsahu 1.752,14 €. Pretože žalovaný na výzvu žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia nereagoval, zaviazal ho tiež na úhradu žiadaných úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ Civilného sporového poriadku (CSP), že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil.

7. Žalovaný uvádzal, že súdom prvej inštancie konštatovaná povinnosť členenia splátky na jednotlivé zložky istinu, úrok a iné poplatky, nemá oporu v právnej úprave a úmysle zákonodarcu, čo dokazuje aj novela zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorej sa ustanovenie o splátkach v znení „ termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradilo slovami „frekvencia splátok“. Požiadavku na rozčleňovanie splátky považoval za nesprávny výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo nepresným prevzatím Smernice, čo však nezbavovalo súd povinnosti prihliadať pri výklade vnútroštátnej normy na nepriamy účinok Smernice a eurokonformný výklad práva. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer C- 397/01 až C- 403/01, ktorý v bodoch 115. až 116. rozhodnutia konštatoval, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom únie je daná systémom zmlúv, ktorá umožňuje vnútroštátnemu súdu v rámci svojich právomocí zabezpečiť plnú účinnosť práva únie pri rozhodovaní v spore. Vyžaduje, aby vnútroštátny súd vzal do úvahy právo vnútroštátne ako celok a posúdil, do akej miery ho možno použiť spôsobom, ktorý nevedie k výsledku odporujúcemu smernici. Aj z rozhodnutia SDEÚ vo veci C- 42/15 vyplýva, že článok 10 ods. 2 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej splátky s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a ani nemá spĺňať požiadavku na osobitné členenie splátok. Ak by zákonodarca mal v úmysle žiadať, aby v zmluve bol uvedený rozpis splátky na časť istiny a úroku vo vzťahu ku každej zložke, potom by zákonná úprava odkazujúca v ďalšej časti ustanovenia na amortizačnú tabuľku, nemala žiaden význam. Z princípu racionality vyplýva, že zákonodarca ani neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu vzniknutých trov.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, súčasne uvádzajúc, že z dátumu 21.12.2017 na podacej pečiatke súdu na odvolaní vyplýva, že žalovaný podal svoje odvolanie oneskorene, keďže posledný deň na podanie odvolania pripadol na deň 18.12.2017. Žalobcovia zdôraznili, že novelizované znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok nie je dôvodné aplikovať, keďže toto nadobudlo účinnosť až 1.5.2018 a platí princíp zákazu retroaktivity, pričom súladnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s ostatnou judikatúrou súdov podporil odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne G..F.. XCo/XXX/XXXX, Krajského G. D. Y. G..F.. XCo/XX/XXXX, Krajského G. D. U. G..F.. XXCo/XXX/XXXX. Aj v zmysle uvedených rozhodnutí správny výklad ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch je taký, že v záujme ochrany práv spotrebiteľa sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok v členení na istinu, úroky a poplatky, inak je takáto zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcov, súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov aj z dôvodov absencie údajov o dobe trvania zmluvy, čo tiež zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie

(§ 387 ani na zmenu (§ 388 rozsudku, preto rozsudok zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru práve a len na absencii tej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vyplýva z ust. § 9 ods.2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingových úveroch (bod. 17. až 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), podľa ktorého ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priradzovať k jednotlivým nesplateným nedostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. K ostatným nedostatkom spotrebiteľskej zmluvy namietaných žalobcami sa súd prvej inštancie nevyjadril, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú akékoľvek skutkové zistenia súdu vyvodené z listinných dôkazov, ktoré by na iné nedostatky poukazovali, a ktoré by boli predmetom jeho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci prijatím záveru, že revolvingové zmluvy uzavreté stranami sporu za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve nebola vyjadrená samostatná splatnosť splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, ako podstatná náležitosť zmlúv o spotrebiteľskom úveru vyžadovaná § 9 ods.2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V úvodnej všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že návrh zákona je obsahom úplnou transpozíciou Smernice. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu spoločenstva. Záver dôvodovej správy všeobecnej časti konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Odvolací súd konštatuje, že z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch nemožno vyvodiť, aby zámerom zákonodarcu bolo sprísnenie § 9 ods. 2 písm. k/ na členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky a ich jednotlivú splatnosť a z výslovného znenia tohto ustanovenia nevyplýva žiadna odchýlka oproti úprave obsiahnutej v Smernici. V prípade rozhodovania v súdnych sporoch medzi jednotlivcami, ako je to aj tomto spore, ak je zistený rozpor medzi smernicou ako právom únijným a vnútroštátnou úpravou, tak podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku smerníc spočívajúci v tom, že ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti nemožno priamo použiť v spore jednotlivcov, ale súd má skúmať, či existuje možnosť priznať smernici nepriamy účinok cestou eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Tento výklad vnútroštátneho práva s odvolaním sa na obsah smernice je limitovanými všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem (SD EÚ vec Adelener C-212/04 zo 4. 7. 2006). V danom spore však vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, Smernice, rozsudku SD EÚ C-42/15 odvolací súd prijal záver, že vnútroštátna úprava nie je v rozpore s úpravou Smernice a je prípustný aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej úpravy priamo zodpovedajúci aj výslovnému zneniu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje v sebe požiadavku „členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet splátok, termín splatnosti a sumu splátky. Predmetom splátky môže byť istina, úroky, poplatky uvádzané samostatne alebo súhrnne. Pokiaľ je predmetom spotrebiteľského úveru amortizácia istiny (postupné umorovanie-znižovanie istiny v splátkach), spotrebiteľ je informovaný o rozsahu istiny, úrokoch a ďalších zložkách splátky dlhu vo forme amortizačnej tabuľky, ak o ňu požiada. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok dlhu, tak umožňuje spotrebiteľovi určiť (poznať) výšku jeho záväzku pri jeho riadnom splácaní, a má tiež vždy právo aj na doplňujúce informácie (amortizačnú tabuľku), ak splácaním dochádza k amortizácii istiny. Zhodný názor na výklad sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané

tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení na tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenú aj v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu do zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý rozpor s čl. 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom prípade možný aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k amortizácii dlhu nedochádza. V prípade, ak takýto spôsob zániku dlhu - amortizáciu zmluva predpokladá, je na tento účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov, je možné eurokonformným výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie obsahuje spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci týkajúcej sa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 písm.k/ zák. o spotrebiteľských úveroch sa súd prvej inštancie nezaoberal skúmavaním ďalších okolností, ktoré by mohli svedčiť o neplatnosti zmluvy, či jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V opätovnom konaní súd prvej inštancie bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí a zohľadňujúc obsah ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, námietok vznášaných stranou žalobcov o neplatnosti, či bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingových zmlúv s prihliadnutím na osobitosti dokazovania v konaní s ochranou slabšej strany a povinnosťou súdu ex offo prihliadať k existencii prípadných neprijateľných podmienok, či absolútnej neplatnosti zmlúv, opätovne posúdi dôvodnosť a rozsah nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade konštatovania dôvodov neplatnosti či bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingových zmlúv, sa v rozhodnutí vysporiada s relevantnými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou žalovaného. Záver súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je správny a niet dôvodu sa od neho odchýliť ani v opätovnom konaní. To rovnako platí aj v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so zmluvou o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, so zmluvou o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobcovia ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úverový rámec vo výške 1.500,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura, ročná úroková sadzba 76,21% RPMN 70,01%. Žalobcovia sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazali vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 3.375,50 eura.

12. Žalobcovia ako dlžníci uzatvorili so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úverový rámec vo výške 720,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 38,58 eura, ročná úroková sadzba 76,21% RPMN 70,02%. Žalobcovia sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazali vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 1.620,36 eura.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, r) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, s) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, u) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom úverový rámec vo výške 1.500,- eur s výškou mesačnej splátky v sume 80,37 eura a s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobcovia sa teda zaviazali vrátiť žalovanému sumu vo výške 3.375,50 eura, ročná úroková sadzba 70,01%, RPMN 70,01%. Medzi žalobcami a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah aj na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcom úverový rámec vo výške 720,- eur s výškou mesačnej splátky v sume 38,58 eura a s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobcovia sa teda zaviazali vrátiť žalovanému sumu vo výške 1.620,36 eura, ročná úroková sadzba 70,02%, RPMN 70,02%.

19. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetných zmlúv o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

21. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

22. Súd poznamenáva, že predmetné zmluvy o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Vyššie uvedené zmluvy boli vopred zo strany žalovaného naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa. Zmluvy neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

23. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalovaný ako veriteľ neuviedol v zmluvách o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX všetky podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, keďže neuviedol dobu trvania predmetných zmlúv o spotrebiteľských úveroch a termín konečnej splatnosti spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho súd považuje predmetné spotrebiteľské úvery za bezúročné a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.).

24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný ako veriteľ uviedol v predmetných zmluvách nesprávne ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak bol žalobcom titulom zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura, pri poplatku za poskytnutie úveru vo výške 215,75 eura (ako to má súd preukázané z karty klienta na č.l. 10, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcom dňa 14.11.2013 úver vo výške 1.284,25 eura), predstavuje ročná percentuálna miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru 92,98% a nie 70,01% ako je to uvedené v bodoch 5. a 6. predmetnej zmluvy.

27. Takisto ak bol žalobcom titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500049410 zo dňa 26.05.2014 poskytnutý úver vo výške 720,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 38,58 eura, pri poplatku za poskytnutie úveru vo výške 103,49 eura (ako to má súd preukázané z karty klienta na č.l. 15, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcom dňa 26.05.2014 úver vo výške 616,51 eura), predstavuje ročná percentuálna miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru 92,97% a nie 70,02% ako je to uvedené v bodoch 5. a 6. predmetnej zmluvy.

28. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že pre nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa sú úvery poskytnuté na základe vyššie uvedených zmlúv o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX bezúročné a bez poplatkov.

29. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.

31. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

32. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

33. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

34. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania v zmluvách o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2014 (70,01% resp. 70,02% ročne) viac ako 6-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keďže podľa zdroja Národnej banky SR (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre obyvateľstvo v novembri 2013 vo výške 11,27% resp. v máji 2014 vo výške 10,71%. Súd má teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov vo výške 70,01% resp. 70,02% ročne v zmluvách o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX zo S. XX.XX.XXXX je pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

35. Na základe vyššie uvedeného výkladu má súd za to, že pre nesplnenie náležitosti vyžadovanej v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj pre nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa sú poskytnuté úvery bezúročné a bez poplatkov a to podľa § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) cit. zákona.

36. Žalovaný poskytol žalobcom titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX úverový rámec vo výške 1.500,- eur, pričom v tomto úverovom rámci bol započítaný aj poplatok, teda v skutočnosti žalovaný poskytol žalobcom titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX peňažné prostriedky vo výške 1.284,22 eura (ako to vyplýva z karty klienta zo dňa 26.7.2016 na č.l. 10 spisu). Žalovaný poskytol žalobcom titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX úverový rámec vo výške 720,- eur, pričom v tomto úverovom rámci bol započítaný aj poplatok, teda v skutočnosti žalovaný poskytol žalobcom titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX peňažné prostriedky vo výške 616,51 eura (ako to vyplýva z karty klienta zo dňa 26.8.2016 na č.l. 15 spisu).

37. Žalovaný mal právo na vrátenie ním poskytnutých istín úverov v súhrne vo výške 1.900,73 eura (čo predstavuje súčet istiny úveru zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX D. D. X.XXX,XX J. a zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX D. D. XXX,XX J.) a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

38. Žalobcovia vrátili žalovanému titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX X. G. X.XXX,XX J. (ako to vyplýva z karty klienta zo dňa 26.7.2016 na č.l. 10 spisu a z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne v 1. rade o výške zrážky zo dňa 12.10.2016 na č.l. 11), titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX G. XXX,XX J. (ako to vyplýva z karty klienta zo dňa 26.8.2016 na č.l. 15) a sumu 377,06 eura zrážkami zo mzdy (ako to vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne v 1. rade o výške zrážky zo dňa 19.12.2016 na č.l. 48), teda celkovo sumu 3.673,85 eura.

39. Žalovaný mal právo na vrátenie ním poskytnutej istiny úverov v súhrne vo výške 1.900,73 eura (čo predstavuje súčet istiny úveru F. F. Č.. XXXXXXXXXX D. D. X.XXX,XX J. a zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX O. D. XXX,XX J.) a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcov však bolo na základe predmetných zmlúv poukázané žalovanému plnenie v súhrne v sume 3.673,85 eura, to znamená o 1.773,12 eura viac ako mal žalovaný nárok. Žalobcovia ako dominus listis požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.752,14 eura.

40. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

42. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

43. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

44. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

45. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

46. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil.

47. Pokiaľ ide o spochybnenie aktívnej legitimácie žalobcu v 2. rade, súd konštatuje, že z obsahu zmlúv o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX

má súd za preukázané, že žalobca v 2. rade bol účastníkom spotrebiteľského úverového vzťahu ako dlžník (označený ako spoludlžník). Z týchto zmlúv vyplýva, že žalobcovia ako dlžníci majú tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne. Naopak z nich nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobca v 2. rade písomne pristúpil k záväzku žalobkyne v 1. rade. Ak teda žalobcovia ako dlžníci plnili žalovanému viac ako podľa zákona mali, majetok oboch sa z tohto dôvodu zmenšil a obaja sú oprávnenými z bezdôvodného obohatenia a to spoločne a nerozdielne. Podľa § 513 Obč. zák. ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.

48. V prejednávanej veci došlo k tomu, že žalovaný preukázateľne a nesporne poskytol žalobcom peňažné prostriedky vo výške 1.900,73 eura titulom zmlúv o revolvingových úveroch Č.. XXXXXXXXXX F. S.Ň. XX.XX.XXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, ktoré úvery súd z vyššie uvedeného dôvodu považuje za bezúročné a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.). Na strane žalobcov ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobcovia žiadajú), preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

49. Žalovaný sa teda na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcom. Výška bezdôvodného obohatenia spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného (1.900,73 eura) a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcov (3.673,85 eura). Žalobcovia ako dominus listis požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.752,14 eura. Súd teda zaviazal žalovaného vydať žalobcom predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 1.752,14 eura.

50. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú žalovaným, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

51. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

52. Pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX F. S. XX.XX.XXXX, žalobcovia uhrádzali jednotlivé mesačné splátky úveru vo výške 80,37 eura od 16.12.2013, pričom sumu vo výške 1.284,25 eura, ktorú im žalovaný poskytol, vrátili žalovanému dňa 16.2.2015 (15 splátok po 80,37 eura). Každá ďalšia mesačná splátka úveru vo výške 80,37 eura počnúc od 16.2.2015 bola bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, pričom trojročná objektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 16.2.2015 a uplynula by dňa 16.2.2018. Keďže žalobcovia podali žalobu na súd dňa 9.11.2016 nemohlo dôjsť k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia nemohla takisto uplynúť.

53. Pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere 8500049410 zo dňa 26.05.2014, žalobcovia uhrádzali jednotlivé mesačné splátky úveru vo výške 38,58 eura od 1.7.2014, pričom sumu vo výške 616,51 eura, ktorú im žalovaný poskytol, vrátili žalovanému dňa 1.9.2015 (15 splátok po 38,58 eura). Každá ďalšia mesačná splátka úveru vo výške 38,58 eura počnúc od 1.9.2015 bola bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, pričom trojročná objektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 1.9.2015 a uplynula by dňa 1.9.2018. Keďže žalobcovia podali žalobu na súd dňa 9.11.2016 nemohlo dôjsť k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia nemohla takisto uplynúť.

54. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcom priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobcovia požiadali o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať výzvu zo dňa 8.11.2016 a výzvu zo dňa 27.12.2016, v ktorých žalobcovia žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.375,08 eura do 11.11.2016 (pokiaľ ide o výzvu zo dňa 8.11.2016), resp. vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 377,06 eura do 2.1.2017 (pokiaľ ide o výzvu zo dňa 27.12.2016). Prvým dňom omeškania žalovaného ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.375,08 eura preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti uvedeného vo výzve zo dňa 8.11.2016, t.j. 12.11.2016 a prvým dňom omeškania žalovaného ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 377,06 eura bude nasledujúci deň po dni splatnosti uvedeného vo výzve zo dňa 27.12.2016, t.j. 3.1.2017.

57. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 12.11.2016 a k 3.1.2017 0%.

58. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.752,14 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.375,08 eura od 12.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 377,06 eura od 3.1.2017 do zaplatenia

59. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobcovia mali vo veci plný úspech a priznal im preto nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

62. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).