Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Er-22-2015.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Subarea
5Er/22/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: D. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. P., v konaní o vymoženie 953,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, povoľuje vstup do konania nového oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
II. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
III. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 0,35 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 953,15 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. IK-C/0613/0367, ktorý dňa 14.10.2013 vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/22/2015 - 14 zo dňa 28.9.2015, právoplatným dňa 29.1.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoE/35/2015 - 30 zo dňa 19.1.2016, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
3. Následne Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/22/2015 - 36 zo dňa 23.2.2016 prvým výrokom exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
4. Súdny exekútor podal včas odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Napadnuté uznesenie súdu považuje za nesprávne a arbitrážne. Podľa jeho názoru Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by dávalo možnosť súdu priznať iba niektorú zložku (odmena, strata času, hotové výdavky a DPH) trov exekúcie a ostatné zložky exekúcie nepriznať, iba ak by si ich súdny exekútor neuplatňoval,
napr. preto, lebo boli uspokojené v priebehu konania. Zároveň vyjadril svoj názor na to, čo je exekúcia, na postavenie exekútora, na čo slúžia trovy exekúcie, okolnosti, ktoré treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadniť a subjekt, ktorý by mal trovy znášať, a to s poukazom na § 47 ods. 3, § 196 EP, § 5 ods.1, § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. a rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že exekútor ako osoba poverená výkonom verejnej moci nemá možnosť odmietnuť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom výkon exekučnej činnosti je jediným zdrojom jeho príjmov, z ktorých kryje celý chod exekútorského úradu, preto mu patrí odmena a náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým prizná súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako boli uplatnené podaním zo dňa 29.1.2016.
5. O podanom odvolaní súdneho exekútora rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k .23CoE/13/2020 - 50 zo dňa 15.4.2021 tak, ž vec vrátil súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia, nakoľko v predmetnej veci išlo o rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému bolo podané odvolanie po 1.11.2013, hoci proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné, teda zo zákona došlo k zrušeniu uznesenia dňom podania odvolania proti nemu a vo veci mal opätovne rozhodnúť sudca.
6. Od 1.11.2013 došlo k novelizovaniu vtedy účinného ust. § 58 Exekučného poriadku a odvolanie proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku už nebolo prípustné . Tým došlo k zmene pri rozhodovaní o trovách exekúcie vyšším súdnym úradníkom (justičným čakateľom), pretože podľa § 374 ods. 4 OSP účinného v čase rozhodovania, ak bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal, rozhodovanie sa podaním odvolania zrušilo priamo zo zákona a opätovne mal vo veci rozhodnúť sudca.
7. Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo 67934/B zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. bola ku dňu 09.08.2017 vymazaná z obchodného registra, a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: BENCONT COLLECTION, a.s. IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
10. Na základe uvedeného súd v zmysle cit. § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 rozhodol o tom, že pripustil zmenu na strane oprávneného, keďže súd aj bez návrhu mal preukázané, že došlo k prechodu práv (výrok I.).
11. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
13. Podľa § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
16. Novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.11.2013 bola zrušená možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu bol účinný Občiansky súdny poriadok (do 30.6.2016), ktorý ustanovoval možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, súd posúdil toto odvolanie ako sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 239 ods. 1 CSP v spojení § 470 ods. 1 a 2 CSP, ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom jeho účinnosti. Nakoľko odvolací súd vrátil vec tunajšiemu súdu s odôvodnením, že voči napadnutému uzneseniu nie je možné podať odvolanie a podané odvolanie bolo podané z titulu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušilo, preto je potrebné, aby o napadnutom uznesení opätovne rozhodol sudca.
17. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
18. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
21. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, preto oprávnený by v zásade mal povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
22. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
26. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 43,79 eur s DPH pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 3,30 eur a DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 7,30 eur, a to podľa § 203 ods. 1 a nie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku.
27. Z Exekučného poriadku je zrejmé, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov. Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP), nie však samotná exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.
28. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. Ustanovenie § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného konania hradiť. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.
30. Pokiaľ ide o hotové výdavky, exekútor má právo na ich náhradu v skutočne a účelne vynaloženej výške, ktorú musí súdu preukázať. Exekútor si uplatnil náhradu poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,15 eur bez DPH, za doručenie návrhu na priznanie exekučných trov vo výške 1,15 eur bez DPH a náhradu za kancelársky materiál vo výške 1 euro bez DPH.
31. Z exekučného spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená osobne. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady, napr. v súvislosti s doručovaním prostredníctvom svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s jedným doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu súd exekútorovi nepriznal.
32. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady na kancelársky materiál vo výške 1,00 eur. Súdu je zrejmé, že pri výkone exekúcie vznikajú aj výdavky na kancelárske potreby, exekútor však súdu nepredložil špecifikáciu týchto výdavkov, z ktorej by bolo možné zistiť, aké položky a v akej výške zahrnul do týchto nákladov, ani aká je jednotková cena jednotlivých položiek a za aký počet kusov tej ktorej položky si náklady účtuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekútorovi tieto náklady nepriznal.
33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za poštovné pri doručovaní návrhu na priznanie trov exekúcie v ním požadovanej výške 1,15 eur, nakoľko z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že súdny exekútor spoločne s predmetným návrhom doručoval súčasne aj ďalšie tri písomnosti týkajúce sa iných exekučných konaní, preto súdnemu exekútorovi priznal alikvotnú časť poštovného, t. j. 1,15 eur : 4 (počet doručovaných písomnosti) = 0,29 eur.
34. Po zohľadnení uvedených skutočností súd rozhodol o trovách exekučného konania v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta EP (v znení účinnom do 31.3.2017) tak, že priznal exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 0,29 eur a DPH z uvedenej sumy vo výške 0,06 eur, teda spolu vo výške 0,35 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže k zastaveniu exekučného konania došlo z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Podaním návrhu tak oprávnený zavinil vznik uvedených trov.
Poučenie:
Proti I., II. a III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti IV. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.