Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/183/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX N. L. J., zastúpená JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX N. L. J., zastúpenej N. určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10C/35/2018-26 zo dňa 09.04.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1059 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, to najmä uzavierať kúpne, nájomné, podnájomné, darovacie, zámenné, záložné zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, vkladať ako vklad spoločníka do majetku obchodných spoločností alebo iných právnických osôb ako aj iným spôsobom prevádzať ako aj zriaďovať vecné bremená alebo iným spôsobom zaťažovať predmetné nehnuteľnosti, ako aj na týchto nehnuteľnostiach zriaďovať akékoľvek stavby až do právoplatného skončenia toho konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 329 ods. 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), § 39, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 3, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej ako „“). 2. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadovala, aby súd uložil žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1059 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pretože výlučnom vlastníčkou nehnuteľností je žalovaná a hrozí, že s nimi bude nakladať podľa § 325 odsek 2 písm. c) a d) CSP. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobou vo veci samej, ktorou požaduje, aby súd určil, že je výlučnou vlastníckou (v podiele I/I) predmetných nehnuteľností, pretože bola ňou až do 13.03.2018, kedy zistila, že v konaní vednom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pod sp. zn. V-XXX/XXXX prišlo k zmene vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej na základe darovacej zmluvy z 10.08.2015, ktorú mala uzavrieť ako darkyňa so žalovanou ako obdarovanou. Uvedenú zmluvu však nikdy neuzavrela a ani neoverila na nej svoj podpis, čím nemohla platne vzniknúť, ani byť spôsobilou listinou na zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Notárska overovacia doložka pripojená k zmluve patrila k inému dokumentu a je teda zrejmé, že ju žalovaná musela od neho odpojiť a pripojiť k darovacej zmluve. Dňa 10.08.2015 uzavrela inú zmluvu s overeným podpisom, táto sa však týkala inej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave (ak sa dobre pamätá mala sa týkať podielu

5/6 na nebytovom priestore na adrese O. XX, X.), od jej realizácie sa však odstúpilo, a preto mala byť zmluva zlikvidovaná, čo sa však zrejme nestalo a žalovaná alebo ich otec N.. J. P., S.. túto zmluvu nezlikvidovali a zneužili. V zmluve ju okrem toho vedome označili aj neaktuálnou adresou pobytu, na ktorú jej správny orgán následne neúspešne doručoval rozhodnutia, o ktorých preto nemala vedomosť.

3. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s navrhnutým obsahom sú splnené. Žalobkyňa osvedčila, že bola výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré žalovaná ako obdarovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalobkyňou ako darkyňou 10.08.2015 a aj to, že o platnosti uvedeného právneho úkonu sú pochybnosti podľa uvedených zákonných ustanovení, pretože žalobkyňa tvrdí, že uvedenú zmluvu neuzavrela a zmluva nie je ňou podpísaná. Pretože žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, je preto odôvodnená obava žalobkyne, že môže so spornými nehnuteľnosťami voľne nakladať a tým osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery navrhnutým neodkladným opatrením. Pretože sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a pretože navrhnuté neodkladné opatrenie nie je zjavne neprimerané výhode, ktorú ním žalobkyňa získa, súd žalovanej uložil podľa § 325 odsek 2 písm. c) CSP, aby so svojim vlastníckym právom k sporným nehnuteľnostiam nenakladala až do skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Podané odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) a uviedla, že vydané napadnuté rozhodnutie sa javí ako zmätočné, pretože poskytuje ničotnú ochranu nároku vznesenú žalobkyňou. Obava žalobkyne pred nakladaním so spornými nehnuteľnosťami je dostatočne ochránená existenciou poznámky o výkone záložného práva zo dňa 02.01.2018, pričom žalobkyňa podala nezmyselný návrh na vydanie neodkladného opatrenia až 03.04.2018, teda viac ako tri mesiace po zápise poznámky. Cieľom oboch právnych úkonov je dosiahnutie stavu, ktorý tu už je a ktorý slúži potrebám výkonu záložného práva. Žalovaná má za to, že takýmto spôsobom došlo k vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že súd si nevyžiadal písomné potvrdenie vystavené notárkou Mgr. X. o zázname prevedeného notárskeho úkonu (osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluve) zo dňa 10.08.2015. Súd zostal iba výlučne pri ničím nepodloženom tvrdení žalobkyne. Pripravil sa tak o objektívny dôkaz, ktorého pravdivosť je v príkrom rozpore s tvrdením žalobkyne o údajnom sfalšovaní podpisu ako aj celej darovacej zmluvy. Uvedený nevykonaný dôkaz má bezprostredný vplyv na potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré však súd vydal aj bez ich existencie. Ani jeden z dôkazov predložených žalobkyňou nenasvedčuje tomu, že darovacia zmluva zo dňa 10.08.2015 nebola uzavretá žalobkyňou a že nebola žalobkyňou podpísaná. Opak je pravdou, žalobkyňa zmluvu uzatvorila a vlastnoručne ju podpísala, i odovzdala bezprostredne po návšteve notárky do rúk žalovanej. Vydané neodkladné opatrenie sa odvoláva na zápisnicu o trestnom konaní a tak vytvára nebezpečný precedens, podľa ktorého sa môže vydať neodkladné opatrenie len na základe ničím nepodloženého tvrdenia. Zápisnica nehovorí o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, neboli vypočutí svedkovia a ani nebolo vznesené obvinenie. Tento dôkaz má mizivú hodnotu a bol dosiahnutý pod nátlakom zainteresovaných osôb. Neobstojí poznámka žalobkyne o zneužití jej pôvodného trvalého bydliska na preberanie pošty, pretože žalobkyňa je známa tým, že od roku 2008 vystriedala niekoľko nájmov a podnájmov. Žalovaná predpokladala, že žalobkyňa si zriadila u Slovenskej pošty prenos doručovacej adresy. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že nebolo treba vydávať neodkladné opatrenie, pretože stav v čase jeho vydania zodpovedal existencii dvoch poznámok uvedených na LV č. XXX, ktoré sa vyznačujú zabezpečovacou silou rovnakej intenzity ako zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP. Z tohto pohľadu sa javí vydané uznesenie ako nadbytočné a naviac pre absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ako i absenciu obavy ohrozenia exekúcie i nesprávne. Žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný hodnoverný dôkaz o neplatnom právnom úkone.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, pričom podané odvolanie žalovanej nie je vecne ani právne dôvodné. Uviedla, že neobstojí odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná právne nesprávne zmiešava inštitút výkonu záložného práva záložným veriteľom na sporné nehnuteľnosti s ochranou vlastníckeho práva žalobkyne, ktorého sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určovacou žalobou v konaní. Skutočnosť, že nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom konania sú súčasne predmetom zahájeného výkonu záložného práva záložným veriteľom nijako neobmedzuje právo žalobkyne domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovanej. Táto okolnosť nemá vplyv na existenciu naliehavej potreby úpravy pomerov strán. Ak by aj záložný veriteľ záložné právo vykonal, tak suma výťažku z predaja zálohu prevyšujúca zabezpečenú pohľadávku, bude vydaná záložcovi (t. j. vlastníkovi nehnuteľností ako zálohu). Nie je teda ľahostajné, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Nie je teda správne tvrdenie žalovanej, že ohrozenie práva žalobkyne nenastáva, resp. že tu nie je neodkladná potreba úpravy pomerov strán. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie údajne nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie spravidla nevykonáva. Návrh žalobkyne obsahoval všetky náležitosti, argumentáciu a listiny osvedčujúce základnú danosť práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením. Neobstojí ani tretia námietka žalovanej, ktorá má spočívať v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z dôvodu, že dokazovanie v takom rozsahu a takým spôsobom, aký je potrebný v konaní vo veci samej, sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva. Rovnako neobstojí námietka o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože zabezpečovanie opatrenia podľa § 343 vo veci neprichádza do úvahy, keďže predmetom konania nie je peňažná pohľadávka žalobkyne. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa skúmajú výlučne skutočnosti podľa § 326 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP, čím sa súd inštancie dôsledne riadil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie je nutné, aby zo samotného návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

8. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Takýto typ neodkladného opatrenia obmedzuje dispozičné oprávnenie osobu vo vzťahu k určitej veci alebo právu. Vo všeobecnosti má vlastník právo s predmetom vlastníctva nakladať a toto právo je jedným zo základným subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov dvojstranných (kúpna, darovacia, nájomná, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena atď.), alebo jednostranných (závet). Nariadené neodkladné opatrenie obmedzuje dispozičné oprávnenie povinnej osoby a tým dochádza nevyhnutne k zásahu do jej základných práv, a to najmä do základného práva vlastniť majetok, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, základného práva na ochranu majetku, pričom zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie druhú stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Preto je nutné, aby nedochádzalo bez ďalšieho k zákazu povinnej osoby nakladať s vecou alebo právom, ale aby daná povinnosť bola konkretizovaná vymedzením povinnosti a obmedzenia (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb a pod.). Ak to v individuálnom prípade neodôvodňujú špecifické okolnosti, všeobecne formulovaný zákaz nakladania by mohol viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby.

10. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s uložením povinnosti žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. Y., obec Y., okres B. ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/ XX o výmere 1059 m2, druh pozemku: vinica a parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX o výmere 161 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, to najmä uzavierať kúpne, nájomné, podnájomné, darovacie, zámenné, záložné zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, vkladať ako vklad spoločníka do majetku obchodných spoločností alebo iných právnických osôb ako aj iným spôsobom prevádzať ako aj zriaďovať vecné bremená alebo iným spôsobom zaťažovať predmetné nehnuteľnosti, ako aj na týchto nehnuteľnostiach zriaďovať akékoľvek stavby až do právoplatného skončenia toho konania. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení vyhovel, pretože mal preukázanú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a opodstatnenosť neodkladne upraviť pomery. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako by ho vykonával pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnutie súdu má mať základ predovšetkým v predložených listinných dôkazoch, relevantných skutkových tvrdeniach a kvalifikovanej argumentácii. V predmetom spore súd vychádzal práve z osvedčených skutočností a z listinných dôkazov priložených žalobkyňou k podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých vyplýva opodstatnenosť a dôvodnosť návrhu na jeho nariadenie. K námietke žalovanej, že súd nevykonal dôkaz dopytom notárky Mgr. X. o zázname prevedeného notárskeho úkonu, odvolací súd uvádza, že tento dôkaz môže súd vykonať priamo v konaní vo veci samej, v rámci dokazovania, no v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, má dokazovanie len formu osvedčovania, a teda súd skúma len existenciu určitého práva ochrany domáhajúceho sa subjektu, jeho ohrozenie, resp. narušenie a potrebu jeho ochrany.

11. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že neodkladné opatrenie poskytuje ničotnú ochranu nároku žalobkyne z dôvodu, že na LV č. XXX, k. ú. Y., okres B. je zapísaná poznámka o výkone záložného práva zo dňa 02.01.2018 a poznámka o prebiehajúcom inom súdnom konaní v podstate nahrádzajú funkciu neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, a preto je nariadenie neodkladné opatrenia zmätočné. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že poznámka o začatí výkonu záložného práva predajom sporných nehnuteľností a poznámka o prebiehajúcom konaní zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Y., okres B., nenahrádza inštitút neodkladného opatrenia. Ak by tomu tak bolo, potom by neodkladné opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami nemali zmysel. Poznámka o začatí výkonu záložného práva predajom sporných nehnuteľností a poznámka o prebiehajúcom konaní neposkytujú takú ochranu vlastníckeho práva žalobkyne, akú jej poskytuje nariadenie neodkladného opatrenia. Zákonná úprava výkonu záložného práva poskytuje ochranu záložnému veriteľovi, ktorým je spoločnosť V., v súvislosti so záložným právom zriadeným v jeho prospech na sporných nehnuteľnostiach, ale neposkytuje ochranu či už vlastníkovi nehnuteľností, ani osobe, ktorá sa domáha určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Vlastníkovi nehnuteľnosti aj po začatí výkonu záložného práva naďalej zostáva jeho vlastnícke právo až do momentu predaja zálohu (sporné nehnuteľnosti) výkonom záložného práva záložným veriteľom, pričom v predmetnej veci je práve rozporné, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Rovnako odvolací

súd poukazuje na skutočnosť, že až do predaja zálohu môže záložný dlžník uspokojiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom a jeho vlastnícke právo k zálohu zostane nedotknuté. Pokiaľ by takáto situácia nastala, potom by žalovaná mohla disponovať so spornými nehnuteľnosťami bez obmedzenia a došlo by k porušeniu, resp. ohrozeniu vlastníckeho práva žalobkyne. Účelom neodkladného opatrenia (a to i v prejednávanej veci) je bezodkladne a dočasne upraviť pomery strán sporu v tom zmysle, aby sa zabránilo vzniku ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície žalobkyne do tej miery, aby sa jej ešte oplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Realizáciou výkonu záložného práva formou predaja sporných nehnuteľností by bez nariadeného neodkladného opatrenia mohol reálne takýto stav vzniknúť, žalobkyňa by sa potom mohla uchádzať o vrátenie veci do pôvodného stavu len za značne sťažených podmienok.

12. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenie nie je rozhodujúce pre samotné rozhodnutie vo veci samej, ale poskytuje len predbežnú bezodkladnú ochranu ohrozenému, resp. porušenému právu. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a obsahuje dostatočné odôvodnenie, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí a obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na dôvažok dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal danosťou zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a nevyhnutnosťou nariadenia neodkladného opatrenia. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v závislosti od výsledkov dokazovania, ktoré vykoná, môže o žalobe rozhodnúť rôznym spôsobom, a či už žalobu ako nedôvodnú zamietne, alebo jej vyhovie, prípadne rozhodne iným zákonným spôsobom, dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia neodkladné opatrenie zanikne (§ 333 .

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či už pred súdom prvej inštancie a tiež pred odvolacím súdom, sa súd vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .