Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-112-2018.pdf
PDF · 117.22 KB
Case nature
Subarea
2Co/112/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci navrhovateľky: E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. E.. S.. Š.F. XXXX/XX, XXX XX B., Š. Z.: J., zastúpenej advokátskou kanceláriou: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti povinnému: E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXX/XX, XXX XX R., Š. Z.: J., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 40C/4/2018-10 zo dňa 13.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 40C/4/2018-10 zo dňa 13.07.2018 m e n í tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný umožniť žalobkyni vstup a užívanie rodinného domu, vedeného ako rozostavaná stavba na parcele č. XXX/XX, pare. reg. „C“, o výmere 110 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese H., v obci R., v katastrálnom území R.P. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, na účel bývania.
Žalovaného poučuje, že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby proti navrhovateľke neodkladného opatrenia, ako žalovanej, v právnej veci o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (predmetný rodinný dom). Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 40C/4/2018-10 zo dňa 13.07.2018 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.06.2018, ktorým žiadala, aby súd uložil povinnému umožniť jej vstup a užívanie rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je vedený ako rozostavaná stavba na pozemku reg. „C“, parc. č. XXX/XX, o výmere 110 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXX, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu H., pre katastrálne územie R. Q., obec R., ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na účely bývania. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nesporné, že predmetný rodinný dom patrí do BSM. V septembri 2014 odporca na rodinnom dome vymenil zámky a navrhovateľku odmieta odvtedy pustiť do rodinného domu. Navrhovateľka uviedla, že sa viackrát domáhala vstupu do rodinného domu, raz ju pritom odporca sotil tak, že narazila do steny hlavou a skoro spadla zo schodov, nadával jej, hovoril, aby zmizla, že tam nemá čo robiť. Obrátila sa na políciu, ktorá jej nemohla pomôcť, keď odporca je zapísaný na LV ako výlučný vlastník. K tomu uviedla, že odporca pozemok kúpil ešte ako výlučný vlastník a sám tiež vybavoval stavebné povolenie. Poukázala na § 46 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého pri
zápise údajov rozostavanej stavby sa ako vlastník zapíše osoba uvedená v stavebnom povolení. Podľa § 70 ods. 1 tohto zákona, údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z dôvodu, že na LV je zapísaný iba odporca, polícia jej neposkytla pomoc pri vstupe do domu, čo potvrdila aj prokuratúra s odôvodnením, že nie je úlohou vyšetrovateľa vykonať dokazovanie o majetkových pomeroch manželov. Odporca jej zrušil v rodinnom dome trvalý pobyt a má v osobných preukazoch uvedenú iba adresu obec Vinosady, čím má štatút bezdomovca a ktorá skutočnosť ju traumatizuje, poškodzuje na vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti a znevýhodňuje ju v sociálnej a pracovnej oblasti, čo môže viesť k zhoršeniu sociálnej situácie i k existenčnej núdzi jej a jej dieťaťa. Ďalej uviedla, že rovnako ako odporca aj ona je povinná spolu s ním splácať hypotekárny úver, ktorým bol rodinný dom financovaný, v sume cca 450,- Eur mesačne, z čoho ona je povinná hradiť mesačne jednu polovicu. Z uvedených dôvodov žiadala jej návrhu vyhovieť.
2. Okresný súd Pezinok právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP a na základe osvedčenia skutočností uvedených navrhovateľkou v podanom návrhu dospel k záveru, že nie je dôvod na nariadenia neodkladného opatrenia.
3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/96/2014-56 zo dňa 10.12.2014 a maloleté detí boli zverené do osobnej starostlivosti otca.
4. Písomnou žalobou zo dňa 15.08.2016, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 21.09.2016, navrhovateľka iniciovala konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Konanie je vedené pod spisovou značkou 8Pc/8/2016. V tomto konaní je nesporné, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Nesporné je tiež, že žalovaný hradil sám splátky hypotekárneho úveru po 01.01.2015. Zo žalobného petitu žaloby vyplýva, že žalobkyňa navrhuje prikázať rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 17.01.2018 vyjadril, že nasťahovanie žalobkyne do rodinného domu by predstavovalo problémy.
5. Okresný súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR zistil, že navrhovateľka má odo dňa 13.06.2018 evidovaný trvalý pobyt na adrese E.. S.. Š. XXXX/XX, B. a predtým mala evidovaný ako trvalý pobyt len obec R. od 25.08.2015. Okresný súd poukázal na charakter a účel neodkladného opatrenia s tým, že medzi základné obsahové náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí preukázanie splnenia základných podmienok vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov.
6. Okresný súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu, dostatočne nepreukazujú podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov. Odporca vymenil zámky na rodinnom dome pred štyrmi rokmi v mesiaci september kalendárneho roka 2014 a zdôraznil, že navrhovateľka sa počas skoro štyroch rokov nedomáhala uloženia povinnosti povinnému umožniť jej vstup do rodinného domu, i keď patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prihliadol na skutočnosť, že sama navrhovateľka v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhuje, aby bol rodinný dom prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu.
7. Podstatné pre rozhodnutie súdu bolo tiež to, že navrhovateľka si ešte pred podaním návrhu nahlásila trvalý pobyt na adrese E.. S.. Š.F. XXXX/XX, B. a tiež že povinnosťou navrhovateľky je splácať hypotekárny úver, ktorým bol rodinný dom financovaný, v rozsahu jednej polovice. Súd sa zaoberal tiež mesačnými splátkami úveru, ktoré po zániku manželstva pravidelne hradí odporca a v rámci vysporiadania BSM prejavil vôľu prevziať povinnosť splácať úver až do jeho úplného splatenia. Preto nemožno očakávať, že odporca prestane dobrovoľne úver splácať, keď rodinný dom obýva spolu s maloletým synom. Podľa názoru súdu, v danom prípade absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je obligatórnou náležitosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh zamietol.
8. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 01.08.2018, ktorá v podanom odvolaní namietala zistenie súdu, že daný stav, kedy nemôže navrhovateľka užívať nehnuteľnosť, trvá 4 roky a doposiaľ sa nedomáhala vstupu do rodinného domu. Navrhovateľka uviedla, že to nie je pravda, pretože sa opakovane domáhala pomoci na polícii, kde jej bola pomoc odmietnutá, nakoľko odporca je zapísaný na liste vlastníctva sám ako vlastník. Domáhala sa
tiež bývania komunikáciou s právnymi zástupcami odporcu, a keďže sa vzájomným rokovaním problém nevyriešil, podala žalobu o vysporiadanie BSM, ale konanie nie je skončené. Nemohla sa domáhať pomoci za situácie, keď nebola na liste vlastníctva zapísaná a bol tam zapísaný len odporca, k čomu odporca pred súdom potvrdil, že rodinný dom je predmetom BSM, čo sa stalo prvýkrát 17.01.2018. Navrhovateľka tvrdila, že nie je možné od nej očakávať, že počas celého konania o vysporiadanie BSM nebude mať aj so synom strechu nad hlavou. Uviedla, že po tom, ako ju odporca vyhnal z domu, ostala bez prostriedkov na ulici, kde si musela vyriešiť základné existenčné potreby ako bývanie, na ktoré nemala financie, nakoľko nájmy sú drahé. Na financovanie súdnych sporov jej neostali peniaze a v tom čase jej odporca neumožňoval ani kontakt s dieťaťom, kde tiež musela investovať prostriedky na výkon rozhodnutia. Tvrdila, že konala vždy podľa svojich najlepších schopností a možnosti, a nie je pravda, že 4 roky nekonala, ako to nesprávne zistil súd. Tiež uviedla, že si musela nahlásiť v nehnuteľnosti v Z. B. trvalý pobyt, kde nemá žiadne práva, a to len kvôli doručovaniu pošty, čo bola podmienka zamestnávateľa a bez toho by si nenašla zamestnanie. Pokiaľ ide o splácanie hypotéky, i keď ju platí odporca, pohľadávka voči nej vo výške jednej polovice splátky existuje naďalej. Súd neprihliadol na to, že má štatút bezdomovca, ktorý vedie k jej existenčnej núdzi bez ohľadu na to, či jej niekto dovolil urobiť si na jeho adrese trvalý pobyt alebo nie. Pokiaľ chce navrhovateľka dôstojne žiť, musí hradiť aj so synom prenájmy, na ktoré často nemá dostatok finančných prostriedkov na účte, je v neustálom strese, mala závažné zdravotné problémy, bola dlhodobo práceneschopná, pričom si je vedomá, že jej každý mesiac narastá dlžoba za splátku hypotéky. Podľa navrhovateľky daná situácia vytvára vysoko nerovnovážnu situáciu pri uplatňovaní si práv v rámci vysporiadania BSM, nakoľko odporca nemá záujem na rýchlom priebehu a z prieťahov ťaží majetkovú výhodu, a naopak, týmto stavom a trvaním konania vážne poškodzuje navrhovateľku, i keď vie, že ona má existenčné problémy, ktoré jej bránia riadne si uplatňovať práva pri vysporiadaní BSM a tým má aj sťažený prístup k spravodlivosti. Nie je možné od navrhovateľky očakávať, že vydrží takýto nerovnoprávny stav vo vzťahu k užívaniu spoločného majetku do konca konania o vysporiadanie BSM, najmä ak toto môže trvať za daného stavu s pričinením odporcu ešte mnoho rokov. Preto, pokiaľ za daného stavu súd odoprel navrhovateľke pomoc, poškodil ju na jej zákonných a ústavných právach. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
14. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
17. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
21. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore.
22. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
23. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
24. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruj k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
25. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.
26. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.
27. Z opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/96/2014-56 zo dňa 10.12.2014 a maloleté detí boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Žalobou zo dňa 15.08.2016, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 21.09.2016, navrhovateľka iniciovala konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Konanie je vedené pod spisovou značkou 8Pc/8/2016. V tomto konaní je nesporné, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd uložil odporcovi umožniť jej vstup a užívanie rodinného domu, ktorý je v BSM.
28. Navrhovateľka ako skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana uviedla, že z opísaných dôvodov je zrejmé, že zo strany odporcu sú preukázané úkony, smerujúce k jej znemožneniu užívať predmetný rodinný dom (výmena zámkov a podobne), navrhovateľka sa domnieva, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže nastať protiprávny stav, spočívajúci v zamedzení užívania predmetného rodinného domu, čo napokon trvá už dlhú dobu tak, ako to zistil aj okresný súd.
29. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v predmetnej veci osvedčila a preukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko odporca jej bráni v užívaní nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že odporca sa na pojednávaní konanom dňa 17.01.2018 vyjadril, že nasťahovanie navrhovateľky do rodinného domu by predstavovalo problémy.
30. V súvislosti s predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
31. Tieto nezhody sa môžu týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícií s vecou, alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vysporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka ustanovená v § 149 ods. 4.
32. V uvedených prípadoch môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah, pretože súd ním je viazaný a nemôže ísť ultra petitum. Návrh možno formulovať aj tak, aby súd rozhodol o striedaní sa v užívaní spoločnej veci alebo žiadať
o nahradenie chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom úkone (§ 229 C.s.p.). Pri tomto rozhodovaní sa opäť uplatňuje konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Nemôže ísť teda o žalobu na vydanie veci (vindikačnú) proti druhému manželovi, ktorý je takisto úplným jej vlastníkom. Medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi je preto vylúčená žaloba podľa ustanovenia § 126. Vzťahy medzi manželmi možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia (§ 325 C.s.p.). Pri jeho vydaní treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Nemožno však, a to ani výnimočne, vydať neodkladné opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený. 33. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené boli, nakoľko predmetom sporu vo veci samej je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej bude riešená aj otázka ďalšieho vlastníctva spoločného majetku bývalých manželov a aj vzťah k nehnuteľnosti, ktorého obsahom je aj riešenie otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci, a to k rodinnému domu. Právne významná nie je ani otázka financovania nákladov na rodinný dom, spoločnej domácnosti do času, kým strany sporu spolu žili, prípadne v súčasnej dobe, tiež výživné na maloleté deti, ako aj otázky, ktorými sa odvolateľka vo svojom odvolaní zaoberala. Nie je právne významné ani zistenie okresného súdu že navrhovateľka si ešte pred podaním návrhu nahlásila trvalý pobyt na adrese E.. S.. Š.F. XXXX/XX, B. a tiež, že povinnosťou navrhovateľky je splácať hypotekárny úver, ktorým bol rodinný dom financovaný, v rozsahu jednej polovice. Pre rozhodnutie o návrhu nebolo významné zisťovanie okresného súdu ohľadne mesačných splátok úveru, ktoré po zániku manželstva pravidelne hradí odporca a v rámci vysporiadania BSM prejavil vôľu prevziať povinnosť splácať úver až do jeho úplného splatenia. Preto podľa súdu nemožno očakávať, že odporca prestane dobrovoľne úver splácať, keď rodinný dom obýva spolu s maloletým synom. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že vzhľadom na takéto zistenie, v danom prípade absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je obligatórnou náležitosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu bol návrh zamietnutý. To bude vecou v inom konaní. Odvolací súd sa s takýmito skutočnosťami, zisteniami súdu a tvrdeniami odvolateľky v podanom odvolaní oboznámil, ale ich nevyhodnocoval, pretože svojim obsahom neovplyvnili rozhodnutie.
34. Navrhovateľ požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.
35. V danom prípade navrhovateľka, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčila svoj nárok voči odporcovi, z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania vo veci je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z obsahu spisu a predložených listín vyplýva, že strany sporu ako bývalí manželia sa nedokážu dohodnúť pri riešení otázky o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nerieši otázku, kto je, resp. bude oprávnený ( ktorý z bývalých manželov ) naďalej užívať rodinný dom a kto bude musieť dom vypratať, pretože túto otázku vyrieši príslušný súd pri rozhodnutí o vysporiadaní BSM. Za danej situácie je významné, že obe strany sporu zastávajú názor, že nehnuteľnosť patrí do BSM a preto pokiaľ odporca vyzval navrhovateľku (vymenil zámky na dverách domu a neumožní jej vstup do nehnuteľnosti ), aby odišla z rodinného domu, čo odôvodňuje situáciu, že by mala byť z užívania rodinného domu vylúčená, tento stav je nutné upraviť navrhovaným neodkladným opatrením. Práve tvrdenie navrhovateľky a jej obava z vypratania rodinného domu, na základe výzvy a hrozby zo strany odporcu, ktorý jej bráni vstúpiť do rodinného domu a tento riadne užívať, bolo dôvodnom podania jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že nemá zabezpečené bývanie ako sama uvádza, s dieťaťom a musí bývať v podnájme, na ktorý nemá peniaze. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami resp. právami.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil
povinnosť umožniť navrhovateľke vstup a užívanie rodinného domu, vedeného ako rozostavaná stavba na parcele č. XXX/XX, parc. reg. „C“, o výmere 110 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v okrese H., v obci R., R. P.A. Ú. R. Q., W. na A. R. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom H. - katastrálny odbor, ktorý je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, na účel bývania.
37. Odporcu odvolací súd zároveň poučil podľa § 337 ods. 1 C.s.p., že súdnej ochrany sa môže domáhať podaním žaloby proti navrhovateľke neodkladného opatrenia, ako žalovanej, v právnej veci o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov (predmetný rodinný dom) podľa § 146 ods. 1 OZ. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.
38. Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že ak navrhovateľka podala návrh aby súd nariadil neodkladné opatrenie a dočasne upravil pomery a uložil odporcovi povinnosť umožniť jej vstup do rodinného domu, otázkou zostalo, či nebolo vhodné neodkladným opatrením žiadať, aby súd zároveň upravil práva a povinnosti bývalých manželov, podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd a to napríklad o dispozícii so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorý z manželov bude akú časť nehnuteľnosti dočasne, počas trvania neodkladného opatrenia užívať. Riešenie tejto situácie však nie je predmetom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti umožniť vstup do rodinného domu. Rovnaké právo na vyriešenie spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti má aj odporca, a preto ho odvolací súd vo výroku tohto uznesenia podľa § 337 ods. 1 C.s.p. poučil o možnosti podania žaloby o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti tvoriacej predmet BSM.
39. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu voči odporcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).