Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Gálovej a prísediacich Mgr. Viery Hľadajovej a Mgr. Kvetoslavy Ďuriančíkovej, v trestnej veci obžalovaného E. Š., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 10. 2018, takto

rozhodol:

obžalovaný E. Š., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom P., J. XXX/XXX,

je vinný, že

dňa 18. 12. 2017 v čase okolo 17.00 h v kuchyni rodinného domu v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese P., J. XXX/XXX fyzicky napadol svojho syna H. Š. a to tak, že ho chytil za oblečenie za golier, hodil ho na zem, tu ho stále držal za oblečenie, za golier a kričal mu, že ho tu pridusí a vulgárne mu nadával, čím u syna H. Š. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, avšak mu nespôsobil žiadne zranenia,

a dňa 21. 12. 2017 v čase o 22.45 h v obývacej miestnosti rodinného domu v mieste spoločného trvalého bydliska na adrese P., J. XXX/XXX fyzicky napadol svojho syna H. Š. a to tak, že ho rukou škrtil na krku, pričom sa mu vyhrážal zabitím, čím u syna H. Š. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, avšak mu nespôsobil žiadne zranenia, čo u H. Š. a H. Š. zanechalo negatívne stopy na ich psychike, vyvolávalo u nich pocity strachu, obáv resp. pocity poníženia a urážky a ovplyvňovalo to negatívne ich psychiku spôsobom popísaným v znaleckých posudkoch,

teda

blízkej osobe sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví tak, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný E. Š., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom P.J., J. XXX/XXX,

za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

od 01. 09. 1999 do dňa 21.12.2017 počas období kedy sa H. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., N.. J. č. XXX/XXX zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, s výnimkou dňa 13.10.2007 a období, kedy pracoval v zahraničí, najčastejšie cez víkend pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal svojho syna H. Š. tak, že mu vykrúcal ruky, sácal do neho, udieral ho päsťami do ramien a hrudníka, vulgárne mu nadával tiež mu nadával do neschopákov a dementov, vyhrážal sa mu zabitím,

a od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2004 do presne nezisteného dňa v mesiaci november 2017, okrem dňa 13. 10. 2007 a okrem období, kedy sa H. Š. zdržiavala v zahraničí, vo večerných hodinách v rodinnom dome v P., N.. J. XXX/XXX, pod vplyvom alkoholu najčastejšie cez víkend vulgárne nadával svojej manželke H. Š., raz za polrok jej pri hádkach vykrúcal a stláčal ruky, tak že ju to bolelo, silnejšie ju strkal do pliec, akoby chcel s ňou vyvolať bitku, v dôsledku čoho H. Š. viac krát odišla z domu, tiež ju asi dvadsať krát za uvedené obdobie nenechal spať, strhával z nej paplón a chcel sa s ňou rozprávať a keď mu H. Š. hovorila, aby ju nechal, že sa porozprávajú keď bude triezvy, tak búchal dverami, aby nemohla spať, pričom jej uvedeným konaním nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona,

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 04. 06. 2018 obžalobu na obvineného E. Š. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania a skutok, za ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, tvorili jeden skutok zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie. S obžalobou však nesúhlasil. Poprel, že by týral tak svojho syna, ako aj svoju manželku. Priznal, že mal so synom výchovné problémy, ktoré začali

vtedy, keď začal navštevovať učňovku a začal brať aj drogy. Poprel, že by požíval alkohol vo zvýšenej miere, nakoľko bol vodič z povolania, pričom motorové vozidlo, s ktorým jazdil, parkoval pred domom. Stávalo sa, že niektoré víkendy prišiel pod vplyvom alkoholu. Ak vznikali medzi ním a synom alebo manželkou hádky, bolo to kvôli tomu, že mu manželka so synom zatajovali isté veci, a keď sa ich dozvedel, tak bol za to nahnevaný. Ak aj syn po hádke odchádzal zo spoločnej domácnosti, tak to bolo preto, že nechcel počuť výčitky zo strany otca. Čo sa týka vzájomných konfliktov, tak obžalovaný a jeho syn poškodený H. Š. si vzájomne nadávali, vzájomne sa napádali. Poprel však, že by sa poškodenému synovi niekedy vyhrážal zabitím, prípadne, že by ho ohrozoval nožom. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že poškodený H. bol vždy problémový chlapec, robil si len to, čo chcel. Požíval drogy od strednej školy a nikdy nevydržal v žiadnej práci. Naposledy pracoval v X., vrátil sa domov v novembri 2017, nakoľko ho z X. vyhostili pre drogy. Odvtedy nikde nepracoval, bol síce zamestnaný na V., ale po týždni ho vyhodili. Až potom, ako sa v decembri medzi sebou pochytili, odišiel do V., kde v súčasnosti pracuje. Takisto syn nikdy nevydržal v žiadnom vzťahu. Mal priateľku, s ktorou sa mu narodilo dieťa. Najprv bývali spolu, ale nakoniec aj tak priateľka s dieťaťom od neho odišla, pričom poškodený v minulosti neplatil výživné.

Čo sa týka čiastkových útokov z decembra 2017, obžalovaný uviedol, že dňa 18. 12. 2017 incident medzi ním a synom vyvrcholil tým, že syn od neho opätovne žiadal peniaze, napriek tomu, že mu dal dvakrát za sebou po 50,- € na vybavenie poistenia a na zubára, pričom syn nič nevybavil. Neukázal mu ani potvrdenie, ani preukaz poistenca a ani mu peniaze nevrátil. Tak došlo medzi nimi ku konfliktu, bolo to vzájomné strkanie. Keďže syn nechal v kuchyni neporiadok, nakoľko varil, tak ho žiadal, aby to upratal, pričom syn sa mu len vysmieval. Dňa 21. 12. 2017 prišiel obžalovaný domov pod vplyvom alkoholu, nakoľko mali vianočné posedenie. V obývačke boli naťahané káble, nakoľko si poškodený pripravoval párty. Obžalovaný ho žiadal, aby to odstránil. Priznal, že ho chytil za golier, ale poprel, že by sa mu vyhrážal zabitím.

Čo sa týka týrania jeho manželky, obžalovaný uviedol, že sa stávali skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe, ale to do roku 2007, ako dostal podmienku za nebezpečné vyhrážanie. Priznal, že sa s poškodenou pohádali, že jej vulgárne nadával, poprel však, že by sa s ňou bil, že by mala modriny na rukách. Stávalo sa, že keď mal vypité, chcel sa s manželkou súrne rozprávať, vtedy ju aj budil. Čo sa týka požívania alkoholu z jeho strany, od roku 1982 robil obžalovaný vodiča z povolania, takže nemohol požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Ak si vypil, tak len cez víkendy pri robote alebo príležitostne. Väčšinou keď je pod vplyvom alkoholu, tak si ide ľahnúť spať, ale ak ho niečo rozruší, niekto ho vytočí, tak potom je to iné.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní, okrem výsluchu obžalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom svedka poškodeného H. Š. a znalkyne z odvetvia psychológie PhDr. Marty Halašovej, PhD., prečítaním výpovede svedkyne poškodenej, manželky obžalovaného H. Š. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpku ohľadne zdravotného stavu tak obžalovaného, ako aj poškodených, ako aj ďalších listinných dôkazov vzťahujúcich sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodený H. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené v obžalobe, sa stali tak, ako je tam uvedené. Priznal, že medzi ním a otcom boli konflikty, ale bolo to vždy vtedy, keď bol otec pod vplyvom alkoholu. Keď bol otec triezvy tak to nebolo. Uviedol, že nechce, aby otec išiel do väzenia, chce, aby žili ako jedna rodina. Keď bol otec pod vplyvom alkoholu a vznikla nejaká hádka, otec začal kričať, nadávať, občas sa stalo, že ho zbil, ale ako otec syna. Poškodený priznal, že bol problémový syn. Od 14. rokov mal problémy s návykovými látkami, začal fajčiť marihuanu. Z toho dôvodu aj pred desiatimi rokmi navštívil psychológa. Keď bol otec pod vplyvom alkoholu, našiel si nejakú maličkosť, napríklad že neumyl tanier, neskôr, že nikde nepracuje, že fajčí marihuanu, že pije alkoholické nápoje, že nič nerobí a vznikla medzi nimi hádka. Došlo ku konfliktu a vyhrážkam zo strany otca a z toho dôvodu potom poškodený radšej odišiel z domu. Na otázku predsedníčky senátu, prečo sa poškodený, napriek tomu, že bol dospelý, neustále vracal do spoločnej domácnosti k otcovi, poškodený odpovedal, že je to jeho domov a nemal kde bývať. Čo sa týka útokov otca na poškodeného, tak obžalovaný ho raz bil palicou, ale nepamätá si, kedy sa to stalo. Nikdy ho neohrozoval nožom, len ho držal v ruke a chodil ním popred tvár, ale stalo sa to len raz. Keď bol otec pod vplyvom alkoholu a vyhrážal sa mu, prípadne mu vulgárne nadával, tak sa poškodený zamykal v izbe, aby mu dal otec pokoj.

Keďže poškodený sa v niektorých veciach odklonil od svojich výpovedí z prípravného konania, predsedníčka senátu, na návrh prokurátora, prečítala výpoveď poškodeného zo dňa 23. 12. 2017. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poškodený uviedol, že obžalovaný ho fyzicky napádal od malička, najmenej od jeho deviatich rokov, bil ho dlaňou po celom tele, bil ho päsťami ruky do ramien, hrudníka, vykrúcal mu ruku, stláčal ho po rukách, pričom mu narobil modriny, strkal do neho do hrudníka, viackrát ho zbil palicou po nohách, vyhrážal sa mu tiež nožíkom, pričom hovoril, že ho zabije. Popritom mu aj vulgárne nadával. Toto isté robil otec aj jeho mame. Stávalo sa to minimálne raz do týždňa, niekedy aj viackrát. Keď otec nebol pod vplyvom alkoholu, tak im len nadával, ale fyzicky ich neohrozoval. Z toho dôvodu poškodený odišiel za prácou do zahraničia a aj jeho mama, poškodená H. Š.. Keď bol otec pod vplyvom alkoholu a vystrájal, tak veľakrát poškodený odišiel ku kamarátom, kde prespal, ale nehovoril im, čo sa doma deje, nakoľko sa hanbil. Takisto to neoznamoval na políciu, nakoľko sa on aj jeho mama báli otca. Hanbili sa za to, nebolo im to príjemné. Poškodený sa psychicky najlepšie necíti z konania otca, bojí sa ho, má z neho strach, v noci nespáva, na noc sa zamyká, prípadne chodí ku kamarátom.

Čo sa týka čiastkových útokov z decembra 2017, poškodený uviedol, že dňa 18. 12. 2017 bol v kuchyni v rodinnom dome. Vtedy asi okolo 17 hodine prišiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu, chytil ho za golier, zhodil ho na zem. Obžalovaný kľačal na poškodenom, držal ho za golier, triasol s ním a hovoril mu, že ho pridusí a vulgárne mu pritom nadával, že je kokot. Takto ho držal obžalovaný dlho, nemohol sa mu vytrhnúť, podarilo sa mu to asi po 20 minútach. Následne na to poškodený odišiel z domu a išiel ku kamarátovi. Dňa 21. 12. 2017 okolo 22 hod bol poškodený v obývačke a pozeral televízor. Obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu, začal mu vulgárne nadávať, potom prišiel do obývačky, prepol mu program. Na to poškodený prepol program naspäť, obžalovaný k nemu priskočil, zobral mu ovládač, začal ho jednou rukou škrtiť a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Toto mu povedal viackrát. Taktiež mu pritom vulgárne nadával, že je kokot. Následne ho poškodený odkopol a ušiel z domu, pričom zavolal políciu.

Svedkyňa poškodená H. Š., manželka obžalovaného, využila na hlavnom pojednávaní svoje právo nevypovedať. Predsedníčka senátu preto prečítala výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania po vznesení obvinenia. Poškodená vypovedala po vznesení obvinenia len ako svedkyňa ohľadne skutku týkajúceho sa jej syna. Potom, čo bolo vznesené obvinenie obžalovanému aj ohľadne týrania jej osoby, poškodená využila jej právo nevypovedať. Ohľadne vzťahu obžalovaného s poškodeným H. Š., svedkyňa uviedla, že nemali medzi sebou dobrý vzťah. Keď poškodený H. niečo urobil, tak obžalovaný to riešil alkoholom. To znamená, že si vypil a vystrájal, pritom synovi vulgárne nadával, „ty debil, dement, ty neschopák, chuj, drogista“. Takisto mu nedovolil jesť, kúpať sa v teplej vode, nakoľko nedoniesol ani halier do domu, tak prečo by mal používať dom. Často poškodeného vyháňal z domu. Stalo sa, že syna strkal do hrudníka alebo pliec, tak ako sa mu to podarilo. Takisto chytal poškodeného za ruky, silne mu ich stláčal, vykrúcal, keď obžalovaný dostal amok, tak bolo treba pred ním utekať. Svedkyňa len vie, že obžalovaný raz zbil poškodeného palicou po nohách na dvore. Svedkyňa však nikdy nevidela, že by obžalovaný riadne zbil poškodeného tak, že by mu niečo bolo. Taktiež nevie, že by sa obžalovaný vyhrážal synovi nožíkom, nevidela to. Podľa svedkyne sa obžalovaný takto začal správať voči poškodenému od roku 2004, keď svedkyňa odišla za prácou do zahraničia, pričom sa tak správal vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ bol triezvy, tak to nerobil. Stávalo sa to v priemere asi raz do týždňa od toho roku 2004. Samozrejme sa to stávalo len keď bol syn H. doma, lebo niekedy aj pol roka nebol doma. Poškodený na takéto správanie obžalovaného reagoval ťažko, v dôsledku toho viackrát ušiel z domu, niekedy sa neukázal doma aj pár dní. Tiež mal veľký strach z otca. Svedkyňa priznala, že poškodený niekedy okolo roku 2006 začal užívať marihuanu, ale svedkyni sa poškodený nejakým spôsobom nezdal závislý a nevie sa ani vyjadriť, či to nejako súviselo so správaním obžalovaného.

Vzhľadom na to, že sa poškodená nevyjadrila ohľadne zločinu týrania jej osoby, v tejto veci bol vypočutý svedok poškodený H. Š., ktorý uviedol v prípravnom konaní, že obžalovaný poškodenej často nadával, ty kurva, piča, suka. Pod vplyvom alkoholu do nej strkal, vykrúcal jej ruky. Stávalo sa to väčšinou večer, keď prišiel z roboty opitý, bolo to asi jeden, dvakrát do týždňa. Poškodený sa celkom nevedel vyjadriť, odkedy to bolo, len uviedol, že to mohlo byť od roku 2004. Poškodená na to reagovala tak, že odchádzala z domu, plakala. Obžalovaný budil poškodenú aj v noci, napriek tomu, že musela ísť ráno do práce, bolo to aj šesťkrát za noc, chodil za ňou, strhával jej paplón a nadával jej. Aj napriek tomu, že poškodený nebol doma, vedel o tom, nakoľko mu to mama volávala.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne Ľ. G. M. Š., dcéry obžalovaného a poškodenej H. Š.. Svedkyňa do roku 2002 žila v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej. Od roku 2002 sezónne pracovala v V. až do roku 2007, a to tak, že štyri mesiace bola v zahraničí a asi mesiac doma. Od roku 2007 už žije v V., pričom domov na P. chodí asi tak dvakrát do roka. Spomína si, že keď bola malá, tak jej rodičia sa často hádali. Asi pred 15 rokmi sa dozvedela, že jej mama podviedla otca. Čo sa týka správania obžalovaného voči jej bratovi poškodenému H. Š. uviedla, že nikdy nebola svedkom, že by obžalovaný zbil jej brata, že by mu vykrúcal ruky, strkal do neho, vyhrážal sa mu s nožom. Uviedla, že keď si obžalovaný vypil, tak často kričal a nadával, vykrikoval hlavne mame, že syna zle vychovala. Bolo to preto, že mama so synom otcovi zatajovali rôzne veci. Obžalovaný je uzavretý typ, veľa toho nepovie, ale keď si vypije, tak začne rôzne veci vyčítať hlavne synovi, ale aj mame. Svedkyňa poukázala na to, že poškodený H. Š. bol problémový, narobil v rodine veľa dlhov, zobral si autá na lízing, ktoré v podstate predal za nič a rodičia to museli za neho splácať. Poškodený H. často klamal, pričom verila mu mama. Vedel ju obalamutiť, hlavne keď išlo o peniaze. Stalo sa, že jej zobral zlato a iné veci a aj napriek tomu matka vždy držala s ním. Svedkyňa vie, že poškodený H. mal problémy s drogami už dávno, ale aj v zahraničí. Často si aj poškodený vypil alkohol a mal problémy s automatmi, prehral veľa peňazí. V zahraničí často menil robotu, nikde nebol spokojný, prípadne narobil problémy. Aj svedkyni dlhuje peniaze. Svedkyňa nebola prítomná incidentu v decembri 2017, len vie, že v novembri 2017 prišiel poškodený H. domov bez peňazí, pričom mal v X. súd. Chybu spravila hlavne mama, keď odišla do zahraničia a nechala tak obžalovaného a poškodeného samých v spoločnej domácnosti. Myslí si, že poškodený zavolal v decembri 2017 preto políciu, nakoľko poškodený chcel robiť v dome párty a chcel sa otca zbaviť, a aj sa vychvaľoval, že poslal otca na dovolenku.

Čo sa týka spolužitia obžalovaného s poškodenou H. Š., tak svedkyňa dcéra obžalovaného a poškodenej uviedla, že boli medzi rodičmi hádky. Otec pri týchto hádkach mame vulgárne nadával, ale aj mama vulgárne nadávala otcovi. Poškodená často obžalovaného vyprovokovala a on potom vybuchol. Keď obžalovaný chodil do roboty, tak väčšinou v piatok alebo v sobotu prišiel pod vplyvom alkoholu, niekedy si ľahol spať, niekedy sa spolu s mamou hádali, ale nikdy fyzicky nenapadol mamu ani brata. Svedkyňa takisto nevidela, že by mala mama nejaké modriny, ani nikdy nepočula, že by ju otec zbil. Stalo sa, že párkrát chcela spať, on išiel za ňou, chcel sa rozprávať, vtedy bol pod vplyvom alkoholu, pričom sa mama rozprávať nechcela. Priamo však svedkyňa v tej izbe nebola tak nevie, či z nej strhával paplón. Keď mama nevstala, tak otec potom plesol dverami a išiel do kuchyne variť. Svedkyni je otca ľúto, neverí svojmu bratovi H.. Obžalovaný a poškodený H. si nikdy nerozumeli, H. neznášal otca a oznámil tieto skutky polícii preto, že sa chcel zbaviť otca, aby mal k dispozícii dom.

Svedkyňa H. H., sestra obžalovaného v prípravnom konaní uviedla, že keďže bývajú na jednej ulici ako obžalovaný, často brata navštevovala. Čo sa týka konfliktov v rodine len vie, že poškodený H. bol zlý chlapec, už keď chodil na strednú sa hovorilo, že droguje, fajčí marihuanu. Podľa nej obžalovaný nemal syna kedy týrať, nakoľko poškodený bol vkuse v zahraničí a keď prišiel domov, nedoniesol žiadne peniaze. Problém bol v tom, že sa ho vždy zastávala mama, klamala. Napríklad poškodený si kúpil nové auto, na lízing, toto auto rozbil a obžalovaný potom musel za všetko zaplatiť. Čo sa týka spolužitia obžalovaného a poškodenej, tak problém bol v tom, že poškodená často zatajovala pred obžalovaným skutočnosti ohľadne ich spoločného syna. Bola aj svedkom toho, že často obžalovanému nadávala, že aký je debil. Nemyslí si, že obžalovaný chodil domov opitý. Problém bol v tom, že sa nevedel preniesť cez neveru poškodenej.

Z výsluchu svedkyne C. Č., sestry obžalovaného, z prípravného konania senát zistil, že sa s obžalovaným stretávali hlavne na oslavách, ale nebola svedkom, že by sa obžalovaný nejako zle alebo vulgárne správal k poškodeným. Celý problém bolo to, že prišiel syn domov v decembri 2017 a narobil zle. Poškodený mal problémy s drogami skoro všade, kde robil. Aj z X. musel utiecť, pričom keď sa vrátil domov, nedoniesol žiadne peniaze. Poškodená sa nikdy nesťažovala, že by mala nejaké problémy s obžalovaným. Nikdy jej nehovorili, že by jej brat spôsoboval poškodeným nejaké utrpenie.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Konôpku ohľadne obžalovaného, senát zistil, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. Jeho rozpoznávacie schopnosti neboli narušené, boli plne zachované a mohol svoje konanie ovládať. Znalec nezistil u obvineného prejavy žiadnej duševnej poruchy alebo choroby, takže v plnej miere chápe zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Osobnosť obžalovaného je jednoduchšie štruktúrovaná, egocentrická, introvertná

s dostatočnou racionálnou kontrolou afektívnych prejavov v triezvom stave. V ebrietách však dochádza k uvoľneniu nahromadeného napätia, poklesu frustračnej tolerancie, oslabeniu racionálnej kontroly a následne uvoľneniu zábran k agresívnejším prejavom správania. Prognóza možnej nápravy obžalovaného bude záležať od jeho schopnosti zdržať sa požívania alkoholu. U obžalovaného znalec zistil škodlivé užívanie alkoholu, bez prejavov chorobnej závislosti. Obžalovaný je ku konzumácii alkoholu nekritický, jeho účinky na svoje správanie bagatelizuje a racionalizuje. Obžalovaný však dokáže abstinovať bez problémov, v situáciách pre neho subjektívne dôležitých a telesné komplikácie pitia, či výskyt abstinenčných fenoménov u neho neboli zaznamenané. Patologicky, chorobne podmienenú agresivitu znalec u obžalovaného nezistil. Požitý alkohol u obžalovaného spôsobí odblokovanie zábran k agresívnejším formám správania, ktoré je obžalovaný v triezvom stave schopný racionálne kontrolovať. Znalec mu preto navrhuje uložiť protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Konôpku ohľadne duševného stavu poškodeného H. Š. súd zistil, že u poškodeného znalec zistil prejavy neliečeného syndrómu ADHD prejavujúceho sa od detstva (neposednosť, strata záujmu o vzdelávacie aktivity so zhoršením prospechu, zníženie známky zo správania ako dôsledok porušovania školského poriadku a disciplinárne prehrešky) s prechodom do závažnejších porúch správania v adolescencii (zvýšená afinita k zneužívaniu návykových látok, prevažne so psychostimulačným účinkom, ktoré paradoxne zmierňujú poruchy koncentrácie a aktivity, sklon k hazardnému konaniu, v propandovom prípade gamling, krádeže peňazí a vecí v domácom prostredí, spoluúčasť na krádeži auta v pubescencii) a pokračovaním aj v dospelom veku (impulzívne konanie, emočná nestabilita, netrpezlivosť, nestálosť vo vzťahoch, v zamestnaniach, nezodpovednosť, tendencie k unáhleným činom a rozhodnutiam, bez dostatočného uvedomenia si následkov svojho konania, nízka sebakritičnosť so zvýšenou heterokritičnosťou k okoliu a obviňovaním okolia zo svojich zlyhaní, klamstvá s cieľom ukázať samého seba v lepšom svetle - otec sa na neho hneval bez príčiny, vzťah s priateľkou stroskotal kvôli jej nevere, po troch mesiacoch prestal pracovať, lebo mu nevyplatili mzdy, uviedol, že už rok nefajčí marihuanu, pričom pri ambulantnom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 16. 01. 2018 uviedol, že marihuanu fajčí, nakoľko mu odbúrava stres, takisto udával, že keď hrával automaty, prehral skoro všetky výplaty, podľa matky v tom období jej vyberal peniaze z jej kreditnej karty a kradol doma veci, predával ich, sám udával, že prehral toľko peňazí, že by si kúpil BMW a pri znaleckom vyšetrení udáva, že na gambling veľa peňazí nepomíňal, asi dvakrát prehral výplatu po 1000,- €). Poškodený psychiatricky liečený nikdy nebol, v minulosti dvakrát navštívil psychiatrickú ambulanciu v L., prvýkrát v roku 2008 so záverom poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním canabinoidov a v januári 2018 so záverom poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok. Poškodený začal návykové látky užívať vo veku mladistvom, cca 15 rokov, začal s marihuanou, ktorú fajčí s pauzami až do súčasného obdobia. V cca 18. rokoch začal užívať pervitín, intoxikácie boli spojené s gamblingom (hraním na automatoch, pre ktoré aj v roku 2008 navštívil psychiatrickú ambulanciu). Užívanie pervitínu bolo menej frekventné, ale kontinuálne cca do minulého roku. Experimentálne viackrát užil rôzne psychotropné látky s halucinogénnym a psychostimulačným účinkom - kokaín, lysohlávky, LSD, šalvia, energetické nápoje. Alkohol užíval v období adolescencie pravidelne, skôr sporadicky v spoločnosti a pri príležitostiach návštev tanečných klubov. U poškodeného ide o škodlivé užívanie viacerých návykových látok, vrátane alkoholu. Ide o užívanie bez prejavu syndrómu závislosti, spôsob ako aj frekventnosť užívania súvisí skôr s jeho osobnostnými črtami s prevahou impulzivity a emočnej nestability, kedy tieto látky užíva nárazovo a spoločensky buď za účelom zlepšenia nálady alebo odbúrania stresu. Poškodený netrpí žiadnym duševným ochorením alebo duševnou poruchou, okrem spomínaného syndrómu ADHD, ktorý začal už v detskom veku na podklade ľahkej mozgovej disfunkcie a postupne pretrváva až do súčasného obdobia, nemá však súvis so skutkom, ktorý je predmetom vyšetrovania. U poškodeného nebola zistená postraumatická stresová porucha ani žiadna iná duševná porucha či choroba, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s agresívnym správaním obžalovaného ku poškodenému. Vzhľadom na tieto skutočnosti dochádzalo u poškodeného pod vplyvom návykových látok k uvoľnenejšiemu a bezstarostnému ako aj nezodpovednému správaniu, čo mohlo obžalovaného provokovať k agresívnejšiemu správaniu voči nemu, ktoré vnímal ako výchovné konanie z pozície otca. Ak sa aj poškodený správal agresívne voči okoliu, mohlo to byť spôsobené prirodzeným a nechorobným účinkom psychoaktívnych látok na uvoľnenie zábran k takémuto chovaniu. Doterajší spôsob života poškodeného, teda sklony k zneužívaniu rôznych návykových látok, impulzivita, nezodpovednosť, bezstarostnosť, je skôr dôsledkom popisovaného syndrómu ADHD a nie naopak. Dlhodobé zneužívanie návykových látok môže aj naopak negatívnym spôsobom ovplyvňovať osobnosť poškodeného v zmysle zvýrazňovania uvedených negatívnych prejavov jeho správania a tiež zvýrazňovať emočnú instabilitu

a impulzívne prejavy poškodeného. Poškodený netrpí na také duševné ochorenie alebo poruchu, ktorá by chorobným spôsobom ovplyvňovala vnímanie prežitých udalostí, vrátane ich nadsadzovania. Pokiaľ k takémuto nadsadzovaniu dochádza, tak vedome a s cieľom vykresliť seba v priaznivejšom svetle.

Zo znaleckého posudku MUDr. Jána Konôpku znalca z odvetvia psychiatrie ohľadne duševného stavu svedkyne poškodenej H. Š. senát zistil, že poškodená netrpela a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo duševnou poruchou. Nebola u nej zistená postraumatická stresová porucha ani žiadna iná duševná porucha či choroba, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s agresívnym správaním obžalovaného. Takisto znalec u poškodenej nezistil sklony k samopoškodzovaniu ani samovražedné sklony.

Senát ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odvetvia psychológie PhDr. Martu Halašovú PhD., ktorá vypracovala znalecké posudky ohľadne duševného stavu obžalovaného ako aj poškodených H. Š. a H. Š.. Podľa znalkyne, ktorá vypočula poškodenú uviedla, že poškodená bola dlhodobo, v celku pravidelne každý víkend vystavovaná brachiálnej agresii svojho manžela, a to keď bol pod vplyvom alkoholu, čo zanechalo u nej negatívne stopy na jej psychike. V čase týchto útokov pociťovala sklamanie, urážku, poníženie, ublíženie. Úľava po víkende bola len dočasná. Dobré správanie sa manžela voči nej spočívalo v zastavení komunikácie z jeho strany. Jej negatívne prežívanie v manželstve viedlo k jej dlhodobým únikom zo záťažovej situácie pobytom u dcéry v V., keď bol syn pracovne v zahraničí a v poslednom období jej turnusový pracovný pomer v V.. Senát musí poukázať na to, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok na základe výsluchu poškodenej, ktorá však odmietla tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedať ohľadne skutku týkajúceho sa jej osoby. Znalkyňa pred výsluchom, ktorý je podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, nepoučila, tak ako sa poučuje pred orgánmi činnými v trestnom konaní, na právo odoprieť vypovedať.

Znalkyňa u obžalovaného nezistila agresívne, impulzívne, násilnícke tendencie. Je vysoko pravdepodobné, že dlhodobo rieši psychické záťažové situácie poruchovým vzorcom správania, typickým pre uzavreté, menej spontánne povahy s tradičným hodnotovým rámcom. Dlhodobo v sebe drží záťažovú tému, pod vplyvom alkoholu dôjde k otvoreniu témy a tlaku na okolie s cieľom dosiahnuť poriadok a usporiadať situáciu podľa vlastných zámerov, predstáv, potrieb a túžob. Vplyvom alkoholu dochádzalo k uvoľňovaniu zábran a stupňovaniu verbálneho a fyzického nátlaku, čo môže byť okolím vnímané ako neúnosné a ohrozujúce. Frustrácia obžalovaného z manželstva, zo syna, potom vyústila pod vplyvom alkoholu k agresívnemu správaniu, keď si bol obžalovaný vedomý toho, že bol v rodine konflikt. O problémoch sa však v rodine nehovorilo, nekomunikovalo sa a po incidente bola pravdepodobne tichá domácnosť. Podľa znalkyne v decembri 2017 nastala skutočnosť, že poškodený H. Š. sa vrátil domov v debaklovej pozícii, keď mal predstavy, že si bude žiť vlastný život v rodinnom priestore svojho otca, ktorý mal taktiež predstavy o živote svojho syna, a to vo svojom vlastnom dome. Vtedy došlo ku konfliktu, ktorý bol podporený alkoholom zo strany obžalovaného a možno aj omamnými látkami na strane syna. Trestné oznámenie syna na otca možno odôvodniť nahromadením problémov, prípadne užitím návykovej látky. Znalkyňa konštatovala, že poškodený má malý rešpekt pred otcom, ale ani otec nevytvára prostredie, aby takýto rešpekt vznikol. Znalkyňa si myslí, že obaja rodičia, tak obžalovaný, ako aj poškodená urobili pri výchove syna chybu, ale nič to nemení na tom, že syn bol vystavený v detstve negatívnemu chovaniu otca. Keďže poškodený H. Š. nebol ani liečený, ani vyšetrovaný zo strany psychológa alebo psychiatra, znalkyňa nevedela uviesť, od kedy bol poškodený vystavovaný negatívnemu správaniu zo strany otca a ani v akej intenzite to bolo. Môže len konštatovať, že sa vzhľadom na výpoveď matky, dialo a malo to vplyv na ďalšie správanie poškodeného, aj vzhľadom na jeho vývinové štádium.

Poškodený podľa znalkyne má sklon k fantazijnému spracovaniu skutočností vzhľadom na zistený čiastočne narušený kontakt s realitou a osobnostnú nezrelosť (denné snenie, vymyslené agresie, potreba zmeny, hlad po zážitkoch). Má evidentný sklon ku klamstvu, k domýšľavosti, má tendenciu k sebazdôrazňovaniu, čo súvisí so sebadramatizáciou. Vzhľadom na uvedené, môže situácie a jednotlivé údaje spracovávať alibisticky a účelovo. Problémy poškodeného H., ktoré uviedol aj znalec z odvetvia psychiatrie, neboli u poškodeného v detstve riešené, boli konzervované a nakoniec vzhľadom aj na rodinné prostredie, v ktorom vyrastal, sa aj prejavili jeho ďalšími problémami v živote, teda problémami v škole, zamestnaní, v partnerských vzťahoch ako aj jeho problémami so závislosťou od omamných látok. Čo sa týka postoja poškodenej H. Š. k svojmu synovi H., znalkyňa ho označila ako pseudoochraniteľský,

teda, že zo strany matky išlo o prílišné chránenie syna, medzi matkou a synom bol pakt namierený proti obžalovanému. To však ale neznamená, že v rodine neboli víkendové problémy, keď obžalovaný prichádzal domov pod vplyvom alkoholu.

Na základe vykonaného dokazovania, hlavne po zhodnotení tak výpovedí obžalovaného a poškodených, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom po vznesení obvinenia, ako aj po zhodnotení znaleckých posudkov tak znalca z odvetvia psychiatrie ako aj psychológie, dospel senát k záveru, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

V konaní boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané len čiastkové útoky, ktoré sa stali v decembri roku 2017. V tomto smere senát uveril výpovedi poškodeného, nakoľko poškodený bezprostredne po druhom čiastkovom útoku zo dňa 21. 12. 2017 podal trestné oznámenie, opísal skutočnosti, ktoré sa stali, teda že obžalovaný pod vplyvom alkoholu napádal svojho syna poškodeného H. Š. tak, že ho 18. 12. 2017 chytil za oblečenie za golier, pričom ho pridusil, vulgárne mu nadával a následne potom dňa 21. 12. 2017 ho škrtil na krku, pričom sa mu vyhrážal zabitím. Senát je názoru, že toto konanie obžalovaného vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život, bolo to hlavne tým, že obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu a aj v zmysle znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, u obžalovaného sa pod vplyvom alkoholu prejavujú agresívne tendencie, ktoré inak v triezvom stave nemá. Aj vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie, možno konštatovať, že motívom obžalovaného bola frustrácia zo správania poškodeného H.. Poškodený prišiel domov, keď bol vyhostený z X. kvôli drogám. Prišiel bez peňazí, nikde nepracoval, pričom však chcel žiť v dome obžalovaného v rozpore s predstavami obžalovaného, čo nakoniec vyústilo, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu napadol svojho syna, čo vzbudilo dôvodnú obavu poškodeného o jeho život. Senát preto uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, keď sa obžalovaný dopustil predmetného skutku na chránenej osobe, blízkej osobe svojmu synovi.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sa vyžaduje určitá hromadnosť a sústavnosť konania obžalovaného, ktoré spôsobuje psychické a fyzické utrpenie poškodeným. To znamená, že takéto konanie podstatným spôsob narúša kvalitu života poškodeného a vyznačuje sa istou bezohľadnosťou, hrubosťou a bolestivosťou, ktoré poškodený pociťuje ako psychické alebo fyzické utrpenie, a ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje každodenný život poškodeného. Senát však musí konštatovať, že v konaní obžaloba neprodukovala také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že konanie obžalovaného skutočne naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. V prvom rade podľa obžaloby, mal obžalovaný týrať poškodeného H. Š. od septembra 1999, kedy mal poškodený H. deväť rokov, až do dňa 21. 12. 2017, kedy podal poškodený na otca trestné oznámenie. Skutočnosť, že obžalovaný týral poškodeného ako maloletého však obžaloba preukazovala len výpoveďou poškodeného H. Š.. Túto skutočnosť nepotvrdila ani matka poškodená H. Š., ktorá uviedla, že narušenie vzťahov medzi synom a otcom nastalo v roku 2004, kedy odišla pracovať do zahraničia, ako aj dcéra obžalovaného Ľ.K. G. M. Š., ktorá poprela, že by otec týral jej brata H.. Zároveň znalkyňa z odvetvia psychológie PhDr. Marta Halašová, PhD. uviedla, že je pravda, že poškodený bol ako maloletý vystavovaný nejakému negatívnemu správaniu zo strany obžalovaného, ale znalkyňa nemôže určiť od kedy sa so stávalo a v akej intenzite. Výpoveď poškodeného H. je spochybnená hlavne závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Konôpku. Znalec zistil u poškodeného prejavy neliečeného syndrómu ADHD, prejavujúce sa už od detstva (neposednosť, strata záujmu o vzdelávacie aktivity, znížené známky zo správania, disciplinárne prehrešky) s prechodom do závažnejších porúch správania v adolescencii (zneužívanie návykových látok so psychostimulačným účinkom, sklon k hazardnému konaniu, gambling, krádeže peňazí a vecí v domácom prostredí, krádež auta v pubescencii) a tieto problémy potom pokračovali aj v dospelom veku (impulzívne konanie, emočná nestabilita, netrpezlivosť, nestálosť vo vzťahoch, nezodpovednosť, nízka sebakritičnosť, zvýšená heterokritičnosť k okoliu a k obviňovaniu okolia zo svojich zlyhaní). U poškodeného, aj pod vplyvom návykových látok, dochádzalo k uvoľnenejšiemu, bezstarostnému a nezodpovednému správaniu, čo u obžalovaného provokovalo agresívnejšie správanie, ktoré obžalovaný považoval za výchovné konanie z pozície otca. Znalkyňa z odvetvia psychológie PhDr. Halašová PhD. uviedla, že poškodený má sklon k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, má narušený kontakt s realitou a osobnostnú nezrelosť. Má evidentný sklon ku klamstvu, k domýšľavosti a jednotlivé údaje spracováva alibisticky a účelovo. Toto konštatoval aj MUDr. Konôpka, ktorý uviedol, že za všetky zlyhania v živote, poškodený vinil okolie, napríklad že otec sa k nemu

správal zle bez dôvodu, priateľka ho opustila, lebo mu bola neverná, pracovný pomer ukončil, pretože mu nevyplatili mzdu, zmeny v zamestnaní odôvodňoval stereotypom, že potreboval niečo iné, posunúť sa ďalej, takisto klamal ohľadne gamblingu a závislosti na psychotopných látkach, keď uviedol, že už rok neužíva marihuanu, ale pri psychiatrickom vyšetrení uviedol, že marihuanu naďalej fajčí, nakoľko mu odbúrava stres. Poškodený svoj podiel viny na správaní otca bagatelizuje, prípadne si ho vôbec neuvedomuje.

Výpoveď poškodeného čiastočne potvrdila len jeho matka H. Š., ktorá uviedla, a to len v prípravnom konaní, nakoľko na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, že obžalovaný nemá so synom dobrý vzťah, keď niečo urobil, tak manžel to riešil alkoholom, to znamená, že sa opil a vystrájal. Zároveň svedkyňa uviedla, že manžel sa takto začal správať voči synovi od roku 2004, ako odišla za prácou do zahraničia. Takto sa správal len keď bol pod vplyvom alkoholu a syn toto správanie ťažko znášal, odchádzal z domu. Pokiaľ bol triezvy, tak to nerobil. Toto sa stávalo v priemere asi raz do týždňa od roku 2004. Senát v tomto smere spochybňuje výpoveď svedkyne poškodenej, nakoľko nie je zrejmé ako mohla svedkyňa vedieť, že sa tak stávalo v priemere raz do týždňa, keď sama uviedla, že v roku 2004 pracovala v zahraničí. Senát na ozrejmenie tohto rozporu chcel vypočuť poškodenú, hlavne aby uviedla, ako často bývala v jednotlivých rokoch od roku 2004 v spoločnej domácnosti, ako často sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu negatívne správal k nej a k synovi, poškodená však odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať. Ďalej znalkyňa z odvetvia psychológie tiež uviedla, že vzťah matky k synovi bol nekritický, mala k nemu pseudoochranársky postoj, a vytvorila so synom pakt, ktorý bol namierený voči otcovi. Túto skutočnosť potvrdila aj dcéra obžalovaného a poškodenej, ktorá uviedla, že matka často pred otcom zatajovala prehrešky jeho brata, čo viedlo k tomu, že keď sa o tom otec dozvedel, riešil to agresívnejším správaním.

V zmysle znaleckých posudkov je zrejmé, že obžalovaný nie je agresívny. Pod vplyvom alkoholu však u neho dochádza k uvoľňovaniu nahromadeného napätia, k poklesu tolerancie, racionálnej kontroly a následne k uvoľneniu zábran k agresívnejším prejavom správania. Obžalovaný pod vplyvom alkoholu obyčajne rieši svoje problémy, tak manželské, ako aj problémy so synom, agresívnym správaním, ktoré sa prejavovalo hlavne kričaním, vulgárnymi nadávkami, možno aj miernejšími fyzickými atakmi voči synovi, ktoré však nikdy neboli spojené s nejakým ublížením na zdraví. V konaní však nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že toto konanie obžalovaného spôsobovalo aj poškodenému H. Š. fyzické a psychické utrpenie, ktoré sa vyznačovalo istou bezohľadnosťou, hrubosťou a bolestivosťou a že aj podstatným spôsobom narúšalo kvalitu života poškodeného. Dokazuje to aj samotné konanie poškodeného, ktorý sa ako dospelý opakovane vracal do spoločnej domácnosti k otcovi, ktorý ho mal týrať a aj konanie matky, ktorá v roku 2004 odišla pracovať do zahraničia a nechala starostlivosť o syna na obžalovaného. Poškodený v podstate celý život žil v rozpore s predstavami svojho otca a nijakým spôsobom sa svojmu otcovi neprispôsobil a ani nemal voči nemu úctu, tak ako konštatovala znalkyňa z odvetvia psychológie. Podľa záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie, u poškodeného nezistil postraumatickú stresovú poruchu, ani žiadnu inú duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s agresívnym správaním obvineného. Znalec však konštatoval, že poškodený často pri popisovaní svojich prežitých udalostí nadsadzuje, a to s cieľom vykresliť seba v priaznivejšom svetle. Znalkyňa z odvetvia psychológie taktiež uviedla, že u poškodeného nebolo zistené také zlé zaobchádzanie, ktoré by sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou trvalosťou, a ktoré by poškodený pociťoval ako ťažké príkorie. Senát preto obžalovaného spod obžaloby ohľadne zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku poškodeného H. Š. oslobodil, nakoľko nebola preukázaná objektívne stránka zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, 3 Trestného zákona.

Čo sa týka zločinu týrania poškodenej H. Š., poškodená nepodala na obžalovaného trestné oznámenie, vyšetrovateľ ohľadne tohto trestného činu vzniesol obžalovanému obvinenie len na základe jej výpovede, kde vypovedala ako svedkyňa ohľadne týrania jej syna H. Š.. Po vznesení obvinenia však poškodená nevypovedala a využila svoje právo nevypovedať aj na hlavnom pojednávaní. Obžaloba opierala svoju obžalobu v tomto smere hlavne o výpoveď svedka poškodeného H. Š., ktorú senát z hore uvedených dôvodov spochybnil, ako aj z dôvodu, že ako syn nemohol byť svedkom všetkých skutočností, ktoré uvádzal, aj preto že často pracoval v zahraničí. Ďalej obžaloba dokazovala vinu obžalovaného znaleckým posudkom znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá však vypracovala svoj znalecký posudok, kde mala posúdiť aj prípadné týranie poškodenej obžalovaným, na základe vyšetrenia poškodenej, ktoré spočívalo hlavne vo výpovedi poškodenej. Znalkyňa však nemala povinnosť, a ani nepoučila poškodenú

na právo odmietnuť vypovedať. Ak tak urobili orgány činné v trestnom konaní, tak poškodená toto právo nevypovedať využila. Senát to dáva do pozornosti hlavne z toho dôvodu, že znalecký posudok, za takejto dôkaznej situácie, nemôže suplovať výpoveď poškodenej, ktorá ako priamy dôkaz z vyššie uvedeného dôvodu chýba. Obžalovanému bolo v tomto smere vznesené obvinenie dňa 21. 02. 2018, poškodená pri svojom výsluchu dňa 13. 03. 2018 uviedla, že obžalovaný jej nikdy neublížil, že by ju zbil, keby nepil, bol by najlepší človek na svete a ďalej sa nechcela vyjadrovať. Psychologické vyšetrenie bolo uskutočnené na polícii dňa 16. 03. 2018, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa poškodenú vypočula, kládla jej otázky, pričom pred 3 dňami poškodená pred vyšetrovateľom využila svoje právo nevypovedať. Keďže obžaloba datovala začiatok protiprávneho konania obžalovaného od apríla 2004 a poškodená vo svojej výpovedi, ako svedkyne, uviedla, že od roku 2004 začala pracovať v zahraničí, senátu sa nepodarilo zistiť, v ktorých obdobiach bola poškodená v zahraničí, kedy žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, a teda mohla byť vystavovaná jeho protiprávnemu konaniu. V konaní teda nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná sústavnosť konania obžalovaného, ktoré by spôsobovalo poškodenej také psychické a fyzické utrpenie, ktoré narúšali kvalitu jej života, vyznačovali sa istým stupňom bezohľadnosti, hrubosti a bolestivosti, ktoré poškodená aj pociťovala ako fyzické a psychické utrpenie. Dokazuje to aj výpoveď svedkyne, dcéry obžalovaného a poškodenej, že nielen obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu správal k poškodenej agresívnejšie, že jej vulgárne nadával, prípadne že do nej strčil, prípadne v noci sa chcel rozprávať, keď bol pod vplyvom alkoholu, ale aj poškodená sa k nemu nesprávala pekne, taktiež mu vulgárne nadávala, taktiež do neho strkala, prípadne na neho mala ponižujúce poznámky. Taktiež znalec z odvetvia psychiatrie nezistil u poškodenej postraumatickú stresovú poruchu a ani inú chorobu alebo poruchu, ktorá by súvisela s prípadným správaním obžalovaného. Vzhľadom na túto dôkaznú situáciu, senát, ani ohľadne tohto čiastkového útoku, nemohol obžalovaného uznať vinným zo zločinu podľa § 208 Trestného zákona, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie objektívnej stránky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a výmery, prihliadol senát najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to v roku 2008 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol súdne trestaný. Senát u obžalovaného zvažoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Senát potom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (sadzba 6 mesiacov až 3 roky) a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď pri prevahe poľahčujúcich okolností znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a nakoniec uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Senát je názoru, že tento trest je nielen potrebný, ale aj dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď mu zároveň uložil aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko sa obžalovaný svojho správania dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov. Aj znalec z odvetvia psychiatrie uviedol, že práve alkohol u obžalovaného pôsobí na odblokovanie jeho zábran k agresívnejšiemu správaniu. blízkej osobe sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví tak, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.