Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-23-2017.pdf
PDF · 131.42 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, A., toho času K. XX, A., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, a otca: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, A., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Trnovcom, Kríkova 6, Bratislava, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca o úpravu styku, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa N. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia b u d ú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na maloletého N. M., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude uhrádzať vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 30.06.2017. IV. Zročné výživné na maloletého N. M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 30.06.2017 do 30.09.2018 vo výške 655,- eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom október 2018. V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým N. každý kalendárny týždeň v utorok a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. Stretnutia sa budú realizovať bez prítomnosti matky. VI. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Otec je povinný po ukončení styku dieťa riadne odovzdať matke. VII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a. VIII. V časti o úpravu styku otca s maloletým N. v období sviatkov a prázdnin súd konanie z a s t a v u j e. IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2017 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia. Vo veci samej matka žiada zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, určenie, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 500,- eur počnúc dňom podania návrhu. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v mesiaci vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.30 hod. len v prítomnosti matky a v mieste bydliska matky.
2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že s otcom maloletého nikdy nežili v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje odo dňa jeho narodenia výlučne ona. Pred narodením
maloletého udržiavali približne štyri roky partnerský vzťah, intímne sa stýkali. Už počas tohto obdobia nastali medzi nimi prvé nezhody, ktorých hlavnou príčinou bolo neadekvátne správanie otca spočívajúce v jej psychickom terore. Otec jej neustále nadával, ponižoval ju a sledoval, niekoľkokrát sa s ňou rozišiel. Svoje správanie nezmenil ani po jej otehotnení a situácia sa medzi nimi vyostrila po tom, ako na ultrazvukové vyšetrenie plodu zobrala namiesto otca maloletého svoju matku. To otca maloletého nahnevalo do takej miery, že sa s ňou rozišiel a tvrdil, že dieťa nie je jeho a dá si spraviť testy otcovstva. Následne päť mesiacov nejavil o ňu žiadny záujem, materiálne ani psychicky ju nepodporoval. Bola nútená postarať sa sama o seba, zabezpečila si bývanie a pripravovala sa na život slobodnej matky. Partnerský vzťah s otcom maloletého obnovila až pred pôrodom, kedy otec uhradil všetky náklady spojené s narodením maloletého, (napr. kočík, oblečenie a pod.) okrem bývania. Celý čas žili oddelene, po narodení maloletého sa otec správal vzťahovačne, urážlivo a podráždene. Keď sa mu niečo nepáčilo, zakaždým sa s ňou rozišiel. Napriek jej neustálej snahe o zlepšenie vzťahov, otec maloletého približne dva mesiace pred podaním návrhu vzťah s ňou ukončil s odôvodnením, že sa mu ako partnerka nevenuje a nevie skĺbiť materstvo s partnerstvom. S rozchodom nesúhlasila, snažila sa ho presvedčiť, aby nerozbíjal rodinu a vyzývala ho k trpezlivosti s odôvodnením, že obdobie prvých mesiacov materstva je náročných. Otec tieto argumenty vôbec nerešpektoval a po rozchode sa jeho povýšenecké a vulgárne správanie ešte znásobilo. Počas stretnutí ju osočuje, vulgárne jej nadáva a ponižuje ju alebo ju naopak úplne ignoruje a nekomunikuje s ňou, komunikuje len so starou matkou maloletého, čo na ňu pôsobí stresujúco a toto správanie vníma ako psychické násilie. Otec sa nikdy riadne nezaujímal o starostlivosť o syna, navštevoval ho len sporadicky v jej domácnosti a nepodieľal sa na elementárnej starostlivosti, napr. v podobe kúpania, prebaľovania a pod. Syna navštevoval len vtedy, keď mu to vyhovovalo a počas týchto návštev nerešpektoval jej pokyny a rady ohľadom manipulácie s dieťaťom. V súčasnosti sa otec vždy iba v čase, keď to jemu vyhovuje, direktívnym spôsobom domáha stretnutí so synom a požaduje, aby s maloletým mohol sám odísť, a to dokonca bez ohľadu na pravidelný režim dieťaťa a skutočnosť, že ho stále dojčí. Vzhľadom na jej zlé skúsenosti s nezáujmom otca o syna a taktiež nerešpektovanie jej rád ohľadom manipulácie s dieťaťom sa obáva, že by otec nebol schopný poskytnúť mu riadnu starostlivosť bez jej prítomnosti, nakoľko doteraz celú starostlivosť o syna zabezpečovala výlučne ona. Matka uviedla, že má záujem na tom, aby si otec s maloletým vytvorili dobrý vzťah, k čomu však maloletý vzhľadom na svoj nízky vek potrebuje dlhší čas. Otec nemá takmer žiadne skúsenosti s každodennou starostlivosťou o maloletého, ktorého stále dojčí. Priemerné mesačné náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého matka vyčíslila na sumu 540,- eur, pričom pravidelné mesačné náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti, v ktorej žije spolu so synom, vyčíslila na sumu 826,- eur. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, čo je jej jediným príjmom, so zvyškom nákladov jej pomáhajú rodičia. Otec sa o maloletého dlhodobo nestará, svoju vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Po ich rozchode prispel na výživu maloletého jednorázovo sumou 500,- eur a následne posledný mesiac jednorázovo sumou vo výške 200,- eur. Nemá vedomosť o jeho majetkových pomeroch ani o výške príjmu, ale uviedla, že figuruje ako spoločník v dvoch obchodných spoločnostiach a že otec má z predchádzajúcich vzťahov ďalšie dve deti, jedno maloleté a jedno plnoleté, ktorým prispieva na výživu a preto je toho názoru, že výdavky, ktoré otec vynakladá na svoje ďalšie deti, nemôžu ísť na úkor jej syna a zároveň je v jeho záujme, aby rovnaký štandard, aký zabezpečuje otec sebe a svojim deťom, zabezpečil aj jemu.
4. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2017 domáha úpravy styku s maloletým N., a to tak, že bude oprávnený stýkať sa so synom minimálne dva krát do týždňa v poobedných hodinách v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Počas vianočných a veľkonočných sviatkov, na Silvestra a Nový rok a cez všetky školské prázdniny bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny rok, okrem letných prázdnin, počas ktorých sa bude stretávať so synom prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august bežného kalendárneho roka.
5. Otec odôvodnil svoj návrh potrebou úpravy jeho styku s maloletým, na základe toho, že s matkou maloletého sa rozišiel vo februári 2017 a jeho syn zostal bývať v domácnosti matky. Uviedol, že matka sa od pôrodu veľmi zmenila a ich vzťah sa ocitol vo veľkej kríze vzhľadom na ich neprekonateľné rozdiely. Matka maloletého ho prekvapila tým, že bez jeho vedomia dala synovi svoje priezvisko. Pár mesiacov po narodení syna sa dohodli na rozchode a ústne sa dohodli aj na jeho styku so synom. Asi dva mesiace od rozchodu mu však matka začala brániť v stretávaní sa so synom. Výslovne mu povedala, že ho už nikdy neuvidí a na to, že ho má rád a chce byť s maloletým mal myslieť pred rozchodom. Tento stav pretrvával niekoľko týždňov a potom mu dovolila syna znovu vidieť, vziať do náruče a kočíkovať, ale iba v jej prítomnosti. Neskôr spolu s matkou maloletého začala chodiť aj jej matka, stará matka maloletého, ktorá má neustále uštipačné a podrývačné poznámky na jeho osobu. Otec uviedol, že sa
hrdo hlási k otcovstvu všetkých svojich detí, tak maloletého ako aj k jeho maloletej dcére M., ktorú má so svojou exmanželkou, a o ktorú sa stará po psychickej, materiálnej ako aj finančnej stránke, tak aj k jeho plnoletej dcére T.. O syna sa tiež bude príkladne starať a zabezpečovať všetky jeho potreby. Od doby rozchodu si plní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči maloletému vo výške 200,- eur mesačne. Pracuje ako konateľ v obchodnej spoločnosti V. W., B..T..Y.. Jeho práca je veľmi časovo náročná a preto považuje za potrebné upraviť jeho styk so synom minimálne dva krát do týždňa v poobedných hodinách v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., aby si mohol zosúladiť pracovný a rodinný život. Vzťah s matkou maloletého označil ako vážne narušený s ťažkosťami v komunikácii. Uviedol, že maloletý voči nemu neprejavuje strach, je nadšený z jeho prítomnosti a neustále sa smeje. Otec žiada, aby bol jeho styk s maloletým realizovaný bez prítomnosti matky. Časom by si ho chcel brávať k sebe domov, v prípade akýchkoľvek problémov by mohol kontaktovať matku, pretože býva v blízkosti. Realizovať jeho styk so synom bez prítomnosti matky by bolo podľa neho vhodnejšie vzhľadom na to, že si s matkou nerozumie a jej prítomnosť by mohla vniesť do celej situácie zbytočné napätie. Chce, aby si jeho syn začal postupne zvykať na jeho prítomnosť, aby prekonal bariéru, ktorú u neho buduje jeho matka.
6. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017 sa matka k návrhu otca vyjadrila tak, že návrh otca obsahuje viacero nepravdivých a nepodložených tvrdení. Na matriku šli rodičia spoločne a otec mal vedomosť o tom, aké priezvisko bude mať maloletý zapísané v rodnom liste, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom. Matka taktiež poprela, že by otcovi bránila v styku so synom a poukazuje na to, že otec dlhodobo neprejavoval skutočný záujem o svojho syna. Návrh podala z dôvodu, že otec si riadne neplnil svoje povinnosti k maloletému, nezaujímal sa o jeho potreby, psychický a fyzický vývoj, zdravotný stav, nepodieľal sa na jeho elementárnej starostlivosti a nevynakladal žiadne úsilie o vybudovanie si vzťahu s maloletým. Návrh otca považuje za účelový a nezodpovedajúci realite, nakoľko sa bežne stávalo, že otec aj dva týždne nenavštívil syna a počas toho obdobia sa vôbec oňho nezaujímal. Navštevovanie maloletého otcom v intervale jedenkrát do týždňa bolo rozhodnutím otca a aj tento interval nie vždy dodržal. Aj v prípade, že sa stretnutie otca s maloletým realizuje, otec tento čas nevyužíva v plnom rozsahu, nakoľko nevie syna zaujať na dlhšiu dobu a maloletý sa po pol hodine začne nudiť. Nezriedka sa stáva, že otec stretnutia ukončuje už po pol hodine, resp. trištvrte hodine. Je toho názoru, že je dôležité, aby styk otca s maloletým nebol nepredvídateľný, ale aby mohla maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a aby bol dodržaný pravidelný režim dieťaťa. S ohľadom na nízky vek dieťaťa, považuje styk jedenkrát týždenne v rozsahu jeden a pol hodiny za plne vyhovujúci a postačujúci. Matka tak isto nesúhlasí s tvrdeniami otca, že maloletý ochorie vždy, keď má byť s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že syn od narodenia vyrastal výlučne s ňou, otec sa oňho nikdy nestaral, nemá absolútne žiadne znalosti ani skúsenosti s tým, čo dieťa v jeho veku potrebuje, nepozná jeho denný režim, bežné návyky, ani stravovacie zvyklosti, nekomunikuje s ňou, nerešpektuje jej rady, má za to, že jej prítomnosť a asistencia je na stretnutiach maloletého s otcom v záujme dieťaťa potrebná. Prítomnosť tretej osoby (starej matky maloletého) na stretnutiach matka zdôvodnila svojimi obavami z negatívneho a neprimeraného správania otca voči jej osobe. Matka poukázala aj na to, že otec maloletého jej robí napriek v tom, že výživné, ktoré zvykol poukazovať na jej číslo účtu, začal zasielať poštovým poukazom na poštu, napriek tomu, že ho v mailovej komunikácii výslovne prosila, aby jej ho naďalej zasielal na účet, nakoľko pošta sa nachádza ďaleko od jej miesta bydliska. Pokiaľ ide o návrh otca upraviť styk s maloletým v priebehu sviatkov a prázdnin, to nepovažuje za potrebné upravovať, nakoľko dieťa zatiaľ nie je v školskom režime, teda nie je viazaný na prázdniny.
7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28P/159/2017-15 zo dňa 10.08.2017 súd spojil vec vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/159/2017 o návrhu otca o úpravu styku s maloletým dieťaťom a vec vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/23/2017 o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 49P/23/2017.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/43/2017-15 zo dňa 24.07.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/517/2017-39 zo dňa 27.11.2017, potvrdeniami o príjme matky, otca, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/43/2017-15 zo dňa 24.07.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/517/2017-39 zo dňa 27.11.2017, súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým predbežne zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca predbežne prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky s tým, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletým N. každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. tak, že otec si maloleté dieťa prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a maloletého odovzdá matke v čase určenom v mieste jej bydliska. Stretnutia sa budú realizovať v prítomnosti matky.
10. Matka v konaní pred súdom zotrvala na podanom návrhu, ktorým žiada zveriť dieťa do svojej starostlivosti. Hoci pôvodne žiadala určiť výživné 500,- eur, v priebehu konania uviedla, že by súhlasila s výživným 200,- eur mesačne a to od podania návrhu. V časti o úpravu styku otca so synom navrhla ponechať rovnakú úpravu ako v neodkladnom opatrení, teda otec by sa stretával so synom každý týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., pričom otec sa bude stretávať so synom v jej prítomnosti. V časti otcom navrhovanej úpravy styku cez všetky prázdniny s návrhom nesúhlasila. S otcom sa pokúšala dohodnúť, avšak bezúspešne. Otec sa jej ani nepozdraví, vôbec spolu nekomunikujú. Od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prebiehajú stretnutia podľa tohto rozhodnutia, ale v decembri 2017, keď bol otec na dovolenke, dieťa mesiac a pol nevidel. Stretnutia otca so synom prebiehajú tak, že sú spolu vonku, otec dieťa kočíkuje, ona ide za ním a niekoľko metrov ide za nimi jej matka. Takto to funguje od januára 2018. Jej matka ide s nimi z toho dôvodu, že otec sa chová agresívne, slovne ju napáda. Je tam ako jej podpora a ochrana. Uviedla, že otec sa nevie o dieťa postarať, keď dôjde do miestnosti dieťa ani nevyzlečie, nevie ho ani obliecť, snažila sa mu vysvetliť ako sa o dieťa postarať, on ju však ignoruje. Stretnutia, tak ako boli určené Krajským súdom v Bratislave, otec nevyužíva v celom rozsahu, stretnutie ukončí spravidla po 45 minútach. Keď dieťa plače, nevie čo má s ním robiť. Na stretnutiach ju oslovuje ako asistentka, slúžka. Dieťa ani neprebalí, odovzdá jej ho so slovami: "prebalí ťa asistentka." Počas stretnutí dochádza ku konfliktom, otec na ňu útočí. Toho času považuje svoju prítomnosť na stretnutiach za nevyhnutnú. Kontaktu otca s dieťaťom nebráni, ale dieťa je toho času príliš malé a je stále kojené. Aj detská lekárka potvrdila, že dieťa je príliš plačlivé, naviazané na ňu a dieťa bude možné dieťa ponechať aj bez jej prítomnosti asi tak o pol roka.
11. Otec v konaní pred súdom uviedol, že súhlasí s návrhom matky v časti o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Na syna je schopný prispievať najviac sumou 150,- eur. Matke a jej sestre sprostredkoval predaj pozemkov, ktoré boli v ich vlastníctve. Z predaja získal províziu vo výške 20.000,- eur. S matkou sa dohodol, že túto sumu jej vyplatí a budú to peniaze určené pre ich syna. Otec navrhol upraviť styk so synom v rovnakom rozsahu ako tomu bolo v neodkladnom opatrení. Navrhol, aby súd upravil jeho styk so synom každý kalendárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a to bez prítomnosti matky a starej matky. Zmenu jedného dňa v pracovnom týždni na nedeľu navrhuje z toho dôvodu, že počas týždňa je náročná dopravná situácia a nedeľa je sviatkom, kedy má aj on voľnejší program a môže sa synovi venovať. V prípade ak by matka chcela ísť v nedeľu na dovolenku nemá problém sa dohodnúť o zámene za iný deň. Hoci pôvodne navrhoval upraviť styk aj v období prázdnin a sviatkov, návrh v tejto časti zobral v priebehu konania späť. Otec uviedol, že s matkou sa mali radi, ich dieťa vzniklo z lásky, ale stali sa medzi nimi určité veci, kedy s ňou nedokáže už komunikovať. Nechce, aby syn vyrástol v klamstvách. Na matku sa nedokáže ani pozrieť. Absolútne s ňou nekomunikuje, všetko čo povedal, bolo obrátené proti nemu. Po pôrode sa o ňu postaral, zaplatil všetky náklady. V súčasnosti sa s dieťaťom stretáva tak ako určil Krajský súd v Bratislave, vždy je však pri styku prítomná matka aj stará matka, ktoré posunkami na dieťa reagujú. Vždy keď sa dieťa rozplače, je tam matka, na ktorú reaguje. Uviedol, že nie je pravda, že nikdy nefiguroval v domácnosti s dieťaťom. Po narodení dieťaťa boli počas 3 mesiacov každý deň spolu. Dokonca aj Vianoce strávili spolu s dieťaťom, matkou a jej matkou. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti bolo konanie matky, keď zverejnila svoje nahé fotky na "WhatsAppe", s čím rozhodne nesúhlasil. Po odchode so spoločnej domácnosti sa so synom riadne stretával, dieťa kočíkoval, dokonca syn zaspal v kočíku. Vtedy mohol byť s dieťaťom aj sám. Matke ho následne aj vrátil. Onedlho začala na stretnutia chodiť aj matka a jej matka. Akonáhle bola matka pri styku so synom, dieťa si postupne pripútala k sebe a on sa nemohol synovi venovať. Matka aj stará matka chodili pár krokov za ním a kritizovali všetko čo urobil. Keď išiel napr. s kočíkom do lístia, lebo synovi sa páčilo šušťanie lístia, hneď ho kritizovali, že práši. Obdobne to bolo aj pri čomkoľvek čo so synom chcel robiť. Aj po vydaní neodkladného opatrenia sa situácia nezlepšila, stará matka bola stále prítomná na stretnutiach. V súčasnosti sa stretnutí zúčastňuje tak, že sedí v kaviarni v blízkosti miesta kde je so synom. Dieťa o tom vie a ťahá sa za ňou. To, že sa stretnutí zúčastňuje iba v rozsahu pol hodiny je z toho dôvodu, že nemá priestor byť s dieťaťom. Matka keď príde so synom, odpúta syna z kočíka, pritúli si ho. Po 5 minútach čo je s ním, mu hneď ponúkne vodu a jedlo, samozrejme, že dieťa za
ňou hneď pribehne a ona ho nakojí. Odpútava tak jeho pozornosť. Akúkoľvek hru, ktorú sa so synom hrá, kritizuje so slovami, že čo je to za hru. On sa o dieťa vie postarať, má už staršiu dcéru, o ktorú sa ako 2,5 ročnú staral celý týždeň podľa dohody s exmanželkou. Voči tomuto dieťaťu, M. Q., nar. XX.XX.XXXX, má aj súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur, konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II v roku 2003. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas. V súčasnosti považuje styk so synom za prítomnosti matky a starej matky za nevyhovujúci. V minulosti ho napr. matka obvinila, že chce dieťa uniesť, hoci syna držal na rukách a snažil sa vybrať si z auta len vodu na pitie. Matka z každej veci vyrobí problém, keď sa dieťaťu zasekla ruka pri tom ako ho obliekal, hneď povedala, že ho nevie obliecť. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti V. W. B..T..Y... Jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca. 400,- eur. Pôsobí síce aj v spoločnosti Prestige Lounge, (je to spoločnosť, kde pôsobí aj matka maloletého N.), z tejto spoločnosti však nemá žiadny zisk. Je výlučným vlastníkom rozostavanej nehnuteľnosti v Malom Raji, nakoľko však nemá finančné prostriedky, v stavbe nepokračuje. Tohto roku bol na liečebnom pobyte v Thajsku, náklady boli vo výške 700,- eur (letenka), stravu aj ubytovanie mal zdarma. Na uvedené mu prispela jeho rodina, je bývalý onkologický pacient a na uvedený pobyt chodieva pravidelne zo zdravotných dôvodov. Žije v dome kamaráta v C., pokiaľ sa dokončí jeho dom. Prispieva mu len na energie 60,- eur, žije tam sám. Žije z predaja domu, ktorý mal s bývalou manželkou. Úspory mu vydržia 3 roky za predpokladu, že bude z nich míňať 700,- eur mesačne. Toto sú však prostriedky na bežný život, bez zvýšených investícii. Používa motorové vozidlo, ktoré je písané na firmu, Mercedes ML kúpený pred 5 rokmi, nadobúdacia hodnota bola 55.000,- eur. Firma ho spláca na leasing 1.200,- eur s DPH mesačne.
12. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom navrhol, aby súd upravil styk otca so synom na každý utorok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Navrhol určiť výživné v rozsahu 150-200,- eur.
13. Zo záverečnej správy z mediácie u mediátorky J.. A. Š. doručenej súdu dňa 17.09.2018 vyplýva, že mediáciou sa nepodarilo dopracovať k rodičovskej dohode, obaja rodičia uprednostňujú autoritatívne rozhodnutie súdu.
14. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14.09.2018 matka poberá rodičovský príspevok na mal. N. od 01.06.2017. V roku 2017 to predstavovalo od júna 2017 sumu 213,20 eur mesačne, v roku 2018 sumu 214,70 eur mesačne.
15. Podľa bankového dokladu doloženého matkou bol jej príjem v decembri 2016 za predaj spoločností Ario Direkta s.r.o. a RS Lease s.r.o. vo výške 405.000,-eur.
16. Podľa výpisov z Listov vlastníctva doložených matkou, táto je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na R. Č.. XXXX, k.ú. Nivy (byt - X. V. na K. L. XX) a spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na
- LV č. XXX, K..Ú.. F. ( zastavané plochy a nádvoria, záhrady), spoluvlastnícky podiel ? - LV č. XXX, K..Ú.. R. C. ( orná pôda) -spoluvlastnícky podiel ?,
- LV č. XXXX, K..Ú.. F. ( ostatné plochy, zastavané plochy a nádvoria, záhrady, rekreačná chata)- spoluvlastnícky podiel ?
- LV č. XXXX, K..Ú.. F. (zastavané plochy a nádvoria, záhrady)- spoluvlastnícky podiel ?
- LV č. XXXX, K..Ú.. F. (zastavané plochy a nádvoria, záhrady, rodinný dom - 2 b.j.)- spoluvlastnícky podiel ?
17. Z potvrdenia o príjme otca v spoločnosti V. W., B..T..Y.., za obdobie od septembra 2017 do augusta 2018 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem otca sumu vo výške 394,14 eur.
18. Z daňového priznania spoločnosti W. R. B..T..Y.. za rok 2016 a 2017 vyplýva, že spoločnosť za uvedené zdaňovacie obdobie nemala žiadne príjmy podliehajúce dani z príjmov. Podľa daňového priznania za rok 2016 výsledok hospodáranie spoločnosti V. W. B..T..Y.. pred zdanením bol 8.265,27 eur ( základ dane predstavoval 6.317,- eur), za rok 2017 bol výsledok hospodárenia strata 1.455,64 eur.
19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako "CMP") navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
33. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Otázka zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti matky nebola medzi rodičmi sporná. Vzhľadom na to, že matka od počiatku fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletého N. ako aj s ohľadom, na to že rodičia zhodne navrhli zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, súd rozhodol tak, ako to navrhli obidvaja rodičia. Súd bol toho názoru, že nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia, pokiaľ nebolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do ich spôsobilosti na právne úkony, resp. do výkonu ich rodičovských práv. V bežných veciach teda môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. V časti o úpravu styku otca s maloletým N. sa rodičia dohodnúť nevedeli. Obidvaja sa zhodli v tom, že otec sa bude so synom stretávať dvakrát do týždňa. Spor medzi rodičmi bol v tom, či sa styk bude realizovať v prítomnosti matky alebo bez jej prítomnosti. Pokiaľ matka tvrdí, že otec nemá dostatok skúseností na zaobchádzanie s dieťaťom, dieťa je útleho veku a navyše ho neustále dojčí, tieto argumenty matky prečo by sa mal styk uskutočňovať výlučne v jej prítomnosti nevzhliadol súd ako dôvodné. V predmetnej veci je už od decembra 2017 vykonateľné neodkladné opatrenie v zmysle ktorého sa otec stretáva so synom dvakrát do týždňa v prítomnosti matky. V čase vydania neodkladného opatrenia bol mal. N. útleho veku ( v tom čase mal cca. 1 rok), v súčasnosti má dieťa čochvíľa dva roky, kedy už výživou nie je odkázaný výlučne na matku. Argument matky, že dieťa stále dojčí tak nemôže byť prekážkou tomu, aby sa otec so synom stretol aj bez prítomnosti matky. V tomto smere treba povedať, že otcom požadované 2 hodiny dvakrát do týždňa sú minimálnym rozsahom styku a časom kedy dvojročné dieťa už dokáže vydržať aj bez prítomnosti matky. V období čochvíľa jeden rok trvajúceho neodkladného opatrenia, kedy sa styk realizoval v prítomnosti matky, bolo stanovené dostatočne dlhé prechodné obdobie, kedy si dieťa mohlo postupne zvyknúť na prítomnosť otca a rovnako mal otec možnosť osvojiť si všetky praktické zručnosti na manipuláciu s dieťaťom. Ďalšia prítomnosť matky a odpútavanie pozornosti dieťaťa od otca je len zbytočnou prekážkou pre ďalšie rozvíjanie sa vzťahu otca so synom. Pokiaľ ide o dni kedy sa bude realizovať styk otca so synom, súd považoval argument otca o tom, aby mal k dispozícii aspoň dve hodiny aj v čase jedného víkendové dňa, kedy má možnosť sa synovi pokojne venovať za relevantné a upravil styk tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
35. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov. Spornou medzi rodičmi bola výška výživného, kedy matka v priebehu konania navrhla určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne a otec navrhol určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z dokladov doložených oboma rodičmi mal súd za ustálené, že životná úroveň matky je vyššia (je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, jej príjem z predaja zrušených spoločností v roku 2016 bol vo výške 405.000,- eur) ako životná úroveň otca (otcov príjem je vo výške cca. 400,- eur mesačne, žije z úspor z predaja domu, ktorý mal s bývalou manželkou, okrem mal. N. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť- na dcéru M. r. 2000 má rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť 199,16 eur ( 6.000,- SKK)). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil aj otcom poskytnuté plnenie v prospech matky ( prenechanie provízie vo výške 20.000,- eur z predaja nehnuteľnosti) na pokrytie nákladov na syna. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnúc na odôvodnené potreby cca. 2-ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 150,- eur. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. 36. Zročné výživné na maloletého N. bolo súdom určené odo dňa podania návrhu matky t.j. od 30.06.2017 do 30.09.2018 nakoľko v čase rozhodovania súdu sa už stalo splatné výživné za mesiac september. Zročné výživné tak predstavuje 6 mesiacov v roku 2017 x 150,- eur + 9 mesiacov v roku 2018 x 150,- eur. K uvedenému treba vypočítať pomernú časť výživného za 1 deň v mesiaci jún v roku 2017 , čo predstavuje 5,-eur ( 150,- eur/30 dní). Zročné výživné je tak celkovo 2.255,- eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal výživné, ktoré otec doposiaľ plnil. Z prevodných príkazov doložených otcom vyplýva, že celkovo zaplatil 1.600,- eur ( v júli 2017 -200,- eur, v auguste 2017 - 200,- eur, v septembri 2017 - 100,- eur, októbri 2017 - 100,- eur, decembri 2017 - 200,- eur, január 2018 - 100,- eur, február 2018 - 100,- eur, marec 2018 - 100,- eur, apríl 2018- 100,- eur, jún 2018 - 100,- eur, júl 2018 - 100,-eur, august 2018
- 100,- eur, september 2018 - 100,- eur). Zročné výživné, ktoré predstavuje sumu 655,- eur ( 2.255,- eur
- 1.600,- eur) súd vzhľadom na majetkové pomery otca, povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
37. Nakoľko otec v priebehu konania návrh v časti o úpravu styku s maloletým v období sviatkov a prázdnin zobral späť, súd v súlade s ust. § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.