Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Csp-56-2017.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22Csp/56/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. A., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, E. - F., okres S., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 222,88 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby a z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. k. 22Csp/56/2017-31 zo dňa 19.10.2017.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Stranám náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.9.2017, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 25.9.2017, žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 222,88 eura s príslušenstvom titulom nedoplatkov za verejné elektronické komunikačné služby, ktoré bol povinný pôvodne platiť právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej so žalovaným dňa 31.1.2015. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 22Csp/56/2017-31 zo dňa 19.10.2017, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 222,88 EUR s príslušenstvom alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde s vecným odôvodnením. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 24.10.2017 a žalovanému dňa 2.11.2017. 3. Žalobca podaním zo dňa 7.11.2017, podaným na pošte dňa 8.1.2017, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu, zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného.
4. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
5. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).
6. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v danom prípade po vydaní platobného rozkazu, avšak skôr, než platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, pretože tak urobil v 15- dňovej zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu, sudca súdu prvej inštancie musel o tomto späťvzatí žaloby rozhodnúť. Keďže zákon výslovne neupravuje, ako rozhoduje súd prvej inštancie v prípadoch, kedy žaloba bola vzatá späť žalobcom v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu, zákonnému sudcovi neostávalo nič iné, iba v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP vzniknutú situáciu primerane posúdiť podľa zákonného ustanovenia, ktoré je čo obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, a to ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravuje postup odvolacieho súdu v prípade, keď je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, než nadobudlo právoplatnosť.
12. Keďže o späťvzatí žaloby v tomto prípade rozhodol súd prvého stupňa, musel o ňom rozhodnúť prednostne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa na konanie v prvej inštancii, kedy na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca zobral žalobu späť síce až po vydaní konečného rozhodnutia, avšak skôr, než nadobudlo právoplatnosť, ktorému navyše neprechádzalo žiadne pojednávanie ani predbežné prejednanie sporu, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby žalovanému na vyjadrenie, pretože ani jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by v danom prípade nemal za následok nezastavenie konania.
13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu, avšak skôr, než platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, sudcovi súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba o tomto späťvzatí rozhodnúť, a preto pripustil späťvzatie žaloby, platobný rozkaz zrušil, a zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP za primeraného použitia ust. § 370 CSP (výroky I. a II.).
14. Súd šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25OdK/43/2017-14 zo dňa 23.8.2017 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ktorým zároveň rozhodol, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
15. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. V danom prípade súd síce zastavil konanie pre späťvzatie žaloby, avšak z dôvodu podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého je súd povinný konanie zastaviť aj bez návrhu, z úradnej povinnosti, bez zbytočného odkladu potom, čo bol vyhlásený konkurz na majetok fyzickej osoby podľa § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. V danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska nezavinila žiadna zo strán sporu, preto súd podľa § 257 CSP stranám výnimočne náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú z povahy a okolností dôvodu zastavenia tohto konania.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 CSP a contrario)
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).