Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_24Sa-11-2018.pdf
PDF · 93.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B. pod S., právne zast. Mgr. Filipom Osvaldom, Advokátska kancelária, A. č. X, XXX XX S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 23872-3/2018-BA zo dňa 26.02.2018 a č. 23874-3/2018-BA zo dňa 26.02.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.04.2018, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 16.04.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23872-3/2018-BA zo dňa 26.02.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010870217-GC04/17 zo dňa 14.07.2017, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Martin podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. žalobcovi predpísala za obdobie marec 2009 až december 2009, január 2010 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 1.398,40 €. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplýva, že podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Martin č. 506-6770 účastník konania mal vydanú koncesnú listinu č. ŽO-2004/05613-00002. Na základe rozhodnutia o pozastavení oprávnenia č. OŽP-Z/2009/02028-00002 mal účastník konania prevádzkovanie živnosti pozastavené od 15.03.2009 do ukončenia podnikateľskej činnosti. Účastník konania ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 03.12.2013. Obecný úrad Socovce vydal účastníkovi konania Osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka s dátumom zápisu 03.02.2009. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky mal účastník konania príjmy zo živnosti za rok 2007 v sume 704.969,00 Sk a za rok 2008 v sume 691.565,00 €, t.j. v sume vyššej, ako bola zákonom ustanovená suma 97.200,00 Sk za rok 2007 a suma 3.546,00 € (106.827,00 Sk) za rok 2008. Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 138 ods. 6, ods. 9 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2013, § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2017 s tým, že účastník konania, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo
činná osoba, poistné za mesiac marec 2009 odviedol v nesprávnej nižšej sume a za obdobie apríl 2009 až jún 2010 poistené neodviedol vôbec, čím vznikla dlžná suma na poistnom spolu vo výške 1.398,40 € (rozpis: príloha rozhodnutia č. 700-2010870217-GC04/17). Námietky účastníka konania uvedené v odvolaní nemali vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti a v správnej výške vyplývala účastníkovi konania ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe priamo zo zákona. Skutočnosť, že účastník konania pozastavil prevádzkovanie živnosti a od 16.03.2009 sa stal zamestnancom Dopravného podniku Bratislava, a.s. nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Účastník konania bol naďalej oprávnený na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (na základe osvedčenia samostatne hospodáriaceho roľníka) a jeho príjem z podnikania za rok 2007 a za rok 2008 bol vyšší ako zákonom ustanovená suma za rok 2007 a za rok 2008. V kontrolovanom období bol účastník konania súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonala kontrolu súbehu vymeriavacích základov účastníka konania ako zamestnanca a súčasne samostatne zárobkovo činnej osoby a prekročenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu v napadnutom rozhodnutí zohľadnila.
2. Žalobca sa podanom žalobou súčasne domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23874-3/2018-BA zo dňa 26.02.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin č. 700-2010870317-GC04/17 zo dňa 14.07.2017, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Martin podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a § 240 zákona v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie marec 2009 až december 2009 a január 2010 až jún 2010 penále v sume 1.398,40 €, vypočítané z dlžnej sumy poisteného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistené a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. V odôvodnení žalovaná okrem iného poukázala na ust. § 141 ods. 1 zákona, § 142 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2013, § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.z. účinnom od 1. apríla 2017, § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2017 a konštatovala, že na základe kontroly porovnania správnosti a včasnosti odvodu poistného bolo zistené, že účastník konania poistné za obdobie marec 2009 odviedol v nesprávnej nižšej sume a poistné za obdobie apríl 2009 až jún 2010 neodviedol vôbec (rozpis: príloha k rozhodnutiu č. 700-2010870317- GC04/17 zo dňa 14.07.2017). Penále bolo predpísané zo správne zistených dlžných súm poistného. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia bolo zohľadnené, že účastník konania bol v kontrolovanom období súčasne zamestnancom a povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
3. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná svojim postupom realizujúc svoju právomoc podľa zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) porušila jeho práva a právom chránené záujmy. Poukázal na čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 172 ods. 1, § 179 ods. 1 písm. b), § 210 ods. 1, ods. 2, § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že jeho odvolanie proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, Martin č. 700-2010870217-GC04/17 zo dňa 14.07.2017 a č. 7002010870317-GC04/17 zo dňa 14.07.2017 bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 04.08.2017. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia zo dňa 02.10.2017, ktorým mu žalovaná predĺžila zákonnú lehotu v zmysle § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o 60 dní, keďže pôvodne 60-dňová lehota na rozhodnutie o jeho odvolaní mala uplynúť dňa 03.10.2017. Predĺžením zákonnej lehoty o 60 dní teda malo byť o jeho odvolaní rozhodnuté najneskôr do 02.12.2017. Namieta, že nevydaním rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote stratila Sociálna poisťovňa kompetenciu rozhodovať v danej veci a teda nebola na vydanie takýchto rozhodnutí oprávnená. Obe rozhodnutia žalovanej zo dňa 26.02.2018 považuje za nulitné rozhodnutia, ktoré nemajú oporu v zákone, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s kogentnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ohľadne konania vo veciach sociálneho poistenia. Žiadal preto podľa § 191 ods. 1 písm. b), g) Správneho súdneho poriadku zrušiť rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania. Súčasne žiadal s poukazom na ust. § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku priznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Vo vyjadrení, doručenom správnemu súdu dňa 06.06.2018 žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú odkazujúc pritom v podrobnostiach na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutých rozhodnutiach žalovanej. Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa pri predpísaní dlžnej sumy poistného, ako aj pri predpísaní penále žalobcovi postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom konala len v medziach predmetného zákona. V žiadnom prípade pri vydaní jednak prvostupňových ako aj druhostupňových rozhodnutí neprekročila právomoci, ktoré jej dáva zákon o sociálnom poistení. Nesúhlasila s odkladným účinkom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. V replike doručenej správnemu súdu dňa 25.06.2018 žalobca zotrval na žalobných námietkach s tým, že nedodržanie lehoty má zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže v zákone č. 461/2003 Z.z. je v § 210 ods. 2 presne stanovená lehota 60 dní, resp. 120 dní, kedy je žalovaná povinná rozhodnúť vo veci. Zákon č. 461/2003 Z.z. nedáva žalovanej možnosť rozhodnúť po takejto lehote a práve jej ukladá povinnosť v tejto lehote rozhodnúť. To je aj dôvod, prečo v tomto paragrafe pri predĺžení lehoty musí žalovaná oznámiť toto predĺženie účastníkovi konania. Keby to tak nebolo, tak by v zákone nebola ustanovená povinnosť žalovanej, že pri predĺžení lehoty musí toto predĺženie oznámiť účastníkovi a teda žalovaná by mohla rozhodovať v akejkoľvek lehote bez potreby oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie.
6. Žalovaná v duplike, doručenej správnemu súdu dňa 05.07.2018, uviedla, že žalobca v replike vzniesol totožné námietky, ku ktorým sa už vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila. Pridržiavajúc sa jej vyjadrenia k správnej žalobe, opakovane uviedla, že podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá vplyv na zákonnosť daného rozhodnutia. Trvala na svojom návrhu, aby Krajský súd v Žiline správnu žalobu voči rozhodnutiam žalovanej zo dňa 26.02.2018 zamietol.
7. Žalovaná sa súdneho pojednávania konaného na Krajskom súde v Žiline dňa 01.10.2018 nezúčastnila, doručenie predvolania mala vykázané, neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 27.09.2018, v ktorom uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci bez účasti zástupcu Sociálnej poisťovne, ústredie (č.l. 66 súdneho spisu). S poukazom na uvedené správny súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.
8. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní okrem iného uviedol, že podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v ods. 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. V tejto veci tieto lehoty dodržané neboli, odvolací orgán si predĺžil pôvodnú 60-dňovú lehotu o ďalších 60 dní, avšak v tejto novej lehote nerozhodol. Keďže odvolací orgán nerozhodol v určených lehotách, stratil kompetenciu na rozhodovanie a právomoc rozhodnúť vec, tým pádom sa jedná o nulitné rozhodnutia. Z uvedených dôvodov trvá na petite žaloby a žiada priznať úplnú náhradu trov súdneho konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
9. Žalobca sa na súdnom pojednávaní v celom rozsahu pripojil k vyjadreniu ako aj konečnému návrhu svojho právneho zástupcu. Uviedol len toľko, že zákony v tomto štáte by mali platiť pre každého. Sociálna poisťovňa prísne vyžaduje dodržiavanie zákona od poistencov a sama svojim nezodpovedným konaním a nedodržaním zákonných lehôt porušuje zákon o sociálnom poistení.
10. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 01.10.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zákona č. 162/2015 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu o predpísaní poistného a príspevkov na sociálne poistenie za obdobie marec 2009 až jún 2010 v sume 1.398,40 € a tiež o predpísaní penále z dlžnej sumy poistného a príspevkov na sociálne poistenie za toto obdobie v sume 1.398,40 €. Podrobný rozpis počtu dní omeškania poistného a predpísaného penále je uvedený v prílohe napadnutých rozhodnutí.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
13. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná v preskúmavanej veci nedodržala zákonný postup, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty, resp. maximálne 120 dní na vydanie napadnutých rozhodnutí, netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí žalovanou neboli dodržané procesné lehoty, avšak aj podľa názoru súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu prihliadne súd len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí by žalobca len z tohto dôvodu nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodov pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Takáto vada bude spravidla spočívať v porušení práv žalobcu ako účastníka konania, napr.
- nesprávna alebo nedostatočná realizácia poučovacej povinnosti,
- pochybenia pri vykonávaní dokazovania (vykonanie nezákonne získaného dôkazu, neoboznámenie s vykonaným dôkazom),
- neumožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa,
- ale aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci,
- nerozhodnutie o námietke zaujatosti pred rozhodnutím vo veci samej a pod..
14. Je nepochybné, že ani žalovaná nepoprela prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia, no samotné prekročenie lehoty nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia v prípade, že (by) napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne.
15. Podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.
16. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by viazalo porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na stratu kompetencie vyplývajúcej z ust. § 179 ods. 1 písm. a), b) zákona o sociálnom poistení, teda aj rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodnúť v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. V prípade rozhodnutí žalovanej tak nemôže ísť o nulitné rozhodnutia, ako sa domnieva žalobca. Je nepochybné, že zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z dôvodu, ako sa toho domáha žalobca, by nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutých rozhodnutí nie sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní zo dňa 25.07.2017, a preto sa s nimi logicky žalovaná nemohla vysporiadať v rámci odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ktoré vo veci vydala a mohla na ne reagovať až následne vo vyjadrení, ktoré podala k správnej žalobe.
17. Keďže Sociálna poisťovňa pri predpísaní dlžnej sumy poistného, ako aj pri predpísaní penále žalobcovi postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom konala v medziach predmetného zákona a pri vydaní prvostupňových ako i druhostupňových rozhodnutí neprekročila svoje právomoci, ktoré jej vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení, správny súd dospel k záveru o vecnej správnosti a zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.