Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-35-2018.pdf
PDF · 124.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, N., nar. XX. XX. XXXX a S. J., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, všetky maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: H. A. X., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., I. XXXX/XX, toho času bytom L., G. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou so sídlom N., J. H. XXX/XX, a otca: S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., I. XXXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/44/2015-978 zo dňa 17. januára 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., VI., VII., VIII. a IX. o uložení povinnosti otcovi platiť výživné a zameškané výživné na maloleté deti a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/44/2015-978 zo dňa 17. 01. 2018 zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti otca, mal. N. a mal. S. J. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Z. výživným od 23. 06. 2014 do 26. 06. 2015 vo výške 110,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého (výrok II.) a nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 06. 2014 do 26. 06. 2015 vo výške 644,78 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Matke uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Z. výživným vo výške 60,- eur mesačne s účinnosťou od 27. 06. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého (výrok IV.), nedoplatok na výživnom za obdobie od 27. 06. 2015 do 31. 01. 2018 vo výške 1.298,27 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným k rukám otca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 23. 06. 2014 a vo výške 90,- eur mesačne s účinnosťou od 12. 07. 2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého (výrok VI.), nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 06. 2014 do 31. 01. 2018 vo výške 2.940,17 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok VII.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. S. J. výživným vo výške 90,- eur mesačne, s účinnosťou od 23. 06. 2014 a vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 12. 07. 2017, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (výrok VIII.), nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 06. 2014 do 31. 01. 2018 vo výške 2.507,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok IX.). Súd obmedzil styk otca s maloletými deťmi N. a S. J. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v Centre pedagogicko
- psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom na Predmestskej ulici č. 1613 v Žiline, a to v pravidelných intervaloch a v rozsahu, podľa pokynov tam pracujúceho psychológa (výrok X.), matke zároveň uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí N. a S. J. na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa pokynov tam pracujúceho psychológa (výrok XI.). Súd obmedzil styk matky s mal. Z., tak že matka je oprávnená stretávať sa s mal. Z. v Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom na Predmestskej ulici č. 1613 v Žiline, a to v pravidelných intervaloch a v rozsahu, podľa pokynov tam pracujúceho psychológa (výrok XII.) a otcovi uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť mal. Z. na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa pokynov tam pracujúceho psychológa (výrok XIII.). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok XIV.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok XV.). V odôvodnení konštatoval, že matka mal. detí sa návrhom podaným dňa 23. 07. 2014 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Okresný súd v Senici, na ktorom matka návrh pôvodne podala, uznesením o neodkladnom opatrení č. k. 4P/34/2014-14 zo dňa 25. 06. 2014 maloleté deti Z., N. a S. J. dočasne, do rozhodnutia vo veci samej, zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, na každé dieťa výživným vo výške 30,- eur mesačne s účinnosťou od 23. 06. 2014. Uznesením zo dňa 24. 05. 2016 súd dočasne zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať mu na výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd vo veci rozhodol citujúc ust. § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 až 4, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom Z., N. a S. J. vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, sami sa nedokážu na úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodnúť a v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Senica aj konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov. Na základe neodkladného opatrenia boli maloleté deti N. a S. J. zverené do osobnej starostlivosti matky a maloletý Z. do osobnej starostlivosti otca. Rodičia starostlivosť o maloleté deti riadne zabezpečujú, v ich starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Obidvaja rodičia v priebehu konania súhlasili, aby maloletý Z. zostal naďalej v starostlivosti otca a maloleté deti N. a S. J. zostali v starostlivosti matky. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd maloleté deti N. a S. J. zveril do osobnej starostlivosti matky a maloletého Z. do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na to, že rodičia sa nedokázali dohodnúť na úprave styku s maloletými deťmi, styk rodičov s deťmi upravil súd, prihliadajúc na záujem mal. detí, ktorý má prednosť pred záujmom oboch rodičov. S prihliadnutím na závery znalcov a pohovory s maloletými deťmi súd nezistil dôvod na zákaz styku otca so N. a S. J., ako to navrhovala matka, dospel však k záveru o potrebe obmedzenia styku otca s maloletými N. a S. J. a tiež obmedzenia styku matky s maloletým Z. tak, že sú oprávnení stretávať sa v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline, a to v pravidelných intervaloch a v rozsahu podľa pokynov tam pracujúceho psychológa. Súd konštatoval, že deti sú zaťažované nezhodami rodičov, ktoré pretrvávajú medzi rodičmi, ktorí sa nedokážu dohodnúť na stretávaní s maloletými deťmi, čo nie je v záujme maloletých detí. Konanie rodičov spôsobilo, že deti prestali mať záujem s otcom sa stretávať, pretože nechcú byť účastní pri nezhodách rodičov pri preberaní a odovzdávaní na stretnutie. Súd bol názoru, že s deťmi ďalej treba pracovať pod dohľadom odborníka, psychológa, ktorý môže pomôcť upokojiť situáciu v rodine, preto pristúpil k obmedzeniu stretávania rodičov s deťmi pod dohľadom psychológa. Vzhľadom na narušený vzťah Z. s matkou súd dospel k potrebe úpravy jeho stretávania s matkou rovnako za prítomnosti psychológa. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na možnosti, schopnosti oboch rodičov a na odôvodnené potreby maloletých detí. V rozhodnom období, za ktoré bolo určované výživné, matka bývala v prenajatom byte, kde platí za bývanie 500,- eur mesačne. Podporujú ju rodičia. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku, od 01. 01. 2014 vo výške 153,- eur mesačne, v roku 2015 vo výške 155,70 eur mesačne, v roku 2016 vo výške 156,70 eur mesačne a v roku 2017 vo výške 230,90 eur mesačne. Je poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur. S otcom sú spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemku. Maloletý N. je žiakom 5. ročníka základnej školy, má výdavky so stravou, ošatením, za stravu v jedálni matka platí okolo 20,- eur mesačne. S. J. navštevuje 2. ročník základnej školy, tiež má výdavky so stravou, ošatením. Za stravu v školskej jedálni platí matka okolo 20,- eur mesačne a za družinu 7,- eur mesačne. Z. navštevuje 8. ročník základnej školy, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou, za stravu v jedálni platí otec okolo 25,- eur mesačne. Navštevuje tanečný a herecký krúžok, na pol roka sa platí poplatok 20,- eur na každý krúžok. Otec býva v rodinnom dome, kde platí energie 200,- eur mesačne, vodné, stočné štvrťročne 40,- eur - 50,- eur, ročne platí 60,- eur odpad, internet, pevnú linku a mobil spolu 60,- eur mesačne a výdavky sú s údržbou rodinného domu. V rodinnom dome býva aj jeho priateľka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, spolu s ich maloletým dieťaťom. Ďalej má výdavky so stravou, ošatením. Otec s matkou sú spoluvlastníkmi rodinného domu, kde býva otec a za trvania manželstva bolo do vlastníctva nadobudnuté aj osobné auto s rokom výroby 1996. Otec mal príjem z občianskeho združenia nevidiacich Ambrelo za obdobie od 7/2013 do 8/2014 v celkovej výške 350,- eur a od 04. 12. 2014 do 16. 08. 2016 v celkovej výške 2.292,50 eur. Poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi, bytového zariadenia 18,39 eur mesačne, peňažný príspevok na osobnú asistenciu 607,20 eur mesačne. Poberá invalidný dôchodok, v roku 2014 vo výške 298,30 eur mesačne a zvýšenie pre bezvládnosť 16,60 eur mesačne, v roku 2015 vo výške 302,90 eur mesačne a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť 16,60 eur mesačne, v roku 2016 vo výške 304,60 eur a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť mesačne 16,60 eur, od januára 2017 poberal dôchodok vo výške 311,70 eur mesačne a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť 16,60 eur mesačne. Súd určoval výživné od 23. 06. 2014, teda od času, odkedy na základe nariadeného neodkladného opatrenia bol otec zaviazaný prispievať na výživu detí na každé vo výške 30,- eur mesačne. Súd otca zaviazal prispievať na výživu Z. od 23. 06. 2014 do 26. 06. 2015, počas doby, kedy bol v starostlivosti matky, vo výške 110,- eur mesačne, na N. od 23. 06. 2014 výživným vo výške 100,- eur mesačne a vo výške 90,- eur mesačne od 12. 07. 2017 a na S. J. od 23. 06. 2014 vo výške 90,- eur mesačne a vo výške 80,- eur mesačne od 12. 07. 2017, kedy otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, na čo súd prihliadol a výživné znížil. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd pri určení výživného v tejto výške, prihliadol aj na písomné vyjadrenie otca k návrhu, v ktorom sám navrhol platiť výživné v tejto výške, pričom v tom čase poberal invalidný dôchodok a uviedol, že si privyrába vystúpeniami vo Viedni a zarobí od 50,- eur do 500,- eur. Súd prihliadal na hendikep otca, avšak aj napriek tejto skutočnosti otec si dokázal privyrobiť, vzhľadom na ním pôvodne navrhovanú výšku výživného. Matku súd zaviazal prispievať na výživu Z. výživným vo výške 60,- eur mesačne od 27. 06. 2015, teda od času odkedy sa nachádza v starostlivosti otca. Podľa názoru súdu je v možnostiach matky prispievať výživným v tejto výške napriek tomu, že poberá invalidný dôchodok. Súd prihliadal na jej možnosti, schopnosti, vysokoškolské vzdelanie (špeciálna pedagogika, slovenský jazyk), keď podľa názoru súdu má matka možnosť zabezpečiť si príjem, môže si privyrobiť aj doučovaním. Prihliadol tiež na skutočnosť, že býva s deťmi sama a sama zabezpečuje potreby domácnosti. Súd zároveň určil zameškané výživné, zohľadniac výživné, ktoré bolo platené zo strany rodičov za celé rozhodné obdobie. Otec platil na výživu Z. k rukám matky 30,- eur od 23. 06. 2014 do apríla 2016, nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 06. 2014 do 26. 06. 2015 vo výške 644,78 eur, povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Matka platila na výživu Z. k rukám otca 27,13 eur od 24. 05. 2016 do 31. 01. 2018, nedoplatok na výživnom na Z. za obdobie od 27. 06. 2015 do 31. 01. 2018 vo výške 1.298,27 eur súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Na mal. N. platil otec k rukám matky 30,- eur od 23. 06. 2014 do 31. 01. 2018, nedoplatok na N. za obdobie od 23. 06. 2014 do 31. 01. 2018 vo výške 2.940,17 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Na mal. S. J. platil otec k rukám matky 30,- eur, nedoplatok na výživnom na maloletú S. J. za obdobie od 23. 06. 2014 do 31. 01. 2018 vo výške 2.507,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné 300,- eur na maloleté deti N., S. J. a Z. do času, kým zabezpečovala o neho starostlivosť a zakázať styk otca s maloletými deťmi N. a S. J. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“).
2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov o uložení povinnosti otcovi maloletých detí platiť výživné na maloleté deti (výrok II., III., VI., VII., VIII. a IX. rozsudku) podal otec maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že konajúci súd je jediným súdom v Európskej únii, ktorý považuje žobranie za príjem započítateľný do zákonmi určeného príjmu rozhodného pre určenie výživného pre maloleté dieťa. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že prihliadol na možnosti, schopnosti oboch rodičov a na odôvodnené potreby maloletých detí, keď toto konštatovanie je v rozpore s tým ako súd odôvodnil príjmové pomery a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Poukázal na to, že matka detí má vysokoškolské vzdelanie v odbore špeciálna pedagogika, je len čiastočne zrakovo hendikepovaná z dôvodu slabozrakosti. Jej zdravotný hendikep ju v tejto profesii nijako nediskvalifikuje v možnosti uplatnenia na trhu práce. Žiadne z detí netrpí chorobou alebo zdravotným poškodením, pre ktoré by si vyžadovalo celodennú osobnú starostlivosť matky. Choroba matky ju nijako nediskvalifikuje na trhu práce, ani nezakladá dôvod na osobitný životný či pracovný režim. On je plne invalidný v dôsledku úplnej nevidomosti, je uznaný za plne invalidného s čiastočnou bezvládnosťou. Má učňovské vzdelanie bez maturity v odbore čalúnnik a jeho zdravotný hendikep ho v tejto profesii plne diskvalifikuje v možnosti uplatnenia na trhu práce. Z činnosti v občianskom združení Ambrelo mal v roku 2013 príjem celkom 473,- eur. Usiloval sa využiť svoj hudobný talent na vylepšenie rodinného rozpočtu a vystupoval občasne ako pouličný spevák vo Viedni. Ide o činnosti nazvanú od nepamäti žobranie, napriek tomu svoju ľudskú dôstojnosť podriaďoval cieľu zabezpečiť pre deti a svoju rodinu prostriedky na živobytie. Pokiaľ sa súd opakovane odvoláva na jeho vyjadrenie zo dňa 16. 08. 2014 k návrhu matky, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti navštevuje deti cez víkendy v Žiline, a teda fyzicky nie je možné, aby chodil v rovnakom čase žobrať do Viedne. V odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza odpoveď na schopnosť vysokoškolsky vzdelanej matky zvýšiť si svoj príjem rovnakým spôsobom ako on, t. j. žobraním. Platná práva úprava a ustálená rozhodovacia prax súdov v Slovenskej republike a Európskej únie nechápe príjem z príležitostného žobrania za kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti. Naopak, táto činnosť je chápaná ako nezákonná, spoločensky nežiaduca a v rozpore s dobrými mravmi. Nie je mu známe, že by niektorý zo súdov za kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti povinného považoval napr. príjmy z dílovania drog, obchodovania so ženami, pouličnej prostitúcie a pod.
3. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a otcovi uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- eur mesačne na každé z maloletých detí, počnúc od 23. 06. 2014. Uviedla, že otec má zdravotný hendikep od narodenia a ak zvládol svoj učebný odbor vyštudovať, vrátane praxe, zvládne v danom odbore aj pracovať. Otec v danom odbore nepracuje dobrovoľne, vie si svoju obživu a obživu rodiny zabezpečiť iným spôsobom, najmä pouličným vystupovaním vo Viedni. Otec má zároveň masérsky kurz a ako masér má široké uplatnenie na trhu práce. Venuje sa hudobným vystúpeniam, či už vo forme pouličného vystupovania vo Viedni, vystupovania na výchovných koncertoch v rámci OZ Abmrelo, na súkromných koncertoch S. G., s folklórnym súborom Kúcané a vystupoval ako sólista. Otec nikde nepriznáva príjmy, ktoré z týchto činností má. Namietala tvrdenie otca, že z OZ Ambrelo mal v roku 2013 príjem celkom 473,- eur, keď dňa 08. 08. 2013 mu bola vyplatená suma 2.135,- eur. Poukázala tiež na rozdiel medzi pouličnými predstaveniami a žobraním. Pouličné predstavenia otec vykonáva ako umelec - spevák na základe povoleniek vystavovaných Mestom Viedeň, ide o regulovanú činnosť. Príjem z tejto činnosti je legálny a podlieha dani z príjmu, hoci otec tento príjem nepriznáva. Je preukázané, že otec dostáva 14 povoleniek na poskytovanie pouličného umenia mesačne. Otec nepreukázal nikdy žiadnym spôsobom, že by tieto povolenky nedostal, alebo že by ich dostával menej. Tvrdil síce, že situácia sa zmenila, žiadnu zmenu však nepreukázal. Poukázala na podania otca, ktorý viackrát uviedol, že môže zarábať, avšak nezarába preto, aby nemusel platiť výživné manželke a deťom. Otec zo svojich príjmov v rokoch 2008 až 2014 dokázal uživiť rodinu s tromi deťmi, nadobudnúť rodinný dom v H., k tomu splatiť hypotéku, rodinný dom zrekonštruovať a
našetriť min. 28.000,- eur mesačne. Uvedené by nedokázal z invalidného dôchodku a príjmu do 500,- eur ročne z činnosti pre OZ Ambrelo. Otec má preukázateľne príjmy, ktoré súdu nepreukázal, jedná sa o príjmy z jeho umeleckej činnosti, preto mal súd pri určení výšky príjmu vychádzať z predpokladu, že jeho príjem je dvadsaťnásobok životného minima.
4. Otec mal. detí v reakcii na vyjadrenie matky (v tzv. replike) namietal tvrdenia matky uvedené vo vyjadrení. Poukázal na zmenu systému prideľovania povolení na vystupovanie vo Viedni s tým, že zo 14-tich povolení mal možnosť použiť možno dve (vzhľadom na pridelené miesto a čas). Pokiaľ ide o príjem z OZ Ambrelo v r. 2013, zo sumy, ktorá mu bola v auguste vyplatená, musel vyplatiť tretieho člena, ktorý s nimi vystupoval a vodiča. Aj matka dostala svoj podiel. Jeho príjem nedosahoval takú výšku, aby musel podávať daňové priznanie. Všetky príjmy, ktoré mal, riadne doložil. Pokiaľ ide o CD Zem spieva, je tam pieseň v podaní mužského súboru Kúcané, za čo dostali na účet združenia sumu 245,- eur, takže to nebolo vyplatené jemu. Spieva aj v televízii, ide však o stanice tej istej spoločnosti a príjem z toho nemá žiaden, ani z účinkovania v samotnej show Zem spieva nedostal mimo cestovného nič. Pokiaľ ide o jeho činnosť v súbore Kúcané, ak dostanú za vystúpenie peniaze, sú to len náklady na cestu. Ak vystupujú za peniaze, čo je minimum, všetky peniaze idú na účet združenia. K prevodu finančných prostriedkov uviedol, že nakoľko už do Viedne nechodil, musel to spraviť, aby mal z čoho žiť. Peniaze odoslal na viac účtov, lebo by sa k nim nemohol dostať. Nakoľko sa s matkou detí nedalo dohodnúť, nemohol vykonávať ani činnosť s výchovnými programami na školách, lebo tieto veci vykonával práve s ňou. Od jej odchodu navštevoval tiež pravidelne deti, a to aj mimo určeného termínu súdom, čo nebolo zadarmo. Kupoval deťom drahé veci, dával jej peniaze aj mimo výživného. Žiaden súd ho nemôže donútiť, aby šiel do Viedne na miesta, kde nevie prísť, kde ho ohrozujú bezdomovci, kde mu ide o život. Tiež ho nikto nemôže donútiť, aby išiel spievať na miesta v centre Viedne, keď na to nebude mať povolenie. Okresný súd v Senici rozhodol správne a nariadil mu platiť na deti po 50,- eur mesačne, aj vzhľadom k jeho príjmom. Peniaze, ktoré mal, v značnej miere použil na to, aby sa s deťmi mohol stretávať, kupovať im veci a zaplatil nevyhnutné opravy v dome. Maloletému N. platí stavebné sporenie 30,- eur, maloletej S. platí poistku. Ak mu bude určené vysoké výživné, bude to musieť zrušiť. Navrhol, aby výživné zostalo na sume 30,- eur na každé dieťa.
5. Matka maloletých detí vo vyjadrení k replike otca uviedla, že jednoznačne preukázali, že otec sa spievaniu vo Viedni stále venuje. Otec nepreukázal, že dostáva menej povolení, ani žiadnu inú zmenu, pre ktorú by vo Viedni nemohol vystupovať. Nepreukázal, že z činností, ktoré vykonáva, nemá príjem. Žiadali, aby otec predložil výpis z V. D. G., pobočka E. za uplynulý rok pred podaním návrhu, čím by otec mohol aspoň čiastočne preukázať svoje príjmy z pouličných vystúpení, čo otec neurobil, výpis nepredložil. Poprela tvrdenie otca, že deťom od júla 2014 kupoval drahé darčeky, platil drahé obedy, cukrárne, oblečenie, keď v roku 2014 a 2015 neplatil ani výživné na deti riadne a včas. Otcove bezprávne vyhrážky vybratím nasporenej sumy zo stavebného sporenia syna N. a poistky mal. S. nemôžu byť dôvodom na priznanie nižšieho výživného.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k ďalším podaniam rodičov vecne nevyjadril, oznámil len svoj súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez pojednávania.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné tieto opakovať. Odvolanie otca maloletých detí nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keď otec neuviedol, a ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.
10. Súd prvej inštancie vychádzajúc pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti zo zákonných kritérií, ktorými sú na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej strane odôvodnené potreby maloletých detí (§ 62, § 63, § 75 ods. 1 zákona o rodine) uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu mal. Z. za obdobie kedy tento bol v starostlivosti matky, sumou 110,- eur mesačne, na mal. N. sumou 100,- eur mesačne od 23. 06. 2014 a sumou 90,- eur mesačne od 12. 07. 2017 a na mal. S. J. sumou 90,- eur mesačne od 23. 06. 2014 a sumou 80,- eur mesačne od 12. 07. 2017, ktoré sumy považuje i odvolací súd za primerané tak možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám mal. detí.
11. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletých detí, súd prvej inštancie vychádzal nielen z výšky preukázateľného príjmu otca predstavujúceho invalidný dôchodok, vrátane jeho zvýšenia pre bezvládnosť a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi, bytového zariadenia, ale pri posudzovaní možností a schopností otca, jeho životnej úrovne správne prihliadol i na možnosť a schopnosť otca zabezpečiť si ďalší príjem v rámci umeleckých pouličných vystúpení vo Viedni. Pri posudzovaní schopností a možností rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine nie sú totiž rozhodné skutočné zárobkové (majetkové) pomery povinnej osoby, ale jeho potencionálne možnosti, t. j. čo je objektívne možné, aby zarobil, dané nielen fyzickým stavom, ale i nadaním, kvalifikáciou, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Pri neschopnosti, či neochote, otca maloletých detí preukázať výšku príjmov v súvislosti s jeho vystupovaním vo Viedni, s prihliadnutím na súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že práve otec bol jediným živiteľom rodiny (matka nepracovala), rodičia počas manželstva s oficiálnym príjmom predstavujúcim len invalidný dôchodok otca a čiastočný invalidný dôchodok matky nadobudli nehnuteľnosť (rodinný dom), predčasne splatili úver poskytnutý dňa 18. 09. 2008 vo výške 19.916,35 eur, a to dňa 01. 09. 2012, a zároveň nasporili sumu min. 28.000,- eur, popri hradení bežných výdavkov a udržaní si minimálne priemernej životnej úrovne, by bolo úplne neakceptovateľné prihliadať len na reálne vykazovaný príjem otca predstavujúci invalidný dôchodok. Preto pokiaľ otec namietal zohľadnenie jeho príjmu zo „žobrania“ ako z nezákonnej činnosti v rámci vyživovacej povinnosti, odvolací súd odvolaciu námietku otca vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zárobkovou činnosťou otca nie je žobranie, ale pouličné umelecké vystupovanie vykonávané na základe riadneho povolenia Mesta Viedeň. Postupu súdu, ktorý pri určení výšky výživného vychádzal z vyjadrenie otca zo dňa 16. 08. 2014, kedy sám otec navrhol výživné na maloleté deti vo výške 110,- eur na mal. Z., 100,- eur na mal. N. a 90,- eur na mal. S. J. preto nemožno nič vytknúť, keď v konaní nebolo preukázané, že by od pomerov v čase podania uvedeného vyjadrenia nastala nejaká zmena majúca vplyv na jeho schopnosti či možnosti zabezpečiť si dosahovaný príjem a životnú úroveň. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na svoj zdravotný hendikep, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tento otcovi nebráni v možnosti zabezpečenia si ďalšieho príjmu umeleckými vystúpeniami, ako tomu bolo i doteraz. Otec zároveň absolvoval masérsky kurz, a teda má možnosť zabezpečiť si ďalší príjem i touto formou. Nemožno napokon opomenúť ani vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 17. 01. 2018, že vzhľadom k tomu, že matka mu bráni v stretávaní sa s deťmi, on nebude pracovať, ako aj vyjadrenie, že nevie prečo má platiť výživné, keď mu nie je umožňované stretnutie s maloletými deťmi. Otec detí nemôže vzdanie sa činnosti, z ktorej mu plynie príjem, odôvodňovať nerealizáciou stretnutia s deťmi, keď v konaní bolo nesporne preukázané, že
vzťah otca s mal. N. a S. J., ale aj vzťah mal. Z. s matkou bol negatívne ovplyvnený práve vzájomným správaním sa rodičov. Otec maloletých detí sa zároveň, napriek prezentovanej nepriaznivej situácii, rozhodol mať ďalšie dieťa s novou partnerkou, voči ktorému si však musí rovnako plniť vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie pritom pri určení výšky výživného zohľadnil i existenciu tejto ďalšej vyživovacej povinnosti otca, keď počnúc dňom jej vzniku výživné na mal. N. znížil na sumu 90,- eur a na mal. S. J. na sumu 80,- eur mesačne.
12. Nedôvodná je i námietka otca spočívajúca v neprihliadnutí súdu na schopnosti a možnosti matky maloletých detí. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 38. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti, či už zo strany otca alebo matky, prihliadal i na možnosti a schopnosti matky, keď neakceptoval len jej príjem predstavujúci čiastočný invalidný dôchodok, ale zohľadnil i možnosť matky, vzhľadom na jej vzdelanie a zdravotný stav, zabezpečiť si ďalší príjem napr. výučbou anglického jazyka, ktorú i realizuje, a to bez nároku na honorár, príp. doučovaním a pod.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, je podľa názoru odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške, ktorá suma je primeraná i odôvodneným potrebám maloletých detí. Maloleté deti sú zdravé, majú bežné potreby a s ich výchovou a výživou nie sú spojené žiadne osobitné výdavky, z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani návrh matky prednesený v rámci vyjadrenia k odvolaniu, v ktorom sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca voči deťom vo výške 300,- eur mesačne na každé z detí. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane závislého výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
14. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, keď vo vzťahu k výrokom o zverení maloletých detí do starostlivosti toho - ktorého rodiča, o výživnom zo strany matky na mal. Z. a o úprave styku rodičov s deťmi, po jeho preskúmaní v tejto časti podľa § 65 C. m. p. nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)