Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CbZm-34-2013.pdf
PDF · 137.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9CbZm/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., IČO: 26 429 705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, so sídlom Česká republika, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, o zaplatenie 1 558,91,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 - tlačivom A v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1 558,91 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 558,91 eur od 31.01.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 1 558,91 eur od 16.03.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,20 eur a náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.06.2010 na sumu 1 558,91 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.01.2011. Zmenka bola vystavená dňa 15.06.2010, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1 558,91 spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 eur a na úroky uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
2. Súd doručil žalobcovi žiadosť o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky (článok 4 ods.4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007) a vyzval žalobcu odstrániť rozpor medzi žalobcom uplatnenou výškou nákladov právneho zastúpenia a špecifikáciou nákladov a zároveň predložiť kópiu zmenky v zmysle § 42 ods.3, ktorá bude zaslaná žalovanému na vyjadrenie spolu s návrhom a v prípade, že predložená zmenka je zabezpečovacou zmenku spotrebiteľského úveru medzi remitentom a zmenkovým dlžníkom, predložiť aj úverovú zmluvu a rozvrh splátok zmenkového dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Ak zmenkový dlžník platil na zmenku z iného titulu, nech žalobca predloží rozvrh platieb zmenkového dlžníka remitentovi, príp. indosatárovi. Žalobca vo svojej písomnej odpovedi na žiadosť súdu odstránil rozpor vo vyčíslení nákladov právneho zastúpenia, predložil kópiu zmenky a uviedol, že žalovaný na zmenku neposkytol žiadnu úhradu.
3. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007 doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom
na odpoveď. Žalovanému bola zásielka doručená dňa 01.09.2013 a v lehote 30 dní nedoručil súdu odpoveď.
3. Žalobca počas konania vzal návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Súd preto konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil.
4. Súd rozhodol vo veci rozsudkom 9CbZm/34/2013 zo dňa 04.11.2016 tak, že zastavil konanie v späťvzatej časti, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca v časti zamietajúcej žalobu a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok zrušil v napadnutej časti. Podľa názoru odvolacieho súdu, z listinných dokladov zabezpečených súdom prvej inštancie, týkajúcich sa exekučnej veci vedenej na jeho súde pod sp. zn. 17Er/725/2011, konkrétne zo Zmluvy o úvere č. 202900336 uzatvorenej dňa 31.08.2010, Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03059/11 zo dňa 10.05.2011, vystavenej zmenky žalovaným dňa 31.08.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., do ktorej bola vpísaná suma 777,17 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 02.02.2011 a v jej hornom horu je uvedené č. zmluvy 202900336 (č.l. 107, až 110 spisu) vyplýva, že uvedené podklady, z ktorých súd prvého inštancie pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci aj vychádzal, sa týkali iného vzťahu, či už zmenkového alebo zmluvného, než toho ktorý bol predmetom konania, vychádzajúc z opísania skutkových okolností danej veci žalobcom. Súd prvej inštancie však v rozpore so žalobným návrhom posudzoval v prejednávanej veci iný zmenkovo právny vzťah, ktorý vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a listinných dokladov, z ktorých súd vychádzal, okrem označenia zmenkového veriteľa a dlžníka, nevykazoval žiadne iné ďalšie identifikačne zhodné údaje so zmenkovým právnym vzťahom, na základe ktorého mala žalobcovi vzniknúť zmenková pohľadávka, ktorú si v tomto konaní uplatňuje. Konkrétne je tu rozpor pri uvedení zmenkovej sumy, jej príslušenstva, čísla úverovej zmluvy uvedenej na zmenke, ktoré údaje na žalobcom predloženej zmenke ďalej nekorešpondovali ani s ostatými listinnými dôkazmi, z ktorých súd prvej inštancie následne vzchádzal. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
5. Súd prvého stupňa v zmysle názoru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10 Er/759/2011 a po oboznámení sa s obsahom tohto spisu vo veci rozhodol opätovne rozhodol.
6. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní a rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/759/2011 a to najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou, rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.06.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 1 558,91 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 31.11.2011. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900427. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia boli dopísané strojom.
9. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/759/2011 veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Július Kuruc o vymoženie istiny 1 558,91 eur a príslušenstva pohľadávky, vymáha na základe exekučného titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03865/11 zo dňa 27.05.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 1 558,91 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1 558,91 eur od 31.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 16.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
10. Z uvedeného pripojeného spisového materiálu ďalej súd zistil, že dňa 15.06.2010 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári uzatvorená zmluva o úvere č. 202900427. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 131,00 eur, to je celkom sumu 1 572,- eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná PRMN. Žalovaný podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere dňa 15.06.2010. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 13 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.
11. Podľa článku 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 , ktorým sa upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu, nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
12. Podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 202900427 uzatvorená dňa 15.06.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bol žalovaný označený ako občan - fyzická osoba a zároveň je v zmluve uvedené identifikačné číslo podnikateľa a vo formulári je zakrúžkované prehlásenie žalovaného, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane označenia veriteľa ako
zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane čl. 13 o Dohode o vyplnení zmenky a čl. 16, kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
22. Z predmetnej zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosti zistiť, že sa v predmetnej veci nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle citovaného zákona, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona. Dlžník totiž v predmetnej zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, verifikoval aj jeho podpisom.
23. Aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009, nakoľko lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. V záujme ochrany spotrebiteľa teda tunajší súd primárne aplikuje lex gerenalis oproti lex specialis s prihliadnutím na osobitosti prípadu (a to najmä neprehľadnosti a nejednoznačnosti zmluvy), nakoľko má za to, že jedine zaškrtnutie políčka, že dlžníkovi sa poskytuje úver „na výkon podnikania“ nezakladá obchodnoprávny vzťah a to najmä vtedy, ak v zmluve vôbec nie je konkrétne uvedené, na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v podnikaní použiť, čo je pri absolútne obchodných vzťahoch viac než neštandardné. S ohľadom na skutočnosť, že samotná zmluva o úvere je koncipovaná veľmi neprehľadne a pokiaľ ide o samotný účel úveru aj veľmi stručne a nejednoznačne, pre spotrebiteľa sú nepochybne jej ustanovenia veľmi zmätočné a ľahko si ich môže nesprávne vyložiť.
24. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby sa zmluva o úvere mala posudzovať podľa Obchodného zákonníka, s veľkou pravdepodobnosťou by zmluva nerešpektovala ani zásadu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú totiž právne relevantné pri výkone práva a tým, že predmetné ustanovenie všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, majú tieto zásady v tomto prípade právnu záväznosť. S najväčšou pravdepodobnosťou by zmluva o úvere nespĺňala ani túto obchodnoprávnu zásadu, a to najmä z pohľadu jednoznačne porušenej rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu s prihliadnutím na skutočnosť, že aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 ods. 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi (napr. 0,25 % denný úrok z omeškania, povinnosti sú v zmluve stanovené takmer výlučne povinnému a naopak, práva len oprávnenému, zjavná nerovnováha účastníkov, vynímajúc vysoké úroky i neprimeraná odplata...atď.)
25. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis - konkrétne v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko nebolo preukázané, že povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt a pri jej plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo nemožno rozhodne zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru, t.j. len stručné vyjadrenie účelu na výkon podnikania bez bližšej konkretizácie, resp. vyjadrenia, či budú prostriedky použité v rámci podnikania je viac než nejednoznačné a nemožno takéto poskytnutie prostriedkov hneď označiť ako obchodnoprávny vzťah), je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah za vzťah spotrebiteľský v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne potom ho aj podriadiť právnemu režimu noriem osobitne upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.
26. Tunajší súd svoj právny záver o označení právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy vyvodzuje i z nejednoznačného označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi nielen pre právnické osoby, ale aj pre fyzické osoby - nepodnikateľa. S ohľadom na vysokú mieru neprehľadnosti zmluvy a nejednoznačnosť jej ustanovení tunajší súd nepovažuje za
jednoznačne preukázané, že ide o právnickú osobu konajúcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti a má za to, že v záujme ochrany spotrebiteľa a i všeobecnej zásady rovnosti účastníkov pri zmluvných vzťahoch je nutné prikloniť sa k označeniu spotrebiteľských zmlúv, a to najmä s prihliadnutím na fakt, že zmluva o úvere je koncipovaná jednostranne v prospech oprávneného. Takáto nerovnováha účastníkov o.i. zakladá, ako už bolo uvedené vyššie, i zjavnú nerovnováhu účastníkov, ak by aj zmluva mala byť posudzovaná v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. S ohľadom na osobitosti prípadu má súd za preukázané, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko spĺňa zákonné predpoklady vymienené Občianskym zákonníkom.
27. Súd je oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol, aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky, je. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ust. § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
28. Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v prejednávanej veci v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva na vnútroštátnej ako aj európskeho práva. Preto súd ex offo skúmal nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere, hoci ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a taktiež je povinný ich skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo zmenky. Žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 202900427 zo dňa 15.06.2010, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účel úveru „ na výkon podnikania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy žalobcu a takmer v každej tejto zmluve uzatváranej v danom období je pri dlžníkovi, ktorý je podnikateľ, uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, preto súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie účelu, na ktorý bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely.
29. V prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.
30. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takto dojednaný zmenkový úrok
je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
31. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva obsahuje iba povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 312 eur (dohodnutá v článku 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) v prípade porušenia povinnosti iba dlžníka, v prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa, zmluvné pokuty vo výške 15 eur (v prípade omeškania sa so splatnosťou viac ako 7 dní) a 30 eur ( v prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo ich častí) opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody pre veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka), všetko povinnosti a okolnosti zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.
32. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 96,5 % z celého objemu úveru, sa zmluva prieči dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať sa akýchkoľvek práv. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky.
33. V prípade, ak by nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda vo formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje, ako už bolo vyššie uvedené, vymáhať aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok.
34. Zákon o spotrebiteľských úveroch zároveň výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu za následok neplatnosť takéhoto dojednania. V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere a bola vystavená na sumu 1 558,91 eur. Keďže výška úveru bola 800,00 eur, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 240,00 eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 1 558,91 eur, a teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať a ďalej postupovať. Na to, aby bola zmluva platne uzavretá, je potrebné, aby bola vôľa zmluvných strán slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné dojednanie, týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, aké následky
sa spájajú s vyplnením zmenky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalobcom preukázaný listinami pripojenými k návrhu na začatie konania, súd musí konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z dôvodu nedostatku vôle žalovaným. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Spotrebiteľ si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Zároveň súd považuje súd za potrebné uviesť, že dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátil len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť, a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.
35. Ak je neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Žalobca sa ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od žalovaného prijatá, nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto návrh žalobcu zamietol.
36. Podľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. Žalobca na výzvu súdu nedoplnil žalobu, v zmysle ustanovení nariadenia, súd preto žalobu zamietol.
37. Súd považuje za potrebné uviesť, že pri indosovaní zmenky postupoval majiteľ zmenky a pôvodný majiteľ zmenky na škodu dlžníka, nakoľko medzi nimi je personálne prepojenie (právny zástupca Pohotovosti s.r.o. a CD Consultingu s.r.o. je totožný a konateľ a spoločník právneho zástupcu je spoločníkom v s.r.o. TOP INNOVATINS spolu so spoločníkom CD Consultingu), na základe ktorého majiteľ zmenky mal vedomosť, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a spoliehal sa na to, že žalovaný nebude môcť po indosovaní zmenky robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom ( § 17 zmenkového a šekového zákona). Pohotovosť s.r.o. si neuplatnila svoj nárok na súde, ale uplatnila vyplňovacie právo blankozmenky a v rozhodcovskom konaní žiadala od dlžníka zaplatiť už vyplnenú zmenkovú sumu na blankozmenke. Keď takýto jeho postup ako aj vydaný rozhodcovský rozsudok súd preskúmal v exekučnom konaní a neposkytol mu právnu ochranu, následne potom postúpil práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov
týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Aj z tohto dôvodu nemôže súd poskytnúť žalobcovi právnu ochranu.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
42. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).