Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-71-2021.pdf
PDF · 109.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/71/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: LICITOR factoring, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 435 601, zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 6, IČO: 36 851 574, proti povinným: 1/ P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, 2/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., o vymoženie 498,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. septembra 2019 č. k.10Er/40/2014-63 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 9a, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 - 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“, „EP“), účinného do 31. 03. 2017, § 52 a nasl. Zák. č. 40/164 Zb. Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/21950 Z. zmenkového a šekového. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24. 01. 2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Viktora Šajgalíka, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, nástupcom ktorého je JUDr. Roman Fogta, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Priemyselná 6, vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 498,31 eura s príslušenstvom, 1/3 zmenkovej odmeny a trovy exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3Zm/269/2007-11 zo dňa 02. 07. 2007 vydaného Okresným súdom Bratislava V. Dňa 11. 05. 2015 rozhodol o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ktorej vyhovel a zároveň poveril vykonaním exekúcie JUDr. Ivetu Tóthovú, Exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16. Uvedené uznesenie nenadobudlo doteraz právoplatnosť, nakoľko doteraz nebolo účinne doručené všetkým účastníkom exekúcie. Dňa 15. 01. 2016 mu exekútor doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 438/2015 Z. z. Oprávnený spracoval doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v ktorom uviedol, že pohľadávka vymáhaná v exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova ul. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 037/2010/04 SU zo dňa 06. 09. 2004, úver vo výške 1 659,70 eura, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 10,45 % ročne, ktorý úver sa povinný v 1. rade za podmienok uvedených v zmluve zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami vo výške 76,94 eura počnúc dňom 28. 09. 2004. Zmluva bola zabezpečená ručením zo strany povinného v 2. rade, pričom okrem tohto zabezpečenia úveru povinný v 1. rade vystavil dňa 06. 09. 2004 vlastnú bianko zmenku a podpísal s bankou Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXXXXXXX BZ. Zmenka bola avalovaná povinným v 2. rade.
2. Dôvodil, že na základe novely Exekučného poriadku ako aj Zmenkového a šekového zákona bolo ustanovené, že od uvedenej účinnosti Zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto účinnosti doplniť v prebiehajúcej exekúcii svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, prípadne vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky. Dôvodil, že oprávnený uvedené doplnenie doručil dňa 15. 01. 2016, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre vyslovenie rozhodnutia o zastavení exekúcie. Argumentoval, že oprávnený predložil Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXX SU, ktorú podrobil skúmaniu a rezultoval, že na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Z výpisu z obchodného registra zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov Uvedený vzťah posúdil preto ako spotrebiteľský. Dlžník sa v zmluve zaviazal pohľadávku oprávneného zabezpečiť ručením osobou rozdielnou od seba a to ručiteľom a za účelom zabezpečenia úveru podpísal dlžník aj dohodu o vyplňovacom práve banky a použití bianko zmenky so záväzkom dlžníka vystaviť vlastnú bianko zmenku v zmysle uvedenej dohody a predložiť ju banke avalovanú ďalšími účastníkmi úverového vzťahu spoludlžníkom, ručiteľom a ďalšími osobami zainteresovanými do úverového vzťahu, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy. Zo spisu zmenkového súdu zistil, že dňa 02. 09. 2004 povinný spísal s právnym predchodcom oprávneného zmenku „bez protestu“ bez uvedenia zmenkovej sumy a doby splatnosti. Zmenka bola per aval podpísaná povinným v 2. rade. Ďalej mal preukázané, že zmenkový súd vo veci rozhodoval výlučne na základe tvrdení oprávneného, keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorú nemal vôbec k dispozícii, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnom použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Dospel k záveru, že oprávnený neuviedol všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a teda ani nedoplnil návrh podľa § 39 ods. 4 EP, a preto podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 preskúmal, či je dôvod (prípadne nie je) na zastavenie exekúcie, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 zakladá vyvrátiteľnú právnu podmienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Po preštudovaní spisu Okresného súdu Bratislava V mal preukázané, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom. Dôkazné bremeno podľa novely 438/2015 Z. z. je na oprávnenom a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z predložených listín oprávneným, ako aj z obsahu zapožičaného spisu zmenkového súdu nevyplývalo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) bod 1.až 3. EP v znení účinnom do 31. 03. 2017. Nakoľko oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 (s poukazom na § 243 ods. 4 EP), vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§243 ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozhodnutie označil za nepreskúmateľné, účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na dvoje doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, zvýraznil, že nespochybňoval, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, práve naopak, doplnil a uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa tohto hlavného vzťahu a samotnej zmenkovej sumy, ktorá bola priznaná exekučným titulom - zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm/269/2007, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie. Napriek vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie vôbec predloženými dôkazmi nezaoberal, ani ich nevyhodnocoval. Zastavenie exekúcie len s poukazom na to, že jej zastavenie sa v tomto prípade prezumuje, a že samotný oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, keďže zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a neprihliadal na neprijateľné podmienky, označil za nedostačujúce. Vyzdvihol, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľskou
zmluvou ako takou, uzatvorenou dňa 06. 09. 2004 a v čase vydania zmenkového platobného rozkazu dňa 02. 07. 2007 takýto postup súdu v tom čase nenariaďoval žiadny právny predpis. Povinnosť skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným tak ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená. Tvrdil, že nebolo možné bez zohľadnenia právnej úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového platobného rozkazu bez všetkého vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto, že sa zmenkový súd spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal a tak ani neskúmal neprijateľnosť podmienok. Zvýraznil, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. V čase kedy bola úverová zmluva uzatvorená a kedy došlo k vystaveniu zmenky, bol v účinnosti právny predpis č. 258/2001 Z. z., ktorý neobsahoval zákaz plnenia alebo zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Až následne novela zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil pôvodný zákon o spotrebiteľských úveroch, zaviedla zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou zo spotrebiteľského vzťahu. V zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - prechodné a záverečné ustanovenia sa na vzťahy týkajúce sa zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou sa vzťahujú predpisy platné a účinné do 31. 12. 2010. Mal za to, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, táto obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle platného a účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V článku V. úverovej zmluvy sú obsiahnuté údaje o poplatkoch, RPMN ako aj údaje o celkových nákladoch dlžníka spojené s poskytnutím úveru. Dal do pozornosti, že úverová zmluva v čase jej podpisu nespadala pod spotrebiteľské zmluvy, napriek tomu obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti vrátane požiadavky určitých, jasne a zrozumiteľne definovaných zmluvných podmienok, s ktorými sa mali povinní možnosť oboznámiť. Zvýraznil, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a pri vypĺňaní zmenky zachoval všetky práva spotrebiteľa. Pred samotným vyplnením zmenky bol hlavný dlžník a ručiteľ vyzvaní na splnenie dlhu a následne bol uplatnený nárok na Okresnom súde Bratislava V, ktorý dňa 02. 07. 2007 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/269/2007-11, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie pod spis. zn. 10Er/40/2014. Opätovne dal do pozornosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo použitie zmenky zakázané ani obmedzené. Zastal tiež názor, že s predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi. Rovnako tak z predložených dôkazov vyplýva, že oprávnenému ako veriteľovi nebolo zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Zvýraznil, že v predmetnom exekučnom konaní je vymáhaná len zmenková suma (istina), spolu s príslušným (zákonným) 6% úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania. V návrhu neboli uplatnené žiadne sankcie, len zákonné príslušenstvo. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné z dôvodu jeho vnútornej nekonzistentnosti, resp. rozporuplnosti, kedy na jednej strane exekučný súd prijal záver o nesplnení podmienok podľa §39 ods. 1 Exekučného poriadku, na strane druhej však v bode 3 a zároveň bode 14 svojho rozhodnutia uvádza, že oprávnený splnil svoju povinnosť na doplnenie návrhu na exekúcie a to v súlade s §39 ods. 1 ako aj § 243f ods. 1 EP. Ak mal teda súd za preukázané splnenie podmienok podľa §39 ods. 1 a §243f ods. 1 EP, potom bolo povinnosťou súdu preskúmať, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) EP alebo rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
4. Povinní a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej ako CSP) prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poveril dňa 24. 01. 2014 súdneho exekútora JUDr. Viktora Šajgalíka, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, nástupcom ktorého je JUDr. Roman Fogta, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Priemyselná 6, vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 498,31 eura s príslušenstvom, 1/3 zmenkovej odmeny a trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3Zm/269/2007-11 zo dňa 02. 07. 2007 vydaného Okresným súdom Bratislava V. Dňa 11. 05. 2015 súd prvej inštancie rozhodol o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, ktorej vyhovel a zároveň poveril vykonaním exekúcie JUDr. Ivetu Tóthovú, Exekútorský úrad so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16. Uvedené uznesenie nenadobudlo doteraz právoplatnosť, nakoľko doteraz nebolo účinne doručené
všetkým účastníkom exekúcie. Dňa 15. 01. 2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 438/2015 Z. z. Oprávnený spracoval doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v ktorom uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova ul. 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXX/XXXX/XX SU zo dňa 06. 09. 2004 úver vo výške 1 659,70 eura, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 10,45% ročne, ktorý úver sa povinný v 1. rade za podmienok uvedených v zmluve zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami vo výške 76,94 eura počnúc dňom 28. 09. 2004. Zmluva bola zabezpečená ručením zo strany povinného v 2. rade, pričom okrem tohto zabezpečenia úveru povinný v 1. rade vystavil dňa 06. 09. 2004 vlastnú bianko zmenku a podpísal s bankou Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. XXXXXXXXX BZ. Zmenka bola avalovaná povinným v 2. rade. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým uznesením, ktorým zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
17. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
21. Podľa § 29b zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
22. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie.
23. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP. Citované ust. § 39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
24. Odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to, že právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským a zmluvu o úvere bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
25. V súvislosti s novelou Exekučného poriadku č. 438/2015 Z. z. boli prijaté prechodné ustanovenia vo vzťahu k exekučným konaniam začatím pred účinnosťou tejto novely. V tých konaniach, ktoré sú vedené na základe exekučného titulu vydaného na podklade zmenky, ktorá bola vystavená v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), a ktoré sa začali pred účinnosťou novely, pričom aj poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené pred účinnosťou novely, je oprávnený povinný návrh na vykonanie exekúcie doplniť v zmysle ust. § 39 ods. 4 EP , a to do 30 dní od účinnosti novely. V zmysle ust. § 243f EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní, je exekučný súd povinný takto doplnený návrh opätovne preskúmať, či: a/ vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu (v prejednávanej veci je preto skutočnosť, či ide o nárok vzniknutý v súvislosti so zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné posúdiť podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, teda podľa právnych noriem, ktoré boli účinné ku dňu, ktorým bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými, b/ či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo či súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo či plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom; uvedené skutočnosti je povinný skúmať exekučný súd vtedy, ak ich neskúmal súd už v základnom konaní. V prípade kladného konštatovania, exekučný súd uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. V opačnom prípade exekúciu zastaví podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na strane oprávneného, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
26. Exekučným titulom v tejto veci je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/269/2007-11 zo dňa 02. 07. 2007. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávnenou predložených listinných dôkazov skúmal len či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Skonštatoval, že oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote a podľa jeho názoru doplnenie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce pre vyslovenie rozhodnutia o zastavení exekúcie a uvedené nezdôvodnil. Ďalej skonštatoval, že bolo preukázané, že zmenkový súd vo veci rozhodoval výlučne na základe tvrdení oprávneného a vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorú nemal vôbec k dispozícii, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou, teda mal za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnom použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, pričom takéto obmedzenie alebo neprípustnosť (ktorú zisťuje exekučný súd, keďže ju nezisťoval súd v základnom konaní) existovala, alebo či plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo zákonom (čo z rovnakých dôvodov zisťuje exekučný súd, keďže súd v základnom konaní uvedenú skutočnosť nezisťoval). Z obsahu tiež spisu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
27. Ako už bolo uvedené, exekučný súd je povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané pnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť a v tomto smere svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
28. Nakoľko súd prvej inštancie v dotknutom konaní takto nepostupoval, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, tak ako je vyššie uvedené a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP).
29. Odvolací súd v závere poznamenáva, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase, kedy už existovala vo vzťahu k právnym otázkam, zásadným pre rozhodnutie v prejednávanej veci, ustálená
rozhodovacia prax najvyššej súdnej autority všeobecného súdnictva - Najvyšší súd Slovenskej republiky (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacích konaniach vedených pod sp. zn. 3Oboer/1/2017, sp. zn. 3Oboer/5/2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017), ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil a odchýlil sa tak od ustálenej súdnej praxe. Takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na predvídateľné rozhodnutie. Tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).