Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-110-2018.pdf
PDF · 111.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/110/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej U. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX H. V. XXX, o zaplatenie 230,11 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 299,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11Csp/134/2017-53 z 9. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej istinu vo výške 299,33 Eur s presne špecifikovanými úrokmi z omeškania, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 01. 2018 konanie v časti nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 50,87 Eur, v časti istiny 79,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 50,87 Eur počnúc od 20. 06. 2014 do 31. 03. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 01. 04. 2017 do 25. 04. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 26. 04. 2017 do 18. 05. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 19. 05. 2017 do 21. 06. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 22. 06. 2017 do 19. 07. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 20. 07. 2017 do 16. 08. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 17. 08. 2017 až do zaplatenia, zastavil (I. výrok). Ďalej okresný súd žalobu zamietol (II. výrok). Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 299,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p. a. zo sumy 11,49 Eur od 23. 11. 2015 do zaplatenia, 8,05% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 28. 12. 2015 do zaplatenia, 8,05% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 20. 11. 2016 do zaplatenia, 8,05% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 17. 02. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 29. 03. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 26. 04. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 24. 05. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 23. 06. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 13,41 Eur od 21. 07. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 23. 08. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 22. 09. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 19. 10. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 22. 11. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 21. 12. 2016 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 23. 01. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 01. 03. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 31. 03. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 25. 04. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 14,20 Eur od 18. 05. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 12,18 Eur od 21. 06. 2017 do zaplatenia, 8,00% p. a. zo sumy 12,18 Eur od 15. 07. 2017 do zaplatenia,
8,00% p. a. zo sumy 12,18 Eur od 16. 08. 2017 do zaplatenia, na špecifikovaný účet žalovanej, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).
2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 230,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 22. 10. 2012 (ďalej aj „Zmluva o pôžičke“, resp. „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa zaviazala žalovaná splácať v 36 mesačných splátkach po 42,61 Eur, až do zaplatenia celej sumy 1.490,76 Eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.218,17 Eur. Právny predchodca žalobcu vzhľadom na omeškanie žalovanej predžalobnou upomienkou zo dňa 21. 05. 2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Listom zo dňa 19. 06. 2014 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil a celkový dlh ku dňu doručenia žaloby predstavoval sumu 213,11 Eur.
3. V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu č. k. 11Csp/134/2017-23 zo dňa 08. 08. 2017 namietala absenciu obligatórnych náležitostí Zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „zákon č. 129/2010 Z. z.“), konkrétne adresu predávajúceho, dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, chýbajúci údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, prípadne poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru, nesprávny údaj o RPMN a úrokovú sadzbu úrokov vo výške 32 % ročne odporujúcu dobrým mravom. Z uvedených dôvodov považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa jej názoru bola povinná zaplatiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru 1.000,- Eur, s tým že ku dňu 31. 03. 2017 uhradila sumu 1.232,37 Eur. Okrem platieb evidovaných v prehľade splátok žalovaná uhradila navyše sumu 66,96 Eur. Namietala bezdôvodné obohatenie žalobcu v sume 299,33 Eur, u ktorého premlčacia doba začala plynúť okamihom pripísania splátky v prospech žalobcu, s tým že dňa 23. 11. 2017 zaplatila sumu 13,41 Eur, v dôsledku čoho bola uhradená celá istina úveru. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie spolu s úrokmi z omeškania od 23. 11. 2015 z jednotlivých plnení až do 16. 08. 2017, a následne až do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky bola stanovená k 20. 11. 2012 a splatnosť nasledujúcich splátok bol 20. dňom príslušného kalendárneho mesiaca. Hodnota každej splátky bola navýšená o poistenie na sumu 42,61 Eur. Celkové náklady za poskytnutie peňažných prostriedkov boli v sume 490,76 Eur. Zmluvné strany si dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 %, priemerná RPMN bola vo výške 45,60 %. Konečná splatnosť úveru podľa Zmluvy bola vyjadrená údajom „10/2015“. Žalovaná čerpala finančné prostriedky výške 1.000,- Eur, s úhradou mesačných splátok sa dostala do omeškania, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 21. 05. 2014, aby uhradila nedoplatok na splátkach vo výške 127,66 Eur do 05. 07. 2014, s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti všetkých úverových splátok. Upomienka bola doručená na adresu žalovanej dňa 26. 05. 2014. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná celkove uhradila v prospech právneho predchodcu žalobcu sumu 1.232,37 Eur. Okrem platieb evidovaných vo výpise žalovaná uhradila sumu 66,96 Eur (dňa 14. 07. 2017 sumu 12,18 Eur, dňa 20. 06. 2017 sumu 12,18 Eur, dňa 17. 05. 2017 sumu 14,20 Eur, dňa 24. 04. 2017 sumu 14,20 Eur a dňa 15. 08. 2017 sumu 12,18 Eur). Dňa 30. 12. 2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou č. 3, podľa ktorej je predmetom postúpenia pohľadávka uplatňovaná v konaní.
4. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 2, § 2, písm. d), § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y), § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že: „Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 05. 01. 2018 zobral späť žalobu v časti nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 50,87 Eur. Ďalej zobral späť žalobu v časti istiny 79,14 Eur spolu s príslušenstvom t. j. úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 50,87 Eur počnúc od 20. 06. 2014 do 31. 03. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 01. 04. 2017 do 25. 04. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 26. 04. 2017 do 18. 05. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,20 Eur počnúc od 19. 05. 2017 do 21. 06. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 22. 06. 2017 do 19. 07. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 20. 07. 2017 do 16. 08. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 12,18 Eur počnúc od 17. 08. 2017 až do zaplatenia. Súd z uvedeného prejavu žalobcu vychádzal a nebol podmienený súhlasom žalovanej, preto konanie o žalobe podľa § 145 ods. 2 CSP v uvedenej časti zastavil. Po čiastočnom zastavení konania sporným zostal žalobný nárok uplatňovaný vo výške 100,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 179,24 Eur počnúc od 20. 06. 2014 do 31. 03. 2017, spolu s úrokom za omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 165,04 Eur počnúc od 01. 04. 2017 do 25. 04. 2017, spolu s úrokom za omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 150,84 Eur počnúc od 26. 04. 2017 do 18. 05. 2017, spolu s úrokom za omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 136,64 Eur počnúc od 19. 05. 2017 do 21. 06. 2017, spolu s úrokom za omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 124,46 Eur od 22. 06. 2017 do 19. 07. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 112,28 Eur počnúc od 20. 07. 2017 do 16. 08. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 100,10 Eur počnúc od 17. 08. 2017 až do zaplatenia. Súd vyššie citované ustanovenia zákona aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Podľa Zmluvy boli žalovanej poskytnuté dočasne peňažné prostriedky formou pôžičky právnym predchodcom žalobcu, ktorý bol obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Zmluva o pôžičke č.XXXXXXX uzatvorená dňa 22. 10. 2012 je Zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetom Zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru. Zmluvný vzťah sa podraďuje pod ustanovenia osobitnej právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch a súd bol povinný uskutočniť súdnu kontrolu jednotlivých zmluvných ustanovení, obsiahnutých v texte Zmluvy. Preskúmaním obsahu Zmluvy súd zistil, že Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nebol vyjadrený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v rozsahu požadovanom ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nepostačuje uvedenie termínu konečnej splatnosti údajom „10/2015“. Podstata danej zákonnej náležitosti spočíva v tom, aby spotrebiteľ pri uzatvorení a podpise Zmluvy bol dostatočne informovaný ako má plniť povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy. Vyžaduje sa presná časová a dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, určená dodávateľom na základe vstupných údajov, ktorá nebola splnená. Žalovaná ako spotrebiteľka pri vstupe do úverového vzťahu nemala možnosť kontrolovať priraďovanie jednotlivých splátok na uhradenie istiny a úrokov, keďže Zmluva neobsahuje rozpis splátok v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 uvedený záver nepopiera, pričom prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom nachádza záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica") nemá priamy ani nepriamy účinok, preto sa súd dôsledne pridržiaval vnútroštátnej úpravy. Ďalej Zmluva obsahuje nesprávny údaj o celej sume pôžičky vo výške 1.490,76 Eur, ktorá nezohľadňuje výšku splátky spolu s poistením (36 splátok x 42,61 Eur), pretože správne celková výška spotrebiteľského úveru zodpovedá čiastke 1.533,96 Eur. Uvedená skutočnosť má za následok nedodržanie zákonnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Zmluva udáva nesprávnu informáciu o výške RPMN 32 %, ktorý údaj je totožný z ročnou úrokovou sadzbou. Ukazovateľ RPMN vyjadruje informáciu o cene úveru. RPMN obsahuje konkrétne výšku všetkých nákladov, ktoré sú prepočítané na jeden kalendárny rok, preto okrem úrokovej sadzby do RPMN musia byť zahrnuté jednorazové poplatky (poplatok za spracovanie úveru, administratívny poplatok) a pravidelné poplatky, ktoré sa platia s úverovou splátkou napr. poistné. Tieto údaje okrem úrokovej sadzby do ukazovateľa RPMN v Zmluve neboli zahrnuté, preto ukazovateľ RPMN uvedený v Zmluve nezodpovedá skutočnosti. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 zverejňovaných Ministerstvom financií SR bola RPMN za obdobný typ spotrebiteľského úveru na priemernej úrovni 47,29%. Dohodnutý ročný úrok na úrovni 32% % z poskytnutých úverových prostriedkov takmer trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav nové obchody) so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 10/2012. Hodnota odplaty vyjadrená výškou ročnej úrokovej sadzby sa v rozhodnom období (v čase uzatvorenia Zmluvy) podľa zverejnených údajov NBS pohybovala na úrovni 11,57 %. Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje podstatne obvyklú odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z tohto dôvodu súd zmluvne dohodnuté úroky považoval za rozporné s dobrými mravmi pre ich neúmernú výšku, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o odplate podľa § 39 OZ v časti prevyšujúcej obvyklú úrokovú sadzbu z úverov požadovanú na finančnom trhu v rozsahu o 20,43 % ročne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 22. 10. 2012 je odplatnou zmluvou a neplatné zmluvné dojednanie o časti odplaty je možné oddeliť od ostatných časti Zmluvy, ktoré zostávajú v platnosti (§
41 OZ). Úver zo Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22. 10. 2012, je ale potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, pretože neboli dodržané ustanovenia osobitného zákona v ustanovení § 9 ods. 1, 2 písm. f), g), i), j), k), y) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. Ďalej súd dodáva, že povinnosťou právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa bolo s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a zohľadniť dobu, na ktorú si vzala spotrebiteľský úver, výšku a príjem spotrebiteľa a tiež účel úveru. Uvedený postup žalobca nepreukázal a úver žalovanej poskytol bez údajov o jej sociálno-ekonomickej situácii, čo sa považuje za hrubé porušenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá skutočnosť spolu s vyššie uvedenými vadami Zmluvy má rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľného úveru. Vzhľadom na to, že úver zo Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22. 10. 2012 považoval súd za bezúročný a bez poplatkov, žalobca mal nárok len na vrátenie plnenia, ktoré reálne žalovanej poskytol. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovanej boli poskytnuté úverové prostriedky vo výške 1.000,- Eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila ku dňu 31. 03. 2017 celkom žalobcovi čiastku 1.232,37 Eur a po doručení žaloby uhradila ešte spolu čiastku 66,96 Eur. Došlo tým k uhradeniu celej istiny úveru, preto možno konštatovať, že na strane žalobcu nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a dlh žalovanej zanikol jeho splnením v celom rozsahu uhradením istiny úveru. Naopak žalovaná žalobcovi nad rámec úveru zaplatila sumu 299,33 Eur (232,37 Eur + 66,96 Eur), ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovanej. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, žalobca na prijatie ďalšieho plnenia po zaplatení istiny nemal žiadny právny dôvod. Z výpisu a prehľadu splátok (č. l. 9) bolo preukázané, že k splateniu istiny úveru došlo dňa 23. 11. 2015, pretože časť úhrady 1,92 Eur bola započítaná na zaplatenie na úver a zvyšok 11,49 Eur predstavuje už bezdôvodné obohatenie žalobcu. Následne bolo preukázané, že žalobca prijal od žalovanej ďalšie plnenia a to dňa 28. 12. 2015, dňa 20. 01. 2016, 17. 02. 2016, 29. 03. 2016, 26. 04. 2016, 24. 05. 2016, 23. 06. 2016, 21. 07. 2016 vo výške 107,28 Eur. Ďalej dňa 23. 08. 2016, 22. 09. 2016, 19. 10. 2016, 22. 11. 2016, 21. 12. 2016, 23. 01. 2017, 01. 03. 2017, 31. 03. 2017, 25. 04. 2017, 18. 05. 2017 vo výške 142,- Eur. Napokon dňa 21. 06. 2017, 15. 07. 2017 a 16. 08. 2017 výške 36,54 Eur. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu po čiastočnom zastavení konania zamietol. Naopak vyhovel vzájomnej žalobe, pretože bolo preukázané, že na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu vo výške 299,33 Eur. Žalovaná si nárokovala zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktoré podľa § 121 ods. 3 OZ tvoria príslušenstvo pohľadávky. Požadovala úroky z omeškania počnúc od dňa nasledujúceho po pripísaní finančných prostriedkov vo forme splátok na účet žalobcu. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia OZ účinného k 31. 01. 2012, výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z tohto dôvodu súd priznal žalovanej z prisúdenej sumy úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc od 10. 09. 2014 do 09. 12. 2015, počnúc od 09. 12. 2015 do 16. 03. 2016 vo výške 8,00 % a počnúc od 16. 03. 2016 až do zaplatenia vo výške 8,00 % ročne zo sumy omeškaných splátok tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku“.
5. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v spore, žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnila.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 299,33 Eur s príslušenstvom (III. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (IV. výrok), podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 24,36 Eur a prizná mu náhradu trov konania.
7. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 299,33 Eur s príslušenstvom z dôvodu posúdenia bezúročnosti úveru, považoval za nesprávne, pretože plnenie v rozsahu, v akom ho prvoinštančný súd zaviazal, od žalovanej neprijal, okrem sumy 24,36 Eur, a to platbami v sume 12,18 Eur dňa 19. 07. 2017 a dňa 16. 08. 2017. Namietal pasívnu legitimáciu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 274,97 Eur.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu argumentovala, že postúpením pohľadávky na základe Zmluvy, prešiel na žalovaného ako postupníka záväzok vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré nemôžu tvoriť iba platby uhradené žalovanému po postúpení pohľadávky, ale vzhľadom na postúpenie,
bezdôvodné obohatenie predstavujú všetky platby nad sumu poskytnutého a čerpaného úveru uhradené žalovanému, ako aj postupcovi. Argumenty žalobcu považovala za účelové, pretože postúpením pohľadávky a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok sa stal žalovaný vlastníkom pohľadávky, ktorej výška bola ovplyvnená jej úhradami právnemu predchodcovi žalovaného.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379, § 380 a § 381 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 299,33 Eur s príslušenstvom (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný, ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky schválil žiadosť žalovanej dňa 22. 10. 2012, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu Zmluvy č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 36 mesačných splátkach po 42,61 Eur, s úrokovou sadzbou vo výške 32 %, RPMN 32 % a priemernej RPMN vo výške 45,60 %. Konečná splatnosť úveru bola v októbri 2015. Vzájomnou žalobu zo dňa 18. 09. 2017, ktorú žalovaná doručila súdu prvej inštancie v odpore proti platobnému rozkazu proti pôvodnému žalobcovi (Consumer Finance Holding, a. s.) si žalovaná uplatnila vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 299,33 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Csp/134/2017-43 zo dňa 20. 09. 2017, právoplatným dňa 13. 10. 2017, pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a. s. a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., pretože došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v spore na terajšieho žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy č. 3 podpísanej dňa 19. 07. 2017 na terajšieho žalobcu, ktorý sa stal hmotnoprávnym veriteľom pohľadávky. Po podaní vzájomnej žaloby žalovanej uplatnenej proti pôvodnému žalobcovi (Consumer Finance Holding, a. s.) zo dňa 18. 09. 2017 nebolo rozhodované o zmene subjektu.
12. Žalovaný v odvolaní potvrdil prijatie sumy 24,36 Eur platbami vo výške 12,18 Eur dňa 19. 07. 2017 a dňa 16. 08. 2017.
13. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
14. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len, ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobcu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
15. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
16. Žalovaný si môže uplatniť svoj nárok voči žalobcovi vzájomnou žalobou, v dôsledku čoho sa v pôvodnom konaní bude súčasne prejednávať aj jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Pri vzájomnej žalobe musí ostať zachovaný pôvodný okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený žalobou (možnosť realizácie úkonov podľa § 79 a § 80 CSP tým nie je dotknutá). Na vzájomnú žalobu je teda legitimovaný výlučne žalovaný a musí smerovať proti žalobcovi. Doručením vzájomnej žaloby súdu začína súd konať o uplatnenom nároku žalovaného (§ 156 CSP per analogiam). Ohľadom vzájomnej žaloby sa pôvodný žalobca považuje za žalovaného a pôvodný žalovaný za žalobcu. Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne, s individuálnymi procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. Vzájomná žaloba je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP a vo vzťahu k nej môže žalovaný (v pozícii žalobcu) bez všeobecného obmedzenia realizovať dispozičné procesné úkony.
17. Odvolací súd dodáva, že napriek skutočnosti, že počas konania došlo pôvodným žalobcom k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej dňom 19. 07. 2017, táto skutočnosť bola oznámená žalovanej „Oznámením o postúpení pohľadávky“ zo dňa 20. 07. 2017, nárok žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalovanou voči pôvodnému žalobcovi, na terajšieho žalobcu neprešiel. Bezdôvodné obohatenie podľa zákona vzniká iba medzi subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Žalobca potvrdil prijatie platieb od žalovanej spolu v sume 24,36 Eur, a to dňa 19. 07. 2017 a 16. 08. 2017.
18. Odvolací súd konštatuje, že v konaní začatom žalovanou vzájomnou žalobou proti pôvodnému žalobcovi (Consumer Finance Holding, a. s.) nedošlo k zmene subjektu a súd prvej inštancie nevenoval uvedenej skutočnosti náležitú pozornosť. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd neuviedol, prečo nerozhodoval o vzájomnej žalobe žalovanej proti pôvodnému žalobcovi. Prvoinštančný súd preto pochybil, keď bez zmeny sporovej strany v konaní o vzájomnej žalobe, uložil aktuálnemu žalobcovi povinnosť, voči ktorému si žalovaná nárok vzájomnou žalobou neuplatnila. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci ohľadne žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z obsahu vzájomnej žaloby, musí ostať zachovaný pôvodný okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený žalobou. Žalovaná uplatnila vzájomnú žalobu proti pôvodnému žalobcovi dňa 18. 09. 2017, pričom k zmene na strane žalobcu došlo až uznesením okresného súdu č. k. 11Csp/134/2017-43 zo dňa 20. 09. 2017.
19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 299,33 Eur s príslušenstvom (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
20. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s okruhom sporových strán ohľadne vzájomnej žaloby žalovanej a rozhodnúť o vzájomnej žalobe žalovanej zo dňa 04. 09. 2017, doručenej prvoinštančnému súdu dňa 18. 09. 2017, ktorou si žalovaná uplatnila nárok proti pôvodnému žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia.
21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
22. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu (I., II. výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
23. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).