Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_3T-50-2017.pdf
PDF · 174.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a prísediacich S. N. S. W.. C. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2018 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :
rozhodol:
B. B.,
nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom J. J., t.č. v Ú. S. Ú. J. J.
u z n á v a sa v i n n ý m
1/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože
od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere tri krát do mesiaca, udieral dlaňami do tváre, strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev a štetiek, tiež že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, následne od druhej polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Českej republike na ubytovniach v J.D. L. B., C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne, niekedy aj dvakrát do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi predmetmi ako opasok, mobil, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný telefón, ťahal ju za vlasy, hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal jej ruky, pri pohlavnom styku požadoval od G. Y. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas tehotenstva, a súčasne jej každý deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa a podobne, kde takéhoto konania sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom tieto útoky vyvrcholili dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste v blízkosti železničnej stanici v J. E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním G. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. utrpela popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo, dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa, teda celkom popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela,
- konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu J. J. D.. X.. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný toho istého dňa, uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a rozsudkom Okresného súdu J. J. D.. X.. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný toho istého dňa bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne,
t e d a - blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálením rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu, ktoré správanie ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, a takýmto konaním jej spôsobil ťažkú ujmu a takéhoto konania sa dopúšťal po dlhší čas,
a o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa 208 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1 písm. d) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného B. B. bola obžaloba Okresnej prokuratúry J. J. D.. X.. X G. XX/XX/XXXX X. K. X.X.XXXX v bode 1/ za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a v bode 2/ zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 /písm. a), písm. d) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere tri krát do mesiaca, udieral dlaňami do tváre, strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev a štetiek, tiež že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
2/ následne od druhej polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Č. O. na ubytovniach v J. L. B., C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne, niekedy aj dvakrát do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi predmetmi ako opasok, mobil, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný telefón, ťahal ju za vlasy, hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal jej ruky, pri pohlavnom styku požadoval od G. Y.Á. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas tehotenstva, a súčasne jej každý deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa a podobne, kde takéhoto konania sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom tieto útoky vyvrcholili dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste v blízkosti železničnej stanici v J. E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. utrpela popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo,
dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa, teda celkom popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela.
Tunajší súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX X. XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný B. B. uznaný za vinného
v bode 1) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. J. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere trikrát do mesiaca, udieral dlaňami do tváre, strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev a štetiek, tiež že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a v bode 2) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. a), písm. d) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., pretože následne od druhej polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Českej republike na ubytovniach v J. L. B., C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne, niekedy aj dvakrát do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi predmetmi ako opasok, mobíl, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný telefón, ťahal ju za vlasy, hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal jej ruky, pri pohlavnom styku požadoval od G. Y. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas tehotenstva, a súčasne jej každý deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa a podobne, kde takéhoto konania sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom tieto útoky vyvrcholili dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste v blízkosti železničnej stanici v J. E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. J. utrpela popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej končatiny, popáleninu U. b a 111. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo, dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. balil, stupňa, teda celkom popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela.
Za to mu bol podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 7, § 41 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Proti citovanému rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného čo do výšky trestu, a taktiež obžalovaný.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX X. K. X.X.XXXX na základe odvolania, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu J. J. XX.XX.XXXX, D.. X.. XT/XX/ XXXX v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd vyslovil názor, že okresný súd pochybil, keď konanie obžalovaného kvalifikoval v bode 1) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., hoci sa jedná o jeden pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý trval od 18.07.2015 do 26.11.2016. Prebral tak nekriticky rozdelenie tohto skutku na dva zločiny od okresného prokurátora. Nakoľko celé toto konanie na seba bezprostredne nadväzuje, nie je tam žiadny časový odstup, preto okresný súd mal konanie obžalovaného kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák.
V ďalšom odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu, že sa neriadil ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por. a svojvoľne vyriešil otázku zahladenia, keď neprihliadol pritom na rozhodnutie samosudcu Okresného súdu J. J. X. XX.XX.XXXX D.. X.. XNt/XX/XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 121 ods. 2 Tr. zák. bola zamietnutá žiadosť odsúdeného B. B. o zahladenie trestu pod sp. zn. XT/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX.
Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Obžalovaný B. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti bola jeho družkou G. Y., s ktorou má dve dcéry. S G. Y. sa zoznámil v roku 2009, začali spolu žiť od roku 2010 až do januára 2017, kedy bol zadržaný a následne vzatý do väzby. V rokoch 2009 až 2010 bol ich vzťah normálny, bezproblémový. V máji 2015 po jeho prepustení z výkonu trestu spoločne s poškodenou išli bývať k jej tete - G. T., u ktorej bývali dva mesiace a po konflikte s manželom G. T. odišiel od nich a poškodená zostala u tety bývať bez neho. Asi v polovici júla 2015 odišli spoločne bývať do J. J., kde dobrovoľne s ním išla aj poškodená. V J. J. bývali aj s deťmi ako bezdomovci, kúpili stan ktorý si rozložili v B. K. až do septembra 2015, kedy ich vyhľadali pracovníci ÚPSVaR a poškodenej odobrali obe deti. Následne spoločne s poškodenou prespávali v opustenej búde na J. A. až do konca novembra 2015, kedy spoločne odišli do Č.. V tom čase drogy neužíval a alkohol pil raz do týždňa, pila aj poškodená asi dvakrát do mesiaca. Spoločne dobre vychádzali, občas sa pohádali zo žiarlivosti. Poškodenú udrel len raz, dal jej facku, nakoľko táto ho vyprovokovala a udrela ho ako prvá. Vzájomne si vulgárne nadávali, nijako ju však neponižoval alebo ani sa jej nevyhrážal. Hádky neboli dlhé, boli tak raz do mesiaca. V Č.R. si našli prácu vo firme Q. E. J. L. B., kam odcestovali. Tu pracovali do marca 2016. V tomto období drogy neužíval a alkohol požíval raz do týždňa. Bývali na ubytovni, fyzicky poškodenú nenapádal, pri hádkach si zvykli nadávať, nevyhrážal sa jej a neponižoval ju. Nakoľko boli z práce prepustení, išli do G., kde týždeň bývali na ubytovni a následne si našli zamestnanie v C.. Do C. prišli 07.03.2016 a tu boli do začiatku mája 2016. V tomto období začal užívať drogy - pervitín a to raz do týždňa, tento užívala aj poškodená. Počas tejto doby poškodenú fyzicky nikdy nenapadol, nekopol, nestrčil, hádali sa kvôli žiarlivosti poškodenej asi dvakrát do mesiaca. Pri hádkach si vzájomne nadávali. Zo zamestnania v C. odišli, nakoľko poškodená bola vo vysokom štádiu tehotenstva a ďalej hľadali prácu v C. J., kde sa zdržali asi týždeň na ubytovni. Ani tu poškodenú nenapádal a ani sa nehádali. Potom opäť išli do G. do ubytovne, kde už ale nikde nepracovali. V C. J. S. E. G. užíval pervitín raz do týždňa, alkohol prestal piť. Pervitín brala aj poškodená. V G. sa asi len jedenkrát pohádali, kedy si aj nadávali, pričom ju fyzicky nenapadol. Začiatkom júna 2016 sa spoločne vrátili do J.D. J., kde žili v stane a následne na ubytovni. Správal sa k poškodenej normálne, nebil ju, nevyhrážal sa jej, neponižoval ju. Dňa 19.06.2016 G. porodila ich spoločnú dcéru D., ktorú G. po pôrode opustila a ušla z nemocnice. Za toto konanie bola aj stíhaná. Dňa 20.06.2016 spoločne odišli do Č.W. K. J., tu sa zdržali dva mesiace a bývali vo viacerých ubytovniach. Počas prvého mesiaca v J. každý deň užívali pervitín ktorý si zabezpečovali z peňazí, ktoré dostal z dedičského konania po starom otcovi. Poškodenej začalo z užívania pervitínu „riadne šibať" a mala sklony k samovražde. Keď peniaze minuli, žili na ulici, konflikty nemali ani raz ju neudrel. Poškodená bola citovo labilná, stále plakala a bála sa, že ju opustí. Peniaze na pervitín si zaobstarávali žobraním. Koncom augusta 2016 odišli z J. na Slovensko, kde sa zdržali dva týždne a zamestnali sa v automobilke. Neskôr odišli opäť do G. do ubytovne odkiaľ sa presunuli do C. J. a následne do B.. E. B.W. žili na ulici a neskôr sa zamestnali v spoločnosti S. N., kde boli aj ubytovaní. Tu ostali do 20.10.2016. Nemali medzi sebou konflikty, nenapádal ju a neponižoval. Hádky mali len kvôli žiarlivosti zo strany poškodenej. V októbri 2016 poškodenej „preplo" a povedala, že nejde do roboty a vrátili sa späť do C. J., kedy boli ubytovaní asi štyri dni. V tomto období sa k poškodenej správal normálne, nenapádal ju. Odtiaľ odišli do J., kde bývali na ulici pod mostom. V tomto období, nakoľko nemali peniaze, prestali užívať pervitín a začali fetovať toluén a to každý deň. Dňa 27.11.2016 v popoludňajších hodinách sa nachádzali v parku pri železničnej stanici, kde spoločne fetovali toluén. Toluén si rozliali do sáčkov a každý išiel svojou stranou do hustejších kríkov, aby ich nikto nevidel, pričom boli od seba vzdialení asi desať metrov. Asi po pol hodine si všimol, že G. horí, najprv jej horeli nohy od stehien a následne aj krk a vlasy. Pribehol k nej a začal ju polievať vodou, čo však nepomohlo, a tak si vyzliekol bundu a tou ju začal hasiť. Následne z nej povyzliekal všetky veci a obliekol ju do svojho oblečenia. V tom čase boli pod vplyvom toluénu, poškodená fajčila cigarety a nosila pri sebe aj zapaľovač. Chcel volať sanitku, poškodená však nechcela ísť na ošetrenie. Noc prespali pod mostom a ráno, keď videl aký má opuchnutý krk, tak aj napriek jej nesúhlasu privolal
záchranku, ktorá prišla asi o ôsmej hodine ráno. V nemocnici ju hospitalizovali, pričom doktorom uvádzala, že k popáleninám prišla tak, že žije na ulici a ráno si chcela uvariť jesť, pričom aby lepšie drevo horelo, poliala ho toluénom a nechtiac sa poliala aj ona a následne pri zapaľovaní cigarety sa chytila horieť. Toto uviedla z dôvodu, že nechcela uvádzať, že v tom čase fetovala toluén. Počas hospitalizácie ju navštevoval každý deň. G. sa nevyhrážal, bola hospitalizovaná do 23.12.2016 kedy sama odišla z nemocnice. V J. zostali ešte do 02.01.2017 kedy sa vrátili do J. J. k jeho starej mame, normálne spolu žili, nebil ju, nevyhrážal sa jej. Na záver uviedol, že poškodenej nespôsobil žiadne zranenie ani úmyselné ani neúmyselné a okrem jednej facky ju ani raz nenapadol.
Poškodená G. Y. uviedla, že keď mala 17 rokov, zoznámila sa s obžalovaným B. B.M. a následne začali spolu žiť. Bývali u jej otca G. Y. E. J. J.. U otca bývali až do mája 2010, kedy obžalovaný išiel do výkonu trestu za lúpežné prepadnutie. Ešte predtým v decembri 2009 sa im narodila dcéra R.. V tomto období nemali žiadny problém, len raz napadol jej otca. Dňa 21.05.2014 po návrate z výkonu trestu, kedy bývala u svojej tety G. E. M. O., ju obžalovaný vyhľadal kvôli ich dcére. Povedal jej, že chce s ňou žiť a aby začali spolu bývať. Prehovoril ju a ona súhlasila, aby s ňou a jej deťmi býval v jednom dome s tým, že bude pracovať u jej uja v lese. S týmto súhlasil, všetko bolo v poriadku, ale po týždni sa obžalovanému nechcelo robiť v hore a ani doma okolo domu. Po ďalšom týždni, keď nejavil záujem o žiadnu prácu, ho ujo z domu vyhodil. Ona s ním nechcela ísť a vtedy ju prvýkrát fyzicky napadol a vulgárne jej nadával. Následne jej neustále telefonoval, posielal sms, že sa zabije, že zabije ju aj jej deti. Denne ju kontaktoval aj 50 krát a požadoval, aby sa k nemu vrátila a žila s ním. Dňa 18.7.2015 obžalovaný vystihol, kedy jej teta a ujo neboli doma, prišiel na O. a vyhrážal sa jej, že ak s ním neodíde, tak jej ublíži, z ktorého konania mala veľký strach a tak zobrala obe svoje deti a išla s obvineným do J. J.. Bála sa ho, lebo vedela ako je schopný zbiť niektorých svojich kamarátov a tiež vedela, že to v hlave nemá všetko v poriadku, lebo vo väzení sa mal liečiť na nejakú psychickú poruchu na ktorú bral aj lieky, ale po prepustení ich vysadil. V J. J. bývali v B. v stane spolu s deťmi až do novembra 2015, kedy odišli do Č.. Po dvoch mesiacoch bývania v stane v J. J. jej deti zobrala sociálka. Už v J. jej obžalovaný vždy pod vplyvom alkoholu nadával, napádal ju a bil ju. Bil ju takým spôsobom, že ju strkal a dával jej facky. Dennodenne jej vulgárne nadával. Pri tomto ona vždy len ticho sedela, neodporovala mu, nebránila sa, lebo sa ho bála. Raz sa pokúsila brániť, čo ho nazlostilo a tresol ju silno o novinový stánok. Po jeho útokoch mala na tvári modriny, ale zranenia si lekárske ošetrenia nevyžadovali. Konanie obžalovaného vnímala ako týranie, nakoľko ju dennodenne urážal, nadával jej, čo zle znášala. Konanie obžalovaného neoznamovala z dôvodu, že sa ho bála, že bude voči nej ešte agresívnejší. Bitky a nadávky trpela až do novembra 2015, kedy odišli z J. J. K. Č., kde boli do 01.01.2017. V Č. sa zdržiavali v J. L. B., B., C. S. J., keď mali prácu, bývali na ubytovniach, a keď boli bez práce, žili na ulici. V Č.Á. sa správanie obžalovaného voči nej zhoršilo, bil ju asi dvakrát do týždňa, pričom pri týchto útokoch sa nevedel ovládať. Bil ju aj pod vplyvom alkoholu, aj za triezva, a to tak, že ju nielen fackoval, ale aj udieral päsťami do tváre, ale aj po celom tele. Často pri bitkách padla na zem, kde ju ďalej bil a kopal celou silou dovtedy, kým nezbadal, že jej odniekiaľ tečie krv. Bil ju rukami, ale aj všetkým, čo sa mu dostalo do rúk - opaskom, mobilným telefónom, varechou, šnúrou od mobilu a od elektrických spotrebičov. Takto ju bil asi dvakrát do týždňa na ubytovni, ale aj na ulici pred ľuďmi. Bil ju bezdôvodne a vždy si našiel zámienku, aby ju mohol zbiť. Po bitkách mala monokle, rozbitú tvár, nos, temeno hlavy no nikdy so zraneniami nebola na ošetrení, lebo jej obžalovaný hovoril, že mu nič nedokáže a potom sa bude mať pri ňom ešte horšie. Po bitkách mávala bolesti hlavy a hrudníka, neskôr jej zistili, že mala natrhnutý sval. Z obavy o svoj život nikdy nehlásila útoky obvineného voči nej na polícii. Naposledy, keď boli v J., nepracovali, bývali v stane, zdržiavali sa väčšinou na železničnej stanici. Obžalovaný v tomto období nemal dosť peňazí na drogy a preto začal fetovať riedidlo. Aj v J.
ju obžalovaný fyzicky napádal, fackoval ju, strkal ju do stien a zo schodov. Asi tri dni pred 27.11.2016 jej na hlave rozbil mobilný telefón. Tiež jej nadával, urážal a ponižoval ju. Dňa 27.11.2016, keď boli obaja pri železničnej stanici, kde si rozčesávala vlasy a obžalovaný stál za ňou a fetoval, cítila, ako jej na chrbát a hruď niečo steká, naklonila sa dopredu, že sa ide poutierať a po ľavej strane zbadala obžalovaného, ako v ruke drží zapaľovač. Zapaľovač držal v ľavej ruke a na jej otázku, že čo robí, jej povedal „a teraz zhoríš“ a priložil ku nej zapaľovač. Na to začala vnímať plamene okolo hlavy, ktoré sa snažila ľavou rukou uhasiť, všimla si, že jej horia aj nohy a začala kričať. V snahe uhasiť sa, sa hodila na zem, čo sa jej nedarilo, bola v šoku a ani nevie, čo sa robilo. Uhasil ju pravdepodobne obžalovaný svojou bundou. V tomto čase nebola pod vplyvom alkoholu, drogy ani inej chemikálie. Bola vo veľkom šoku, necítila žiadnu bolesť, chcela ísť na ošetrenie, ale obžalovaný jej povedal, že netreba, že to bude dobré. Ráno 28.11.2016 jej bolo veľmi zle, odpadávala a poprosila obžalovaného, aby zavolal záchranku. Obžalovaného presviedčala, aby zavolal sanitku, avšak tento jej dookola opakoval, čo má hovoriť lekárom, keď sa budú pýtať ako došlo k zraneniu a požadoval od nej aby tvrdila, že si chcela rozložiť oheň pomocou benzínu, týmto sa mala poliať a od ohňa sa chytiť horieť. Toto musela pred obžalovaným opakovať doslova, kým to nevedela tak, ako to chcel on a až potom zavolal záchranku. Pri jej hospitalizácii bol prítomný aj obžalovaný, a tak v jeho prítomnosti uvádzala príčinu popálenín tak, ako to od nej požadoval. Túto príčinu popálenín v nemocnici uvádzala až do konca hospitalizácie, lebo sa obžalovaného veľmi bála. Po prijatí do nemocnice bola operovaná a jej ošetrujúci lekár jej povedal, že sa mu nevidí, že jej popáleniny mohli vzniknúť tak, ako uvádza. Doslova sa jej pýtal, či nebola zapálená niekým iným. Ona však trvala na svojej verzii. Ošetrujúci lekár C.. J.Ř. B. sa jej viackrát počas pobytu v nemocnici pýtal na vznik zranení a že má zvážiť, či to bude držať v sebe alebo vyjde s pravdou von. Do nemocnice za ňou každý deň chodil obžalovaný, kedy jej hovoril, aby mu odpustila, že to tak nechcel a inokedy keď mu povedala, že povie pravdu, vyvíjal na ňu tlak, že ak to urobí, že jej ublíži a že už vie čoho je schopný. Asi po dvoch týždňoch hospitalizácie sa obžalovaný dostal do konfliktu s C.. B.. V nemocnici bola hospitalizovaná do 23.12.2016, kedy ušla z nemocnice, nakoľko obžalovaný na ňu dennodenne naliehal, aby odišla. Z nemocnice preto odišla z dôvodu nátlaku obžalovaného a tiež z dôvodu, že sa ho bála a chcela sa dostať domov ku svojim blízkym. Nakoľko L. K. G. L. Q. K., P. S. K. XX.XX.XXXX D. K. J. Bystrice. Po jej odchode z nemocnice sa k nej obžalovaný správal zle, fyzicky ju síce nenapádal, ale nadával jej, ponižoval ju, že je mu na obtiaž, že mu lezie na nervy.
Svedkyňa G. T., teta poškodenej uviedla, že obžalovaného B. B. pozná asi 8 rokov, vzťah obžalovaného s poškodenou G. Y. považuje za divný, nakoľko obžalovaný poškodenú často zamykal, nepúšťal ju medzi ľudí. Počas výkonu trestu obvineného u nej bývala poškodená v O. v rodinnom dome. Po prepustení obžalovaný kontaktoval poškodenú telefonicky a sľuboval poškodenej, že sa polepší a chcel s ňou spoločne žiť v jej rodinnom dome. Umožnila mu teda bývať spoločne s poškodenou. Obžalovaný sa však vyhýbal práci, nepomáhal v domácnosti, a tak ho z domu vyhodili. Ona sama počula hádku medzi poškodenou a obžalovaným, ktorá kričala, aby ju pustil, kedy ona vybehla na dvor a videla, ako jednou rukou obžalovaný drží poškodenú za jej ruku a druhou rukou za krk a niečo kričal. Zakričala na neho, nech ju pustí a vypadne, čo poslúchol. V čase, keď u nich ešte býval, jej viackrát poškodená povedala, aby ho z domu vyhnala, že s ním nechce byť. Podľa jej názoru bol na nejakých drogách, nakoľko bol často „mimo“. Po jeho odchode z domu stále poškodenej vyvolával a vypisoval, že ak sa k nemu nevráti, tak ju zabije a zabije ich deti a tiež ich. Následne poškodená aj s deťmi z domu odišli, nedali vedieť kam. Neskôr sa dopočula, že žije ako bezdomovec aj s deťmi. Dňa 26.12.2016 sa dozvedela, že je poškodená v Č.Q. a že je chorá. Po návrate poškodenej do J. J. išla za ňou, táto vyzerala hrozne, bolo vidno, že má po celom tele popáleniny. Pri rozhovore, pri ktorom bol aj obžalovaný, jej povedala, že mala pracovný úraz v automobilke. Keď s ňou bola sama, povedala jej, že to má z kyseliny. Dňa 09.01.2017 bola s ňou na preväzoch v nemocnici, kde bol problém s ošetrením, nakoľko nie je poistená na Slovensku. Začala na poškodenú naliehať, aby uviedla, ako sa to stalo, kedy sa s plačom priznala, že si pracovný úraz vymyslela a že má zavolať obžalovanému B. B., ako sa to všetko stalo. Nakoniec povedala, že v J. v parku sedela na lavičke a B.Š. fetoval nejaké riedidlo, ona si rozčesávala vlasy a zozadu ju polial a zapálil ju zapaľovačom. Ešte pred príchodom sanitky jej mal povedať, že nech sa neopováži povedať, ako sa to stalo, lebo ju
zabije. Do nemocnice ju chodil obžalovaný navštevovať každý deň a mal jej vravieť, že škoda, že nezhorela, že ju nemal vôbec hasiť. Taktiež uviedla, že poškodená sa jej zdôverila, že už pred týmto incidentom ju obžalovaný dlhodobo bil, nadával jej, fackal ju, kopal ju, ale na ošetrení nikdy nebola, nakoľko sa ho bála.
Svedok G.S. Y., otec poškodenej uviedol, že so svojou dcérou žil v spoločnej domácnosti do roku 2010, kedy sa osamostatnila. Odišla z domu spoločne s obžalovaným. V čase keď býval obžalovaný v jeho byte, tohto opísal ako grázla, výtržníka, často chodil pod vplyvom alkoholu. Spolužitie jeho dcéry a obžalovaného bolo zvláštne, obžalovaný sa staral len o seba a svoje potreby. Občas sa hádali kvôli bežným záležitostiam. Nevedel o žiadnom fyzickom útoku obžalovaného na svoju dcéru, fyzicky však napadol jeho. V období od leta 2015 do októbra 2015 nebol s dcérou v kontakte, preto sa nevie vyjadriť k jej spolužitiu s obžalovaným. Taktiež nebol s dcérou v kontakte do konca roku 2016. Dňa 01.01.2017 vo večerných hodinách na mobil jeho priateľky zavolala B. stará mama - S.L. Y., ktorá im povedala, že G. s B. sú u nej na T. S. G.B. je v hroznom stave. Na druhý deň išli za G., ktorú takmer nepoznali, bola vychudnutá, obviazaná obväzmi. G. im povedala, v prítomnosti obžalovaného, že mala pracovný úraz. Dňa 09.01.2017 bola G. u neho doma spolu s jeho priateľkou a švagrinou G. T., kedy sa im G. priznala, ako utrpela zranenie. Povedala im, že ju zapálil obžalovaný a taktiež, že ju bíjaval. Svedok G. B., otec obžalovaného, uviedol, že jeho syn so svojou družkou G. Y. žil taký zvláštny život. Mal vedomosť o tom, že jeho syn mal s G. Y. dieťa, niečo začul aj o druhom dieťati. Čo sa týka syna, tento bol dosť lenivý, chodieval si od neho požičiavať peniaze. Aj mu ponúkal pomoc, že by mohol pri ňom pracovať. Myslí si, že syn bol závislý na toluéne, dohováral mu aj ohľadne pitia a fajčenia. Nemal vedomosť a ani mu poškodená nespomínala, že by ju syn fyzicky napadol. Svedok C.. J.Ř. B., vedúci lekár kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v J., uviedol, že dňa 27.11.2016 v dopoludňajších hodinách sanitka priviezla poškodenú G. Y., ktorú prijímal na oddelenie. Poškodená mala popáleniny okolo krku, na dolných a horných končatinách a popálenina z krku presahovala do tvárovej časti hlavy. Popáleniny boli hlbokého stupňa na 13 % povrchu tela. Pri prijatí poškodená uviedla, že si zakladala oheň pomocou riedidla a došlo k jej poliatiu a následnému vznieteniu šatstva. Priateľ ju mal hasiť a úraz sa mal stať predchádzajúci deň. Nakoľko sa mu príčina vzniku popálenín nezdala, opakovane sa pýtal pacientky na mechanizmus úrazu, či nebol odlišný, ale stále trvala na svojom. Podľa jeho názoru mechanizmus úrazu bol odlišný, ako uviedla pacientka, napríklad mala popálenú pravú ruku menej ako ľavú, aj keď bola praváčka, čo nebýva zvykom. Človek ktorý horí, sa snaží uhasiť oheň svojou dominantnou rukou, čo u pacientky bola pravá. Tiež bola zvláštna lokalizácia a izolovanosť popálenín, ktorá nezodpovedala náhodnému vznieteniu šatstva. Pacientka bola preložená na štandardné oddelenie, z ktorého samovoľne odišla a o svojom odchode nikoho neinformovala. Taktiež uviedol, že obžalovaný bol za poškodenou mimo návštevných hodín a po návšteve sa schoval vo vedľajšom boxe, kde chcel pravdepodobne niečo odcudziť. Potom medzi ním a obžalovaným vznikol konflikt a bola privolaná polícia. Pri tomto konflikte bol evidentne pod vplyvom nejakej návykovej látky a nevedel, čo robí. Po tomto incidente boli ďalšie návštevy obžalovanému povolené len za prítomnosti SBS. Toto bolo aj z dôvodu, že obžalovaný naliehal na pacientku, aby odišla z nemocnice pred prepustením. Záverom uviedol, že poškodená mu pripadala zakríknutá, submisívna a dominantne vystupoval jej priateľ. Pôsobila na neho dojmom ľahkej z manipulovateľnosti. Svedok I. P. uviedol, že od augusta 2013 do 04.12.2016 pracoval v spoločnosti Q. S. E. J. L. B. ako koordinátor pracovnej agentúry. Spočiatku s obžalovaným a poškodenou neboli v práci problémy. Neskôr sa ospravedlňovali, že nemôžu ísť do práce, že sa musia postarať jeden o druhého. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu častých absencií. Do kontaktu s obžalovaným a poškodenou prichádzal v práci, ale aj na ubytovni. V práci sa správali normálne, občas si všimol, že B. L. Y. kričí, vyvyšuje sa nad ňu a naváža sa do nej. Poškodená mu viackrát uviedla, že ju obžalovaný zbil a preto neprišla do práce. Na ich vzťahu videl, že on bol vodca a ona ho musela poslúchať. Na tele poškodenej videl modriny - na rukách, ako otlačku po stlačení. Mal vedomosť o tom, že B. Y.Á. niekoľkokrát zbil, nakoľko mu to uviedla Y.Á.. Obžalovaný mu pripadal, že má psychické problémy, niekedy bol milý a príjemný, inokedy ako keby nevedel čo robí.
Svedkyňa C. N. uviedla, že pracovala s obžalovaným a poškodenou v J. L. B. a spoločne bývali na ubytovni. Ona bývala v jednej izbe a oni v izbe oproti. Stretávali sa často, aj sa navštevovali. Uviedla, že obžalovaný často pil, drogoval a bol agresívny. V jej prítomnosti poškodenú nikdy nebil, ale vulgárne jej nadával. Poškodená často chodila v noci k nej do izby, lebo sa bála obžalovaného. Povedala jej, že chce od neho odísť, ale bála sa mu to povedať, aby ju nezbil alebo nezabil. Z ich izby sa často ozýval krik a buchot, aj niekoľkokrát do týždňa. Boli tam rozbité skrine a poškodená jej povedala, že ju obúchal o skrine, následkom čoho sa tieto rozbili. Na poškodenej videla modriny na rukách a nohách. Pokiaľ bol obžalovaný triezvy, nesprával sa násilne voči poškodenej ani voči nikomu inému, len alkohol a drogy v ňom vyvolávali agresívne správanie. Poškodená nepila ani nedrogovala, príležitostne, asi raz do mesiaca, si dala nejaký alkohol. Nikdy ju nevidela opitú ani pod vplyvom inej návykovej látky. O tom, že poškodenú obžalovaný B. podpálil, sa dozvedela od samotnej poškodenej, ktorá jej to napísala cez facebook. Svedok B. C., uviedol, že obžalovaného pozná od roku 2015 v súvislosti so zamestnaním v J. L. B. v spoločnosti Q., kde pracovali v jednej spoločnosti. Taktiež bývali na spoločnej ubytovni, pričom on býval na izbe s C. N. a obžalovaný býval s G. Y. Ďalej vypovedal obdobne, ako jeho partnerka C. N.T..
Svedok S. C. uviedol, že býva na ubytovni M. E. B. L. T.I. A., tam je aj zamestnaný. V októbri 2016 bývali obžalovaný a poškodená v izbe vedľa neho. Uviedol, že za nimi často chodili policajti a mnohokrát počul ako ju obžalovaný bije a poškodená plače. Plakávala nahlas, počul ho, ako na ňu kričí, že mu skurvila život a že je to všetko kvôli nej. Na ubytovni bývali asi tri týždne. Posledný deň, keď odchádzali, obžalovaný poškodenú veľmi zbil, pričom mu táto vravela „prečo ma stále biješ, veď som samá modrina“. Nevedel uviesť čo sa tam stalo, ale ozvala sa rana a z omietky v jeho izbe mu kus odpadol. Poškodená sa mu javila kľudná, keď bola bez obžalovaného, obžalovaný mu bol nesympatický a bol nervák. Na chodbe ubytovne sa správali normálne, ale keď boli vo svojej izbe, tak mu to pripadalo, že ju má ako bábiku na bitie, ako boxovací vak. Takmer každý deň ju bil, mal nervy, tak ju zbil, a potom bol kľud. Na poškodenej videl monokel a tiež niekedy nebola v práci. Svedkyňa S. X. uviedla, že pracuje v spol. N. N. T. C. ako vedúca smeny asi 3 roky. Obžalovaný a poškodená pracovali v ich spoločnosti, boli zodpovední, pracovné povinnosti plnili. Do práce neprišli asi 2 dni a následne poslali výpovede. Stretávala sa s nimi len pracovne, správali sa normálne. K ich súkromiu resp. k ich vzťahu sa nevedela vyjadriť. Na poškodenej si jedenkrát všimla modrinu na stehne, kedy jej uviedla, že sa jej táto stala pri práci. Svedok P. G. uviedol, že pracuje na pozícii koordinátora v personálnej agentúre. Obžalovaného a poškodenú pozná, resp. si ich pamätá, pretože im agentúra, v ktorej pracuje, viackrát sprostredkovala prácu v Č.R. O.. Tiež uviedol, že bývali v penzióne nad krčmou, ktorá bola neskôr vykradnutá, z ktorej krádeže boli obaja podozriví. S obžalovaným a poškodenou sa stretol len pracovne. Asi jedenkrát si všimol na poškodenej monokel na oku. Svedok C. X. uviedol, že v septembri a októbri 2016 býval v prenajatom byte v C. J.. Náhodne sa na autobusovom nástupišti zoznámil s obžalovaným a poškodenou. Pomohol im nájsť prácu v C. J.. Boli v kontakte kvôli práci a tiež u neho prespali. Mal vedomosť, že obžalovaný drogoval, bral pervitín, nakoľko mu ho ponúkal. Aj poškodená bola podľa neho na drogách. Obžalovaný bol voči poškodenej výbušný. Keď obžalovaný a poškodená u neho spali, vzájomne na seba kričali, vulgárne si nadávali. Poškodená mu uviedla, že obžalovaný jej zavrel ruky do dverí, že jej nadával, videl na stehnách poškodenej modriny, ktoré tam mala dlhodobo. Svedok C. Y. uviedol, že pozná obžalovaného a poškodenú asi od roku 2002-2003. Spolu trávili veľa času. Naposledy s nimi bol v lete v roku 2016, kedy odchádzali do Č.. Začiatkom roku 2017 stretol obžalovaného a tento mu povedal, že poškodená je popálená a že mala pracovný úraz. V apríli 2017 mu cez facebook písala poškodená, že popáleniny je spôsobil obžalovaný a je za to vo väzbe. Napísala mu, že ju polial benzínom a zapálil v Č.. Svedkovia X. Y., J. B., I. L. E., E. I., C. I., G. A., P. V. S. G. L. sa ku vzťahu obžalovaného a poškodenej nevedeli vyjadriť. Zranenia si na poškodenej nevšimli. Za účelom posúdenia zranení poškodenej a tiež mechanizmu vzniku zranení bol do konania pribratý znalec C.. C. T. z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodená utrpela popáleniny II. b a III. stupňa na 13 % povrchu tela, popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo, dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa. U poškodenej sa jednalo o popálenie horúcim plynom - plameňom, kde okrem priameho pôsobenia plameňa sa podieľa aj horenie šatstva. Popálenina II. b a III. stupňa sa nezhojí spontánne, vyžaduje chirurgické odstránenie nekrotických zhorených častí kože a náhradu kožnými transplantátmi. Popáleniny u poškodenej mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená, t. j. horením po obliatí horľavou látkou s následným zosilnením účinku horením šatstva, ktoré mala poškodená oblečené. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená sa mohla aj sama zapáliť, avšak mechanizmus, ktorý udávala poškodená viac svedčí pre poliatie inou osobou. Termickým poranením došlo k priamemu ohrozeniu života poškodenej, na krku sa jednalo o tzv. semicirkulárnu popáleninu, kedy bol popáleninou zasiahnutý viac ako polovičný obvod krku. Pri popáleninách III. stupňa vzniká poškodenie kože v celej hrúbke, vytvárajú sa tuhé nekrózy kože, ktoré sa sťahujú a stláčajú orgány krku, napríklad priedušnicu, čo sa mohlo prejaviť zníženým prívodom vzduchu so všetkými následkami. Bez chirurgického zákroku mohlo dôjsť u poškodenej k stavu dusenia. Na ľavom predkolení išlo o celoobvodovú popáleninu III. stupňa, kde v dôsledku stlačenia ciev končatiny vytvárajúcimi sa nekrózami došlo k zhoršeniu prekrvenia dolnej časti končatiny. Bez urgentného chirurgického zákroku mohlo dôjsť k poškodeniu štruktúr končatiny s postupným odumieraním periférnych častíc. Jedná sa o ťažkú ujmu na zdraví, pričom zranenia u poškodenej zanechajú trvalé následky vo forme hlbokých plošných jaziev.
V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu poškodenej znalkyňou C.. O. B., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u poškodenej nezisťuje duševné ochorenie v pravom zmysle slova t. j. psychózu, konštatuje u nej akcentovanú nezrelú osobnosť s rysmi zvýšenej závislosti na okolí a zvýšenej ovplyvniteľnosti, ktorá je z forézneho hľadiska považovaná za poruchu trvalú. U poškodenej sú splnené kritériá potvrdzujúce syndróm týranej osoby - pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bagatelizovanie následkov a zranení. Úzkosť, pokles nálady, insuficientné prežívanie, strach, pocity bezmocnosti a menejcennosti sa u poškodenej manifestovali v čase keď žila s bývalým partnerom - obžalovaným. Následky fyzického týrania poškodenej sú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé a znalec nevylučuje, že v priebehu rokov 2015 a 2016 bola fyzicky a psychicky týraná. Sklon k používaniu alkoholických nápojov u poškodenej nebol zistený a ani sklon k zneužívaniu omamných, prípadne psychotropných látok. Znalkyňa C.. E. Č., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých vypracovala znalecký posudok k osobe poškodenej G. Y.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že jej osobnosť je mentálne dostatočne diferencovaná a jej intelektové schopnosti zodpovedajú populačnej norme. Osobnosť je menej štruktúrovaná v emočnej oblasti, jej emocionálny život je plytší, väzby nedostatočne vrelé, je závislejšia hlavne na opačnom pohlaví, nezrelá, introvertovanejšia, subjektivisticky nastavená. Veľa očakáva od okolia, partnerov. Duševný vývoj poškodenej nie je patologicky zmenený. Poškodená bola a je schopná vnímať udalosti správne a úplne, zapamätať si ich a následne reprodukovať. Sklony k skresľovaniu v skutočnosti poškodená nemá na vedomej ani na nevedomej rovine. Tendencia nadsadzovať alebo zastierať jednotlivé okolnosti nie je prítomná. Ovplyvnenie výpovede poškodenej zo strany inej osoby sa javí nepravdepodobné, jej výpoveď nebola ovplyvnená inou osobou. Sklony ku konfabulácii neboli u poškodenej zistené. Tendenciu klamať alebo nadsadzovať možno vylúčiť, je menej pravdepodobná, preto výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú. V čase skutku sa jednalo o psychickú traumatizáciu spočívajúcu v psychickom i fyzickom traumatizovaní poškodenej, psychická traumatizácia sa u poškodenej prejavovala pocitmi neistoty, bezmocnosti, celkovej bezradnosti, obavami a úzkostným prežívaním, zníženým sebavedomím a stratou pocitu vlastnej hodnoty. V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenie
duševného stavu obžalovaného B. B. znalkyňou C.. O. B.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle t. j. psychózou. Znalkyňa u neho zistila syndróm závislosti od alkoholu - 3. vývojová fáza podľa Jellíneka a syndróm závislosti od viacerých návykových látok- marihuany, pervitínu a toulénu. Obžalovaný počas páchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný svoje konanie mohol ovládať, jeho ovládacie schopnosti mohli byť v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky znížené, ale len nepodstatne. Obžalovaný v súčasnej dobe zmysel trestného konania chápe. Navrhla uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Znalkyňa G.. C. J. z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých vypracovala znalecký posudok na psychologický rozbor osobnosti B. B.. Zo záverov posudku vyplýva, že aktuálny výkon v oblasti intelektových schopností u obžalovaného je na úrovni podpriemeru. Obžalovaný môže zlyhávať najmä pri riešení emočne nabitých situácií, jeho pozitívne emócie sú málo spontánne, negatívne prežívanie dominuje. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k resocializačnej prognóze obžalovaného v prípade uloženia trestu uviedla, že záleží ako bude osobnostne rásť, má deficity z detstva, ktoré u neho pretrvávajú, tresty svedčili o tom, že samotný výkon trestu nemal na neho resocializačný účinok. Každá záťaž však môže smerovať k tomu, že človek si to uvedomí a snaží sa zlepšiť. V danom prípade to nie je o dĺžke trestu, ale o tom, že či si uvedomí, čo sa stalo, aké ma rezervy a začne na sebe pracovať. Abstinencia mu môže pomôcť, nakoľko je to faktor, ktorý by mohol osobnosť obžalovaného posunúť do určitého regresu osobnosti.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s lekárskou správou z Fakultnej nemocnice v J., kde bola poškodená G. Y. hospitalizovaná od 27.11.2016, a taktiež fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva rozsah popálenín u poškodenej. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutky sa stali tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a že ich spáchal obžalovaný B. B., keď od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y.O. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane udieral dlaňami do tváre, strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane vulgárne nadával. Po ich odchode do Č. O. v druhej polovici novembra roku 2015 toto konanie obžalovaného voči poškodenej naďalej pokračovalo a vyvrcholilo dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách v blízkosti železničnej stanice v J. E. Č. O., kde v parku na lavičke polial poškodenú horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho jej spôsobil popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela.
Obžalovaný poprel spáchanie prejednávaného trestného činu, pričom na svoju obhajobu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou poškodenej G. Y., ktorá podrobne popísala súžitie s obžalovaným, a jednak nepriamo výpoveďami svedkov C.. J. B., C. N., S. C., P. G., G. P., C. X., C. Y., ktorý potvrdili, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný fyzicky napádal poškodenú a vulgárne jej nadával. Zranenia, ktoré boli poškodenej spôsobené obžalovaným, boli verifikované lekárskymi správami a znaleckým posudkom znalca C.. C. T.Y., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená utrpela popáleniny II. b a III. stupňa na 13 % povrchu tela, pričom popáleniny u poškodenej mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená, t. j. horením po obliatí horľavou látkou s následným zosilnením účinku horením šatstva, ktoré mala poškodená oblečené. Skutočnosť, že poškodená bola dlhodobo týraná vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne C.. O. B., ktorá uviedla, že u poškodenej sú splnené kritériá potvrdzujúce syndróm týranej osoby - pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bagatelizovanie následkov a zranení. Úzkosť, pokles nálady, insuficientné prežívanie, strach, pocity bezmocnosti a menejcennosti sa u poškodenej manifestovali v čase keď žila s bývalým partnerom - obžalovaným. Následky fyzického týrania poškodenej sú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé a znalec nevylučuje, že v priebehu rokov 2015 a 2016 bola fyzicky a psychicky týraná.
Súd pri hodnotení dôkazov taktiež poukazuje na závery odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že „pokiaľ ide o skutkové závery, tu okresnému súdu nemožno nič vytknúť, lebo vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu i kvalite a vina obžalovaného po skutkovej stránke bola ustálená predovšetkým výpoveďou
poškodenej G. Y.O., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísala spôsob spolužitia s obžalovaným, ako ju tento bil, týral, fyzicky i psychicky napádal, ako ju polial horľavinou, zapálil a pod. Na výpoveď poškodenej nadväzujú výpovede svedkov C.. J.R. B., C. N., S. C., P. G., G. P., C. X. S. C. Y.“.
Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným B. B., keď navrhol, aby súd vypočul svedkov, G. Y., R. Y., G. T., P. V., G. L., C. X., E. I., C. I., S. X., P. G. a pracovníčku oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR J. J., nakoľko súd mal dostatok dôkazov na objektívne posúdenie veci. Súd v tejto súvislosti pripomína, že obžalovaným menovaní svedkovia boli vo veci vypočutí v prípravnom konaní, časť svedkov bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní a výpovede zvyšnej časti svedkov boli na hlavnom pojednávaní prečítané za súhlasu obžalovaného.
Žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť a skutku sa dopustí závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. V danom prípade ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podľa § 123 ods. 1 ods., 2 ods., 3 písm. i) písm. f) Tr. zák. ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Zohyzdenie je každá viditeľná, nápadná, trvale zohyzďujúca zmena tela, ktorá mení vzhľad poraneného a vzbudzuje odpor a ošklivosť. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobu na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Súd konanie obžalovaného oproti obžaloby posúdil, ako jeden skutok v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože opakovane, po dlhší čas v období od 18.07.2015 do dňa jeho zadržania teda 09.01.2017 týral blízku osobu, svoju družku G. Y., spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje psychické a fyzické zdravie a takýmto konaním poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Z hľadiska úmyslu obžalovaného postačuje zistenie, že vedel, že môže svojím konaním takýto následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Na takéto uzrozumenie možno usudzovať najmä z intenzity útokov, zo spôsobu jeho vykonania. Obžalovaný sa sčasti trestnej činnosti dopustil aj mimo územia Slovenskej republiky, avšak aj v takomto prípade sa trestnosť činu posudzuje podľa nášho Trestného zákona ( § 4 Tr. zák.)
K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ priestupkovo prejednávaný nebol. Z miesta bydliska je obžalovaný charakterizovaný v tom zmysle, že je slobodný a má jedno dieťa. Ako vyplýva z odpisu
registra trestov, rozhodnutím Okresného prokurátora J. J. Č.. XPvXXX/XX X. K. X.X.XXXX bolo proti obvinenému B. B. trestné stíhanie pre prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. podmienečne zastavené so skúšobnou dobou do 15.8.2007. Doposiaľ bol dvakrát odsúdený, a to v prvom prípade ako mladistvý rozsudkom Okresného súdu J. J. Č.. T.. XT/XX/XXXX X. K.S. XX.XX.XXXX, právoplatný toho istého dňa, keď bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu pre mladistvých. Zároveň bol zaviazaný na náhradu škody a v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu J. J. Č.. T.. XT/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z uznesenia Okresného súdu J. J. D.. X.. XNt/XX/XXXXzo K. X.X.XXXX, je zistiteľné, že samosudca podľa § 121 ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného B. B. o zahladenie trestu pod sp. zn. XT/ XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX.
Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523144'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, vraždy podľa § 145 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523145'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ublíženia na zdraví podľa § 155 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523155'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523172'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523179'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523180'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo 3 alebo podľa § 181 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523181'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, brania rukojemníka podľa § 185 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523185'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zavlečenia do cudziny podľa § 187 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523187'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lúpeže podľa § 188 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523188'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, vydierania podľa § 189 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523189'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523190'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo § 191 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523191'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523199'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, sexuálneho násilia podľa § 200 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523200'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523208'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, všeobecného ohrozenia podľa § 284 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523284'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523291'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523293'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523296'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523297'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teroru podľa § 313 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo § 314 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523314'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523354'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523355'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523368'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, genocídia podľa § 418 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523418'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teroristického útoku podľa § 419 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523419'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, financovania terorizmu podľa § 419c <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d <aspi://
module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo neľudskosti podľa § 425 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523425'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a b) <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'>; inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Súd u obžalovaného neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený, nakoľko súd obžalovanému ukladal trest podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., kde táto okolnosť je už subsumovaná. Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný B. B. už bol v minulosti dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za trestné činy lúpeže podľa § 188 Tr. por., preto v danom prípade základom pre určenie trestnej sadzby a uloženie trestu za prejednávaný trestný čin je ustanovenie § 47 ods.2 Tr. zák. (tzv. zásada trikrát a dosť), pre aplikáciu ktorého boli splnené zákonné podmienky s poukazom na vyššie uvedené prechádzajúce odsúdenia obžalovaného. Ako už bolo vyššie uvedené podľa tohto ustanovenia súd páchateľovi uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (§ 47 ods.1 písm. a/ a písm. b/ Tr. zák.), inak uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Súd dôsledne skúmajúc pomery páchateľa a s poukazom na možnosť resocializácie a teda nápravy obžalovaného znalkyňou z odboru psychológia, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu na doživotie. Súd ďalej skúmal aj skutočnosť, či uloženiu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, (ktorý by inak bol súd povinný obžalovanému uložiť), nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa a je možné obžalovanému uložiť trest nižší ako 25 rokov, nie však pod hranicu 20 rokov (§ 47 ods.2, posledná veta). Súd v tomto smere dospel k záveru, že sú prítomné okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce uloženie nižšieho trestu. V tejto súvislosti je nutné poukázať na vyjadrenie znalkyne na hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla, že dĺžka trestu nie je určujúca na resocializáciu osoby obžalovaného, dôležitá bude jeho abstinencia, pričom súd mu na odporúčanie znalkyne z odvetvie psychiatria uložil ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného je postačujúce pôsobiť trestom odňatia slobody v trvaní 20 rokov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na základe návrhu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, C.. O. B., uložil obžalovanému ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný trestnú činnosť páchal pod vplyvom návykových látok, na ktorých mu bola zistená závislosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie
príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.