Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/60/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: SAPA, s.r.o., so sídlom Chmeľová 222/20, 955 01 Veľké Bedzany, IČO: 36 537 322, o vymoženie sumy 430,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. júna 2017 č.k. 4Er/1029/2013-14, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a druhým výrokom rozhodol o tom, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 9a ods. 1, § 196, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/19995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 700-1511237513-GC04/13 zo dňa 03.07.2013, pre vymoženie sumy 430,73 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 04.09.2013. Následne súdny exekútor navrhol podľa § 57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku zastavenie exekúcie, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súčasne požiadal, aby bol oprávnený podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 51,78 eur. Uviedol, že v Obchodnom vestníku (zn. OV 240/2015, deň vydania 15.12.2015) bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/8/2015 zo dňa 08.12.2015 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz. Za správcu bol ustanovený SKP, k. s., Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 44915691. Súd prvej inštancie mal za to, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného došlo podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov k zastaveniu exekučného konania priamo zo zákona (ex lege), preto o zastavení exekúcie nerozhoduje. Keďže exekúcia bola zastavená zo zákona, t.j. bez rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania a nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie samostatným uznesením. O trovách konania strán (účastníkov) rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania (v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného) nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného

poriadku, § 203 ods. 3 EP a § 262 ods. 1 tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučné konanie bolo zastavené zo zákona vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávnený. Súd preto rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

2. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svojim odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. Dôvodil tým, že exekučné konanie bolo začaté pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a tak Sociálna poisťovňa nemala byť vôbec zaviazaná na úhradu trov exekučného konania. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu. Oprávnený tiež nezavinil, že počas exekúcie sa povinný dostal do konkurzu. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 432/08-6 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého má vždy exekútor právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Keďže v zásade platilo, že trovy konania znáša povinný, exekútorovi vznikla proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemal možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobudla charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musel exekútor prihlásiť do konkurzu. Zároveň oprávnený poukázal na čl. V bod 6 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií uzavretej so súdnym exekútorom, podľa ktorého sa exekútor zaviazal, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v priebehu exekučného konania, si prihlási vzniknuté trovy exekúcie ako svoju pohľadávku do konkurzu. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nebol dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

3. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku 3, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.08.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milošovi Kabáčovi so sídlom Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Mládežnícka 325/23, oprávneným doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Topoľčany, č.k. 700-1511237513- GC04/13 zo dňa 03.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.07.2013. Následne súdny exekútor JUDr. doručil súdu prvej inštancie dňa 27.08.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej súd prvej inštancie dňa 04.09.2013 vydal poverenie. Súdny exekútor dňa 15.05.2017 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz a zároveň si vyúčtoval trovy exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

9. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Bolo nepochybné, že na majetok povinného bol Okresným súdom Nitra dňa 08.12.2015 vyhlásený konkurz, pričom uznesenie o jeho vyhlásení bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/2015 dňa 15.12.2015. Pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla ešte v júli 2013, kedy predmetné rozhodnutie oprávneného (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k zastaveniu exekučného konania podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu vyhlásenia konkurzu, zo zákona - ex lege. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje aj s odôvodnením, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo je predmetný prípad, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške, s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3 Cdo 104/2008, v prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). Súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie

aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege. K námietke oprávneného, že súdny exekútor si mal prihlásiť do konkurzu svoju pohľadávku voči povinnému s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.12.2008, sp.zn. III. ÚS 432/2008-16 odvolací súd konštatuje, že je síce pravdou, že v minulosti niektoré súdy náhradu trov exekúcie súdnym exekútorom nepriznávali práve v prípadoch vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, avšak nejednotný výklad právnej praxe bol zjednotený novelou Exekučného poriadku č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou odo dňa 01.01.2012, v zmysle ktorej exekučný súd v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného. Ide o kogentnú právnu úpravu procesného predpisu verejného práva, od ktorej sa nie je možné odchýliť ani uzatvorením dohody medzi oprávneným a súdnym exekútorom, v zmysle ktorej by si mal exekútor pohľadávku z náhrady trov exekúcie prihlásiť do konkurzu vedeného na majetok povinného.

17. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnému, ktorý bola v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania povinnému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 .

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .