Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-286-2018.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Subarea
12Co/286/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a, v spore žalobcu H. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej U. Y., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX F. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 14C/2/2017-110 z 22. mája 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,okresný súd“, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 05. 2018 určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1/3-tine parcely registra “C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., zapísanej u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, na LV č. XXX pre katastrálne územie F., obec F., okres G., dotknutého spoluvlastníckeho podielu žalovanej (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca nemá nárok voči žalovanej na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a z dôvodov hodných osobitného zreteľa úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
3. Súd prvej inštancie uviedol: ,,Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, keď dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu. Tiež súd je povinný si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a postoj strany v konaní. V súdenej veci súd dospel k záveru pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu trov konania, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne nemusí súd žalobcovi, aj keď bol v konaní úspešný, náhradu trov konania voči
žalovanej priznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl jednak v postoji žalovanej v konaní, ktorá v priebehu súdneho konania v zásade i keď pôvodne vzniesla námietky, uznala nárok žalobcu. Ďalej súd prihliadol na celkové osobné pomery strán sporu, avšak predovšetkým žalovanej, ktorá je v pokročilom veku, má XX rokov, žalobca je mladým človekom, ktorý je z hľadiska svojho veku a zdravotného stavu schopný zabezpečovať si pravidelný príjem. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou, odkázaná je len na starobný dôchodok, tiež je vdovou, je osobou odkázanou sama na seba. Tiež ako v konaní bolo zistené má vážny zdravotný stav z dôvodu ochorenia dolných končatín, čím má znemožnené možnosti pohybu. Súd ďalej pri rozhodovaní o nároku na trovy konania prihliadol i na tú skutočnosť, že sporný pozemok bol nesprávne zameraný geometricky príslušnými orgánmi, čo bolo dôvodom i vzniku spornosti právneho vzťahu medzi stranami sporu. Za týchto okolností potom súd mal za to, že sú splnené zákonné procesné dôvody v zmysle § 257 CSP, kedy výnimočne úspešnej strane sporu nemusí súd náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať“.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (II. výrok) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
5. V odôvodnení odvolania namietal výrok o trovách konania, ktorý považoval za nesprávny, nespravodlivý a dostatočne neodôvodnený. K postoju žalovanej, ktorá nakoniec nárok v konaní uznala, uviedol, že aj súdu prvej inštancie bolo veľmi dobre známe, že konanie bolo len dôsledkom neochoty žalovanej pristúpiť k dohode, na pojednávanie sa nedostavila a tvrdila, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaná bola zastúpená aj právnou zástupkyňou, ktorá si po obdržaní žaloby mala uvedomiť aj možný výsledok sporu a s prihliadnutím na dôkazy mohla vedieť, že žaloba je dôvodná. Žalovaná mohla preto uznať nárok hneď na začiatku sporu. Napriek tomu, aj počas konania, naďalej žalovaná poukazovala na to, že sporný pozemok má odkúpený a je jeho vlastníčkou. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Zvolen, sp. zn. 12 C/ 149/2003, v ktorom bolo jednoznačne skonštatované, že parcela, na ktorú žalovaná poukazuje, a je jej vlastníctvom, vznikla práve z parcely, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Preto zo strany právnej zástupkyne mala byť poučená a nárok uznať hneď. Bez zaoberania sa majetkovou sférou žalovanej, okresný súd konštatoval, že rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov konania, nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany. Takýto postup okresného súdu považoval za svojvoľný. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná je staršia osoba, dôchodkyňa, odkázaná na seba, bez akéhokoľvek skúmania jeho majetkovej sféry. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval,
6. že je mladý človek, zamestnaný a schopný si zabezpečiť pravidelný príjem, hoci žalovaná má taktiež príjem z dôchodku. Namietal konštatovanie okresného súdu o ochorení dolných končatín a vážneho zdravotného problému žalovanej, bez skúmania uvedených tvrdení, len na základe podania, bez akýchkoľvek lekárskych správ.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).
9. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14C/2/2017-110 zo dňa 22. 05. 2018 určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1/3-tine parcely registra “C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., zapísanej u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, na LV č. XXX pre katastrálne územie F., obec F., okres G., dotknutého spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 09. 2017 žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedôvodnosti nároku a z materiálnych dôvodov. Aj vo vyjadrení zo dňa 07. 12. 2017 k vyjadreniu žalobcu, žalovaná poukázala na
dobromyseľnosť v čase kúpy sporného pozemku, navrhla vykonať ďalšie dôkazy a s nárokom žalobcu nesúhlasila. Rovnaký postoj zaujala žalovaná aj na pojednávaní dňa 01. 02. 2018, ktorého sa zúčastnila jej právna zástupkyňa. Až v podaní zo dňa 21. 02. 2018 žalovaná oznámila, že vzhľadom na zdravotné problémy a vek, v krátkom čase doručí písomné podanie o uznaní nároku žalovanou. Uznanie nároku žalobcu žalovanou bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 13. 04. 2018, v ktorom zároveň navrhla, aby okresný súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v pokročilom veku žalovanej, v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave a v zlej finančnej situácií, pretože je osamotene žijúca vdova s jediným príjmom, ktorým je starobný a vdovský dôchodok.
11. Podľa ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, hoci nie v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaním práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
13. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania nerozhodol správne aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Žalovaná nárok žalobcu od začatia sporu popierala, k uznaniu nároku došlo až počas konania, po vykonaní dokazovania a bez akéhokoľvek zdôvodnenia uznania.
14. Odvolací súd nesúhlasí so záverom okresného súdu, ktorý dôvody hodné osobitného zreteľa videl v postoji žalovanej, pretože z obsahu spisu táto skutočnosť nevyplýva. Žalovaná nárok žalobcu popierala a až počas sporu žalovaná uznala nárok žalobcu. Skutočnosť, že žalovaná je vo veku XX rokov, má zdravotné problémy, je vdovou, poberá starobný dôchodok, nie sú relevantným dôvodom na to, aby úspešnému žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Ako už bolo uvedené, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada nielen na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu v odvolaní, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neposúdil komplexne okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania. Na rozhodovanie o náhrade trov nesprávne aplikoval ustanovenie § 257 CSP.
16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pretože u žalobcu išlo o plný úspech vo veci, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania (II. výrok) podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil.
19. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, a preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).