Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/10/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, H., proti žalovanému: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. H. XXXX/XX, A., o zaplatenie 9.465,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.799,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 12.11.2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2011 po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 18C/10/2012-311 zo dňa 13.07.2017 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil a) náhradu za bolesť vo výške 1137,- eur, b) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500,- eur, c) náhradu za stratu zárobku vo výške 166,47 eur, d) náhradu nákladov spojených s liečením škody na zdraví vo výške 43,16 eur, majetkovú ujmu ako náhradu škody za poškodenie ošatenia a obuvi vo výške 112,76 eur a náhradu škody za stratu zlatých šperkov vo výške 900,- eur, nemajetkovú ujmu za spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené šperky po dobu viac ako 8 rokov vo výške 800,- eur, za morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena vo výške 5305,72 eur a za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur, úrok z omeškania vo výške 9,5 %, od 12.11.2011 z celkovej sumy 9465,11 eur až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, ktorý bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca vyzval žalovaného dňa 24.10.2011 na zaplatenie škody v lehote 15 dní, výzvu žalovaný prevzal dňa 27.10.2011. Na základe súhlasu žalovaného pripravil žalobca Dohodu o uznaní dlhu, ale žalovaného ju neprišiel v dohodnutý deň podpísať, ani škodu nezaplatil.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2013 špecifikoval žalobca: a) morálnu a citovú ujmu vzniknutú stratou zlatých šperkov a nemožnosťou ich používania už viac ako 4 roky čo žalobca odôvodnil tým, že pri spáchanom trestnom čine žalobca stratil zlaté šperky, keď utekal z miesta činu cez potok A.. Jednalo sa o zlaté šperky vyrobené na zákazku v R. H. v roku XXXX (retiazka) a XXXX (prívesok s motívom, ktorý sa bežne nepredával. Vzhľadom k tejto skutočnosti aj cena

za zhotovenie bola v tom čase nadpriemerná. K týmto šperkom zhotoveným na zákazku mal žalobca vlastný citový vzťah. Z tohto dôvodu ani v prípade zhotovenia nových šperkov zo strany páchateľa mu nemôže vykompenzovať citovú a morálnu stratu k týmto pôvodným šperkom. Nemajetkovú ujmu za stratu zlatých šperkov preto žalobca vyjadril sumou 500 eur. b) fyzickú traumu (tzv. bolestné) vzniknuté pri ujme na zdraví (zlomenina nadočnicového oblúka, nosovej prepážky a poškodenie zubov) a psychickú traumu žalobca odôvodnil tým, že v trestnom konaní bol vypracovaný súdnoznalecký posudok znalcom z odboru traumatológie MUDr. Koroczom. V tomto boli zranenia spôsobené trestným činom ohodnotené na sumu 1 132,-eur. Táto suma však nezahŕňa poškodenie horných zubov, pretože poškodenie chrupu neposudzuje a neohodnocuje traumatológ. Sumu určenú v súdnoznaleckom posudku vo výške 1 132 eur treba chápať ako tzv. bolestné, ktoré vyjadruje fyzickú traumu. Súdnoznalecký posudok nezahŕňa spôsobenú psychickú traumu, ale len fyzickú. Psychickú traumu vyvoláva každé zranenie, pričom žalobcove zranenia boli stredného charakteru. Obe tieto zložky - fyzická aj psychická trauma - mu spôsobili obmedzenia v rodinnom aj profesionálnom živote, napr. nemožnosť venovať sa rodine, práci, svojim záľubám atď. Jej následky sa prejavili už pri pobyte vo fakultnej nemocnici. Tri dni po hospitalizácii chcel ošetrujúci lekár MUDr. Urban poslať žalobcu domov. Žalobca to odmietol, lebo mal problémy s motorikou po zranení hlavy a opustenie nemocnice vyvolávalo v ňom strach zo stretnutí s páchateľom na ulici, lebo tento sa mu bezprostredne po spáchaní činu pred svedkom vyhrážal, že mu ešte „naloží“ (ďalšie fyzické násilie). Z týchto dvoch dôvodov ukončenie hospitalizácie rázne odmietol, na čo ho MUDr. Urban nechal vyšetriť psychológom. Ďalšou skutočnosťou prameniacou zo spôsobenej psychickej ujmy je fakt, že od fyzického prepadnutia žalobca chodí ozbrojený. Z uvedených dôvodov k fyzickej traume je potrebné prirátať aj nemajetkovú ujmu za psychickú traumu. Za spôsobenú psychickú traumu požaduje žalobca náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.178,72 eur. Obe tieto zložky - fyzickú traumu (tzv. bolestné) a psychickú traumu vyjadruje žalobca sumou 3 310,72 eur. c) morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena odôvodnil žalobca tým, že v dôsledku násilného trestného činu mu boli spôsobené krvné podliatiny pod oboma očami, dokonca pod pravým okom mal viditeľnú krvnú podliatinu ešte aj pri vyšetrení u súdneho znalca tri mesiace po spáchaní trestného činu. V dôsledku výrazných krvných podliatin sa ho ľudia pýtali na príčiny ich vzniku, či sa pobil. Z tohto dôvodu im musel vysvetľovať, že bol prepadnutý. Následne sa pýtali na dôvod prepadnutia. Keďže žalobca bol prepadnutý z dôvodu, že páchatelia ho označili za úchyláka, vznikali pre neho trápne situácie a nie všetci ľudia môžu uveriť len jeho vysvetleniam. Nemajetkovú ujmu v tomto bode žalobca vyjadril sumou 500 eur. d) nemajetkovú ujmu žalobca žiada aj za stres vyvolaný z možnej operácie, na rozhodnutie o ktorej musel čakať tri dni. Pri fyzickom násilí mu boli spôsobené zranenia vyžadujúce hospitalizáciu v nemocnici. Na vizite v nasledujúci deň. t. j. v sobotu 28.06.2008 bol prítomný aj primár MUDr. Kuchta, ktorý hmatom skúšal rozsah fraktúry nadočnicového oblúka a po tom konštatoval, že bude treba počkať do pondelka, aby sa ukázalo, či bude potrebné kosť operovať. Takáto správa spôsobovala žalobcovi psychickú ujmu

- stres. Tohto sa zbavil až v pondelok, keď sa ukázalo, že kosť nebude potrebné operovať. Nemajetkovú ujmu v tomto bode vyjadril žalobca sumou 200 eur. e) morálna ujma bola spôsobená žalobcovi aj označením jeho osoby za úchyláka masturbujúceho na verejnosti, ako ho žalovaný označoval pravidelne počas trestného konania Z trestného konania vyplýva, že na mieste činu a ani na inom mieste sa žiadne erotické časopisy nenašli napriek tomu, že bezprostredne po spáchaní trestného činu robili ohliadku príslušníci polície. O týchto obvineniach sa dozvedel aj služobný úrad žalobcu, najmä jeho priamy nadriadený, ktorý bol po návšteve v zdravotníckom zariadení povinný celú udalosť písomne nahlásiť Generálnemu riaditeľovi Colného riaditeľstva SR. Táto povinnosť mu vyplývala z interných predpisov. Samozrejme zisťoval aj podrobnosti o dôvodoch prepadnutia žalobcu, ktoré mu boli vysvetlené. Orgány činné v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-82/2-OVK-TT-2013 žalobcu považujú do dnešného dňa za úchyláka. Jedná sa o trestné konanie, ktoré nasledovalo po podaní žalobcaových trestných oznámení zo dňa 28.06.2012. Tieto trestné oznámenia orgány činné v trestnom konaní odmietli uznesením ČVS: ORP-82/2-OVK-TT-2013 a žalobcovu následnú sťažnosť voči uzneseniu odmietla Okresná prokuratúra Trnava uznesením I Pn 727/12 - 25 z 19.03.2013, z ktorého vyplýva, že ,,Doposiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by výpovede vyššie uvedených osôb o obnažovaní sa oznamovateľa na verejnosti neboli pravdivé.“ Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že napriek skutočnosti, že žalovaný O. neustále klamal, orgány činné v trestnom konaní mu dali za pravdu. Stotožnili sa s jeho lživou výpoveďou napriek tomu, že žiadne časopisy sa na mieste činu nenašli. Svedkovia G. O. a U. D. boli do trestného konania vedeného voči žalovanému pribratí účelovo. Ich svedectvá mali znížiť nežiaduce následky vykonaného trestného činu žalovaného a poskytnúť alibi na jeho spáchanie. K požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy

žalobca zdôraznil, že sa jedná o neodstrániteľnú ujmu, čo znamená, že sa jedná zo strany žalovaného o spôsobenie absolútnej škody. Aj z posudzovania jeho osoby ako úchyláka zo strany orgánov činných v trestnom konaní takmer 5 rokov po spáchaní trestného činu možno vyvodiť odôvodnený záver, že sa jedná o nezvratný stav Tejto skutočnosti musí zodpovedať aj priznaná výška nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000 eur. f) znevýhodnenie postavenia žalobcu pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie výsluhového dôchodku vplyvom dlhšej dočasnej práceneschopnosti žalobca odôvodnil tým, že na jeho sociálne zabezpečenie ako príslušníka Finančnej správy SR sa vzťahuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov, podľa ktorého sa dočasná neschopnosť sa už nezapočítava do doby služobného pomeru colníka. V dôsledku trestného činu žalovaného a následnej dočasnej neschopnosti mu vznikne nárok o 28 dní neskôr, akoby tomu bolo v prípade, že k spáchaniu trestného činu nedôjde. Nemajetkovú ujmu v tomto bode žalobca vyjadril sumou 200 eur. g) ujma vzniknutá znížením funkčnosti predných horných zubov z dôvodu nemožnosti och používania pri hryzení najtvrdších druhov potravy a výdavky na prípadné opravy do budúcnosti z dôvodu opotrebovania materiálu použitého na dorovnanie dĺžky zubov žalobca odlvodnil tým, že pri fyzickom útoku voči nemu prišlo aj k poškodeniu horných predných zubov - rezákov a to tým spôsobom, že sa mu odlúpili zakončenia, t. j. rezné koncové plochy. Oprava poškodených predných horných zubov stála 1 x 24,90 eur a opätovná oprava 18,26 eur. Vzhľadom k tomu, že takto vykonaná oprava podlieha opotrebovaniu, je potrebné ju pravidelne po 2-3 rokoch obnovovať a výška opráv za stomatologické výkony má rastúcu tendenciu do budúcnosti. Funkcia horných zubov - predných rezákov sa znížila a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca má už len 20 zubov, zohráva táto skutočnosť ešte väčšiu škodu, preto nemajetkovú ujmu v tomto bode vyjadril sumou 50 eur. h) nemožnosť robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný čin, pretože páchateľ bol niekoľko rokov neznámy. Keďže sa jednalo o násilný trestný čin s dobou liečenia takmer 1 mesiac, pokiaľ nebol známy páchateľ a právoplatne odsúdený, nemohol žalobca zo strachu z opätovného napadnutia navštevovať pravidelne tento hájiček pri rieke A. za účelom vychádzok. Tento navštevoval pravidelne 3 - 5 týždenne aj z dôvodu, že bol najbližšie k jeho bydlisku. Po fyzickom prepadnutí jeho osoby bol nútený minimálne ďalšie 4 roky robiť vychádzky do odľahlejšieho parku, ktorý sa nachádza až v G. O.. Tento je však vzdialený autom 7 km. Z tohto dôvodu mu vznikli podstatne zvýšené náklady na prepravu, pretože bol nútený využívať motorové vozidlo. Hájiček pri potoku A. je vzdialený od jeho bydliska 1 km a občas sa tam žalobca dopravil aj bez motorového vozidla. Ani v dnešnej dobe túto lokalitu nenavštevuje, pretože objednávatelia tohto trestného činu neboli zistení. A všetky dôvodné indície a stopy vedú k tomu, že týmito objednávateľmi boli osoby z prostredia Penziónu D. O., ktorý sa nachádza 150 m od miesta činu. Nemajetkovú ujmu v tomto bode vyjadril sumou 500 eur. Celkovú náhradu škody vo výške 9.465,11 eur tvorí majetková ujma v bodoch a) až d) v požadovanej sume 754,39 eur a nemajetková ujma v bodoch a) až g) v požadovanej sume 8 710,72 eur. Podaním doručeným súdu dňa 15.8.2016 žalobca odkázal na podanie zo dňa 10.5.2014 a spresnil, že požaduje náhradu za bolesť vo výške 1 137,- eur. Táto bola určená súdnoznaleckým posudkom, ktorý vypracoval MUDr. Korocz, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za odškodnenie trvalého zdravotného poškodenia, ktoré má nepriaznivé následky pre výkon životných úkonov, uspokojovanie životných potrieb alebo uplatnenie pri styku s ľuďmi (bez ohľadu na to, či ide o viditeľné poškodenie). Peňažné odškodnenie trvalého zdravotného poškodenia (zubov) vo výške 500,- eur za zníženie funkčnosti predných zubov a ďalšie opravy zubov v budúcnosti, stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti vyčíslená vo výške 166,47,- eur, náklady spojedné s liečením škody na zdraví spočívajúce v oprave poškodených zubov vo výške 43,16 eur. Suma 900,- eur je potrebná na vyhotovenie nových šperkov v rovnakej kvalite. Náhrada škody za poškodenie ošatenia a obuvi je 112,76 eur, majetová ujma na veciach je 1 012,76 eur. Nemajetkovú ujmu tvorí 800,- eur za morálnu a citovú ujmu vzniknutú stratou zlatých šperkov a nemožnosťou ich používania viac ako 8 rokov. Morálna ujma spôsobená znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrého mena je v dôsledku krvných podliatin pod oboma očami trvajúce 3 mesiace. Žalovaný žalobcu v trestnom konaní označil za „úchyláka masturbujúceho na verejnosti a odhaľujúceho sa pred deťmi“, nejestvuje jediný dôkaz o týchto tvrdeniach, za čo požaduje 5 305,72 eur. Za stres vyvolaný z možnej operácie, na rozhodnutie o nej musel čakať tri dni, požaduje 500,- eur.

4. Žalovaný k návrhu žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil súdu potrebné doklady, a to lekársku správu z nemocnice, stomatológie, doklady o oblečení. Stratené veci sa podľa vyšetrovateľa našli. Čo sa týka zlatých šperkov, odmieta zaplatiť akúkoľvek čiastku. Žalobca si mohol vymyslieť, že tieto šperky v čase trestného činu mal pri sebe, nijako to nedokázal. Ako aj on uviedol, stratil ich sám. Čo sa týka zubov, tieto

problémy si mohol žalobca spôsobiť sám pri preskakovaní potoku Parná. Žalovaný odmietol aj ostatné nároky žalobcu zaplatiť a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne W. G., znalca MUDr. Amir Amiry Manesha, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.04.2011 č.l. 10, potvrdením Finančného riaditeľstva SR č.l. 31, príjmovým pokladničným dokladom č. 641 č.l. 32, príjmovým pokladničným dokladom č. 1476 č.l. 32, znaleckým posudkom č. 8/2012 č.l. 74, doplnením znaleckého posudku č.l. 103, odpoveďou Finančného riaditeľstva SR č.l. 147, znaleckým posudkom č. 4/2014 č.l. 178, znaleckým posudkom č. 32/2008 č.l. 57 zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011 a s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, svojim návrhom sa domáha nemajetkovej ujmy a skutočnej škody, ktorá pozostáva zo zníženia vážnosti ľudskej dôstojnosti a osobnej cti v dôsledku spôsobených zranení a tiež bolestné. Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur a ďalej sa voči žalovanému domáha zaplatenia škody vo výške 465,11 eur, ktorá mu bola spôsobená na veciach. Svojho nároku voči žalovanému sa domáha z dôvodu, že žalovaný mu škodu spôsobil trestným činom, pre ktorý bol právoplatne odsúdený Okresným súdom v Trnave a to trestným rozkazom zo dňa 28.04.2011, č.k. 5T/27/2011. Nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje voči žalovanému, predstavuje sumu 9.000,- eur, v tejto sume je zahrnutá aj jeho ujma na zdraví, uvedená ujma na zdraví u neho predstavuje zníženie jeho ľudskej dôstojnosti a vážnosť tak, ako uviedol na začiatku. Uvedeného nároku sa domáha na základe toho, že chodil 3 mesiace s monoklami, ľudia sa ho pýtali na príčinu, žalobca hovoril pravdu, teda že bol prepadnutý. Túto ujmu mu spôsobil žalovaný sám. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, túto rozpísal v podaní zo dňa 15.05.2012 a na tomto trvá. Žalovaný nehovorí pravdu, krivo ho obviňuje, že masturboval, toto sa nezakladá na pravde, nič také sa nepreukázalo ani v trestnom konaní. Pokiaľ ide o retiazky, ktoré stratil pri skutku, nemá vedomosť o tom, že sa nejaké našli, jemu žiadne retiazky vrátené neboli, p. G. ho ohľadne tohto nekontaktoval. Pokiaľ ide o poškodené, resp. stratené veci, pri skutku bola stratená zlatá retiazka, s príveskom turecký polmesiac, o váhe 8,35 gramu, rýdzosti 585/1000 o dĺžke asi 70 cm, prívesok obdĺžnikového tvaru rozmerov 25 mm x 19 mm s vyobrazením polmesiaca s malou 5-cípou hviezdou o váhe asi 4 gramy. K tejto škode došlo zrejme tak, že žalovaný mu retiazku roztrhol, táto bola roztrhnutá pri fyzickom útoku žalovaného na jeho osobu a k strate došlo, keď utekal cez potok, retiazka spadla do potoka. Túto retiazku mu vyrábal R. D.. H., na doklade, ktorý predložil, je uvedená iba hodnota práce, nakoľko retiazka bola zhotovená z žalobcaovho vlastného zlata, ktoré R. dodal. Za vyhotovenie prívesku zaplatil 920,- Kčs a za zhotovenie retiazky platil 880,- Kčs. Podľa jeho odhadu hodnota zhotovenej retiazky bola 8.000,- Kčs a prívesku 3.500,- Kčs. Pokiaľ ide o škodu na veciach, ktoré mal oblečené, tak obuv do prírody - tenisky boli zničené celkom, nakoľko v týchto prebehol cez potok, kde bolo blato, tenisky doma oprali, avšak vyprať sa nedali, tenisky vyhodil. Žalobca si nepamätá, akú značku tričko malo, bolo modrej farby s bielymi pruhmi na rukávoch a trošku s červeným, tričko mal asi 10 mesiacov, tričko kúpil za 699,- Sk, o tomto doklad nemá a nepamätá si, čo na tričku bolo poškodené, Tričko vyhodil on. Nohavice boli šuštiakové, červenej farby, roztrhali sa o skaly, keď ležal na zemi pri útoku žalovaného, tieto mali tiež asi 10 mesiacov, ako nové stáli 999,- Sk, doklad o tomto nemá. Doklady o zakúpení týchto vecí po pol roku vyhodil, pretože predajcovia neuznávali reklamácie po pol roku. Pri fyzickom útoku zo strany žalovaného dostal od neho päsťou do tváre niekoľkokrát, došlo u neho k poškodeniu na špičkách predných zubov, tieto zuby mal už 2-krát opravované v dôsledku útoku žalovaného. Oprava zubov vždy vydrží asi 2-3 roky, takže aj do budúcna každé 2-3 roky bude chodiť k zubárovi dať si opraviť špičky predných zubov. Z titulu poškodenia zubov si teda uplatňuje 1 x 24,90 eur a opätovná oprava 18,26 eur. Keďže do konca života každé 2-3 roky sa bude musieť táto oprava zubov opakovať, zahrnul tento nárok do nemajetkovej ujmy v sume 9.000,- eur. V nemajetkovej ujme je ďalej zahrnuté bolestné v dôsledku zranení, pokiaľ ide o bolestné, súdu o výške bolestného doloží znalecký posudok. Žalobca si zníženie funkčnosti predných zubov neuplatňuje z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ale z titulu nemajetkovej ujmy, výšku uviedol iba odhadom, je na úvahe súdu akú výšku mu prizná.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, žiada aby súd návrh zamietol. Je pravdou, že sa voči žalobcovi dopustil trestného činu ublíženia na zdraví dňa 27.06.2008, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Pokiaľ ide o škodu na veciach, náhrady ktorej škody sa žalobca domáha, vyšetrovateľ Kuhajda sa vyjadril, že tieto veci sa našli. Nie je ochotný zaplatiť žalobcovi ani nemajetkovú ujmu, nakoľko žalobca vážnosť stratil svojím konaním. Žalovaný osobne v uvedený deň, t.j. 27.06.2008

videl, že žalobca onanoval pri potoku v C. D. A.. Z uvedeného dôvodu, že žalobcu videl onanovať, mu ublížil na zdraví. Vybil žalobcu preto, lebo nemá čo robiť medzi ľuďmi, má byť zavretý v ústave a liečiť sa. Žalovaný vie o tom, že žalobca toto robil aj v minulosti, lebo mu toto hovorili aj upratovačky, ktoré robili na mlyne, báli sa chodiť potom z roboty domov. Pohľadávku žalobcu neuznáva, žiada v tejto časti návrh zamietnuť, v čase skutku nevidel, že by mal žalobca retiazku. Navyše žalobca najskôr tvrdil, že mal retiazku s príveskom v tvare raka, teraz tvrdí niečo iné. Žalovaný mal na sebe komplet šuštiakovú súpravu červeno-čiernej farby, takže nemohlo byť poškodené tričko. Je pravdou, že žalobca prebehol cez potok, ale žalovaný si myslí si, že týmto nemohlo dôjsť k poškodeniu topánok. Z uvedeného dôvodu nie je ochotný žalobcovi uhradiť škodu, ktorú si uplatňuje z titulu zničenia alebo poškodenia obuvi a oblečenia. Pokiaľ ide o poškodenie zubov, udrel žalobcu do tváre, avšak určite ho neudrel do zubov. Zranenia na zuboch si mohol žalobca spôsobiť tak, že pri úteku mohol spadnúť.

8. Svedkyňa W. na pojednávaní uviedla, že po úraze, ktorý utrpel jej manžel, ktorý mu spôsobil žalovaný, mal na tvári viditeľné tmavo fialové podliatiny, celú tvár mal dobitú, opuchnutú, bol na to dosť nepríjemný pohľad. Každý si hneď všimol, že sa mu muselo niečo vážne prihodiť. Podliatiny na tvári mal manžel veľmi dlho, trvalo to aj tri mesiace. Ich syn mal v tom čase 12-13 rokov, bol v šoku z toho, keď videl otca v takom stave, v akom bol. Svedkyňa synovi vysvetľovala, čo sa stalo, tento nevedel pochopiť ako sa môže stať taká vec, že niekto sa ide prejsť a že ho niekto zbije. Susedia ako aj rodina sa jej pýtali, čo sa stalo manželovi. Svedkyňa rodine povedala, že manžel mal nehodu, bližšie toto nešpecifikovala. Bolo to dosť nepríjemné, navyše sa tiež bála, že sa niečo podobné môže stať aj jej. Pokiaľ ide o okolie, myslí hlavne susedov, boli tiež z toho vyvedení z miery. Susedia sa iba tak všeobecne pýtali, čo sa stalo manželovi. Týmto povedala, že manžel bol napadnutý inou osobou, žiadne konkrétnosti ohľadne skutku neuvádzala, nechcela o tom hovoriť, nakoľko jej z toho nebolo dobre. Svedkyňa bližšie o okolnostiach čo sa stalo povedala iba jednej kamarátke, tejto povedala, že jej manžela napadol žalovaný. Tejto povedala, že žalovaný napadol jej manžela z dôvodu, že údajne mal masturbovať, resp. obnažovať sa. Okrem jej kamarátky o príčine prečo bol žalobca napadnutý, nehovorila nikomu.

9. Znalec MUDr. Amir Amiry Manesh, PhD. na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomne podaného znaleckého posudku. Skontaktoval sa aj s ošetrujúcim lekárom žalobcu, mal k dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu a tiež mal k dispozícii vyjadrenie MUDr. Šima. Žalobcu pozval na vyšetrenie, avšak tento sa na vyšetrenie nedostavil, napísal, že nemohol. Na predmetných zuboch, funkčnosť, ktorých znalec posudzoval, boli defekty už pred úrazom, rozsah poškodenia v dôsledku úrazu bol v poškodení časti zubov - skloviny, ale nie korunky. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára zuby boli vitálne a bez kývavosti - jednalo sa o vyjadrenie MUDr. Šima. Predmetné zuby boli ošetrované ešte raz po úraze v roku 2008, ako dôvod v zdravotnej dokumentácii bol uvedený hlboký kaz. Od roku 2008 do roku 2014 zuby boli síce opätovne ošetrené, ale zo zdravotnej dokumentácie vyplýva ako dôvod ošetrenia, že sa jedná o zubný kaz. Z uvedeného vyplýva, že predmetné zuby boli už pred úrazom oslabené v dôsledku zubného kazu. Pri úraze sa zub zlomil, ale jednalo sa o zub, ktorý bol oslabený pred úrazom. Po úraze zub bol stále na svojom mieste, bez kývavosti, bol vitálny, bol len citlivý na chemické a termické podnety, čo je normálne. Následné ošetrenie predmetného zuba nesúviselo s úrazom, ale s tým, že na zube vznikol zubný kaz.

10. Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.04.2011 č.l. 10 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 27.06.2008 v čase o 12.15 hod., pri unimobunke nachádzajúcej sa na poľnej ceste pri potoku A. vo vzdialenosti 60 m od hlavnej cesty medzi H. a C. kde fyzicky napadol poškodeného O. takým spôsobom, že do neho sotil a opakovane najmenej dvakrát ho udrel päsťou ľavej ruky do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím mu spôsobil zlomeninu čelovej kosti vpravo, zakrvácanie pravej čelovej dutiny, zakrvácame do pravej čuchovej dutiny, zlomeninu nosa bez posunu úlomkov, zlomeninu korunkovej časti oboch horných rezákov, pomliaždenie tváre s krvným výronom okolo pravého oka, pomliaždenie pravého lakťa, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 týždne, za čo bol žalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov.

11. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR na č.l. 31 vyplýva, že žalobca je v služobnom pomere Colného úradu Trnava, pracovná neschopnosť v dobe od 27.6.2008 do 25.7.2008 v trvaní 21 pracovných dní spôsobila žalobcovi stratu na čistom príjme vo výške 166,46 eur.

12. Z príjmového pokladničného dokladu č. 1476 na č.l. 32 vyplýva, že dňa 20.11.2008 zaplatil žalobca MUDr. Anne Kadlicovej, stomatologičke sumu 750 Sk.

13. Z príjmového pokladničného dokladu č. 641 na č.l. 32 vyplýva, že dňa 24.5.2011 zaplatil žalobca MUDr. Anne Kadlicovej, stomatologičke sumu 18,26 eur.

14. Zo znaleckého posudku č. 8/2012 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom, CGA, na č.l. 74 vyplýva, že všeobecná hodnota zlatej retiazky a zlatého prívesku je 453 eur.

15. Z odpovede Finančného riaditeľstva SR č.l. 147 vyplýva, že rok 2008, kedy bol žalobca dočasne práceneschopný, nepatrí k príjmovo najlepším ukončeným kalendárnym rokom, preto by na výšku výsluhového dôchodku nemal vplyv.

16. Zo znaleckého posudku č. 4/2014 vypracovaného znalcom MUDr. Amir Amiry Manesha, PhD. na č.l. 178 vyplýva, že po adekvátnom stomatologickom ošetrení a správnej a pravidelnej hygiene pacienta funkčnosť ani estetika zubov nie je znížená. Po úraze museli byť síce zuby opätovne ošetrované, ale nie len z dôvodu úrazu, ale i kariéznych lézii a to i na ostatných, úrazom nepostihnutých plôškach. Nakoľko zuby neboli zdravé ani pred úrazom a zo zdravotnej dokumentácie je zrejmá iba lokalizácia výplní, ale nie ich rozsah, nie je možné určiť bodmi sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Zo znaleckého posudku č. 32/2008 vypracovaného znalcom MUDr. Alexandrom Köröczom na č.l. 57 spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/27/2011 vyplýva, že u žalobcu sa jednalo o ľahký úraz, zranenie sa zhojili bez trvalých následkov, zranenie predných zubov bude vyliečené definitívnym ošetrením stomatológom. Bodové ohodnotenie zranení podľa zákona č. 437/2004 Z.z. vrátane zlomeniny dvoch zubov predstavuje 85 bodov, čo spolu vo finančnej čiastke predstavuje sumu 34.250,-Sk.

17. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, keď výsluch strany možno nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Žalovaný bol už v konaní vypočutý, žalobca mu mohol klásť otázky, v konaní nevyšli najavo ďalšie nové tvrdené skutočnosti. Súdu sa napokon ani nepodarilo žalovaného predvolať z adresy označenej v registri obyvateľov, ani z inej adresy a tak zabezpečiť jeho prítomnosť.

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

19. Súd rozsudkom č.k. 18C/10/2012-238 zo dňa 1.4.2015 priznal žalobcovi bolestné vo výške 1 137,- eur, náhradu škody za opravu zlomených predných zubov vo výške 43,16 eur, náhradu škody za všeobecnú hodnotu zlatého šperku 453,- eur, stratu na čistom príjme z titulu náhrady škody vo výške 166,47 eur. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 8.5.2015, preto súd vo výroku I. konanie v tejto časti zastavil podľa § 230 CSP, keďže ide o vec, o ktorej sa právoplatne rozhodlo a nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Predmetom konania tak po zastavení konania vo výroku I. tohto rozsudku zostal nárok žalobcu na:

- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 500,- eur,

- náhradu škody za poškodenie ošatenia a obuvi vo výške 112,76 eur,

- náhradu škody za stratu zlatých šperkov vo výške 447,- eur,

- nemajetkovú ujmu za spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené šperky po dobu viac ako 8 rokov vo výške 800,- eur,

- morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena vo výške 5 305,72 eur

- morálnu ujmu za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur,

- úrok z omeškania vo výške 9,5 %, od 12.11.2011 zo sumy 7 665,48 eur do zaplatenia.

21. V tejto časti súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba vo zvyšku nie je dôvodná. 22. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, zo znaleckého posudku č. 4/2014 vyplýva, že funkčnosť ani estetika zubov nie je znížená, nakoľko zuby neboli zdravé ani pred úrazom, nie je možné určiť bodmi sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Súd môže vychádzať iba z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, taký posudok súd nemá k dispozícii. Neexistenciu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno nahrádzať nárokom na nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti. Zlomenina dvoch zubov bola ohodnotená znaleckým posudkom č. 32/2008. Bolestné, ako aj škoda za opravu zlomených predných zubov boli žalobcovi priznané. Uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti nenahrádza, nedopĺňa ani nerozširuje rozsah náhrady škody podľa ustanovenia § 442 a nasl. (resp. § 420 a nasl. , keďže ide o celkom samostatné nároky podmienené rôznou sférou ochrany, ktorú poskytuje Občiansky zákonník. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2007, sp. zn. 30 Cdo 154/2007). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods. 1 alebo podľa § 372 Zákonníka práce sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby, a preto ich nemožno uplatniť na základe totožných skutkových tvrdení (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5. mája 2010, sp. zn. 1 Co 2/2010). 23. Pokiaľ ide o poškodenie ošatenia a obuvi vo výške 112,76 eur, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal hodnotu vecí, ktoré mali byť poškodené, doklady o zakúpení poškodených vecí (oblečenia) už nevlastní. Žalobca tvrdil, že ak mal súd pochybnosti o poškodení vecí, mohol dať vyhotoviť súdnoznalecký posudok, súd si nesplnil svoju povinnosť, k čomu súd uvádza, že nie je úlohou súdu z vlastnej iniciatívy vytvárať dôkazy v prospech alebo neprospech procesných strán, ak chcel žalobca preukázať poškodenie vecí a ich hodnoty, mal možnosť predložiť vlastný posudok alebo navrhnúť jeho vyhotovenie.

24. Pokiaľ ide o náhradu škody za stratu zlatých šperkov prevyšujúcu už priznanú časť v sume 447,- eur, súd uvádza, že žalobca už bol odškodený na základe znaleckého posudku č. 8/2012. Žalobca namietal správnosť znaleckého posudku, nespokojnosť žalobcu s výškou hodnoty zlatých šperkov neznamená nesprávnosť hodnoty vyčíslenej znalcom, žalobca nepredložil iný znalecký posudok, ktorý by tieto závery spochybnil, alebo vyvrátil, napokon sám žalobca pripustil, že „cena za zhotovenie bola aj v tom čase nadpriemerná“ (č.l.114). Po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 18C/10/2012-311 zo dňa 13.7.2017 zostala predmetom sporu len náhrada škody zlatých šperkov, preto sa súd nezaoberal námietkou žalobcu, že uvedenie veci do pôvodného stavu má prednosť pred náhradou škody, keď suma 453,- eur podľa názoru žalobcu nepostačuje na vyhotovenie zlatých šperkov. 25. Účelom žaloby na ochranu osobnosti je poskytnúť ochranu osobe, do ktorej osobnosti bolo neprávom zasiahnuté, za účelom dosiahnutia morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia, resp. v prípade závažnejších zásahov satisfakcie finančnej v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Občiansky zákonník pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje

3 prostriedky občianskoprávnej ochrany a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušne morálne satisfakcie treba uprednostniť. V prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Súd konštatuje, že žalobcovi sa dostalo morálneho zadosťučinenia v podobe trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k. 5T/27/2011-198 zo dňa 28.4.2011 právoplatného dňa 8.6.2011, trest uložený žalovanému predstavuje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení peňažnej satisfakcie podľa ustanovenia § 13 ods. 2 treba prihliadnuť na zadosťučinenie, ktoré poškodený dostal (prípadne má dostať) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 vo forme morálneho zadosťučinenia (t.j. vo forme nemajetkovej, resp. morálnej satisfakcie). (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. júna 2006, sp. zn. 30 Cdo 1088/2005). 26. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu za spôsobenú citovú a morálnu ujmu za nemožnosť používať stratené šperky po dobu viac ako 8 rokov vo výške 800,- eur, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30Cdo 2072/2007, podľa ktorého: Ak žaloba zásah do osobnostných práv vyvodzovala z tvrdenej straty niektorých kompaktných diskov, z poškodenia ich obalov, resp. zo straty ďalších predmetov s tým, že v dôsledku toho došlo k zásahu okrem iného do citovej sféry žalobcu, keďže neoddeliteľnou súčasťou jeho života bola zberateľská činnosť týchto hudobných nosičov, treba konštatovať, že je nepochybné, že osobnosť fyzickej osoby vymedzuje okrem iného aj jej vnútorný vzťah k záľubám, rovnako ako k prežívaniu ich realizácie. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že prípadný zásah napríklad do hmotného substrátu, prostredníctvom ktorého fyzická osoba takéto záujmy realizuje, by sa mohol klasifikovať ako zásah do osobnostnej sféry takejto osoby. V súlade s týmto názorom nemožno ustáliť, že strata zlatých šperkov by sa mohla klasifikovať ako zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby, na základe čoho nie je daný právny základ pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

27. Pokiaľ ide o morálnu ujmu spôsobenú znížením vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena vo výške 5 305,72 eur, súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 3219/2009, podľa ktorého: Fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby len vtedy, keď neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby aj skutočne vyvolala. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, zaťažujú dotknutú fyzickú osobu. Svedkyňa W. uviedla, že susedia sa iba tak všeobecne pýtali, čo sa stalo manželovi, okrem kamarátky o príčine, prečo bol žalobca napadnutý, nehovorila nikomu. Žalobca bol odškodnený už vo forme bolestného a bližšie nepreukázal spôsobilosť zníženia vážnosti, ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a dobrého mena, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Z výpovede žalobcu a svedkyne nebolo preukázané, že by bola znížená vážnosť, ľudská dôstojnosť, osobná česť a dobré meno žalobcu v spoločnosti tým, že žalobcu mal podliatiny pod očami 3 mesiace, ani tým, že ho žalovaný počas trestného konania hanlivo označoval, pričom žalobca žiadne iné dôkazy na preukázanie týchto skutočností nepredložil ani neoznačil, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Súd nepriznal žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy za to, že si nemôže robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný čin, nakoľko nemal preukázané, že by žalobcovi v tomto smere nejaká ujma vznikla. Žalobca nepreukázal, že by tieto vychádzky nemohol realizovať alebo že by bol zavineným konaním žalovaného fyzicky alebo psychicky nespôsobilý na vychádzky. Uvedená nemožnosť realizovať vychádzky tak zostala v rovine tvrdení a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil na preukázanie tohto nároku žiaden relevantný dôkaz. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. (uznesenie Ústavného súdu SR z 13. apríla 2011, sp. zn. III. ÚS 154/2011-15). Na základe skutkových okolností prípadu nemožno uzavrieť, že išlo o zásah takej intenzity, že každý na mieste žalobcu by pociťoval ujmu spočívajúcu v nemožnosti realizovať vychádzky, nie je dané ani trvanie zásahu, keď išlo o jednorazový incident žalobcu a žalovaného. Ak žalobca nerealizoval vychádzky, bolo to z jeho vlastnej vôle, podľa jeho vlastného

vyjadrenia od fyzického prepadnutia žalobca chodil ozbrojený. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mal byť označovaný za úchyla, žalobca uznal, že „čo sa týka úchyláctva, ľudia sa mu nevysmievali“ (č.l. 112).

28. Pokiaľ ide o morálnu ujmu za stres vyvolaný z možnej operácie vo výške 500,- eur, uvedené nedosahuje intenzitu zásahu potrebnej na priznanie práva, čo potvrdil i sám žalobca, keď uviedol, že „na rozhodnutie o operácii musel čakať tri dni“ (č.l. 114) alebo „po týždni sa ukázala operácia našťastie ako nepotrebná“ (č.l. 30). Žalobca tvrdil, že následky traumy sa prejavili už pri pobyte vo fakultnej nemocnici. Tri dni po hospitalizácii chcel ošetrujúci lekár MUDr. Urban poslať žalobcu domov. Žalobca to odmietol, lebo mal problémy s motorikou po zranení hlavy a opustenie nemocnice vyvolávalo v ňom strach zo stretnutí s páchateľom na ulici, lebo tento sa mu bezprostredne po spáchaní činu pred svedkom vyhrážal, že mu ešte „naloží“ (ďalšie fyzické násilie). Z týchto dvoch dôvodov ukončenie hospitalizácie rázne odmietol, na čo ho MUDr. Urban nechal vyšetriť psychológom. Argumentácia žalobcu zostala v rovine tvrdení, keď žalobca súdu potvrdenie od psychológa, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, nepredložil.

29. Keďže súd žalobcovi nepriznal žalovanú sumu, nepriznal mu ani úrok z omeškania.

30. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko vo veci nebolo preukázané, že by došlo k takému zásahu do jeho osobnostných práv majúceho za následok priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani k ďalšej majetkovej ujme, ktorá by už nebola odškodnená, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Súd o náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov, keď žalovaný bude povinný zaplatiť časť súdneho poplatku a trovy za účelne vypracované znalecké posudky, na základe ktorých boli žalobcovi priznané nároky rozsudkom č.k. 18C/102/2012-238 zo dňa 1.4.2015. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.