Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-131-2018.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/131/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX, o vymoženie sumy 24,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/248/2012 - 14 zo dňa 25. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/248/2012 - 14 zo dňa 25. júna 2018 potvrdzuje.
II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V časti napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie (II. výrok) a oprávnenému a povinnému nepriznal nárok náhradu trov konania (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2, § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 veta prvá, § 203 ods. 2 veta prvá, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1 a ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení v časti napadnutého uznesenia uviedol, že z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok povinného z písomností predložených súdnym exekútorom a tiež zo súdneho spisu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových vozidiel a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Lustráciou v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave bolo zistené, že povinný nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok. Z výpisu z centrálneho registra exekúcií predloženého súdnym exekútorom bolo zistené, že voči povinnému sa vedie ďalších 7 exekúcií. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotkol, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je
daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
4. Súd prvej inštancie o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 54,95 eur. O trovách konania účastníkov exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 CSP tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila.
5. Proti tomuto uzneseniu (výslovne proti I. výroku uznesenia o zastavení konania - k rozsahu odvolania viac v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia) podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
6. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne so sp. zn. 2CoE/218/2016. Oprávnený má za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. V danom prípade je povinný v produktívnom veku (35 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený má za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí. Oprávnený zastáva názor, že súdny exekútor ani súd pravdepodobne ani nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Počet exekučných konaní evidovaných v Centrálnom registri exekúcii nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. V prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Oprávnený podotkol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje práve neuhradené poistné z verejného zdravotného poistenia. Ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu a nezistí sa iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie), musí postupovať podľa Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom návrhu dožadoval zmeny v časti napadnutého uznesenia tak, aby odvolací súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol alebo aby v časti napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Povinný svoje procesné právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu oprávneného nevyužil.
8. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril.
9. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä s argumentáciou o odopretí práva na súdnu ochranu. V predmetnom konaní bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súdny exekútor ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013. Právne relevantnou skutočnosťou je okrem uvedeného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť (ale nie len pre nemajetnosť) nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd v časti napadnuté uznesenie potvrdil.
10. Odvolací súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok uznesenia). Oprávnený teda podaným odvolaním nenapadol II. výrok v časti napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov exekúcie a ani III. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania.
11. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného konštatuje, že hoci oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa § 379 písm. a) Civilného sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Výrok o trovách konania, resp. výrok o trovách exekúcie (keďže ustálená súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, považuje za trovy konania aj trovy exekúcie - napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 148/2010 z 28.02.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 80/2010 z 13.10.2010, uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 170/2009 z 15.10.2010) je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie. Výrok o trovách konania, resp. trovách exekúcie je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, odvolací súd nie je v prejednávanej veci viazaný podľa § 379 písm. a) CSP rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil oprávnený (ktorý výslovne napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie), ale za napadnuté odvolaním považoval aj od I. výroku závislý II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie. Za týchto okolností potom platí, že ak by odvolací súd rušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil exekúciu, došlo by aj k zrušeniu výroku o trovách konania, resp. trovách exekúcie (aj keď odvolanie nesmerovalo proti výroku o trovách). Ak by naopak odvolací súd výrok o zastavení exekúcie potvrdzoval, odvolací súd potvrdí aj závislý výrok o trovách konania, resp. trovách exekúcie. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že v uznesení súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, je vo výrokovej časti uvedený jeden hlavný výrok, a to výrok o zastavení exekúcie (od ktorého je následne závislý výrok o trovách konania, resp. trovách exekúcie, ktoré odvolaním výslovne napadnuté neboli a od ktorého sú potom následne závislé výroky o trovách konania, resp. trovách exekúcie, ktoré sú napadnuté odvolaním za týchto okolností ex lege podľa § 379 písm. a/ CSP), preskúmaval odvolací súd v odvolacom konaní o odvolaní oprávneného uznesenie súdu prvej inštancie ako uznesenie, ktoré je napadnuté v celosti (teda vo všetkých výrokoch uvedených vo výrokovej časti).
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo CSP“) prejednal odvolanie oprávneného a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia, oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ho.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.03.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.03.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov č. 1110234226 zo dňa 21.12.2011 vydaného oprávneným. Dňa 08.03.2012 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5406 040166. V priebehu exekučného konania súdny exekútor, poverený vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania zo dňa 19.03.2018, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
22. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
23. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) musí exekučný súd vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti tohto prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Exekučný súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora), nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť aj ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.
24. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie (ako exekučným súdom) dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, nakoľko od vydania poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.03.2012 nebol pri opakovaných lustráciách vykonaných súdnym exekútorom za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného do podania podnetu súdneho exekútora zo dňa 19.03.2018 na zastavenie exekučného konania zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď si pred rozhodnutím o podnete súdneho exekútora vyžiadal od súdneho exekútora exekučný spis v danej veci, ktorý vykonané lustrácie a zistenia preukazuje. Z pripojeného exekučného spisu ako aj súdneho spisu vyplýva, že bolo správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného, ktorú založil na tom, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je evidovaný ako vlastník motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nie je poberateľom žiadnych príspevkov a dávok zo Sociálnej poisťovne a že v konaní neboli ani zistené žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti. Odvolací súd zhodne so súdnom prvej inštancie konštatuje, že v exekučnom konaní nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).
25. Odvolací súd zastáva právny názor, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor pravidelne preskúmaval majetkové pomery povinného a až na základe riadne zisteného skutkového stavu, z ktorých bolo možné vyvodiť záver o nemajetnosti povinného podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie.
26. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie sú len ničím nepreukázané tvrdenia oprávneného (oprávnený žiadnym konkrétnym dôkazom predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov nepreukázal). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa § 217 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených domnienok, ktoré by v budúcnosti ani vôbec nemuseli nastať.
27. Na dôvažok odvolací súd ďalej ešte uvádza, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem na súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.
29. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania.
30. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučné konania dňa 01.03.2012, pričom pohľadávka doposiaľ nebola vymožená ani len sčasti (a to napriek nízkej hodnote vymáhanej pohľadávky), čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (viac ako 6 rokov od začatia exekučného konania).
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery odvolacieho súdu uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia, keď odvolací súd potvrdzuje odvolaním oprávneného výslovne napadnutý I. výrok o zastavení exekúcie, odvolací súd potvrdzuje aj od I. výroku závislý II. a III. výrok napadnutého uznesenia, ktorý oprávnený v odvolaní výslovne nenapadol, avšak je nutné ho považovať za napadnutý zo zákona podľa § 379 písm. a) CSP.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol v II. výroku tohto rozhodnutia tak, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
33. Odvolací súd záverom poukazuje na chybu v záhlaví napadnutého uznesenia, keď ako sídlo oprávneného uviedol súd prvej inštancie inú adresu ako tú, na ktorej mal oprávnený sídlo v čase vydania napadnutého uznesenia. Táto nesprávnosť v písaní však nemala žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Uvedenú chybu súd prvej inštancie po tom, ako mu bude vrátený spis, opraví postupom podľa § 234 ods. 2 CSP v spojení s § 224 CSP.
34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.