Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-205-2018.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Subarea
7Co/205/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: F.. V. L., nar. XX.X.XXXX, kpt. P. XX, K., zastúpeného: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému: 1/ F.. F. O., nar. XX.X.XXXX, H. X, B., 2/ F.. F. O., nar. X.X.XXXX, H. X, B., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, Piaristická 46, Trenčín, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaných 1/,2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.5.2018, č.k. 50C/103/2014-128, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaným 1/,2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal učenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi D.. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L. I.Á. Č.. XXX ako predávajúcim a žalovanými 1/,2/ ako kupujúcimi, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/XX a na základe ktorej boli žalovaní 1/,2/ v celosti, ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zapísaní za vlastníkov nehnuteľností presne špecifikovaných v žalobe, je voči žalobcovi právne neúčinná zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Výrok o zastavení konania právne odôvodnil § 144, § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) pri zohľadnení, že žalobca zobral podaním doručeným súdu dňa 1.3.2018 žalobu späť v celom rozsahu dôvodiac tým, že zo strany žalovaných ako kupujúcich došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, voči ktorej smeruje žalobou uplatnené odporovacie právo. V dôsledku uvedeného došlo dňa 8.12.2017 aj k uzavretiu dohody o zrušení tejto kúpnej zmluvy.
3. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie právne odôvodnil § 256 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p. konštatujúc, že na základe odstúpenia žalovaných 1/,2/ od predmetnej kúpnej zmluvy je možné usúdiť, že žalobca bol v konaní úspešný. V dôsledku príčinnej súvislosti s konaním žalovaných, ktorí odporovaný právny úkon dohodou zrušili, žalobca zobral žalobu späť. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovanými predostretú konštrukciu o automatickom zavinení žalobcu, keď zoberie žalobu späť, potom nemožno v tomto konaní pripustiť a v danej veci možno ustáliť, že žalovaní procesne zavinili, že sa konanie zastavilo.
4. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/,2/ navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a priznal žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov konania.
Odvolatelia mali za to, že zastavenie konania zavinil výlučne žalobca svojim procesným úkonom
- späťvzatím žaloby, keď ku zrušeniu kúpnej zmluvy z ich strany nedošlo z dôvodu dôvodnosti odporovacej žaloby. Dôvodnosť podanej žaloby bola spochybnená v procese dokazovania pred súdom prvej inštancie a súd v danom štádiu konania objektívne nemohol a dokonca ani predbežne neustálil samotnú dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie hlavných pilierov pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby, a to vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy a skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Žalobca v konaní nepreukázal, že by dohodnutá kúpna cena v odporovanej kúpnej zmluve bola dohodnutá v neprimeranej výške. Žalovaným 1/,2/ má byť v danom prípade na ujmu, že žalobca napriek tomu, že disponoval exekučným titulom , vôbec nepodal voči D.. F. O. návrh na vykonanie exekúcie (resp. podal až v apríli 2018), ale miesto toho podal odporovaciu žalobu, ktorú následne zobral späť. Žalobca v súčasnosti podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého bude povinnému D.. F. O. blokovať majetok, ktorý je ďaleko vyššej hodnoty ako nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné.
6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zároveň je potrebné otázku, či strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods.1 C.s.p., výraz "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, pričom v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel žaloby, je žalobca povinný nahradiť trovy konania v tejto časti protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania.
9. V prejednávanom prípade je vo vzťahu k posúdeniu otázky procesného zavinenia na zastavení konania podstatným posúdenie, či v čase späťvzatia žaloby žalobcom bol dosiahnutý účel žaloby, ktorou sa žalobca domáhal učenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi D.. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., L. I. Č.. XXX ako predávajúcim a žalovanými 1/,2/ ako kupujúcimi, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod č. V. XXXX/XX a na základe ktorej boli žalovaní 1/,2/ v celosti, ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zapísaní za vlastníkov nehnuteľností presne špecifikovaných v žalobe, je voči žalobcovi právne neúčinná. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym
prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu .
10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v čase účinného späťvzatia žaloby žalobcom nebol dosiahnutý jej účel, čím je v konaní navodený stav, kedy je žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ žalovaní 1/,2/ po podaní odporovacej žaloby uzavreli v decembri 2017 s D.. F. O. Dohodu o zrušení Kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2010 v celom rozsahu (t.j. odporovateľného právneho úkonu), využitie ich zákonného oprávnenia slobodne vstupovať do zmluvných vzťahov nie je možné posúdiť ako ich procesné zavinenie na zastavení konania o odporovacej žalobe.
11. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaným 1/,2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/,2/ proti žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).