Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/149/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XX V. P., D., N.S., C. XXXX, Austrália, občan Austrálie a Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom so sídlom Y., P. XX proti žalovanej: JUDr. P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom J. Q., X. Q. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11C/169/2016-193 zo dňa 30. 01. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. X. ako rekreačná chata súpisné číslo XXXX postavená na parcele registra KNC č. 3453/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. Q. ako záhrady o výmere 1874 m2 parcela registra KNC č. 1857/1 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 583 m2 parcela registra KNC č. 1857/2. Po zrušení spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. J. X. ako rekreačná chata súpisné číslo XXXX a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. J. Q. predstavujúce domom zastavanú plochu a záhradu. Zároveň súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu vo výške 28 467,- eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd tiež žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rešpektoval veľkosť podielov a účelné využitie vecí. Nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. J. Q. priliehajúce k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej prikázal tejto do výlučného vlastníctva, nakoľko v tom videl účelné využitie vecí. S takýmto postupom spočiatku žalovaná súhlasila, neskôr však, keď v zmysle znaleckého posudku bola stanovená vyššia cena nehnuteľností, navrhla jej reálnu deľbu. S týmto sa však súd nestotožnil, nakoľko vzťahy medzi účastníkmi sú rozvrátené a striktný nesúhlas žalobcu, aby došlo k reálnej deľbe a takémuto spôsobu vysporiadania s tým, že by sa stal vlastníkom nehnuteľností v susedstve žalovanej ako jeho sestry je pre neho neprijateľný. Pri rekreačnej chate súd zohľadnil skutočnosť, že v minulosti došlo k dohode v dedičskom konaní, na základe ktorej žalobca prenechal niektoré veci z dedičstva žalovanej, táto sa riadnym spôsobom o chatu, ktorá ostala v spoluvlastníctve, nestarala a umožnila, aby táto chátrala. Poslednú investíciu vo výške približne 5 000,- eur financoval žalobca. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v minulosti navrhol žalobca predaj tejto chaty, uviedol, že uveril žalobcovi, že má záujem nehnuteľnosť užívať, zrekonštruovať, čím by podľa názoru súdu došlo k spravodlivému usporiadaniu majetku po rodičoch strán sporu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľka uviedla, že pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podanou žalobou a v prvom rade by sa mal riadiť ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité. V súdenej veci boli predmetom vyporiadania aj pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. J. Q., pričom jedna nehnuteľnosť, na ktorej stojí rodinný dom, má výmeru 583 m2 a druhá nehnuteľnosť - záhrada má výmeru 1874 m2. Táto je reálne deliteľná, keď vzhľadom na veľkosť pozemku, jeho druh, polohu a veľkosť spoluvlastníckych podielov je možná jeho reálna deľba s prihliadnutím aj na účelné využitie tohto pozemku. Žalovaná takýto spôsob vyporiadania reálnou deľbou navrhovala a v tomto smere navrhla vykonať dôkazy, a to ohliadku na mieste samom, prípadne znalecké dokazovanie na posúdenie možnosti reálnej deľby, avšak súd bez vykonania potrebných dôkazov konštatoval, že nehnuteľnosť z technického hľadiska je reálne deliteľná, avšak ide o záhradu, ktorá susedí s rodinným domom žalovanej a tvorí s ním jeden funkčný celok. Dom žalovanej je však postavený na pozemku CKN 1857/2 o výmere 583 m2 a už aj samotná výmera tohto pozemku je dostatočná na užívanie rodinného domu žalovanej. Uvedený záver súdu však nekorešponduje ani so znaleckým posudkom č. 97/2017 vypracovaný Ing. Žákorovskou, ktorá pri určení ceny parcely č. CKN 1857/1 vychádzala z ceny stavebných pozemkov. Ak potom tento pozemok bol oceňovaný ako stavebný pozemok, tak nepochybne sa musí jednať o vec, ktorá tvorí samostatný funkčný celok vzhľadom na výmeru, ako aj jej polohu v centre mesta, a to už či ako záhrady alebo stavebného pozemku. Súd pri názore o nemožnosti reálnej deľby prihliadal však najmä na zlé vzťahy medzi stranami sporu, pričom konštatoval, že by naďalej dochádzalo k sporom. Podľa názoru odvolateľky konflikt medzi stranami však vyplýva práve z nevysporiadaných spoluvlastníckych vzťahov a aj to nie v súvislosti so spoluvlastníctvom predmetnej záhrady, ale rekreačnej chaty v J. X.. Súd tiež dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď vychádzal z vyjadrenia žalobcu, ktorý uvádzal, že pod prípadnou prístupovou cestou na parcelu CKN 1857/1 je umiestnená kanalizačná šachta k rodinnému domu. Táto šachta je umiestnená na parcele CKN 1857/2. Pokiaľ ide o rekreačnú chatu v J. X., tu súd bral do úvahy skutočnosť, že ide o nehnuteľnosť po rodičoch strán sporu a žalovaná ako spoluvlastníčka, ktorá mala reálnu možnosť obhospodarovať chatu, nevykonávala 7 rokov žiadne opatrenia na zamedzenie jej chátrania. Rovnakú výčitku však súd neadresoval aj žalobcovi ako rovnocennému spoluvlastníkovi, pretože tento samozrejme vzhľadom na vzdialenosť jeho pobytu od nehnuteľnosti ju nemá možnosť fakticky obhospodarovať. Je výlučnou zásluhou žalovanej, že strany sporu sa dnes ešte majú o čo súdiť, pretože táto sa o spornú rekreačnú chatu starala a udržiavala ju po smrti otca od roku 1989, platila dane, poplatok za smeti, vynakladala investície na vodovodnú prípojku, šachtu a celkovú údržbu chaty. Pokiaľ by tak nerobila, dnes by už chata nestála. Súd žalobcovi uveril, že tento nemieni chatu predať, napriek tomu, že ešte v roku 2013 navrhoval jej spoločný predaj. Žalovaná o takejto možnosti nikdy neuvažovala, pretože nehnuteľnosť po rodičoch chce zachovať aj pre ďalšie generácie. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadala, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kde by súd vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie alternatív, akým spôsobom je najvhodnejšie sporný pozemok reálne rozdeliť a pri rozhodovaní o chate by prihliadal na jej účelné využitie a reálne možnosti strán sporu sa o chatu starať.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, tento považuje za správny a tiež sa bez výhrad stotožňuje s jeho odôvodnením. Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne procesné, ani skutkové dôvody, ktoré by mali spochybniť závery rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie je len súhrnom tvrdení žalovanej, s ktorými sa súd vysporiadal dôsledne, pričom tieto sa v prevažnej miere nezakladajú na pravdivom vyjadrení žalovanej a sú zavádzajúce. Iný názor súdu, než má žalovaná strana, neznamená, že jeho rozhodnutie nie je správne a spravodlivé. Samotné odvolanie je nedostatočné, nakoľko žalovaná je nespokojná s rozsudkom, avšak nemá žiadne argumenty, dôkazy, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom rozsudok ovplyvniť. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Odvolací, resp. dovolací súd by úvahy súdu mohol spochybniť len v prípade, že by boli zjavne neprimerané. Podľa jeho názoru dôvod pre novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 nie je naplnený, a teda prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno použiť. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a postupom bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

5. V danom prípade ako vyplynulo z obsahu spisu a preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd mal rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. J. Q. (pozemok zastavané plochy a nádvoria, záhrada) a kat. úz. J. X. (rekreačná chata). V konaní nebola sporná skutočnosť, ktoré nehnuteľnosti majú byť predmetom zrušenia a vyporiadania, ako aj výška podielov spoluvlastníkov. Na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. J. Q. sú v spoluvlastníctve účastníkov dve parcely, a to KNC č. 1857/1 o výmere 1874 m2 - záhrada a č. 1857/2 o výmere 583 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na parcele 1857/2 je na liste vlastníctva č. 4657 evidovaná stavba, a to rodinný dom a garáž. Tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predmetom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva má byť aj rekreačná chata č. súp. XXXX stojaca na parcele KNC č. 3453/2 v kat. úz. J. X. zapísanej na LV č. XXXX. Pozemok pod chatou nepatrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojim rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Pri reálnom rozdelení pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov sa nevylučuje, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa reálne rozdelenie pri plošnom delení uskutočnilo inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom. Len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 ods. 1 sa stanovujú dve kritériá, ku ktorým treba pri vyporiadaní prihliadať, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. V tomto prípade ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou (súd prihliadne k účelnému využitiu veci). Hľadisko účelného využitia sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, kto má možnosť vec lepšie fakticky užívať a podobne). Dôvody, na základe ktorých súd rozhodol o zrušení spoluvlastníctva vecí o ich vyporiadaní, nezodpovedajú vyššie uvedeným princípom.

6. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, je zrejmé, že nehnuteľnosť parc. č. 1857/1 v kat. úz. J. Q. je reálne deliteľná a deľbou môže byť odčlenená časť, ktorá môže tvoriť samostatnú parcelu s osobitným účelom využitia. Vyplynulo to aj zo znaleckého posudku, kde pozemok bol hodnotený ako stavebný (pozemok nezaťažený stavbou, ktorá by znižovala jeho hodnotu a použiteľný pre výstavbu nehnuteľnosti). Pokiaľ sa záhrada nachádza v intraviláne mesta a aj znalcom je hodnotená ako stavebný pozemok, je zrejmé, že po reálnom rozdelení a vytvorení samostatnej parcely je táto schopná plniť kritérium samostatnej veci. Zo samotného odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že prihliadal aj na delenie nehnuteľností v minulosti, resp. rozsah dedenia, pričom je treba uviesť, že

v tomto prípade sú jasne definovaní spoluvlastníci nehnuteľností a kritériá, na ktoré má súd pri zrušení a vyporiadaní prihliadať. Nemožno riešiť v minulosti vykonané delenie, resp. prihliadať na výsledky dedičského konania a zdôvodňovať rozhodnutie ako „spravodlivé usporiadanie majetku po rodičoch“. V tomto konaní sa riešia vzťahy medzi stranami sporu a vychádza sa najmä z veľkosti podielov a účelného využitia veci pri vyporiadavaní spoluvlastníctva. Samotné dôvody odôvodnenia sú rozporné, keď na jednej strane súd tvrdí, že reálna deľba neprichádza do úvahy, na druhej strane poukazuje na to, že ak by chcel žalobca získať finančné prostriedky, napr. predajom chaty, mohol by prijať reálnu deľbu pozemkov v kat. úz. J. Q. a následne nadobudnutý pozemok predať. To potom poukazuje na skutočnosť, že minimálne nehnuteľnosť parc. č. 1857/1 - záhrada o výmere 1874 m2 je reálne deliteľná. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 142 ods. 1, v zmysle ktorého rozhodoval o veci, resp. vyslovil záver o nedeliteľnosti vyporiadavaných nehnuteľností, pričom tento nie je reálne ničím podložený, naopak sám súd pripúšťa, že pozemok je reálne deliteľný, pri rozhodovaní nepostupoval správne. Taktiež závery o spravodlivom usporiadaní majetku po rodičoch nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tiež je nepochybné, že žalobca po smrti otca účastníkov od roku 1989 sa o nehnuteľnosť

- rekreačnú chatu osobne nijakým spôsobom nestaral, nezabezpečoval jej údržbu, neplatil dane, odvoz smetí a podobne. Súd v tomto prípade tiež mal prihliadať na reálnu možnosť spoluvlastníkov po rozdelení nehnuteľnosť užívať. Keďže žalobca pracuje a žije v Austrálii, záver o tom, že má nehnuteľnosť možnosť lepšie funkčne užívať, je tiež v rozpore s realitou. Pri rozhodovaní súd prihliada na skutkový stav, ktorý je zrejmý v čase rozhodovania, nie na stav predpokladaný (tvrdenie žalobcu, že chatu mieni do budúcna riadne užívať). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na práva účastníkov na súdnu ochranu (právo účastníka v rámci spravodlivého procesu je i to, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa prejednala v dvojinštančnom konaní), neostávalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. V ďalšom bude vecou súdu prvej inštancie zistiť skutkový stav v súlade s ustanoveniami § 142 ods. 1 OZ, zvoliť postup pri zrušení a vyporiadaní tak, ako to stanovuje obsah tohto ustanovenia (reálna deľba, prikázanie veci za náhradu s prihliadnutím na veľkosť podielu a účelné využitie veci), prípadne vykonať navrhované dôkazy požadované stranami sporu.

8. V zmysle § 396 ods. 3 o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

9. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .